ja som vystupovala z električky a mala som na sebe veľmi širokú voľnú dlhú zvonovú sukňu a zafúkal spod schoda vzduch a moja sukňa pristála na hlave práve nastupujúceho dedka...dedko mal pekný deň a ja som utekala kade ľahšie

Keď sme pri tých autobusoch, ja som mala ako stredoškoláčka novučičké kvetované šaty, dlhé až po členky, široká sukňa, k nim zladené lodičky... Ako som vystúpila na prvý schodík autobusu, akosi ma niečo potiahlo, a keď som vystúpila na druhý schodík, šaty sa mi zamotali do nôh a už aj boli z dlhých krátke. Oddrapila som z nich celý predok asi do polovice stehien...

... nie je to môj trapas, ale mojej spolubývajúcej na internáte ... po úspešnom výsledku z ťažkej skúšky si konečne "vydýchla" ... a s ňou aj jej spodnička, ktorú mala pod šatami ( tá sa jej v tom momente uvoľnila a plápolavo padala až spadla na zem ... mala iba šťastie, že sa to stalo, až keď vyšla z budovy ... a nezabila sa, keď jej začala zavadzať a brániť v chôdzi ...

Mama mojej spolužiačky bola učiteľka a raz ráno prišla do zborovne plnej kolegov a kolegýň, dala si dolu kabát, zavesila ho na vešiak a zistila, že je len v spodničke a šaty zostali doma...

Si mi pripomenula trapas mojej spoluziacky, zo str.skoly.
Prisla do skoly iba v spodnicke,suknu zabudla doma.
Nastastie, bolo horuco,a spodnicka bola jemne zelenkava, takze sa to dalo trochu "zakamuflovat"...akoze je to taka letna sukna

Na rande v cudzom meste,partnerka zabespečila izbu na ubytovni a ja z tej trémy som ju nevedel odomknút a musel príst vrátnik a tak z prejavov intímnej nežnosti nebolo nič.

Mala som nové pekné červené plavky v celku /bez ramienok/ - vo svojich 15-16 som bola na ne patrične hrdá, chalani ma presvedčili ísť na veľký tobogan. Po "nádhernom" obúchaní o steny toboganu, "naloganí" sa vody a dopade do vody som sa postavila a ....plavky som mala na pupku...:D

Bola som ohlásená na právne oddelenie na CÚ. Keďže som vystihla obed, dlhšie som čakala a myslela už na kopu iných vecí. Keď sa nado mnou objavil colník a spýtal sa, či čakám na neho, zo mňa vyhŕklo: Vy ste pán Lagan? On: nie, ja sa volám Fagan!

Moja známa zasa chodila ako "veľká dáma", chlapci sa za ňou otáčali a usmievali sa a ona si myslela, že aká je "kočka", až kým si nedala dolu kabátik kde jej zozadu viselo drevené ramienko (vešiak na šaty).

ešte som si zmyslela: ... som zaspala, mali sme mať skúšku hneď na prvej hodine, letela som na autobus, celou cestou som si opakovala učivo a keď som sa v škole chcela prezuť, som zistila, že som v papučiach! No nechcite vedieť ten pocit po ceste domov .... bola totiž zima a medzitým napadol aj sneh!

ešte jeden trapas: ... mala som bielu skladanú sukienku, robila som na Krajskom národnom výbore a písali sme s kolegyňou na "blany" ... tie moje rovesníčky si iste pamätajú, bol k tomu taký hustý červený opravný lak. Keďže sme mali len jeden lak, s kolegyňou sme si ho podávali.... a ona mi ho podala otvorený! Celý som ho vyliala na tú moju bielunkú sukničku... a potom som tam sedela v plášti požičanom od upratovačky, kým mi kolegyňa utekala do rýchločistiarne dať ju vyčistiť a strašne som vtedy túžila byť chameleónom.....

Nuz, nieco starsieho data.
Sla som na autobus, cestovala som na vikend k babicke.
Syna som tlacila v bugyne,na kociku zavesene este dve velke tasky s vecami.
Z dialky som videla, ze nastupuju posledny dvaja ludia, bala som sa ze nestihneme autobus, tak som sa trochu rozbehla.
Ale , ked som uz bola takmer pri autobuse, tak sa mi predne kolieska zasekli do nejakej praskliny v betone .

V zlomku sekundy sa kocik prevratil, syn vysel pod kocikom na trakoch,na nom bugyna, na bugyne tasky a duuurch cez celu tu kopu som sa natiahla ja...

Jezis Maria! Ta hanba! Plna stanica ludi...:D:D:---

Za dohasínajúceho socializmu pred prvým májom. Mne sa z neho záhadne podarilo ospravedlniť, ale musela som za náš kolektív SMEP-károv urobiť prezenčku. Kedže som nemala PC, tak poctivo na písacom stroji a pre istotu dvojmo, cez kopírak. Pekne som ju dala direktorovi a on spokojný odišiel. Potiaľ išlo všetko ako po masle, až kým si tú prezenčku aj s kopirákom, nedal ráno na prvého mája náš pokrokový novozvolený mladý riaditeľ (nečlen strany, z duše nenávidel komunistov, rovnako ako ja) do vrecka bielučkej košele. Kedže bolo krásne horúco, isto si viete predstaviť, ako asi po sprievode vyzeral. Na tom jeho trapase sme sa ešte dlho smiali, ale za to ma nebil, boli sme kamaráti.

Mala som nové pekné červené plavky v celku /bez ramienok/ - vo svojich 15-16 som bola na ne patrične hrdá, chalani ma presvedčili ísť na veľký tobogan. Po "nádhernom" obúchaní o steny toboganu, "naloganí" sa vody a dopade do vody som sa postavila a ....plavky som mala na pupku...
Jáááj, to musel byť pohľad pre bohov - iste si potom bola hrdá nielen na plavky :---:---:---.

Mala som nové pekné červené plavky v celku /bez ramienok/ - vo svojich 15-16 som bola na ne patrične hrdá, chalani ma presvedčili ísť na veľký tobogan. Po "nádhernom" obúchaní o steny toboganu, "naloganí" sa vody a dopade do vody som sa postavila a ....plavky som mala na pupku...:D
:D
Byvala som na veziaku,skoro na najvyssom poschodi. V lete som susila na balkone plavky,ktore som mal hrozne rada.Bolo to kratko po revolucii,plavky som si kupila v zahranici za "nekrestanske" penieze,bolo mi ich hrozne luto...:D
V noci bola strasne vychrica,plavky mi niekde uleteli.
Nakolko som mala vyborny rozhlad, tak som rano zistila, ze plavky sa nachadzaju na streche garazi na kraji sidliska.:rolleyes:
sama by som sa tam nevysplhala, tak som ukecala vtedy asi 6.rocneho synatora,ktoreho sa mi nejako podarilo na tu strechu dostat.:D:D:D
Jujjj,aka som bola stastna, ze som ich nasla.
Len zopar susedov na mna v nasledujucich dnoch nejako divne pozeralo! Som si pripadala,ako zlodej :---:D
Syn mi to este dodnes obcas pripomenie,ako som ho teperila na tu strechu :D:D:D

Ešte za socíka sme stáli v dlhočiznej šóre v bufete a samozrejme že sme sa o všeličom bavili a ani sme si nevšimli že už sme na rade:
- "prosíííím!" - zasyčala predavačka
- "prosím si desať deka tresknúť na tanier, dve pečivá a jednu kofolu" -zahlásila som ............

Ked som bola este stredoskolacka isla som von v peknom priliehavom tricku, v uzkej kratkej sukni - akurat po kolena, bez siloniek s holymi nohami v sandaloch na vysokom opatku. Proste kocka... Ked mi asi na pol ceste k autobusu praskla gumicka na spodnych gatkoch a co krok to som citila ako mi gatky padaju... nastastie v tom case sa u nas este bytovky nezamykali. Ledva som dokracala - vystreta ako lata kadejako nenapadne potahujuc a pridrziavajuc tie nestastne gatky - do najblizsieho vchodu, sup pod schodisko a gatky som strcila do kabelky. A potom hybaj domov, dufajuc, ze sa nestane ste nieco horsie... :) Do smrti na to nezabudnem! :)

sup pod schodisko a gatky som strcila do kabelky. A potom hybaj domov, dufajuc, ze sa nestane ste nieco horsie...

http://www.classicfilmstars.com/img/marilyn_monroe_dress1.jpg

Na chalupu k nám dobehla tetka a prosila môjho muža či by jej nevymaľoval kuchyňu, hoci jemu sa bohvieako nechcelo:
-"Jožko, šak len tak ščetku na bílo - ako sa kravín maľuje" - presviedčala ho.
Robota bola šup-šup hotová, tetka vynikajúca kuchárka navarila dobrý obed a vynukovala Jožka:
-"Ešče sa ponúkni, neokúňaj sa, len si daj aj z tých predných - daj ja ti naberem ....."
Jožo dobrý obed zapil dvomi poldecákmi, ktoré prestriedal s orosenými dvanástkami a pobral sa domov.
Po ceste mu začalo vŕtať v hlave ...... - "čo to tá tetka spomínala ...... akých predných si mám naložiť ....... veď kura má len dve nohy...... !
-"kristepane, že ja som zožral králika, ktorého ja tak nenááávidííím !!!!

-"Tati, pozri sa či mám pásiky na silonkách rovno" - poprosila som otca aby pozrel či sa mi nekrútia silonky....
-"Pásiky sú rovno, len nohy sú krivé !!!" - uzemnil mi sebavedomie.

Keď som prišla na záhradu, natiahla som si na pekné nohavice, také letné, voľné, záhradné (lenivá sa celá prezliekať).
Neznámy sused si po dohovore s manželom prišiel vyloviť zopár rybiek z jazierka. Veľmi mu to nešlo, tak manžel odišiel pre iný podberák. A vtedy sa to stalo. Vrchné voľné nohavice sa mi zošmykli až po kolená a ja som to nezistila, pretože tie spodné boli pekne napevno vypasované. Niečo som povedala a pozrela sa dolu. Pán mi odpovedal a pozrel sa na mňa. Ja mala nohavice "na půl žerdi" a on si myslel, že ten striptíz som spravila kvôli nemu.

Mala som krásny trapas u detskej lekárky..
Poznáte to máte malé 1 a 1/2-ročné dievčatko a idete do poradne k novej lekárke. Tak som dcéru vyčeasala, vymašličkovala, dala jej najkrajšie šatičky, čipkované ponožky a dovozové topánočky a išli sme...
Keď sme prišli k novej lekárke ako pýšná matka tak lekárka hneď, že aké milé dieťa ... no a tak ju vyzdvihla na lúžko a tam sa zistilo, že moja dcéra nemá spodné nohavičky... Jej to síce bolo jedno ale ja som sa hanbila ako pes. V tej snahe mať najkrajšie dieťa som jej ich zabudla dať a tak som cez celé mesto išla s dieťaťom bez gatiek.

Ešte za socíka sme stáli v dlhočiznej šóre v bufete a samozrejme že sme sa o všeličom bavili a ani sme si nevšimli že už sme na rade:
- "prosíííím!" - zasyčala predavačka
- "prosím si desať deka tresknúť na tanier, dve pečivá a jednu kofolu" -zahlásila som ............

... tiež som stála v rade s kamarátkou a dvojzmyselne sme sa bavili na zmene názvu z "ruské vajce" na "henri vajce", keď tiež predavačka na mňa zasyčala to unudené prosím! a zo mňa vyhŕko: jedno henriho vajce! Jááááááááj.....

...bolo pred vianocami a ja som si v "staromPriore" dole vyberala s mužom striebornú retiazku...trocha sme sa rozdelili a ja som si toho nevšimla a tak som schmatla iného pána v domnení, že je to môj muž a so slovami poď ukážem Ti čo chcem...som ho ťahala k pultu... a on išiel... až po 3 krokoch keď som počula ako môj muž kričí moje meno som si uvedomila, že ťahám cudzieho chlapa...
Strašne som sa zahanbila a ten pán aj s mojím mužom sa rehotali ako blázni...

Dievčence, ako som sa dobre zasmiala :D. Mne sa pár rokov dozadu tiež podaril pekný kúsok. Išla som podvečer zaniesť dcérku (mala vtedy 2 roky) ku starkej, cestou som vzala smeti, že hodím do smetiaka. Mrkvička si zobrala svoju obvyklú cestovnú výbavu, v malej taštičke bábika, knižka, a ešte pár potrebných vecí. Prišli sme ku smetiaku, otvorila som ho, a keďže moje smeti boli dosť ťažké, použila som všetku svoju silu a veľkým guliarskym štýlom som vrece hodila dnu. Zrazu tam vletelo ešte dačo :eek:. Mrkvička po mojom vzore hodila dnu aj svoju taštičku :eek::eek:. A čo teraz? Začala som ju presviedčať, že sa vrátime domov pre druhú bábiku, chcela som jej to vytiahnuť až večer, keď bude tma. No ona spustila veľký plač, že chce túto bábiku, tak som si našla dáku paličku, že to snáď vylovím. Keď som kutrala v koši, išiel okolo prvý sused :D. Ale keďže smetiaky boli prázdne, nedočiahla som na dno, musela som sa po vzore našich spoluobčanov vyštverať na smetiak, a akurát, keď mi trčali zo smetiaka len nohy, išiel ďalší sused :D. No taká hanba. Ja, trčiaca zo smetiaka, vedľa postávajúce plačúce dieťa.. A sused len hľadel :eek:.

Vodila som ráno do školy prváčika a keďže mal vždy okrem tašky na chrbáte aj nejaké vrecúško s papučami alebo s telesnou, tak som mu ich niesla ja. A tiež sa mi stalo, že keď som previedla decko cez cestu a v diaľke zbadala prichádzajúci autobus MHD, naskočila som do neho aj so synovým vrecúškom.
A chudáčik syn tam mal veci na výtvarnú a dostal poznámku do žiackej že si ich nedoniesol ........

Moja švagriná išla raz s bratom a deťmi zaplávať si na jazero. Slabšie vidí a nosí okuliare, ale keďže si chcela poriadne zaplávať, dala si ich dole a dohodla sa s bratom, že keď pôjde smerom k brehu, nech jej máva, aby vedela, kde má doplávať. A tak už pláva, pláva, vidí mávajúcu ruku, chvíľu pred doplávaním sa ponorila pod vodu a splývaním prišla na miesto, stiahla mužovi plavky a s výskokom nad vodu povedala: "Prekvapenie!" Až vtedy zbadala, že plavky stiahla úplne neznámemu mužovi... To bol teda trapas!

Asi nie som jediná, kto zistil, že má na nohách návleky zo škôlky na nohách až vtedy, keď na ulici stúpil v nich do mláky. Ale to je nič. Horšie bolo, čo povedal syn učiteľke v škôlke. Kúpila som mu slipy -súpravu Pondelok-Nedeľa, vyzerali rovnako, len deň sa menil. A on učiteľke povedal, že mu dávam celý týždeň tie isté gate...

Dávno pradávno sme mali v prenájme hotel na Domaši. Z útulku sme si vzali 3-ročného Novofundlandského psa - to je ten pes-záchranár, čo má medzi prstami na nohách také plutvy. Nikdy nebol cvičený, dokonca vraj u nás videl vodnú plochu prvý krát.
Raz ho skoro ráno venčil prevádzkár a uprostred Domaše sa vyskytol osamelý plavec. Náš milý psík skočil do vody, proplával k nemu a nasilu ho "zachránil" a dotiahol na náš breh. Mňa by asi šľak trafil od strachu. Ale plavec to zobral našťastie športovo.

Poznáte to: domáci raňajší zhon, ešte rýchlo toto, muž chce niečo, deti tiež niečo potrebujú .....
A tak som vzala smeti do ruky že ich cestou vyhodím do kontajnera, ale kontajner som prešla a so smeťami v rukách som nastúpila do zrýchleného autobusu na trase Malacky-Bratislava. Až v napchatom autobuse som si uvedomila, čo za smrad sa musí okolo mňa šíriť z tej plnej igelitky ........
Ešte nikdy sa mi nezdala cesta taká nekonečná.

Poznáte to, keď sú deti malé, času nie je nikdy dosť, všetko sa snažíte rýchlo postíhať. A tak aj ja v zápale práce, keď som robila asi 5 vecí naraz, zaliala som si kávu, na chvíľu som sa otočila, lebo ma volalo niektoré dieťa, vrátila som sa, vyliala som kávu, umyla pohár a odložila. Až potom mi došlo, že som si z tej kávy ani nechlipla.

Baby hovorili že v Priori dostali práve tie topánky, čo ja tak urputne zháňam a vždy mi ich pred nosom niektorá šťastnejšia uchmatne. Keďže práve prebiehala porada, tak som to chcela využiť že nemusím šéfovi vešať na nos, načo tak súrne potrebujem priepustku, tak som ju šéfovi len tak otrčila na podpis. Pán riaditeľ mi však pološeptom prikázal:
-"Ale sa hneď vráťte, budem potrebovať nadiktovať zápisnicu z porady!"
"skokom s*****om som tu, pán riaditeľ !"...... sľúbila som mu tiež pološeptom, takže všetci to jasne, zreteľne počuli.......

Stalo sa dávnejšie (za socializmu - bol som stredoškolák): šli sme s kamarátom (bol máj....... :D, devy sa odhaľovali ;) ) a obzerali sme si "objekty záujmu". Tu kamarát povedal: "To je super kosť!", obzrel som sa za tou "super kosťou" a vtom počujem "Bonngg" - kamarát si pri tom obzeraní "objektu" nevšimol stĺp troleja a vrazil priamo doň. Zvalil sa ako podťatý, oči vyvalené a "objekt záujmu", ktorý to zaregistroval, so smiechom "odplával" s vlniacimi sa bokmi preč.

Ale ten objekt - tak ten stál za to obzeranie! :rolleyes:

..keď je reč o stĺpe..ja som mala kedysi susedu, hviezda veľká to bola v dedine,hlava hore,klobúk na nej a vykračuje si po chodníku,vtedy ešte stĺpy boli drevenné a naraz bum- stĺp sa neuhol a milá herečka prásk donho...muselo to riadne zabolieť, lebo hrešila ešte aj na tretí deň..

Bola som si pre nové okuliare v optike a predavačka mi ponúkla aj puzdro. Pri odchode som si okuliare ukladala do toho puzdra a naraz rana ako z dela. Nevšimla som si, že jedna strana sklenených dverí bola zatvorená a ja som do nich nabúrala. No nestačilo, že sa všetci na mňa pozerali, ešte k tomu môj drahý sa ma na plné ústa spýtal: A si si istá, že máš správne okuliare?

Nejakých 14 rôčkov dozadu, keď som bola čerstvou majiteľkou ružovučkého vodičáku, som sa sama začiatočníčka vybrala na nákupy do mesta.
Kúpila som si na tržnici čerstvé maliny v kelímku.
Kelímok som pri upratovaní nákupu do auta položila na strechu.
Nastúpila som do auta, naštartovala, vycúvala z parkoviska, zastavila na križovatke na červenú a až tam ma trklo, že si maliny veziem na streche. Čuduj sa svete, nespadli, tak som na červenej vystúpila, stiahla milé maliny zo strechy a strčila som sa od hamby pod volant, lebo som stála hneď vedľa autobusu. Neviem si predstaviť, koľkým som tam bola na smiech...

Internát VŠ. Spolubývajúca išla na večierok. Ráno sa jej pýtame od čoho má také doráňané ruky. No viete, keď som išla v noci domov, nejako sa mi krútila hlava, tak som sa musela pridržiavať plota a ejhle otvorený vjazd do dvora.

Moja babka sa, ako každú nedeľu, vybrala do kostola a kamarátka sa jej pýta - Milka čože sa ti stalo, čo krívaš... Babka kukne na topánky a každá iná...

Moja babka sa, ako každú nedeľu, vybrala do kostola a kamarátka sa jej pýta - Milka čože sa ti stalo, čo krívaš... Babka kukne na topánky a každá iná...

Podobne sa stalo aj otcovi, akurát ten si zobral jednu pracovnú "bagandžu" a jednu normálnu poltopánku k obleku :) a všimol si to až v kostole :)

..mne sa dnes darilo...v robote, pracujem veselo, ako "křoví" som mala slovenský rozhlas s hokejom..len nejako tí komentátori pomalo komentovali,lebo mne sa očky pomaličky zatvárali a naraz-no, seklo ma v krku, dobre že som si hlávku ne*ebla o stôl...vystriem sa, obzriem, nikto nič..kukám lepšie a môj šéf , hlava v dlani, (len pivo mu chýbalo, poznáte tú polohu), a drieme....drieme!!!..v robote....len tak jemne som zrevala "veducíííí"- no ten pohyb prebudenia ho priviedol do tranzu a spadol zo stoličky...(maličkosť, ale poteší)..jaj!!...nerehotala so saaa!!!...

Pred mnohými rokmi, ešte na Gymnáziu, sme my dievčatá mali telesnú a chlapci voľnú hodinu. Po nej boli cvičká z biológie, kde si každý mal doniesť vajce. Keďže Bina si zabudla z domu zobrať, poprosila Jana, aby cez voľnú hodinu zaobstaral aj pre ňu. Začali cvičká, biológ sa rozhliadol po prázdnych laviciach a hovorí: Zdá sa, že dnes z cvičiek nič nebude, keď nik nemá vajce. Na to Bina zvolala: Jano má! Jano sa postavil a hrdo vykríkol: Až dve!:D:---

To môj bratranec si kedysi nezasvietil v chodbe u babky a poutieral si nohy do koláča, ktorý dala babka vychladiť... - namiesto do rohožky:D

Pred 38 rokmi po 3.ročníku VŠ sme sa fotili celý krúžok pred aulou školy, aby sme raz mali pamiatku. Zrazu sa spolužiačka rozbehla smerom k internátu a vôbec nereagovala na naše pokriky.
Keď sme asi za hodinu prišli na intrák, milá Zorka sedela s prekríženými nohami, čerstvo osprchovaná....plný rádiátor opratých vecí....
Chúďa priznala sa, že meter pred " hajzlom sa posr.la."
Odvtedy veru neužívala na chudnutie gutalax kvapky, lebo to bola jej metóda.:)
Viete si predstaviť, keď sme na stretávke a ona prichádza. Vždy nám to príde na rozum a máme o zábavu postarané.;) Ona sa len smeje a kričí, že odvtedy som sa neposr.la!

aj mne sa prihodilo minulý týždeň...cestovala som z Bratislavy domov. Z amplionu sa ozývalo...na 3 nástupišti stojí rýchlik do Košíc pripravený k odchodu. Prídem tam, stoja tam dva vlaky po oboch stranách. Pýtam sa nejakého pána, ktorý ide do Košíc ? - po jeho nasmerovaní som sa otočila smerom k tomu správnemu vlaku a len jeden krok som urobila ...cítim ako mi niečo drží nohy a ja padám rovno k vlaku..ihneď ma niekto ochotne postavil na nohy, ale vlak už odchádzal. Až vtedy som si uvedomila bolesť v kolenách a na rukách...rozbité do krvi, dodnes mám problém pri chôdzi...ale po dlhej dobe sa o mňa zaujímali až dvaja šikovní muži (nie, nič si nenahováram, odišli až ked som ich uistila, že som v poriadku)

Toto nie je ani tak trapas, skôr zábavná príhoda, hlavne jej záver. Muž mal stretnutie zo strednej školy. Bolo jasné, že návrat bude neskorý, tak som ho nečakala, a keďže som bola tehotná v poslednom mesiaci, išla som skoro do postele. Ráno vstanem, muž rozbité ústa, poškriabané líce.. Pred domom sme mali rozkopaný chodník, bol tam hlboký kanál, cez ktorý bola položená drevená lavička, na ktorú môj drahý manžel aj za pomoci vypitého alkoholu v tej tme netrafil, a spadol do kanála. Išli sme na pohotovosť, bolo to treba zašiť. Keď muž vyšiel z ambulancie so zašitými ústami, hneď som si prečítala správu o ošetrení, kde stálo: Po návrate z oslavy spadol do jarku, na okolnosti si nepamätá :D:D. Skoro ma muž musel zobrať o poschodie vyššie do pôrodnice, tak som sa smiala. Teraz keď je niekde vykopaná jama, hneď ho upozorním, aby si dával pozor :).

:D Môj polovičný tiež tak jediný raz v živote "kanáloval".
Išli sme z nevinného posedenia u kolegu, čuduj sa svete, cestári vykopali popri ceste také minikanály, zarástli trávou, ani nebolo poriadne vidieť, že tam nejaký kanál je.
Drahému podskočili nohy, potkol sa sám o seba a šup ho, už aj sa váľal! Ešteže bola noc, dúfam, že všetci naokolo spali, lebo by ma boli zatkli, že ruším nočný kľud svojím rehotom.
Na druhý deň sa čudoval a celý deň rozmýšľal, čo také robil, keď má poškriabané dlane...
Samozrejme si nepamätal ani F, dodnes mi neverí, že sa uložil do kanála....:D

Chlapci keď boli malí, celé prázdniny trávili u babky na chate. V noci, keď šli na záchod išli rovno a doprava, potrebu vykonali a spali ďalej.
Po ich príchode domov sme mali návštevu, veselo sme sa bavili, chalani spali v detskej izbe. Pri odchode si kamarát obúval topánky a čudoval sa, že ich má celé mokré, až sme prišli na príčinu, jeden z chalanov išiel na záchod, zo zvyku rovno a doprava a vyčúral sa mu rovno do topánok:D

Môj syn, keď bol malý, vždy v noci chodil cikať na rôzne miesta. Raz otvoril dvere do obývačky a od prahu priamo na koberec, inokedy do kúta za dvere a podobne. Keď starší syn začul, že vstáva a opäť ide, tak sa postavil za neho a držiac ho za ramená ho natáčal do správneho smeru. Aj tak, keď došli na toaletu musel povedať "braček, zobuď sa" ....

Tí naši chlapci, keď boli malí, robili všeličo. V noci sa otvorili dvere na našej spálni a jeden, alebo druhý nás zobudili, že idú na záchod. Tak sme im kúpili baterky, nech si svietia a idú sami. Viete si predstaviť ten pocit, keď vás niekto v noci zobudí tým, že vám svieti baterkou do ksichtu:D a oznámi vám, že ide na záchod?:D

Môj muž pravidelne večer vynášal smeti, pravidelne som mu nadávala že sa neprezuje, ale ide v papučiach a nosí na nich od smetiakov domov blato a bordel.
Až raz sa mi dostalo zadosťučinenia: mestský úrad poľutoval obyvateľov a vybetónoval vyvýšený schodík, aby kýble nestáli v blate. A môj muž v tých papučiach do neho zakopol a ..... zlomil si palec na nohe. Musela som s ním ísť na pohotovosť a maródoval 3 týždne lebo si ani tie papuče nemohol obuť.

A ešte jeden môjho muža: strašne sa šmýkalo, lebo na poľadovicu v noci napadal taký jemný snehový poprašok. A môj muž ako si tak opatrne vykračoval, stúpil na povaľujúcu sa igelitku - no a to ako keby ste stúpili na banánovú šupku ....... nekontrolovateľne letel a zastavili ho až autá stojace na parkovisku.

Stalo sa raz mojej kolegyni z práce, že smetie vysýpala tak energicky až jej vyletel kľúč od bytu a spadol do kontajnera. Ako na potvoru, kontajner bol čerstvo vyprázdnený a kľúče zleteli až na samé dno. Kolegyňa sa poobzerala a keď nikoho nevidela vliezla do kontajnera. Keď už chcela vyliezť ako na potvoru sa z poza roku vynorili dvaja muži, tak sa rýchle zhrbila, hlavu strčila ešte nižšie ako zadok. Keď chlapi prechádzali okolo, jeden hovorí tomu druhému: Dnes sú tí ľudia už takí bujní, nič si nevážia. Pozri, ešte celkom zachovalá prdel a už ju ktosi vyhodil do smetiaka.

Bolo to pred mnohými rokmi, kolegyňa nám rozprávala ako dopadla v pôrodnici s druhým bábätkom. Neviem ako je to teraz, ale vtedy vás domov s dieťatkom pustili až vtedy, ak ste boli na stolicu. Ona nie a nie sa k tomu dopracovať a tak asi na tretí deň popoludní išla na izbu sestier si niečo na pomoc vypýtať. Sestry niečo oslavovali a tak jej jedna len rukou ukázala, že tam si zoberte z tej fľaše sirup. Tak milá Valika si toho riadne do pohára naložila, doliala vodou a vypila.
Na izbe sa nedialo nič kým ležala, ale keď doniesli malého na kojenie, stačilo, že sa posadila a drobec hladný, nehladný, čas strávila na záchode. Po troch hodinách sa to opakovalo, kým ležala tak nič, stačilo, že donieslo malého a už to tu bolo zas. Drobca museli dokŕmiť.
V noci však už nič nepomáhalo a keď sa šinula k WC, po chodbe za ňou ostávala čiara. Čo teraz? V kúpeľni našla nejakú handru a hajde do upratovania. Zrazu sa objavil lekár a s vyvalenými očami na ňu zvolal: A vy tu čo robíte?!:confused: No, ja nemôžem spať a tak z nudy zmývam.:D:---

-"Tati, pozri sa či mám pásiky na silonkách rovno" - poprosila som otca aby pozrel či sa mi nekrútia silonky....
-"Pásiky sú rovno, len nohy sú krivé !!!" - uzemnil mi sebavedomie.
a ešte že skritizoval a koho to bola fušerina?

Ok, pridam sa....

rano nesiete dve tasky - obed a smeti. Hadajte ktoru som vyhodila? A pri pohladoch v autobuse ze kto tak strasne smrdi som vykrikovala najviac....

Ale si si aspoň pochutila :D:D:D (na tom "obede")

...Kazu mi pripomenula moju vlastnú hanbu..
..keď moje decko malo ešte svoj rozum a bývalo samo ,stalo sa raz, že šiel na 3 dni na školenie.."mami, prosím ťa, behni ku mne a ak sa ti bude chcieť ,uprac tam....organizovaný bordel upratovať sa mi teda nechcelo,len keď sa malo dítě vrátiť, šla som..a pulírovala, kredenec sa len tak ligotal,skladisko v šálkach, sklenkách, polievkovej mise,šrobiky, papieriky,kartičky- všetko letelo do sáčka so smeťami...veru všetko...decko prišlo, práve som končila, smeti už boli vynesené, dostala som pusu a vypadla.....ešte som nebola ani doma, drnčí mobil..."mamííí, vyhodila si mi z misy české peniaze, tri päťstovky tam boli!..."
...skoro ma museli omyť!...no čo už, vrátila som sa, otvorila kontajner, vreco vysypané na samom spodu,nikde nikoho, tak nožku hore,nakloniť a drb dnu- ako malá bomba som tam spadla,nedýchala,,prehrabala, (našťastie nebolo veľa), našla penízky a ako som sa vyklápala von, šiel sused....miluje ma dávno, smutne kukol a hovorí:"moja, nikdy si nepovedala , že si hladná"...a ja- v ruke kopu peňazí, mu naspäť-vieš,šla som si kúpiť,len som si pomýlila dvere...

..no a trapas, ale aký!!!...dávnejšie, moje najmladšie decko malo tak 4 roky, vracali sme sa z návštevy, tato, dieťa a ja..zastali sme na chodníku, šlo dosť veľa áut,vzadu som videla krásne maľované kamiony,vravím malému- počkaj chvíľočku, idú veľké autá, zakývame im...a kývame odušu a tretí kamion začal brzdiť, zastal a z okna sa ozve- no poď, malá,beriem ťa aj s tým deckom....
..obišlo sa to bez komentára, ale odvtedy môj manžel nikdy nestál so mnou na chodníku, keď šli kamiony..

Skerim sa do tychto vasich prispevkov odusu a teraz ma napadol podobny sikovny trapas, pochadzam z Karlovej Vsi a v rodnom dome byva moj starsi brat a bola som tam na navsteve a cestou som sa prvy krat zastavila na benzinke pri Riviere, natankovala som, peniaze v hrsti a isla som zaplatit, pocitajuc, ze dvere na budove sa same otvaraju, a zrazu benggg..., skoro som sadla na zadok, mali tam este normalne dvere...!!! Ked som vosla, tak ja som nevidela od slz bolesti a obsluhujuci od smiechu, len tak mimochodom podotkol, ze na buduci mesiac uz budu mat samootvaracie. Ale odvtedy som tam uz nebola.

Už tam môžeš ísť aj ty - splnili slovo a dali ti nainštalovať samootváracie.

Pred pár rokmi mi zubárka zbrúsila zub a dala korunku. Urobila mi to dobre, tak som na ten " cudzí zub" časom zabudla. Minulý rok som zistila, že mám v zube dieru, nakoľko sa zubárky neskutočne bojím, návštevu som odkladala. Keď som sa konečne odhodlala ísť a otvorila som ústa, začala sa zubárka strašne smiať, vraj že však vy nemáte dieru, vy ste si len "prekúsali" korunku:D No trapas, ale bola som spokojná, žiadne vŕtanie totiž nebolo, len mi tú korunku vymenila.

Moj trapas je tiez dobry...smejeme sa teraz na nom cela rodina, ked si spomeniem nan.
Isla som nieco vybavit na jednu instituciu k veducej oddelenia, zaklopala som na dvere, otvorila som a hovorim-"Dobry den, pri telefone........"- tej osobe vyleteli oci z jamiek, ja som ostala ako obarena. Bolo mi neskutiocne trapne, teraz sa nad tym len smejem:)

Keď som bola ešte decko, stretávali sme sa všetci, ako každý rok, u strýka po prvomájovom sprievode ( býval v centre a blízko bola zmrzlina, ktorú prevádzkoval skutočný Juhoslovan ... takže sme sa na ten deň tešili ...) ... a bolo nás tam detí ako smetí ... chlapi sedeli v obývačke a mamy nám šli kúpiť tú zmrzlinku ... a my sme vyvádzali už aj v spálni = skákali sme zo skrine do postele a jedli sme koláčiky s jahodovým džemom a ockovia si nás extra nevšímali... a práve tým džemom sme pošpinili ručne vyšívané posteľné obliečky ... báli sme sa a poslali sme, za nás, túto vec vybaviť najstaršieho chlapca, s tým, čo máme urobiť ... ako s tým naložiť ... ako to upratať ... a keďže sme vtedy mali ockov - takých recesistov - celý čas sa v obývačke rehotali ... tak nám jeden z nich, a samozrejme práve ten pravý = strýko, u ktorého sme práve boli na návšteve, povedal, že to máme vystrihnúť ... no tie špinavé miesta ... my sme poslúchli ...

... to bol teda trapas ... keď to potom vysvetľoval svojej polovičke ... hoci si na to dnes, všetci, s láskou spomíname ...

Išiel som raz po chodníku a vidím cúvať dodávku. Pozriem pozornejšie, spiatočkové svetlá nesvietia, dodávka sa veľmi pozvoľna rozbieha. (stála na miernom kopci) Pri obchode stojí chlapík a začína na mňa kričať, že mám to auto zadržať. Nejak sa mi ho podarilo zastaviť (tlačil som ho odzadu) a ten chlapík, namiesto toho, aby auto zabrzdil, vbehol do obchodu po šoféra. Nebolo mi všetko jedno keď som to auto držal, má predsa svoju váhu. Potom šofér pribehol, zabrzdil ho a všetci sme sa smiali, že také niečo sa nedeje len vo filme ale aj v skutočnosti. :)

Veru sa to nedeje len vo filme. Boli sme na chalupe dodávkou, lebo sme tam viezli dáky materiál. Vrátili sme sa v nedeľu domov, zaparkovali sme pred panelákom, vybrali sme veci a išli dnu. Po cca 2 hodinách išiel syn do Kauflandu na nákup, zvoní z dola, že pozri na cestu. Naša dodávečka si to sama preparkovala do stredu cesty (mužíček zabudol zaradiť) :D.

Pred svatbou som marodoval a preto som sa potreboval dat vypísat a teraz mám v zdravotnej karte-pacient sa chce dat vypísat,údajne sa žení.A ešte jeden zo svadobných-objednaný autobus meškal,tak som po jeho príchode utekal otvorit dvere a klučka od nich my ostala v ruke/lebo sa mi utrhla/,potom som nevedel vysvetlit presne cestu vodičovi,lebo sme išli z opačnej strany /a trema k tomu/,potom ked sme dorazili,vyrazil som vonku a za mnou utekal starší družba z kyticou./k tomu pomaly som vrazil z nervozity niekomu z nevestinej rodiny,defekt dvakat na taxiku ktorý nás viezol na obrad,pokazené fotaky to už maličkosti.Odvtedy som si na dalšie svatby kde by som bol v úlohe ženícha netrúfol.:):D:D

Písala som to už v inej téme, ale sem sa to hodí asi lepšie: Keď sa môj mladší syn ženil, ako svadobná mama som ho vyprevádzala: Syn môj, dnes máš na starosti len tri veci: nezabudni obrúčky, nezabudni obrúčky a nezabudni obrúčky! Samozrejme: kostol, farár potichu niečo šepká synovi, syn bledý ako stena: mami, nemám obrúčky! Našťastie ich mal vo svadobnom aute (domov by sme to mali tak 10 km), ale kým som našla vodiča, tak som pobehala celé okolie kostola a svadobný hostia sa len čudovali, prečo sa musia tak dlho modliť!

Boli sme raz na hríboch medzi Malackami a Studienkou. Kto to pozná tak vie, že to tam vyzerá ako parkovisko pod bratislavským Manderlákom - auto pri aute. A keďže je to naozaj dávno, tak neboli ešte ovládače a my sme stratili orientáciu ktorý Favorit je náš: takže pekne od jedného bieleho Favorita k druhému a nakúkali sme cez okienko ktorý je ten - náš.

Moj trapas je tiez dobry...smejeme sa teraz na nom cela rodina, ked si spomeniem nan.
Isla som nieco vybavit na jednu instituciu k veducej oddelenia, zaklopala som na dvere, otvorila som a hovorim-"Dobry den, pri telefone........"- tej osobe vyleteli oci z jamiek, ja som ostala ako obarena. Bolo mi neskutiocne trapne, teraz sa nad tym len smejem:)

Ja som sa zas pri odchode z úradu pozdravila úradníčke ... dopočutia :D
Zatvorila som dvere a až potom mi došlo, čo som povedala. Tak som z tade utekalaaaaaa.

my sme stratili orientáciu ktorý Favorit je náš: takže pekne od jedného bieleho Favorita k druhému a nakúkali sme cez okienko ktorý je ten - náš.
Vtipné. A všetky mali značku BA 00 00. :D:D:D

Bolo to tiež dávno, vozila som deti do škôlky, ráno je dosť zhon, pri škôlke som zastavila autom, vysadila deti, schmatla kabelku, zamkla auto, podotýkam, že stálo na miernom kopčeku, reku, deti, šup do škôlky, otočím sa - a auto cúva. Ja som nemala ani rýchlosť zaradenú ani ručnú brzdu. Tak som sa rýchlo postavila za auto, našťastie to bola škodovka, takže som ho úspešne držala, aby nenarazilo do kontajnera. V zúfalstve som pozerala po okolí, kto by mi pomohol. Bolo totiž skoré ráno, niečo po šiestej.
O chvíľku konečne išiel okolo jeden pán, pozeral ako puk, čo to robím s tým autom a deti okolo mňa poskakujú. Keď konečne pochopil, vzal moju tašku, otvoril ju, vybral kľúče, odomkol auto, zatiahol ručnú brzdu a porúčal sa. S úsmevom na perách.
Neviem, ako sa mi to mohlo stať, celá rodina sa mi smiala, ja som totiž v tom čase robila v autoškole. No čo, kôň má štyri nohy a potkne sa.

Raz manžel viezol deti na sankách a oni mu akosi vypadli z nich, všimol si to až po pár prejdených metroch,lebo si uvedomil že sanky ktoré ´tahá sú nejako odľahčené.

jeden dnešný-som pozabudol že som si odložil do penaženky kartičku poistenca,tak som si zobral cudziu zo stola a sestrička my povedala že to nie je moja skor než som ju stihol vrátit naspät na stol,ešte aj pacienti pozerali,tak som bleskovo vyštartoval z ordinacie.

Po pôrode ma dali na izbu, kde už boli dve mamičky. Kým sme čakali na kojenie (pre dnešné mamičky-vtedy s nami naše detičky neboli na izbe ako teraz, ale nám ich sestričky nosili na kojenie), tak sme sa rozprávali a ja som povedala, že som strašne chcela mať dcéru a mám druhého chlapca, tak chudáčik pôjde domov v ružovom... Tá prvá mamička mi povedala, že ona zasa opačne, chcela mať strašne chlapca a má druhú dcéru. Druhá mamička s úsmevom zahlásila: Tak si ich vymeňte. Prvá: ja by som aj vymenila, ale môj manžel by na to určite prišiel, ten by svoju dcéru spoznal v celej nemocnici. Mne hneď rozhorčením blyslo hlavou: ženská, čo to tu vravíš?, ale slušne som povedala: Ani mamičky si nepoznajú svoje novonarodeniatka, nieto ešte otcovia! Tá druhá s úsmevom: To by aj váš manžel zistil, že to nie je jeho dcéra! To už som strašne protestovala a zahlásila som, že môj manžel by nerozoznal ani keby som doniesla..... nestihla som našťastie dohovoriť, lebo sa dvere otvorili a na vozíku viezli naše ratolesti! A čuduj sa svete, dcérku tej prvej mamičky som hneď rozoznala: bola totiž černoška! No koho by to napadlo, že v roku 1981 sa v slovenskej nemocnici na Kramároch, slovenskej mamičke narodila černoška? :D

Keď bol syn malý, tak sa mu "podarilo" hodiť kľúče od bytu do kanála. Tak si to iste viete predstaviť, keď som na kolenách s vypučeným zadkom zisťovala, kam až zapadli. Problémy nastali, keď som nevládala kryt kanála zodvihnúť. Po čase a obťažovaní okoloidúcich sa našli ochotní mládenci a kryt nadvihli. Kľúče však boli hlboko a nedočiahli sme na ne. Tak išli zháňať nejaký drôt, ja som zatiaľ strážila otvorený kanál a urevané dieťa. Nakoniec to dobre dopadlo a nemuseli sme spať na ulici.

Jeden môj priateľ bol na vyšetrení na kardiológii. Napojili ho na nejaké prístroje a musel šlapať na bicykli, aby ho otestovali pri čo najvyššej možnej záťaži. Čo čert nechcel, v tom naj výkone vypadol elektrický prúd. Lekárka do správy napísala: "Pacient bol práve na vrchole, keď vypli prúd." Dodnes sa na tom bavíme a stala sa z toho taká okrídlená veta.

veľmi dávno:

doobedu ťažká skúška z teórie elmag. poľa - na obed po skúške na obchodnej veľmi veľa skonzumovaného vína - po obede okolo 17-tej ťažké prebudenie na zvuk bytového zvončeka a po otvorení dverí tam stála upratovačka z materskej škôlky so srskom juniorom - trapas nad trapasy

Si mi pripomenula trapas mojej známej. Dáko nedobre sa cítila, tak sa manžel ponúkol, že zoberie trojmesačného syna na prechádzku. Synček napapaný, prebalený išiel s tatinom na "prechádzku". Lenže ten po úmornom desaťminutovom chodení zaparkoval kočík pred krčmou a išiel na "jedno pivo". Po štyroch hodinách celý vysmiaty sa vráti domov, zobudí kamarátku oddýchnutú, spokojnú a tá: bože, veď sa už stmieva, kde si s tým malým bol tak dlho...... a kde je????????! Tatino sa najprv nechápavo pozerá, čo od neho žena chce, kým si spomenul, že on bol vlastne so synom na prechádzke! A to chúďa malé pekne spinkalo zaparkované pri krčme!

Tí naši chlapci, keď boli malí, robili všeličo. V noci sa otvorili dvere na našej spálni a jeden, alebo druhý nás zobudili, že idú na záchod. Tak sme im kúpili baterky, nech si svietia a idú sami. Viete si predstaviť ten pocit, keď vás niekto v noci zobudí tým, že vám svieti baterkou do ksichtu:D a oznámi vám, že ide na záchod?:D
aj naši. v nedeľu ráno sa k nám pravidelne prišli šuchnúť do postele. no predtým kým prišli, tak som pravidelne počúval: "tata rýchlo, lebo prídu deti":D

U nás to bolo našťastie nie so synom ale so psom. Syn sa ponúkol, že pôjde niečo kúpiť do večierky tak mu hovorím, nech zoberie psíka a da voditko na mreže. Prišiel domov, vyložil nakup, rozbalil nákup a ja chodím po byte a reku, že kde máš psa. No mali ste vidieť tú rýchlosť. Našťastie vidím z okna na obchodík a moje segyňatko tam čakalo poslušne.

Prišiel k nám do kancelárie jeden fešák, my tri sme na ňom išli oči nechať až kým sme nepozreli na nohy, jedna ponožka hnedá a druhá modrá. Víete si predstaviť ten výbuch...

A ešte môj... Kráčala som po meste - mladá slečna - oproti mne partia chalanov, čo čert nechcel stúpila som na šupku od banána a rovno pred nim som urobila nepodarenú šnúru

Ked som bola este stredoskolacka isla som von v peknom priliehavom tricku, v uzkej kratkej sukni - akurat po kolena, bez siloniek s holymi nohami v sandaloch na vysokom opatku. Proste kocka... Ked mi asi na pol ceste k autobusu praskla gumicka na spodnych gatkoch a co krok to som citila ako mi gatky padaju... nastastie v tom case sa u nas este bytovky nezamykali. Ledva som dokracala - vystreta ako lata kadejako nenapadne potahujuc a pridrziavajuc tie nestastne gatky - do najblizsieho vchodu, sup pod schodisko a gatky som strcila do kabelky. A potom hybaj domov, dufajuc, ze sa nestane ste nieco horsie... :) Do smrti na to nezabudnem! :)
Vidíš ako sa doba mení?dneska sa už nohavičky nenosia skoro vôbec :-)

Raz manžel viezol deti na sankách a oni mu akosi vypadli z nich, všimol si to až po pár prejdených metroch,lebo si uvedomil že sanky ktoré ´tahá sú nejako odľahčené.
Toto sa stalo aj nám s mužom v našich rodičovských začiatkoch :D. Ťahali sme na sánkach po meste nášho prvorodeného, a o niečom sme sa rozprávali. Zrazu nás zastavila okoloidúca pani, a pýta sa: Nestratili ste dieťatko? Pozriem do sánok, prázdne. Malý Maťko tiež za jazdy vystúpil, a cupital 30m za nami :D.

Moja kamoška, skúšala v kabínke večerné šaty bez ramienok a aby to vyzeralo dokonale dala si dole podpiru a strčila ju do kabáta. Cestou domou sa na ňu ľudia nejak čudne dívali no prečo zistila až keď išla dať ruku do vrecka a z neho jej visela zabudnutá podprsenka. Keď nám to rozprávala tak sme sa šúľali od smiechu

leto 1979, neskorý príchod domov a po vyzlečení, len v slipoch šmátram čo je v chladničke k zjedeniu
bývalá: kde si bol tak dlho?
ja: robili sme uzávierku
bývalá: uzávierku? a prečo máš slipy naopak?
ja: dlho šmátram v chladničke s pocitom viny a akože hľadám dačo k zjedeniu kým červeň z líc opadne i rieknem volovinu - myslel som, že sa tak nosia
výsledok: mesiac doma ticho ako v hrobe

leto 1979, neskorý príchod domov a po vyzlečení, len v slipoch šmátram čo je v chladničke k zjedeniu
bývalá: kde si bol tak dlho?
ja: robili sme uzávierku
bývalá: uzávierku? a prečo máš slipy naopak?
ja: dlho šmátram v chladničke s pocitom viny a akože hľadám dačo k zjedeniu kým červeň z líc opadne i rieknem volovinu - myslel som, že sa tak nosia
výsledok: mesiac doma ticho ako v hrobe

...a ešte aj plyn zo sporáku na Teba syčal ...;):rolleyes::---:D

leto 1979, neskorý príchod domov a po vyzlečení, len v slipoch šmátram čo je v chladničke k zjedeniu
bývalá: kde si bol tak dlho?
ja: robili sme uzávierku
bývalá: uzávierku? a prečo máš slipy naopak?
ja: dlho šmátram v chladničke s pocitom viny a akože hľadám dačo k zjedeniu kým červeň z líc opadne i rieknem volovinu - myslel som, že sa tak nosia
výsledok: mesiac doma ticho ako v hrobe
... vôbec sa nedivím, že "bývalá"

Pršalo, vietor fúkal - široká sukňa, bolo leto 30 stupňov a chcem vystupiť z autobusu. Dvere sa otvoria - sukňa na hlave a ani neviem ako som vystupila.

Pršalo, vietor fúkal - široká sukňa, bolo leto 30 stupňov a chcem vystupiť z autobusu. Dvere sa otvoria - sukňa na hlave a ani neviem ako som vystupila.

...šak šik ...

http://www.youtube.com/watch?v=HOeWDDTNFxc&feature=related

...šak šik ...

http://www.youtube.com/watch?v=HOeWDDTNFxc&feature=related

Blondína som,;) ......... no čo mi ešte chyba.......;)

Pršalo, vietor fúkal - široká sukňa, bolo leto 30 stupňov a chcem vystupiť z autobusu. Dvere sa otvoria - sukňa na hlave a ani neviem ako som vystupila. A kruci, prečo som nebol na tej zastávke? :confused: :eek: :D:D:D

...Prvého júna mi kolega velice gratuloval ku Dňu detí a že nech mi to detstvo dlho vydrží a tak okolo...no a dnes ráno mi prišla esemeska od druhého kolegu:...viete, keby ste boli už dospelá, mohli by sme vybehnúť niekde na kávu....

(joooj, darí sa mi!!!)

misoft Včera, 08:37 PM

Citát:
Pôvodca textu príspevku: MarcelkaT
Pršalo, vietor fúkal - široká sukňa, bolo leto 30 stupňov a chcem vystupiť z autobusu. Dvere sa otvoria - sukňa na hlave a ani neviem ako som vystupila.

A kruci, prečo som nebol na tej zastávke?

-------------------------------------------
No vidíš, kade si sa tulal?;):--- A ja som bola predsvedčená, že si tam bol.....;)

No kde by som sa túlal - na konečnej som čakal (vedľa tých kríkov) :D:D:D

Kolegynina dcera bola aj s priatelom na dovolenke vo Francuzku a pri prichode domov prisiel s nimi aj ich cesky kamarat. Vo dverach ich moja kamoska vitala a pocuje ako jej dcera vravi:mami, to je vaše. Ta cela nadsena: co, co je nase? Dcera na to:mami, ale to je vaše! No a ta zase a co je naše? Ocakavala nejaky poriadny darcek. Na to uz sa nemohol pozerat cesky kamarat a podavajuc jej ruku, vravi: tesi ma, ja som Vašek....:D

misoft 04-06-11, 08:25 PM

No kde by som sa túlal - na konečnej som čakal (vedľa tých kríkov)
-------------------------------------------------
Ja som vystupila o jednú zástavku skôr, chýba sa stala, no čo už.....;):)

...trapas!....idem dať na šuťák muzičku, je pár minút po obede, reku nech nám lepšie trávi a ono to nič!...že posting in progress...fujha, ten ma musí nenávidieť,nieže len večer a v noci ma vypína, ale aj na obed...no čo, nedáš, dostaneš!!!

že trapas???? slávnostná sobášna sieň, doznie svadobný pochod, počas ktorého nevesta so ženíchom pricupitali pred oddávajúceho starostu, ten sa za hrobového ticha nadýchne..... a mne začne zvoniť mobil, ktorý som za ten svet nemohla nájsť v kabelke, aby som ho vypla!!!!!!!!! Všetky tváre, ale úplne všetky, ktoré boli v sieni sa na mňa otočili a veru naznačili, že tá až dobordova sfarbená tvár od hamby, mi vôbec nepristane k mojim krémovým šatám!

že trapas???? slávnostná sobášna sieň, doznie svadobný pochod, počas ktorého nevesta so ženíchom pricupitali pred oddávajúceho starostu, ten sa za hrobového ticha nadýchne..... a mne začne zvoniť mobil, ktorý som za ten svet nemohla nájsť v kabelke, aby som ho vypla!!!!!!!!! Všetky tváre, ale úplne všetky, ktoré boli v sieni sa na mňa otočili a veru naznačili, že tá až dobordova sfarbená tvár od hamby, mi vôbec nepristane k mojim krémovým šatám!

Viem si predstaviť ako ti muselo byť, ale ja som taká beštia škodoradostnááá:D:D:D .......ale byť tou nevestou tak by si si musela kúpiť nový telefón:---:---:---

...to je už pravidlo, keď sa može niečo poondieť, stopercentne sa to poondie...

Keď som bola stredoškoláčka, tak u nás v dedine bola nejaká veselica. Ja som si kúpila nové šaty z látky, ktorá bola podobná zamatu. Do miestneho kulturáku sa bolo treba peši presunúť asi 500 m. Bolo to v zime, na šaty som si obliekla kabát a rezko som stúpala na zábavu. Ešte pred dverami kulturáku som si rozopla kabát (aby pri vstupe hneď bolo vidieť pod kabátom moje krásne nové šaty) a hrdo som vkročila dovnútra. Po niekoľkých úsmevoch na okolitých fešákov ku mne priskočil môj otec (ktorý tam bol našťastie ako bezpečnostná hliadka) a snažil sa ma zakryť a vytlačiť vonku z dverí. Keď sa mu to napriek mojim protestom nejako podarilo, tak som pred dverami zistila, že moje nové šaty sa pri chôdzi postupne vysunuli po podšívke kabáta a skončili zrolované pod pazuchami ... ešteže som si potrpela na pekné spodné prádlo a mala som pekné nohavičky...
:D:D:D

Pre náš vlastný osobnostný rast by sme sa vraj mali aspoň raz cez deň blamovať, alebo začiť nejaký maličký "trapasík".
Mne sa to celkom darí, tak priložím ešte jeden zo súčastnosti:

Niekoľko dní nepretržite som sedela v kancelárii špedičnej firmy a vybavovala telefonáty. Môj jediný kontakt s ľuďmi bol cez telefon (v noci keď som odchádzala domov, už všetci ľudia spali :(). Bolo treba ísť vybaviť jedno povolenie na okres. Išla som tam, po úspešnom jednaní s vedúcim som sa s ním vo dverách rozlúčila: "Ďakujem Vám veľmi pekne, dopočutia."

Viem si predstaviť ako ti muselo byť, ale ja som taká beštia škodoradostnááá:D:D:D .......ale byť tou nevestou tak by si si musela kúpiť nový telefón:---:---:---

Nanešťastie to som bola aj svadobná matka sediaca v prvom rade pod starostovým nosom, ale aj našťastie svadobná matka a nevesta si to asi s tým mobilom asi rozmyslela, lebo by som im musela o to "krátiť" svadobný dar :D:D

Nanešťastie to som bola aj svadobná matka sediaca v prvom rade pod starostovým nosom, ale aj našťastie svadobná matka a nevesta si to asi s tým mobilom asi rozmyslela, lebo by som im musela o to "krátiť" svadobný dar :D:D
TAk blahoželám svadobnej mame, aj mladým. Nech ich v spoločnom živote sprevádza len samé šťastie.:):):) Nech sa im vyvarujú trapasy.

Mala som moje služobné auto v servise a potrebovala som ísť na DÚ, tak som si zobrala riaditeľov novučičký Citroen Crosser. Napadlo ma, že zamachrujem pred susedmi a zastavím sa doma, nech si myslia, že v robote jazdím na takomto parádnom aute. A veru som "zamachrovala". Pri cúvaní som nevidela tri plné smetné koše, ktoré som prevrátila! Pri tom hluku veru vybehli všetcia, čo boli vtedy doma a nepozerali na parádne auto, ale na mňa, ako zbieram vysypané smeti!

... som si spomenula na jednu moju kolegyňu.... ráno dobehne celá udychčaná do práce.... zaspala som..... Ja sa na ňu lepšie pozriem - a ona zelené ústa ako trojdňový utopenec :eek: V tej rýchlosti si miesto rúžu natrela ústa zeleným tieňom na viečka (tie skôr narodené si určite pamätajú tie vysúvacie mastné tiene na oči ako rúž) a ešte tak išla aj celou cestou autobusom. :D

Keď som bola stredoškoláčka, tak u nás v dedine bola nejaká veselica. Ja som si kúpila nové šaty z látky, ktorá bola podobná zamatu. Do miestneho kulturáku sa bolo treba peši presunúť asi 500 m. Bolo to v zime, na šaty som si obliekla kabát a rezko som stúpala na zábavu. Ešte pred dverami kulturáku som si rozopla kabát (aby pri vstupe hneď bolo vidieť pod kabátom moje krásne nové šaty) a hrdo som vkročila dovnútra. Po niekoľkých úsmevoch na okolitých fešákov ku mne priskočil môj otec (ktorý tam bol našťastie ako bezpečnostná hliadka) a snažil sa ma zakryť a vytlačiť vonku z dverí. Keď sa mu to napriek mojim protestom nejako podarilo, tak som pred dverami zistila, že moje nové šaty sa pri chôdzi postupne vysunuli po podšívke kabáta a skončili zrolované pod pazuchami ... ešteže som si potrpela na pekné spodné prádlo a mala som pekné nohavičky...
:D:D:D

Ešte, že tá zábava nebola v lete

PS
Ale zas si predstav koľkých by si rozveselila kebyže si bez nohavičiek :D:D:D.

Zvoním u pani Polákovej na domový zvonček - Dobrý deň, tu je Poláková, doniesla som Vám uhorky. - Na druhej strane - KTO?????? Prepáčte - tu je.... a predstavila som sa svojím priezviskom! Zabudla som už všetko možné, ale vlastné priezvisko, ktoré vlastním už 34 rokov????:eek::D:D

Teraz sa mi tam nepozerajte vážení, alebo žeby práve teraz?
http://www.pluska.sk/soubiznis/domaci-soubiznis/veresovej-preslap-cervenom-koberci-odviate-vetrom.html

BRATISLAVA - Čaro nechceného! Moderátorovi verejnoprávnej televízie Miroslavovi Frindtovi (41) sa v stredajšom večernom spravodajstve podarilo naozaj vtipné faux pas. Počas toho, ako uvádzal reportáž o Jaslovských Bohuniciach, utrúsil brebt, ktorý sa zrejme zapíše k najlepším v roku 2013. Divákov pobavil tým, že hasiči podľa neho neevakuovali, ale ejakulovali.


http://img.topky.sk/1185032.jpg