ubytovňa -e -í ž. podla mňa DLAŇ

ubytovňa -e -í ž. podla mňa DLAŇ
no jedna učiteľka mi vravela že ulica....
no teraz neviem....
vraj smerodatné je 1 pád v jedn čísle
ubytovna teda - a
ulica - a

Definicia:
Podľa vzoru ulica skloňujeme podstatné mená ženského rodu zakončené v N. sg. na samohlásku -a, pred ktorou je mäkká spoluhláska: práca, chôdza, zemeguľa, ruža, Bystrica...


ubytovňa , konci na samohlasku a a pred nou je makka spoluhlaska ň .... takze to musi byt ulica ....

ubytovňa -e -í ž. podla mňa DLAŇ


Podľa vzoru dlaň skloňujeme podstatné mená ženského rodu zakončené v N. sg. na spoluhlásku a v N pl. na –e: predpoveď, mosadz, šľapaj, posteľ, reportáž, prax...

Podľa vzoru dlaň skloňujeme podstatné mená ženského rodu zakončené v N. sg. na spoluhlásku a v N pl. na –e: predpoveď, mosadz, šľapaj, posteľ, reportáž, prax...

áno super
ale sú aj výnimky....
ja som sa chcela len uistiť...!!!

prosím pomôže mi nejaký slovenčinár?
potrebujeme určiť vzor pre slovo "ubytovne".....

Veta znie: Včera správca ubytovne pozorne počúval....

niektorí hovoria ulica, niektorí dlaň....
logicky je nominatív ubytovňa...teda ulica...ale je to tak správne?

pomôžete? vdaka

Veta je správne.

Ubytovňa sa skloňuje v jednotnom čísle podľa vzoru ulica(rozdiel je vo 4.páde) a v množnom čísle podľa vzoru dlaň(rozdiel je v 2.páde)

Chudáci zo zahraničia, čo sa učia po slovensky.:rolleyes:

Veta je správne.

Ubytovňa sa skloňuje v jednotnom čísle podľa vzoru ulica(rozdiel je vo 4.páde) a v množnom čísle podľa vzoru dlaň(rozdiel je v 2.páde)
nerozumiem....
tak ulica či dlaň?.....

nerozumiem....
tak ulica či dlaň?.....
Podľa mňa je to ulica, hoci nie som slovenčinárka. Ulica-ubytovňa, ulíc-ubytovní, ulice-ubytovne.

nerozumiem....
tak ulica či dlaň?.....

4.pád j.č. vidím ulicu, dlaň, ubytovňu.
2.pád m.č z ulíc, z dlaní, z ubytovní.:cool:

Načo sú ti vzory. Stačí počúvať ako to znie.

no jedna učiteľka mi vravela že ulica....
no teraz neviem....
vraj smerodatné je 1 pád v jedn čísle
ubytovna teda - a
ulica - a
ubytovňa=ulica
N pl. kto/čo ubytovne-ulice-dlane
A sin. koho/čo(vidím) ubytovňu-ulicu-dlaň

dakujem všetkým za názory a postrehy ohľadne môjho problému...

ubytovňa=ulica
N pl. kto/čo ubytovne-ulice-dlane
A sin. koho/čo(vidím) ubytovňu-ulicu-dlaň

Budeš mať pravdu, keď bude správna veta napríklad: Z Bratislavských ulicí. :---

A ak ste takí slovenčinári, že musíte mať na všetko vzor, tak podľa čoho sa skloňuje slovo DVERE. Alebo aspoň určite o aký rod ide.

Budeš mať pravdu, keď bude správna veta napríklad: Z Bratislavských ulicí. :---
myslím že sa to nemuselo zvrhnúť až sem....:(

myslím že sa to nemuselo zvrhnúť až sem....:(

Prečo zvrhnúť? Taká je slovenčina. Aj v iných jazykoch sú nepravidelné tvary. Myslím, že je to normálne. To iba jazykovedci chcú všetko zošnurovať do akýchsi umelých pravidiel.

Prečo zvrhnúť? Taká je slovenčina. Aj v iných jazykoch sú nepravidelné tvary. Myslím, že je to normálne. To iba jazykovedci chcú všetko zošnurovať do akýchsi umelých pravidiel.
ok dobre
lebo už zas začnem lutovať že som sa sem obrátila s problémom....
veď vysvetlení tu mám dosť...tak by sme to už mohli aj uzavrieť...
myslím, že odpovedí som dostala viac než dosť...a ostatné veci mi tu už asi nepomôžu....

ok dobre
lebo už zas začnem lutovať že som sa sem obrátila s problémom....
veď vysvetlení tu mám dosť...tak by sme to už mohli aj uzavrieť...
myslím, že odpovedí som dostala viac než dosť...a ostatné veci mi tu už asi nepomôžu....

Prečo by si to mala ľutovať?
Dá sa na to pozerať z rôznych hľadísk. Ak to potrebuješ iba správne napísať, tak si to mala správne. Ale ak to potrebuješ do školy, tak tam to treba viac rozobrať a zdôvodniť.
Nemám problém použiť správne tvary v slovenčine, ale pri niektorých slovách je to niekedy problematické. Napríklad Paríž, Budapešť....
Česi hovoria ta Paříž, ta Budapešť:eek:
My zase ten Paríž, tá Budapešť:eek:

Budeš mať pravdu, keď bude správna veta napríklad: Z Bratislavských ulicí. :---

A ak ste takí slovenčinári, že musíte mať na všetko vzor, tak podľa čoho sa skloňuje slovo DVERE. Alebo aspoň určite o aký rod ide.

Pomnožné podstatné mená a ich vzory:
Pomnožné substantíva majú zastúpenie vo všetkých vzoroch n e ž i v o t n ý ch podstatných mien okrem vzoru vysvedčenie:
mužský rod:
-vzor dub: zálety, vohľady, hody, anály, fašiangy, mechy, dostihy, cepy, zásnuby, mravy, lazy, fúzy, pomery, zápisky, Kúty, Karpaty, Piešťany;
-vzor stroj: zubále, rezance, kríže, Ladce, Sliače;
ženský rod:
-vzor žena: prázdniny, noviny, Apeniny, Andy, Tatry;
-vzor ulica: nohavice, nožnice, lyže, kliešte, kiahne, husle, pomyje, financie, litánie, ovácie, dvere, Košice, Teplice, Vianoce, Krkonoše, Hybe;
-vzor dlaň: Stráne, Lednické Rovne;
-vzor kosť: vnútornosti;
stredný rod:
-vzor mesto: krosná,bradlá, ústa, vráta, Košariská; cudzieho pôvodu: aktíva, pasíva, verbá;
-vzor srdce: dvercia, pľúca, prsia;
-vzor dievča: deťúrence, trojčatá, trojčence;.

Pomnožné podstatné mená a ich vzory:
Pomnožné substantíva majú zastúpenie vo všetkých vzoroch n e ž i v o t n ý ch podstatných mien okrem vzoru vysvedčenie:
mužský rod:
-vzor dub: zálety, vohľady, hody, anály, fašiangy, mechy, dostihy, cepy, zásnuby, mravy, lazy, fúzy, pomery, zápisky, Kúty, Karpaty, Piešťany;
K niektorým je aj jednotné číslo: mech, dostih, mrav, laz, fúz, pomer:confused:

-vzor stroj: zubále, rezance, kríže, Ladce, Sliače;
ženský rod:
-vzor žena: prázdniny, noviny, Apeniny, Andy, Tatry;
Novina

-vzor ulica: nohavice, nožnice, lyže, kliešte, kiahne, husle, pomyje, financie, litánie, ovácie, dvere, Košice, Teplice, Vianoce, Krkonoše, Hybe;
lyža, kliešť, Nohavica:---
-vzor dlaň: Stráne, Lednické Rovne;
-vzor kosť: vnútornosti;
stredný rod:
-vzor mesto: krosná,bradlá, ústa, vráta, Košariská; cudzieho pôvodu: aktíva, pasíva, verbá;
-vzor srdce: dvercia, pľúca, prsia;
-vzor dievča: deťúrence, trojčatá, trojčence;.
:confused:

Mech - vo význame vrece, mechy na organe, kováčske - pomnožné, dostih - české slovo,novina - ako zvesť, noviny - ako tlač - pomnožné, kliešť - ako tvor, kliešte - ako náradie pomnožné

podľa vzoru ULICA, lebo vo vzore ulica v 2. páde množného čísla je prípona -í v slovách na -ňa, -dza, -dža,-ža,-ša,-ča.....tieto tvary sú druhotné a obmedzené, dostali sa sem od spoluhláskových vzorov" dlaň, kosť....
a nie som slovenčinár ani jazykovedec....jednoducho mám doma Príručku slovenského pravopisu.....