Zdravim. Tym spolubyvajucim je otec. Po rozvode rodicov som sa na zaklade spolocnej dohody stal vlastnikom domu (s podmienkou, ze im umoznim byvanie az do smrti) v ktorom byvam spolu s nimi.
Zial ani po rozvode sa nic nezmenilo k lepsiemu. Otec je alkoholik, ale odmieta to priznat, rovnako ako odmieta akekolvek liecenie, tak isto ma u psychiatra naordinovane lieky a pravidelne prehliadky, ktore ignoruje.
Do teraz sme doma trpeli neustale psychicke a obcas aj fizicke tyranie. Policia, sud, prokuratura... zial v tomto state uz clovek pochybuje o spravodlivosti.
Od toho, ze som sa stal vlastnikom domu sme ocakavali aspon nejaku zmenu a prisposobivost, ale situacia je rovnaka, ako predtym.
Neberie ohlad na nikoho. Skoro rano nas budi buchanim v kuchyni, v noci ma neustale na hlas pusteny televizor, kdezto on spi otoceny chrbtom, hocikedy si zmysli a napr rano o 1 sa ide okupat, samozrejme tiez s buchotom, co nas budi.
Chodieva domov skoro denno denne opity, stravuje sa ako prasa, po celej kuchyni porozlievane, porozsypane csetko mastne. Samozrejme nikdy po sebe neuprace. S mamou sa zdrziavame takmer vylucne na poschodi (s vynimkou kuchyne) takze cele prizemie vyuziva on, kebyze tam neupraceme mi, tak to tam vyzera ako v chlieve.
Zial kedze je zmluvou urcene, ze moze v dome byvat do smrti, neda sa ho dostat ani tym (nieze by som ho chcel z domu vyhadzovat, ale ked s nim sa absolutne neda).
Bol by som rad ak by mal niekto nejaku radu, nejaky zakon, nieco, s cim by sa ho dalo aspon trocha donutit nech sa sprava a berie ohlad aj na inych...