ecuch
03.01.06,06:28
Mení sa opäť posudzovanie základu dane u tzv. závislých osôb? V novelizovanom znení zákona o DP sa totiž v § 17 ods. 5 zase spomínajú len zahraničné závislé osoby. Znamená to teda, že za rok 2005 nebudeme skúmať u tuzemských "závislákov" napr. ceny obvyklé, úroky z pôžičiek a pod.?
ecuch
04.01.06,07:55
Nepostrehli ste nijakú zmenu ?
Johanka
10.01.06,17:17
Od 15.12.2005 sa posudzujú zase iba zahraničné závislé osoby, čo však znamená, že pre obdobie od 1.7.2005 do 14.12.2005 sa musia posudzovať aj "tuzemci". To nie je z mojej hlavy, takto to vysvetlovala Ing. Faiglová z MFinancií na školení k novele.
ecuch
11.01.06,04:41
Znamená to teda, že ak si tuzemská závislá osoba 16. 12. nakúpi niečo od firmy za napr. polovičnú cenu je to v pohode?
Johanka
11.01.06,15:07
Áno, je.:)
ecuch
28.11.06,06:52
Uvediem konkrétny prípad: ak napr. predám investičný majetok vo výške 30% z jeho zostatkovej hodnoty dcére člena predstavenstva, nie je to ani nepeňažný príjem ani nedaňový náklad pre firmu?
suzuki
28.11.06,06:57
veľmi sa netešte - DRSR vydalo metodické usmernenie k novele zákona, kde sa vyjadruje aj k tomuto paragrafu:
K § 17 ods. 5
Oceňovanie vzájomných transakcií medzi ekonomicky alebo personálne prepojenými osobami na účely zákona o dani z príjmov je vymedzené v ustanoveniach § 17 ods. 5 a § 18 zákona. Základným východiskom pri posudzovaní cien medzi závislými osobami na daňové účely je tzv. princíp nezávislého vzťahu.
Predmetné ustanovenia zákona o dani z príjmov bolo však možné uplatniť v období do 19.07.2005 len vo vzťahu k vzájomným transakciám zahraničných závislých osôb (nie tuzemských závislých osôb).
S účinnosťou od 20.07.2005 sa úprava základu dane podľa ustanovenia § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov na základe novely zákona č. 314/2005 Z. z. vzťahuje aj na tuzemské závislé osoby.
Podľa § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov súčasťou základu dane tuzemských závislých osôb vyčísleného za obdobie od 20.07.2005 do 14.12.2005 je aj cenový rozdiel zistený postupom uvedeným v § 18 zákona. Úprava základu dane z dôvodu „netrhového“ ocenenia vzájomných transakcií tuzemských závislých osôb sa vzťahuje na transakcie (účtovné prípady) uskutočnené v období od 20.07.2005 do 14.12.2005, pričom zákonom vymedzená závislosť osôb sa posudzuje v kontexte vytvárania obchodných vzťahov týchto osôb, t.j. v čase vytvorenia vzájomných cenových dohôd a dojednania ceny transakcie.
Účelom úpravy predmetného ustanovenia zákona účinnej od 15.12.2005 je vrátenie súčasného znenia ustanovenia do pôvodného stavu pred novelou zákona č. 314/2005 Z. z.
V období od 15.12.2005 je tak úpravu základu dane podľa § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov opäť možné vyžadovať len u zahraničných závislých osôb. Na elimináciu daňových únikov realizovaných prostredníctvom „účelového“ oceňovania transakcií v ostatných prípadoch je možné uplatniť postup uvedený v ustanovení § 29 ods. 6 zákona o správe daní.
Takže je možné, že cenovo nezvyklé transakcie medzi tuzemskými závislými osobami daniari napadnú podľa zákona o správe daní.
Aj keď nechápem, načo celý tento humbuk robia - najprv to do zákona dajú, potom to dajú preč, ale vydajú usmernenie o tom, že to vlastne aj tak platí. Asi tam naozaj nemajú čo robiť.
K § 17 ods. 5
Oceňovanie vzájomných transakcií medzi ekonomicky alebo personálne prepojenými osobami na účely zákona o dani z príjmov je vymedzené v ustanoveniach § 17 ods. 5 a § 18 zákona. Základným východiskom pri posudzovaní cien medzi závislými osobami na daňové účely je tzv. princíp nezávislého vzťahu.
Predmetné ustanovenia zákona o dani z príjmov bolo však možné uplatniť v období do 19.07.2005 len vo vzťahu k vzájomným transakciám zahraničných závislých osôb (nie tuzemských závislých osôb).
S účinnosťou od 20.07.2005 sa úprava základu dane podľa ustanovenia § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov na základe novely zákona č. 314/2005 Z. z. vzťahuje aj na tuzemské závislé osoby.
Podľa § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov súčasťou základu dane tuzemských závislých osôb vyčísleného za obdobie od 20.07.2005 do 14.12.2005 je aj cenový rozdiel zistený postupom uvedeným v § 18 zákona. Úprava základu dane z dôvodu „netrhového“ ocenenia vzájomných transakcií tuzemských závislých osôb sa vzťahuje na transakcie (účtovné prípady) uskutočnené v období od 20.07.2005 do 14.12.2005, pričom zákonom vymedzená závislosť osôb sa posudzuje v kontexte vytvárania obchodných vzťahov týchto osôb, t.j. v čase vytvorenia vzájomných cenových dohôd a dojednania ceny transakcie.
Účelom úpravy predmetného ustanovenia zákona účinnej od 15.12.2005 je vrátenie súčasného znenia ustanovenia do pôvodného stavu pred novelou zákona č. 314/2005 Z. z.
V období od 15.12.2005 je tak úpravu základu dane podľa § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov opäť možné vyžadovať len u zahraničných závislých osôb. Na elimináciu daňových únikov realizovaných prostredníctvom „účelového“ oceňovania transakcií v ostatných prípadoch je možné uplatniť postup uvedený v ustanovení § 29 ods. 6 zákona o správe daní.
Takže je možné, že cenovo nezvyklé transakcie medzi tuzemskými závislými osobami daniari napadnú podľa zákona o správe daní.
Aj keď nechápem, načo celý tento humbuk robia - najprv to do zákona dajú, potom to dajú preč, ale vydajú usmernenie o tom, že to vlastne aj tak platí. Asi tam naozaj nemajú čo robiť.
Rozalka
15.12.08,20:09
Článok na zamyslenie
Matky zlodejky, dcéry žgrlošky
Slovensko pripravuje nové pravidlá transferového oceňovania medzi príbuznými firmami
[15.12.2008, TREND / Martina Pažitková]
Keď si koncom sedemdesiatych rokov americký daňový úrad všimol kolísavé finančné výsledky tamojších dcér inak veľmi úspešných japonských automobiliek, začal sa dlhoročný spor. Americké úrady totiž mali podozrenie, že účtovníctvo medzi japonskými matkami a dcérami nie je v poriadku. Že si firmy za tovary, ktoré si vzájomne dodávajú, účtujú ceny na míle vzdialené od tých, aké by si účtovali, ak by si ceny dohadovali ako obyčajní obchodní partneri.
Nasledovalo nekonečné dokazovanie, že z USA odchádza pre nevýhodne nastavené transferové ceny viac peňazí, ako by malo. Hádka o to, kde sa majú zdaňovať zisky japonských automobiliek, povzbudila tvorbu pravidiel transferového oceňovania tovarov a služieb prúdiacich medzi príbuznými firmami.
Hoci je Slovensko príkladom krajiny, kde si veľké zahraničné matky zakladajú výrobné dcéry, dohľad nad transferovými cenami zatiaľ zaostáva. V počte vykonaných kontrol, ale tiež v jasnosti pravidiel, ktorými sa firmy majú riadiť.
Obchádzanie povinností
Čoraz silnejšia globalizácia a vzrastajúci vplyv nadnárodných korporácií si vyžiadali postupné zdokonaľovanie medzinárodného legislatívneho rámca v oblasti medzinárodného obchodu. Dôležitú súčasť tvorí aj oblasť transferových cien, ktoré si majetkovo alebo personálne prepojené podniky účtujú medzi sebou za poskytnuté tovary a služby. Bolo treba uzákoniť pravidlá, ktoré by chránili firmy pred zneužívaním zo strany štátu a štáty pred daňovými únikmi, ktorých sa mnohé firmy prostredníctvom účtovných vzťahov s príbuznými firiem dopúšťali.
Matky tak pomocou vysoko nastavených cien za tovary a služby, ktoré pre ne dodávali dcéry, „vyťahovali“ peniaze z krajín, kde bolo nepriaznivejšie daňové zaťaženie. Takto ich prelievali do krajín, kde bola daňová legislatíva ústretovejšia.
Zakladanie lokálnych pobočiek v krajinách po celom svete a zložité dodávateľsko-odberateľské vzťahy sa stali obľúbeným nástrojom daňovej optimalizácie. Postupne sa na medzinárodnom poli sformulovalo pravidlo oceňovať vnútropodnikové transakcie cenou, ktorá je obvyklá na voľnom trhu.
Od roku 1995 platí aj na Slovensku. Vtedy OECD vydala smernicu o prevodných cenách pre nadnárodné podniky a daňové správy.
Jasnejšie
Počas celého obdobia, v ktorom pre Slovensko platí princíp trhového oceňovania tovarov a služieb poskytovaných medzi príbuznými firmami, je otázne, čo na dokázanie dodržiavania takejto povinnosti treba pri kontrole predložiť. Pohľad na korektnosť postupu firiem pri transferovom oceňovaní závisel od konkrétneho daňového úradníka. Od toho, čo bude od firmy požadovať.
Kontrolovaná spoločnosť si zas nebola istá, či má k dispozícii všetko, čo potrebuje, aby nemusela platiť penále. Od januára by sa to malo zmeniť.
Podľa poslednej novely zákona o dani z príjmov musí každá firma viesť povinnú dokumentáciu, ktorá bude dôkazom, že pri vnútropodnikovom oceňovaní sa cena čo najviac približuje tej trhovej. Teda takej, s ktorou by oba subjekty súhlasili, aj keby boli nezávislé a dohadovali sa v klasickom konkurenčnom prostredí.
Čo presne musí v dokumentácii byť, aby kontrolným orgánom postačovala a aby nežiadali za nepostačujúce vypracovanie penále, bude upravovať usmernenie ministerstva financií, ktoré však zatiaľ neexistuje. Na otázku, kedy by mal byť dokument pripravený a čo bude obsahovať, ministerstvo TRENDU neodpovedalo.
Podľa hovorcu Daňového riaditeľstva SR Miroslava Dobáka má byť z dokumentácie zrejmé najmä to, aké transakcie sa medzi závislými osobami v zdaňovacom období uskutočnili a do akej miery boli pri týchto transakciách uplatnené podmienky preukazujúce splnenie princípu nezávislého vzťahu. Obsah dokumentácie bude závisieť od okolností a podmienok jednotlivých transakcií, predovšetkým od použitej metódy transferového oceňovania.Netrápia sa
Napriek tomu, že do začiatku roka zostáva len pár týždňov, slovenské firmy si ťažkú hlavu s novou povinnosťou nerobia. Konateľ slovenskej dcéry nemeckého obuvníckeho koncernu Gabor Juraj Vodička sa spolieha na firmu, ktorá má pod palcom celé daňové poradenstvo. Má predstavu, že z ministerstva príde akýsi manuál na vypracovanie dokumentácie.
Podľa neho to v žiadnom prípade nebude dôvod na to, aby Gabor na Slovensku začal inkasovať od nemeckej matky iné ceny ako doteraz. „Dúfam len, že úradníci neurobia, ako obvykle, nadprácu oproti európskym pravidlám,“ dodáva J. Vodička.
Edita Vinceová z finančného oddelenia spoločnosti Crown Packaging, ktorá je dcérou francúzskej pobočky amerického koncernu Crown Holdings, sa musí o novú povinnosť zaujímať ešte menej. „Máme od materskej firmy už auditovaný systém, takže sa o to nemusíme starať,“ tvrdí E. Vinceová. Okrem toho im konzultačná spoločnosť, ktorej služby slovenský Crown využíva, sľúbila pomocný materiál.
Podľa špecialistu na transferové oceňovanie v americkej pobočke poradenskej firmy PricewaterhouseCoopers Jozefa Kavuliaka nemusí byť zlé načasovanie ministerstva až taký veľký problém. Väčšina slovenských firiem, ktoré sú súčasťou zahraničných subjektov, si totiž dokumentáciu môžu vyžiadať od materských subjektov. Tie ich väčšinou vypracúvajú podľa jednotných pravidiel pre celú skupinu.
Takmer bez kontrol
Za posledných päť rokov vo svete vzrástol počet kontrol zameraných na transferové oceňovanie takmer štvornásobne. To svedčí o tom, že krajiny sú čoraz háklivejšie na tento typ daňovej optimalizácie, ktorá sa môže neblaho odzrkadliť na zdrojoch získaných do štátnej pokladnice.
V ostrom rozpore s tým sú slovenské daňové úrady, ktoré v rokoch 2007 a 2008, teda osemnásť rokov od otvorenia krajiny pre zahraničné subjekty, stihli urobiť len tri takéto kontroly. Ďalšie by mali byť v štádiu vyšetrovania.
Hovorca Daňového riaditeľstva SR Miroslav Dobák prípady bližšie nešpecifikoval, no všetky sa podľa neho skončili dodatočným vyrubením dane. Podľa informácií TRENDU začalo Daňové riaditeľstvo SR – aj v súvislosti s novou povinnosťou firiem – školiť špecializovaný tím kontrolórov.
Slovensko síce v oblasti kontroly a pravidiel transferového oceňovania zaspalo, no vo svete prebieha – aj napriek čoraz dokonalejším pravidlám – veľké množstvo sporov medzi firmami a daňovými úradmi. Podľa špecialistu na transferové oceňovanie v americkej pobočke poradenskej firmy PricewaterhouseCoopers na Slovensku Jozefa Kavuliaka ide hlavne o spory týkajúce sa nehmotného majetku, pretože práve v tejto oblasti je ťažké nastaviť presné podmienky.
Jedným z typických príkladov sporov o to, kto vlastní v rámci skupiny know-how, je aj nadnárodná farmaceutická spoločnosť GlaxoSmithKline. Tá sa v roku 2006 mimosúdne dohodla, že zaplatí 3,4 miliardy a vzdá sa nároku na vrátenie 1,8 miliardy dolárov, ktoré, podľa jej názoru, v USA preplatila na dani z príjmu za obdobie rokov 1989 až 2005. Po rokoch sporov rezignovala v spore s americkým daňovým úradom (IRS).
Ten tvrdil, že materská firma vo Veľkej Británii neoprávnene zvyšovala licenčný poplatok dcérskej firme za možnosť vyrábať liek, ktorý v USA zaznamenal pozoruhodný predaj, a americká pobočka tak dosahovala neobvyklé zisky. Úrad uznal, že najpodstatnejšiu zložku nehmotného majetku – patent – vlastnila materská firma, no argumentoval, že aj dcéra vytvorila špecifický nehmotný majetok, najmä v marketingovej oblasti. Glaxo napokon argumenty uznalo a zaplatilo dodatočnú daň vrátane úrokov a penále.
Základom porovnávania sú trhové ceny
S pojmami primeranosť zisku a obvyklé ceny sa pri transferovom oceňovaní narába dokonca častejšie, ako to obyčajne robia politici pri verejných prejavoch. Na rozdiel od pocitového prístupu, ktorý zväčša uplatňujú politici, kontrolóri v daňových úradoch na celom svete (okrem Brazílie, ktorá využíva vzorcový princíp), prísne rešpektujú ekonomický princíp tvorby ceny.
Ceny, ktoré si navzájom účtujú prepojené firmy, musia vychádzať z verejne prístupných zdrojov. „Takto sa síce dajú ceny odpozorovať len na komoditných trhoch, no potom sa skúmajú ukazovatele, ktoré od ceny závisia – čo je v prvom rade ziskovosť,“ vysvetľuje špecialista na transferové oceňovanie v americkej pobočke poradenskej firmy PricewaterhouseCoopers Jozef Kavuliak. Jeho najväčší klient, nadnárodná spoločnosť, dosahuje obrat 90 miliárd dolárov a pôsobí v 90 krajinách. Pritom sa porovnávajú podobné subjekty pôsobiace na trhu a sleduje sa to, či vykazujú podobnú činnosť, vlastnia podobné aktíva a nesú podobné riziká.
V prípade posudzovania transferových cien v podnikoch zo sieťových odvetví sa najčastejšie kalkulujú kapitálové výnosy a s inými odvetviami sa porovnáva náročnosť získania kapitálu. To je, aspoň v Spojených štátoch, základ rokovaní medzi štátom a spoločnosťou pri odsúhlasení konečnej ceny, ktorú budú platiť občania. „Potom do toho vstupuje vôľa občanov, či od štátu očakáva intervenciu v ekonomike, podľa ktorej sa riadi vláda,“ hovorí J. Kavuliak.
Principiálny rozdiel medzi Európanmi a Američanmi je pritom podľa neho miera odolnosti proti neistote. „V Európe sú ľudia ochotní prijať väčšiu reguláciu a menšiu kúpnu silu výmenou za väčšiu istotu a zabezpečenie,“ myslí si J. Kavuliak, Američan narodený na Slovensku. (map)
Zdroj:http://www.etrend.sk/podnikanie/riadenie-a-kariera/matky-zlodejky-dcery-zgrlosky-/152625.html
Matky zlodejky, dcéry žgrlošky
Slovensko pripravuje nové pravidlá transferového oceňovania medzi príbuznými firmami
[15.12.2008, TREND / Martina Pažitková]
Keď si koncom sedemdesiatych rokov americký daňový úrad všimol kolísavé finančné výsledky tamojších dcér inak veľmi úspešných japonských automobiliek, začal sa dlhoročný spor. Americké úrady totiž mali podozrenie, že účtovníctvo medzi japonskými matkami a dcérami nie je v poriadku. Že si firmy za tovary, ktoré si vzájomne dodávajú, účtujú ceny na míle vzdialené od tých, aké by si účtovali, ak by si ceny dohadovali ako obyčajní obchodní partneri.
Nasledovalo nekonečné dokazovanie, že z USA odchádza pre nevýhodne nastavené transferové ceny viac peňazí, ako by malo. Hádka o to, kde sa majú zdaňovať zisky japonských automobiliek, povzbudila tvorbu pravidiel transferového oceňovania tovarov a služieb prúdiacich medzi príbuznými firmami.
Hoci je Slovensko príkladom krajiny, kde si veľké zahraničné matky zakladajú výrobné dcéry, dohľad nad transferovými cenami zatiaľ zaostáva. V počte vykonaných kontrol, ale tiež v jasnosti pravidiel, ktorými sa firmy majú riadiť.
Obchádzanie povinností
Čoraz silnejšia globalizácia a vzrastajúci vplyv nadnárodných korporácií si vyžiadali postupné zdokonaľovanie medzinárodného legislatívneho rámca v oblasti medzinárodného obchodu. Dôležitú súčasť tvorí aj oblasť transferových cien, ktoré si majetkovo alebo personálne prepojené podniky účtujú medzi sebou za poskytnuté tovary a služby. Bolo treba uzákoniť pravidlá, ktoré by chránili firmy pred zneužívaním zo strany štátu a štáty pred daňovými únikmi, ktorých sa mnohé firmy prostredníctvom účtovných vzťahov s príbuznými firiem dopúšťali.
Matky tak pomocou vysoko nastavených cien za tovary a služby, ktoré pre ne dodávali dcéry, „vyťahovali“ peniaze z krajín, kde bolo nepriaznivejšie daňové zaťaženie. Takto ich prelievali do krajín, kde bola daňová legislatíva ústretovejšia.
Zakladanie lokálnych pobočiek v krajinách po celom svete a zložité dodávateľsko-odberateľské vzťahy sa stali obľúbeným nástrojom daňovej optimalizácie. Postupne sa na medzinárodnom poli sformulovalo pravidlo oceňovať vnútropodnikové transakcie cenou, ktorá je obvyklá na voľnom trhu.
Od roku 1995 platí aj na Slovensku. Vtedy OECD vydala smernicu o prevodných cenách pre nadnárodné podniky a daňové správy.
Jasnejšie
Počas celého obdobia, v ktorom pre Slovensko platí princíp trhového oceňovania tovarov a služieb poskytovaných medzi príbuznými firmami, je otázne, čo na dokázanie dodržiavania takejto povinnosti treba pri kontrole predložiť. Pohľad na korektnosť postupu firiem pri transferovom oceňovaní závisel od konkrétneho daňového úradníka. Od toho, čo bude od firmy požadovať.
Kontrolovaná spoločnosť si zas nebola istá, či má k dispozícii všetko, čo potrebuje, aby nemusela platiť penále. Od januára by sa to malo zmeniť.
Podľa poslednej novely zákona o dani z príjmov musí každá firma viesť povinnú dokumentáciu, ktorá bude dôkazom, že pri vnútropodnikovom oceňovaní sa cena čo najviac približuje tej trhovej. Teda takej, s ktorou by oba subjekty súhlasili, aj keby boli nezávislé a dohadovali sa v klasickom konkurenčnom prostredí.
Čo presne musí v dokumentácii byť, aby kontrolným orgánom postačovala a aby nežiadali za nepostačujúce vypracovanie penále, bude upravovať usmernenie ministerstva financií, ktoré však zatiaľ neexistuje. Na otázku, kedy by mal byť dokument pripravený a čo bude obsahovať, ministerstvo TRENDU neodpovedalo.
Podľa hovorcu Daňového riaditeľstva SR Miroslava Dobáka má byť z dokumentácie zrejmé najmä to, aké transakcie sa medzi závislými osobami v zdaňovacom období uskutočnili a do akej miery boli pri týchto transakciách uplatnené podmienky preukazujúce splnenie princípu nezávislého vzťahu. Obsah dokumentácie bude závisieť od okolností a podmienok jednotlivých transakcií, predovšetkým od použitej metódy transferového oceňovania.Netrápia sa
Napriek tomu, že do začiatku roka zostáva len pár týždňov, slovenské firmy si ťažkú hlavu s novou povinnosťou nerobia. Konateľ slovenskej dcéry nemeckého obuvníckeho koncernu Gabor Juraj Vodička sa spolieha na firmu, ktorá má pod palcom celé daňové poradenstvo. Má predstavu, že z ministerstva príde akýsi manuál na vypracovanie dokumentácie.
Podľa neho to v žiadnom prípade nebude dôvod na to, aby Gabor na Slovensku začal inkasovať od nemeckej matky iné ceny ako doteraz. „Dúfam len, že úradníci neurobia, ako obvykle, nadprácu oproti európskym pravidlám,“ dodáva J. Vodička.
Edita Vinceová z finančného oddelenia spoločnosti Crown Packaging, ktorá je dcérou francúzskej pobočky amerického koncernu Crown Holdings, sa musí o novú povinnosť zaujímať ešte menej. „Máme od materskej firmy už auditovaný systém, takže sa o to nemusíme starať,“ tvrdí E. Vinceová. Okrem toho im konzultačná spoločnosť, ktorej služby slovenský Crown využíva, sľúbila pomocný materiál.
Podľa špecialistu na transferové oceňovanie v americkej pobočke poradenskej firmy PricewaterhouseCoopers Jozefa Kavuliaka nemusí byť zlé načasovanie ministerstva až taký veľký problém. Väčšina slovenských firiem, ktoré sú súčasťou zahraničných subjektov, si totiž dokumentáciu môžu vyžiadať od materských subjektov. Tie ich väčšinou vypracúvajú podľa jednotných pravidiel pre celú skupinu.
Takmer bez kontrol
Za posledných päť rokov vo svete vzrástol počet kontrol zameraných na transferové oceňovanie takmer štvornásobne. To svedčí o tom, že krajiny sú čoraz háklivejšie na tento typ daňovej optimalizácie, ktorá sa môže neblaho odzrkadliť na zdrojoch získaných do štátnej pokladnice.
V ostrom rozpore s tým sú slovenské daňové úrady, ktoré v rokoch 2007 a 2008, teda osemnásť rokov od otvorenia krajiny pre zahraničné subjekty, stihli urobiť len tri takéto kontroly. Ďalšie by mali byť v štádiu vyšetrovania.
Hovorca Daňového riaditeľstva SR Miroslav Dobák prípady bližšie nešpecifikoval, no všetky sa podľa neho skončili dodatočným vyrubením dane. Podľa informácií TRENDU začalo Daňové riaditeľstvo SR – aj v súvislosti s novou povinnosťou firiem – školiť špecializovaný tím kontrolórov.
Slovensko síce v oblasti kontroly a pravidiel transferového oceňovania zaspalo, no vo svete prebieha – aj napriek čoraz dokonalejším pravidlám – veľké množstvo sporov medzi firmami a daňovými úradmi. Podľa špecialistu na transferové oceňovanie v americkej pobočke poradenskej firmy PricewaterhouseCoopers na Slovensku Jozefa Kavuliaka ide hlavne o spory týkajúce sa nehmotného majetku, pretože práve v tejto oblasti je ťažké nastaviť presné podmienky.
Jedným z typických príkladov sporov o to, kto vlastní v rámci skupiny know-how, je aj nadnárodná farmaceutická spoločnosť GlaxoSmithKline. Tá sa v roku 2006 mimosúdne dohodla, že zaplatí 3,4 miliardy a vzdá sa nároku na vrátenie 1,8 miliardy dolárov, ktoré, podľa jej názoru, v USA preplatila na dani z príjmu za obdobie rokov 1989 až 2005. Po rokoch sporov rezignovala v spore s americkým daňovým úradom (IRS).
Ten tvrdil, že materská firma vo Veľkej Británii neoprávnene zvyšovala licenčný poplatok dcérskej firme za možnosť vyrábať liek, ktorý v USA zaznamenal pozoruhodný predaj, a americká pobočka tak dosahovala neobvyklé zisky. Úrad uznal, že najpodstatnejšiu zložku nehmotného majetku – patent – vlastnila materská firma, no argumentoval, že aj dcéra vytvorila špecifický nehmotný majetok, najmä v marketingovej oblasti. Glaxo napokon argumenty uznalo a zaplatilo dodatočnú daň vrátane úrokov a penále.
Základom porovnávania sú trhové ceny
S pojmami primeranosť zisku a obvyklé ceny sa pri transferovom oceňovaní narába dokonca častejšie, ako to obyčajne robia politici pri verejných prejavoch. Na rozdiel od pocitového prístupu, ktorý zväčša uplatňujú politici, kontrolóri v daňových úradoch na celom svete (okrem Brazílie, ktorá využíva vzorcový princíp), prísne rešpektujú ekonomický princíp tvorby ceny.
Ceny, ktoré si navzájom účtujú prepojené firmy, musia vychádzať z verejne prístupných zdrojov. „Takto sa síce dajú ceny odpozorovať len na komoditných trhoch, no potom sa skúmajú ukazovatele, ktoré od ceny závisia – čo je v prvom rade ziskovosť,“ vysvetľuje špecialista na transferové oceňovanie v americkej pobočke poradenskej firmy PricewaterhouseCoopers Jozef Kavuliak. Jeho najväčší klient, nadnárodná spoločnosť, dosahuje obrat 90 miliárd dolárov a pôsobí v 90 krajinách. Pritom sa porovnávajú podobné subjekty pôsobiace na trhu a sleduje sa to, či vykazujú podobnú činnosť, vlastnia podobné aktíva a nesú podobné riziká.
V prípade posudzovania transferových cien v podnikoch zo sieťových odvetví sa najčastejšie kalkulujú kapitálové výnosy a s inými odvetviami sa porovnáva náročnosť získania kapitálu. To je, aspoň v Spojených štátoch, základ rokovaní medzi štátom a spoločnosťou pri odsúhlasení konečnej ceny, ktorú budú platiť občania. „Potom do toho vstupuje vôľa občanov, či od štátu očakáva intervenciu v ekonomike, podľa ktorej sa riadi vláda,“ hovorí J. Kavuliak.
Principiálny rozdiel medzi Európanmi a Američanmi je pritom podľa neho miera odolnosti proti neistote. „V Európe sú ľudia ochotní prijať väčšiu reguláciu a menšiu kúpnu silu výmenou za väčšiu istotu a zabezpečenie,“ myslí si J. Kavuliak, Američan narodený na Slovensku. (map)
Zdroj:http://www.etrend.sk/podnikanie/riadenie-a-kariera/matky-zlodejky-dcery-zgrlosky-/152625.html
Rozalka
19.12.08,18:16