Banka ti v tomto prípade vydá nový prístupový PIN kód, len to zrejme bude nejaký čas trvať.. Ale určite čo najskôr kontaktuj banku, aby si nestrácala čas.

Hlavu mi ide roztrhnúť , ale neviem si poradiť . Štyri roky používam inernet banking , nosím v hlave dva prístupové kody na IB . Dnes prídem do práce , chcem sa na jeden z nich pripojiť a zrazu ....... neviem prístupový kód:eek::eek: :eek: :eek: :D :D :D v tú chvíľu som ho zabudla , nie a nie si spomenúť , už som skúšala 10 x a nič . Na 20 pokusov sa zablokuje prístup, ešte som v norme . Len horšie je , že nemôžem nájsť doklady , ktoré som dostala od banky s heslom a PIN kódom. Vlastne zabudla som PIN . No je to možné ????:rolleyes:
Neviem čo mám spraviť , asi budem musieť zájsť do banky osobne .Stalo sa aj Vám už také niečo , ako ste postupovali ?
Stretli ste sa už niekto s takýmto unikátnym prípadom výpadku pamäte ? Ja áno .... zrovna dnes .:rolleyes: :rolleyes: :rolleyes: . No neviem ako bude pokračovať deň , keď ho takto krásne začínam .
Viem, že je to stresujúci pocit, skús to nechať tak a venovať sa inej práci, keď trochu na stres zabudneš, určite prídeš na to správne heslo a nájdeš aj knižku k IB. Chce to kľud a rozvahu. Stalo sa to určite už viacerým, ale všetko sa dá zvládnuť s chladnou hlavou, preto hlavu hore.:)

Ak nie je niečo životne dôležité dať na úhrady a pod. vydrž do zajtra.Príde chvíľa,keď ti to príde do pamäti ani nevieš ako.Viem to zvlastnej skúsenosti.Ak sa to do zajtra neobnoví,tak potom len do banky.

Ďakujem Vám . Ja poväčšinou v obdobnom prípade si poviem , že Panbožko ma osvieti . A zaberá to , určite dám na radu počkať s tým a nestresovať , možno to príde aj samo .

Kolegovia sa síce chichotajú z toho , ale pretrpím .:) :) :) Však čo už , sú to len chlapi .:p ;)

Ďakujem Vám . Ja poväčšinou v obdobnom prípade si poviem , že Panbožko ma osvieti . A zaberá to , určite dám na radu počkať s tým a nestresovať , možno to príde aj samo .
Kolegovia sa síce chichotajú z toho , ale pretrpím .:) :) :) Však čo už , sú to len chlapi .:p ;)
Oni sa len chichocú z toho, že aj Ty už patríš k tým, čo niečo zabudol, oni to veľmi dobre poznajú. Ako sa hovorí škodoradosť je najlepšia radosť, tak to dokazujú. Nič si z toho nerob, usmej sa aj Ty a uvidíš, bude líp.

Hlavu mi ide roztrhnúť , ale neviem si poradiť . Štyri roky používam inernet banking , nosím v hlave dva prístupové kody na IB . Dnes prídem do práce , chcem sa na jeden z nich pripojiť a zrazu ....... neviem prístupový kód:eek::eek: :eek: :eek: :D :D :D v tú chvíľu som ho zabudla , nie a nie si spomenúť , už som skúšala 10 x a nič . Na 20 pokusov sa zablokuje prístup, ešte som v norme . Len horšie je , že nemôžem nájsť doklady , ktoré som dostala od banky s heslom a PIN kódom. Vlastne zabudla som PIN . No je to možné ????:rolleyes:
Neviem čo mám spraviť , asi budem musieť zájsť do banky osobne .Stalo sa aj Vám už také niečo , ako ste postupovali ?

Stretli ste sa už niekto s takýmto unikátnym prípadom výpadku pamäte ? Ja áno .... zrovna dnes .:rolleyes: :rolleyes: :rolleyes: . No neviem ako bude pokračovať deň , keď ho takto krásne začínam .
no ja si myslím, že zachvíľku si spomenieš......určite!!!!!!
všetci máme občas okno

Ďakujem Vám. Ja poväčšinou v obdobnom prípade si poviem, že Panbožko ma osvieti. A zaberá to, určite dám na radu počkať s tým a nestresovať, možno to príde aj samo.

ale si tu narobila poplach :D ... zachvíľu idem uhrádzať faktúry, tak dúfam, že ťa nebudem nasledovať ... Zita, rozdýchaj to ... mne niekedy pomáha aj spánok (ale až po šichte :D ), možno sa ti bude o PIN snívať :D ... držím palce

Vladan to určite sa Ti nemôže stať :p :p i keď , no neviem , určite aj Ty nosíš v hlave kopu údajov , sme ako CD nosič . Niekedy mi to tak pripadá .:confused: :confused:

Toto sa mi stáva dosť často, ale po nejakom čase a skúšaní opätovného prihlásenia na to prídem. :D
Iste si spomenieš, držím palce. :)

Zitka, keďže človeku pomôže keď nie je v probléme sám, neboj stáva sa to veľa ľuďom-ja som raz nemohla pol dňa používať mobil, lebo som si nevedela po troch rokoch používania spomenúť na PIN a v závere som si telefón aj zablokovala, lebo som bola stále presvedčená, že ťukám ten správny...:D

tie PINy nás raz zabijú :D ... ja som si minule nevedela spomenuť na PIN k platobnej karte, stála som pri pokladni na benzínke ako puk, za mnou šóra ľudí a ja som si veselo spomínala :D

tie PINy nás raz zabijú :D ... ja som si minule nevedela spomenuť na PIN k platobnej karte, stála som pri pokladni na benzínke ako puk, za mnou šóra ľudí a ja som si veselo spomínala :D
Ak ste chceli karty, tak Vám treba.:p Načo sú bankovky a mince? Ja bankovú kartu preto nechcem, aby som si nemusela pamätať kadejaké PINy a iné INY.:p

Mne sa už stalo aj to , že pýtali sa ma na číslo telefónu a v tom momente som si nevedela spomenúť . Zachránil ma syn , ktorý ho potom nahlásil . To sú proste také neuveriteľné chvíle a dôvod na to , aby sa človek tomu schuti zasmial , nuž je to realita doby , ktorú žijeme . Asi sa máme véééééľmo dobre .:cool: :cool:

Mne sa už stalo aj to , že pýtali sa ma na číslo telefónu a v tom momente som si nevedela spomenúť . Zachránil ma syn , ktorý ho potom nahlásil . To sú proste také neuveriteľné chvíle a dôvod na to , aby sa človek tomu schuti zasmial , nuž je to realita doby , ktorú žijeme . Asi sa máme véééééľmo dobre .:cool: :cool:
Zita 5 stíhame písať v rovnakom čase . :p ;)

Teraz na to zabudni a neskor sadni k PC a "nechaj pisat ruky".
Poznam ten pocit.
Miro

To je práve to, že dnešná doba je samé heslo, PIN, čísla, skratky...Telefón sa mi ešte nepodarilo zablokovať, lebo si nemôžem dovoliť ho vypnúť. Poradím PIN zapísať a uložiť do správ, ja to mám tiež tak.

Ak ste chceli karty, tak Vám treba.:p Načo sú bankovky a mince? Ja bankovú kartu preto nechcem, aby som si nemusela pamätať kadejaké PINy a iné INY.:pTi neprajem, aby si raz zostala "v hanbe" pri pokladni bez hmatateľného haliera- lebo i to sa môže nechtiac stať - a za tebou vrčiaci dav plateniachtivých zákazníkov a pred tebou dav vytrhnutiachtivých ti košík aj s nákupom (lebo v našich predajniach je iba toľko, aby ťa ustrážil niekto z personálu)........vtedy je karta veru poklad :)

Všetko má svoje plus aj mínus, ja tak málo na mobilný telefón potrebujem použiť PIN, že keď sa tá náhoda vyskytne, tak sa spolieham len na prsty. Ale bez mobilu ani na krok.

No, voľakedy boli vkladné knižky vraj bezpečné s heslom, tak som si pekne heslo uložila do knižky, keď nás vykradli - nemala som šancu si spomenúť na heslo, ale spomenula som si, no zostalo na nej 100,- Sk! A to sme stavali dom, situácia príšerná, preto ja ani neplatím kartou! Keď potrebujem vybrať korunky, odpochodujem do banky, a internetbanking - mám pekne všetko na stole, len tie prihlasovacie heslá trochu naboku, pre mňa nie je možné existovať pod žiadnymi PIN-my!

Vlastička, vieš ako je dobre v pohode, večer, keď nikto neruší robiť úhrady z účtu.Len škoda, poplatok za školskú jedáteň musíme chodiť platiť v hotovosti na poštu a preukázáť sa šekom. Ja som sa tiež veľmi bránila, ale už to je v podode, sem tam sa pustím aj na nákup cez internet,/foaparát diditálny, CD, kancelárske potreby , dovezú a poskytujú zľavy.
V práci hombenking používame bežne, všetko je vecou zvyku.

To verím, len nie v prípade náhleho výpadku pamäte. No a ja už na to mám aj nárok, tak všetky dôležité PIN-y má v evidencii moja rodina.

Treba si PINy od všetkého niekam poznačiť na papier a uchovávať zvlášť a karty používať podpisové,potom nie je problém

Ti neprajem, aby si raz zostala "v hanbe" pri pokladni bez hmatateľného haliera- lebo i to sa môže nechtiac stať - a za tebou vrčiaci dav plateniachtivých zákazníkov a pred tebou dav vytrhnutiachtivých ti košík aj s nákupom (lebo v našich predajniach je iba toľko, aby ťa ustrážil niekto z personálu)........vtedy je karta veru poklad :)
Lenže, keď máš kartu a nevieš PIN a peňaženka prázdna, tak si na tom takisto.:p

Hlavu mi ide roztrhnúť , ale neviem si poradiť . Štyri roky používam inernet banking , nosím v hlave dva prístupové kody na IB . Dnes prídem do práce , chcem sa na jeden z nich pripojiť a zrazu ....... neviem prístupový kód:eek::eek: :eek: :eek: :D :D :D v tú chvíľu som ho zabudla , nie a nie si spomenúť , už som skúšala 10 x a nič . Na 20 pokusov sa zablokuje prístup, ešte som v norme . Len horšie je , že nemôžem nájsť doklady , ktoré som dostala od banky s heslom a PIN kódom. Vlastne zabudla som PIN . No je to možné ????:rolleyes:
Neviem čo mám spraviť , asi budem musieť zájsť do banky osobne .Stalo sa aj Vám už také niečo , ako ste postupovali ?
Stretli ste sa už niekto s takýmto unikátnym prípadom výpadku pamäte ? Ja áno .... zrovna dnes .:rolleyes: :rolleyes: :rolleyes: . No neviem ako bude pokračovať deň , keď ho takto krásne začínam .
Ahoj Zitka, napíš ako si nakoniec dopadla. Díky:) ;)

Ahoj Zitka, napíš ako si nakoniec dopadla. Díky:) ;)


Twety ahoooooooooj :o :) :cool: :rolleyes: , v hlave sa mi mieša strašne veľa číselných variant , nuž , ale nič nové pod slnkom . Stále nič . Idem skúšať mám ešte 10 pokusov .

Najhoršie na tom je to , že to je IB manželového združenia a jeho kolega , na ktorého je vedené účto atď ....... tie kadejaké papieriky z banky nevie kam založil . Ja som prístup suverejne používala dlhé roky bez nich a teraz je zle . N e v i e m , čo sa stalo s mojou pamäťou .:D Už toľko som spájala čísielka , že teraz už skutočne neviem , ktoré je to správne . Ale nevzdávam to , určite to dopadne dobre . :) :) :)

Twety ahoooooooooj :o :) :cool: :rolleyes: , v hlave sa mi mieša strašne veľa číselných variant , nuž , ale nič nové pod slnkom . Stále nič . Idem skúšať mám ešte 10 pokusov .
Najhoršie na tom je to , že to je IB manželového združenia a jeho kolega , na ktorého je vedené účto atď ....... tie kadejaké papieriky z banky nevie kam založil . Ja som prístup suverejne používala dlhé roky bez nich a teraz je zle . N e v i e m , čo sa stalo s mojou pamäťou .:D Už toľko som spájala čísielka , že teraz už skutočne neviem , ktoré je to správne . Ale nevzdávam to , určite to dopadne dobre . :) :) :)

To ma fakt mrzí, ale skús popohnať toho kolegu nech hľadá ako stopovací psík, možno bude mať úspech skôr, ako tvoje šedé buňky mozgové, Držím prstíky.
Ahoj a pekný deň Ti prajem.
P.S.Ešteže zajtra sme doma a môžu si bunky oddýchnuť.;) :)

ja to robim tak, ze idem urobit nieco ine a popritom bez rozmyslania skusim nahodit tie kody. ako vravi miro_mr "nechať písať ruky" lebo to je vec ktora je uz tak zautomatizovana, ze ked clovek nad nou zacne rozmyslat dopadne to tak, ze sa len domota. inak nemate niekde tie obalky od banky, v ktorych su tie kody? alebo ste ich pre bezpecnost znicili?

ja to robim tak, ze idem urobit nieco ine a popritom bez rozmyslania skusim nahodit tie kody. ako vravi miro_mr "nechať písať ruky" lebo to je vec ktora je uz tak zautomatizovana, ze ked clovek nad nou zacne rozmyslat dopadne to tak, ze sa len domota. inak nemate niekde tie obalky od banky, v ktorych su tie kody? alebo ste ich pre bezpecnost znicili?
Celé je to o tom,že mnoho vecí robíme automaticky, ale niekedy sa stane, že sa nad tým zamyslíme a ono, fuk, zrazu prídeme na to, že nevieme ako s tým ďalej, naša pamäť sa zrazu vypne a vybabre s nami. Nedá sa s tým nič robiť ,iba čakať na obnovenie pamäte. ;) Jednoducho sme nedokonalí.;)

Takže dnes som išla s kolegom do banky pravdaže , aj identifikačným kódom v mojej hlavičke;) . Tetuške som povedala čo sa mi stalo , išla vedľa na oddelenie odblokovali nám IB , skúsili sme to moje čísielko a bolo všetko v poriadku . Bola som hrdá na seba :cool: a kolega robil :D " xixi " ... to sme museli prísť až do banky , aby si prišla na správny kód ? Takže skutočne treba nášmu preťaženému mozočku dať dovolenku a potom začne znova pracovať na plné obrátky . Čiže sme nič nemuseli nanovo vybavovať . Takže hurá do bezvedomia ......:p :p :p :)

Takže dnes som išla s kolegom do banky pravdaže , aj identifikačným kódom v mojej hlavičke;) . Tetuške som povedala čo sa mi stalo , išla vedľa na oddelenie odblokovali nám IB , skúsili sme to moje čísielko a bolo všetko v poriadku . Bola som hrdá na seba :cool: a kolega robil :D " xixi " ... to sme museli prísť až do banky , aby si prišla na správny kód ? Takže skutočne treba nášmu preťaženému mozočku dať dovolenku a potom začne znova pracovať na plné obrátky . Čiže sme nič nemuseli nanovo vybavovať . Takže hurá do bezvedomia ......:p :p :p :)

To som rada, že to máš už dobre, nepozerala si včera v telke príspevok o čípoch zabudovaných do tela? Celý príspevok som myslela na Teba.
Príjemný deň.;):)

To som rada, že to máš už dobre, nepozerala si včera v telke príspevok o čípoch zabudovaných do tela? Celý príspevok som myslela na Teba.
Príjemný deň.;):)


A preto sa mi tak štikútalo:) ;)

Aspon si nas pobavila Zitka, však aj ja sa občas citim ako pojazdny PC.asi si dam do ruky voperovat ten čip, čo davali v telke a budem si len mavat rukou, ,:D kým ji ju dakto neodtrhne, xi. Pekny den všetkým hlavkam zamoreným kodmi...

Tweety, kým som pisala, ty si ma predbehla, xixix. /s tým čipom/

Aspon si nas pobavila Zitka, však aj ja sa občas citim ako pojazdny PC.asi si dam do ruky voperovat ten čip, čo davali v telke a budem si len mavat rukou, ,:D kým ji ju dakto neodtrhne, xi. Pekny den všetkým hlavkam zamoreným kodmi...


Veď aj pobaviť treba , no nie ?:) :)

ja nosim so sebou kalendárik, kde mam pekne zapísaný prístupový kod na úcet, heslo si pamatam, PIN na kartu k tomu uctu a nejaku hlupu poznamku k tomu, napr., že sa jedna o telefon do TB...a tak viem, že neostanem v hanbe..Pre istotu to mam doma na nastenke, v e-maili..:)

V telefone v menu "peňaženka" mam pod heslom vsetky tieto dôležité údaje. Potom keď ma prepadne mozgová vlčia tma, tak si to ľahko v telefóne najdem a ešte sa pritom tvárim ako neskutočne vyťažený manažér. ;)

namiesto hesla do počítača zadávam mailovú adresu...počítam na diaľkovom ovládači...rozprávam sa s kalkulačkou...cez mobil chcem pustiť rádio...namiesto banko karty strkám do bankomatu električenku...pin kody si vždy pomotám...ale inak som normálna...vraj

V telefone v menu "peňaženka" mam pod heslom vsetky tieto dôležité údaje. Potom keď ma prepadne mozgová vlčia tma, tak si to ľahko v telefóne najdem a ešte sa pritom tvárim ako neskutočne vyťažený manažér. ;)


Už to mám aj ja . Poistila som moju zábudlivú hlavičku .:) :cool: A čo ak zabudneme heslo v " peňaženke " ? Ha ?

Karkulka , na ovládači na TV som už aj ja počítala .:p :p :p

Už to mám aj ja . Poistila som moju zábudlivú hlavičku .:) :cool: A čo ak zabudneme heslo v " peňaženke " ? Ha ?

Karkulka , na ovládači na TV som už aj ja počítala .:p :p :p

Zitka. ty si počítala, ale ja som ho odniesla namiesto mobilu do roboty, ale neželám ti počuť, ako ma manžel-dôchodca vykrstil! Musel pri každom prepínaní a pridávaní alebo uberaní zvuku vstať z fotelky! Všetci susedia o tom vedeli, aká som nepozorná!

Zitka. ty si počítala, ale ja som ho odniesla namiesto mobilu do roboty, ale neželám ti počuť, ako ma manžel-dôchodca vykrstil! Musel pri každom prepínaní a pridávaní alebo uberaní zvuku vstať z fotelky! Všetci susedia o tom vedeli, aká som nepozorná!


Vlasti ahoj , ja som tiež raz namiesto kalkulačky priniesla do práce ovládač TV . Teraz si mi to pripomenula Tvojim príbehom . Čo všetko nezažijeme . :) Aspoň sa máme na čom potom smiať .:p

Vlasti ahoj , ja som tiež raz namiesto kalkulačky priniesla do práce ovládač TV . Teraz si mi to pripomenula Tvojim príbehom . Čo všetko nezažijeme . :) Aspoň sa máme na čom potom smiať .:p

Veď áno Zitka, ale potom sme už na posmech s tou našou sklerózou! Aj dnes som si namiesto zaliatia kávy v robote "nebohá pilná" hrnček naplnený kávou umyla skôr, než som si ju zaliala! No čo už, do konca marca musím so sebou vydržať!

Až po prečítaní tvojho príspevku som si spomenula že sa mi varí voda na čaj a tak ťa asi ukľudní že sme viacerí takto "postihnutí". Ahoj

Ono niekedy takáto nepozornosť môže mať aj vážnejšie následky - ja som toť minule zobrala mixér a metličky som tam dávala - no do zásuvky:eek: Dve dierky jak dve dierky:D

Je to sila, keď ti vypadne pamať. Mne sa to stalo. Vypla som mobil, keď som šla do ambulancie lekára. Keď som vyšla chcela som ho rýchlo zapnuť a zavolať kamošku,no tri krát som zadala zlý kod a telefon sa zablokovak, keď som prišla domov hľadala som puk-kód ale ten mi zmenili pri prechode z eurotel na T-mobile ja som na to zabudla a tak som nahadzovala ten predošlý nakoniac som musela isť do T-mobile a tam mi to odblokoval trvalo to 3 dni, lebo sa mi to stal piatok poobede. Verte niet nad sklerózu.

Vlasti stoho si nič nerom, ja som sa zabudla v práci prezuť a išla som v šuchačkach až v autobuse som zbadala, keď si ma všetci obzerali. Bolo to cez zimu. To bol trapas

Ja som odišla z materskej škôlky v názuvkách, našťastie som stúpila do mláky a hneď som zistila, že mám nejaké ťažké topánky.

poznám jednu čo si dala predpísať lieky, aby nezabúdala, ale zabudla, kde si ich dala. Jej monológ znel asi takto: No už mám lieky, ženy, na svoju zábudlivosť. Preboha, kde som ich dala ? - nasledoval výbuch smiechu.

Mne nedávno na ulici zazvonil mobil a ako si tak kľudne telefonujem, kabela pootvorená a v nej som zrazu zbadala prázdnu priehradku na mobil. Okamžite som sa volajúcemu posťažovala, že mi ho asi ukradli. Je to na :mee::mee::mee: alebo :D:D:D?!

Mne sa to s internetbankingom stalo presne tak isto . Zabudol som číslo a skúšal všakové kombinácie a nič. A viete, že ani neviem ako som si spomenul? - to som už zabudol. prípad vonku v papučiach som už tiež zabsolvoval.

ak ideme v prádle spodnom
či obyčajnom a či zvodnom
zbadáme sa poblíž domu
neprichádza ešte k zlomu

ak víta nás už kľučka práce
vtedy hrôza, kde sú gace?
navštívime Mudr. Rózu
nech dá liečik na sklerózu

Mne sa to s internetbankingom stalo presne tak isto . Zabudol som číslo a skúšal všakové kombinácie a nič. A viete, že ani neviem ako som si spomenul? - to som už zabudol. prípad vonku v papučiach som už tiež zabsolvoval.

ak ideme v prádle spodnom
či obyčajnom a či zvodnom
zbadáme sa poblíž domu
neprichádza ešte k zlomu

ak víta nás už kľučka práce
vtedy hrôza, kde sú gace?
navštívime Mudr. Rózu
nech dá liečik na sklerózu

:D:D:D

Nebojte sa aj mladších navštevuje Róza Sklenená. Ja som minule menila mobil. operátora - karty. Ale mobil som si pri kúpe pred 2 rokmi zabezpečila zámkom proti výmene SIM karty. Keďže na všetko mám iný PIN ( je to odporúčané) tak som ho nemohla naťukať. Ešteže ten kód nezablokuje nič, keď ho neviete, môžete miliónkrát ťukať a ťukať a on nepustí.... Toto som robila asi týždeň (Zitka5 aj to sa môže stať, že týždeň), potom som rezignovala, lebo už ma nič nenapadlo....Išla som do opravy mobilov, tam sa to dá objednať....asi za 12 ´€, ale vybavené by to bolo až za týždeň... Ja som si povedala, že skúsim teda ešte týždeň sama, neobjednala som si to. No a doma na druhý deň som si len tak zasa skúšala, a naťukala som ho správne!!!!! A taký jednoduchý....Najväčšia radosť bola, že som ušetrila 12 ´€. :rolleyes:

Mne sa stalo, že som v bankomate chcela naťukať svoje telef. cislo a dala som nie 0907... ale 0908...Nebolo času ísť za operátorom, lebo som šla na zahraničnú služobnú cestu, no a po návrate som to už neriešila. Potešením bolo, že peniaze mi operátor vrátil bez vyzvania. Našla som si to na výpise a fakt ma to potešilo... Zrejme to bolo neexistujúce číslo...

Ja som dávala do platobného terminálu, keď som platila bankomatovou kartou PIN, ktorý mám v mobile :) a vôbec mi nešlo do hlavy, že prečo nefunguje PIN. Na tretíkrát som si už spomenula, bože veď dávam úplne iné číslo :D:D:D

Až po prečítaní tvojho príspevku som si spomenula že sa mi varí voda na čaj a tak ťa asi ukľudní že sme viacerí takto "postihnutí". Ahoj
Moja kolegynka takto pri debate zrazu zhíkla: Ježíš, žehlička.
Utekala domov a keď sa vrátila, nestačili sme sa čudovať nad jej príbehom:
Žehlička naozaj zostala v zástrčke a ... na stole.
Naštastie (?) stôl bol z takého materiálu, že si žehlička prepálila cezeň cestu a visela pod stolom asi 3 cm nad kobercom ... Nemusím hovoriť, že diera v stole mala v tvare žehličky :D


Vlasti stoho si nič nerom, ja som sa zabudla v práci prezuť a išla som v šuchačkach až v autobuse som zbadala, keď si ma všetci obzerali. Bolo to cez zimu. To bol trapas
Moja teta šla do Prahy, aby mala vo vlaku pohodlíčko, ešte doma si obula papučky. Topánky samozrejme nechala doma.
Nesprávnu obuv si všimla až vtedy, keď vystúpila z vlaku. Prvá cesta v Prahe: obchod s obuvou.


Ja som dávala do platobného terminálu, keď som platila bankomatovou kartou PIN, ktorý mám v mobile :) a vôbec mi nešlo do hlavy, že prečo nefunguje PIN. Na tretíkrát som si už spomenula, bože veď dávam úplne iné číslo :D:D:D
Často sa mi stane, že pri uchu slúchadlo, no číslo vyťukávam na klávesnici alebo kalkulačke alebo aj naopak, na telefóne stláčam klávesy a čudujem sa, kde je výsledok?


Veď áno Zitka, ale potom sme už na posmech s tou našou sklerózou! Aj dnes som si namiesto zaliatia kávy v robote "nebohá pilná" hrnček naplnený kávou umyla skôr, než som si ju zaliala! No čo už, do konca marca musím so sebou vydržať!
Raz prišiel syn on našej spoločnej kaderníčky a povedal mi: mami, ty k tete kaderníčke radšej ani nechoď. Je na teba veľmi, veľmi nas...tá.
Keby som bola urážlivá, asi by som k nej viacej nešla a ona by sa do konca života nestačila čudovať, čo sa mi asi stalo, či mi sadla mucha na nos, či čo?
No ja som z takého cesta, že si radšej všetko vydiskutujem (veď zato mám toľko nepriateľov) a som sa jej na rovinu spýtala, čo proti mne má.
Ona chvíľu premýšľala, no nespomenula si.
Až ked jej kolegyňa pripomenula: šéfka, nespomínate si, však ste sa tu jedovali, ach tá sprostrá róza skleróza, strašne som na ňu nasr...tá.

mne sa raz snivalo, ze som zabudla PIN od karty
rano som sa zobudila, ze " to bol ale srandovny sen", este som to aj rodine porozpravala, ze ake bludy sa mi snivali
prisla som do obchodu, isla som platit kartou a ked uz nebralo ani po druhom natukani, tak som len vytrestila oci a s hrozou som si spomenula na sen:eek::eek: ten PIN som fakt zabudla:mee:
musela som si ho vyziadat od banky nanovo;)

S nie velkou hrdostou, ale asi vas tromfnem.

Prva hodina v skole, sedime v laviciach, a po jednom sa predstavujeme (vraj), ja zamyslena myslienkami uplne niekde inde, ked prisiel na mna rad ani som nezaregistrovala, tak spolusediaca do mna drgla ze som na rade a ucitelka mila zopakovala otazku aj pre mna - Ako sa volas?

No a trapas... ani za svet si spomenut... :eek:

Nikdy viac sa mi nic take nestalo... Az ked spolusediaca povedala za mna, tak som si spomenula. Ale tak ma zaskocila, ze som si ani na meno nevedela prist... ako v tom "prislovi".

mne sa raz snivalo, ze som zabudla PIN od karty
rano som sa zobudila, ze " to bol ale srandovny sen", este som to aj rodine porozpravala, ze ake bludy sa mi snivali
prisla som do obchodu, isla som platit kartou a ked uz nebralo ani po druhom natukani, tak som len vytrestila oci a s hrozou som si spomenula na sen:eek::eek: ten PIN som fakt zabudla:mee:
musela som si ho vyziadat od banky nanovo;)

Presne to isté sa stalo aj mne, bola som dva dni po operácii, zrejme ešte "scapkaná" z narkózy, doobeda som ešte asi zotrvačnosťou mobil naštartovala a volala domov, na popoludňajší odpočinok som si ho vypla a keď som sa chcela podvečer pozhovárať s deťmi, ani ťuk, vôbec som si ten PIN nevedela vybaviť. Musela som z automatu volať domov na pevnú linku, dcére som povedala, kde ho mám zapísaný a keď mi ho nadiktovala, pozerala som naň ako na zjavenie z Marsu - vôbec nič mi nehovoril... Presne ako keď som v piatej triede bola v škole v prírode a mala som na záverečnom večierku zaspievať nejakú pesničku. Dostala som totálne okno, nespomenula som si nieto na slová, ale ani na melódiu, hoci mi ju spolužiačky skúsili zaspievať - absolútne som ju nespoznávala:eek:.
Očakávam, že raz svitne deň, keď sa ráno pozriem do zrkadla a poviem si (ako som počula hovoriť herečku Helenku Růžičkovú): "Nepoznám ťa, ale umyjem ťa:D."

Veď áno Zitka, ale potom sme už na posmech s tou našou sklerózou! Aj dnes som si namiesto zaliatia kávy v robote "nebohá pilná" hrnček naplnený kávou umyla skôr, než som si ju zaliala! No čo už, do konca marca musím so sebou vydržať!

No, a ja som si zase v robote už viakcrát nasypala kávu do šálky, naliala vodu do rýchlovarnej kanvice, dala ju do držiaka, odišla niečo kopírovať pre žiakov, vrátila sa, zaliala si kávu, zanadávala si, čo to dnes robia za kávu, že nepení - a až pri prvom dúšku som zistila, že som kanvicu nezapla. A stáva sa mi to znova a znova a znova...:o:rolleyes::confused::...

Ale studená neskáva je ešte stále lepšia ako čaj, ktorý sa mi raz podarilo urobiť doma. Bolo to ešte za starého režimu, zo zahraničia sme si priviezli veľké balenie senzačného čierneho čaju Earl Grey s bergamotom, ktorý u nás vtedy ešte nebolo dostať, špeciálne som si naň kúpila peknú veľkú plechovicu, kam som tých 200 vrecúšok preložila a uložila na čestné miesto na kuchynskej polici. No a jedno uponáhľané pracovné ráno, keď sme tak trochu zaspali a každá sekunda bola drahá, som vo víre ranných rituálov postielania, umývania a obliekania seba aj dcéry, chystania raňajok aj desiat pre všetkých a tak podobne prevarila vodu, otvorila škatuľu, vybrala vrecúško s prevzácnym Earl Grey, dala ho do šálky - a ...zaliala tých zvyšných asi 187 vrecúšok v škatuli:mee::eek::o:mad:...

Moja fóbia sú kľúče od auta a garáže večne ich hľadám a nenachádzam.Pritom existuje len pár miest kam ich môžem položiť.Nikdy sú tam neni.
PS"keď toho škriatka raz chytím ,ho roztrhnem ,ako pes ježa":D

No teda, ako tu čítam jeden príspevok za druhým, cítim sa ako ten najväčší sklerotik, lebo sa mi vynárajú jedna za druhou spomienky na kadejaké moje sklerózové (ako raz napísal jeden môj žiak)"faux paux":rolleyes:... (Ale zas na druhej strane, keď sa vynárajú, tak to až také zlé asi nebude:D:confused:.) Kľúče mi už nejaký čas pomáha hľadať celá rodina, telefóny (mám 3 so SIM kartami od rôznych operátorov) si nechávam prezváňať, v návlekoch som za mladých čias zo škôlky odchádzala pravidelne, raz ma počas pozerania večerníčka s malou dcérou až smrad upozornil na to, že preprážam maslo (to už maslo v hrnčeku veselo plápolalo) a raz (a to mi je dodnes záhadou:rolleyes:) som zabudla, že na sporáku v hrnčeku s vodou sterilizujem synov cumlík - keď som (opäť po čuchu) prišla do kuchyne, pozerám - voda vyvarená, hrnček prázdny, cumlíka nikde. Prehľadala som celú kuchyňu, ale nič. Ani pri prerábke kuchyne o pár rokov neskôr sme ho nenašli:confused:. Odvtedy si pri varení nastavujem kuchynský budík:D.
A ešte si spomínam, ako som sa jedno ráno ešte na internáte na VŠ česala a hľadala som sponku do vlasov, tú takú tenkú čiernu "cvikačku" (mala som dlhé vlasy a neznášala som, keď mi padali do tváre). Zašomrala som na spolubývajúcu:"Jani, newieš, kde wáw swonku?" - a ona ju začala hľadať spolu so mnou. Až po chvíli intenzívnej pátracej činnosti sa na mňa pozrela a začala sa smiať - mala som ju v ústach...

Moja fóbia sú kľúče od auta a garáže večne ich hľadám a nenachádzam.Pritom existuje len pár miest kam ich môžem položiť.Nikdy sú tam neni.
PS"keď toho škriatka raz chytím ,ho roztrhnem ,ako pes ježa":D

No nie si ty náhodou môj muž? :D podobne aj u nás to tak beží, no najlepšie keď mu ja urobím toho škriatka ako naposledy :D:D

...prišli sme domov, vyložil okuliare z pracovnej tašky a išiel do kuchyne, ja som sa vyzúvala a vravím si , čo tu robia zas tie okuliare,....strčila som ich do zásuvky na komode. Muž prišiel na chodbu a hľadá okuliare, všetko prekutal, nadaval na sklerozu....a ja ešte prilievam na oheň:rolleyes:.."jáj tato, tato, stale čosi hľadáš slepý si, hluchý si ešte aj zabudaš.."... ani mi vo sne nenapadlo, že som mu "pomohla"...až po chvíli som mu začala pomáhať s hľadaním a prvé som otvorila tú zásuvku...!a však tu ich máš....vravím....a vtedy mi to došlo!:eek: a mala som úplne okno ako som ich tam dala..
Takže aj u nás škriatkovia behajú po byte a ešte aj sklerotickí.:D:D

Mne sa pred polrokom stalo, že som dostala okno pri platení platobnou kartou.
Stála som tam ako vyoraná myš a na pár sekúnd som totálne onemela a pomohol len telefón manželovi....
To by bola sranda, vrátiť pani pokladníčke celý okopistý nákupný vozík, čo ? :D

A dodnes nerozumiem, či ma niekto odpojil na chvíľku od siete...:eek:.

Moja fóbia sú kľúče od auta a garáže večne ich hľadám a nenachádzam.Pritom existuje len pár miest kam ich môžem položiť.Nikdy sú tam neni.
PS"keď toho škriatka raz chytím ,ho roztrhnem ,ako pes ježa":D

Moja babka tomuto hovorievala, že čert na tom práve sedí...lebo potom sa to vždy našlo na tých obvyklých miestach.

Zisťujem,že je nás viac, a to naozaj poteší...
Okrem sklerózy som ešte aj roztržitá: keď bol syn malý /hlboký socík/, kúpila som mu papučky s rozprávkovým motívom. Keď prišel zo škôlky, celý natešený sa po nich zháňal, potom aj my, papuče jednoducho zmizli z povrchu zemského. Našli sa starostlivo zabalené v škatuli v chladničke.
Keď sa horeuvedený mladý hrdina pýtal na svet. Budúci otecko,vracajúci sa z pôrodnice tiež budil pozornosť okoloidúcich:
na zastávke električky sa zbadal, že je v nemocničných návlekoch.

Zisťujem,že je nás viac, a to naozaj poteší...
Okrem sklerózy som ešte aj roztržitá: keď bol syn malý /hlboký socík/, kúpila som mu papučky s rozprávkovým motívom. Keď prišel zo škôlky, celý natešený sa po nich zháňal, potom aj my, papuče jednoducho zmizli z povrchu zemského. Našli sa starostlivo zabalené v škatuli v chladničke.
Keď sa horeuvedený mladý hrdina pýtal na svet. Budúci otecko,vracajúci sa z pôrodnice tiež budil pozornosť okoloidúcich:
na zastávke električky sa zbadal, že je v nemocničných návlekoch.

Ach, ďalšia spomienka:o... Keď bola dcéra malá, raz večer som ju práve osprchovala, prezliekla do pyžamka, vzala špinavé gaťky a vybrala sa do kumbálu, kde sme mali kôš na špinavú bielizeň. A práve vtedy mi v kuchyni začal pískať čajník, v ktorom som prevárala vodu na čaj. Tak som zmenila kurz, v kuchyni som vybrala z kredenca hrniec , v ktorom som robievala čaj z nazbieraných byliniek, zavarila som čaj a reku idem odniesť tú bielizeň. Ale po tej sa zľahla zem. Vrátila som sa do kúpeľne, prekontrolovala som aj chodbu, aj kuchyňu, aj do toho bielizňového koša som pozrela, či som to tam už náhodou nedala, ale nie, gatí nebolo. Našli sa na druhý deň, keď som šla variť večeru a vytiahla z kredenca kastról. Boli v ňom.
Samozrejme, táto príhoda sa v rodine neutajila a ešte aj teraz sa ma syn (ktorý sa narodil 12 rokov po dcére, čiže tento môj trapas pozná len z farbistého rozprávania svojho tatka a môjho drahého manžela, a ten si teda na detailoch dal záležať...) občas, keď doma robím krik, že má v izbe kopu špinavej bielizne a nech ju okamžite odprace, s vyškereným ksichtom opýta:"Do koša či do kredenca?":D

Mne sa stalo v jeden deň toto: ráno som šla do práce a brala som tašku s desiatou a sáčok so smeťami - do koša som hodila práve tú tašku s desiatou a so sáčkom so smeťami som došla až po zástavku,keď som na to prišla.
Ale to nie je nič,oproti tomu,čo som vyvádzala poobede. Poobede cestou z práce som sa dohodla s dcérou,že prídem k nej. Reku, prezvoním ju a ona mi vyhodí kľúče z balkona,aby nemusela ísť dole. Býva vo výškovom činžiaku na 4.poschodí. Idem,vykračujem si, postavím sa pod barák a mojej dcéry nikde, hoci jej zvoním. Hovorím, si, kde tá je ??
Stojím pod balkonom, pozerám do okien,vôbec ma netrklo,že dcéra nemá kvety na balkone. Stojím a čakám....a nič.
Zrazu sa len otočím a vtedy zbadám, že ja síce stojím pod balkonom 4.poschodia, ale pri nesprávnom činžiaku. Dcérin činžiak je kúsok ďalej :D :D
bavila som sa na sebe celý deň, aj moja rodina.
Odvtedy keď idem k dcére,nezabudne mi pripomenúť, že kde býva :)

Teším sa , že téma začala byť opäť aktuálna :D a že nie som sama sklerotička:)

Pridám aj ja ešte.
Vrchol všetkého je o tom aj vtip.Hľadal som okuliare , manželka ich našla na mojom na nose.Skleroźa pracovala aj pred rokom v Trenčíne .Zabudol som kde som odparkoval auto .:DNašlo sa.:---

Ja by som chcela potvrdiť Danuškinu skúsenosť, že v mozgu sa zrazu čosi zvrtne a cítite, že je to mozog cudzieho človeka. Minulý týždeň som vymetala ambulancie lekárov a v piatok som bola z toho tak unavená, že poobede som si musela ísť ľahnúť. Po dvoch hodinách, keď som sa zobudila, bola tma a ja presvedčená, že je ráno nasledujúceho dňa a treba ísť zobrať časenku ďalšiemu lekárovi. Na hodinách bolo 5.10 hod.. Urobila som hygienu a pustila telku, divné relácie tam boli, klikla som na čas, bolo 17.35 hod., pomyslela som si, že už aj tam im blbne teletext, pustila som počítač , na ňom rovnaký čas a dátum piatkového dňa. Pomyslela som si, že svet sa zbláznil. Kukla som na susednú bytovku, len v pár oknách sa svietilo, však jasné, len málo ľudí tak zavčasu vstáva do roboty. Skrátim to, aby som sa nečervenala, ešte dosť hodnú chvíľu mi trvalo, kým som sa vrátila do reálneho sveta. A tak sa učím žiť s tým, že môžem aj iným spôsobom zmätkovať, a aj tak musí byť dobre a všetko OK.:):D:---

Ja by som chcela potvrdiť Danuškinu skúsenosť, že v mozgu sa zrazu čosi zvrtne a cítite, že je to mozog cudzieho človeka. Minulý týždeň som vymetala ambulancie lekárov a v piatok som bola z toho tak unavená, že poobede som si musela ísť ľahnúť. Po dvoch hodinách, keď som sa zobudila, bola tma a ja presvedčená, že je ráno nasledujúceho dňa a treba ísť zobrať časenku ďalšiemu lekárovi. Na hodinách bolo 5.10 hod.. Urobila som hygienu a pustila telku, divné relácie tam boli, klikla som na čas, bolo 17.35 hod., pomyslela som si, že už aj tam im blbne teletext, pustila som počítač , na ňom rovnaký čas a dátum piatkového dňa. Pomyslela som si, že svet sa zbláznil. Kukla som na susednú bytovku, len v pár oknách sa svietilo, však jasné, len málo ľudí tak zavčasu vstáva do roboty. Skrátim to, aby som sa nečervenala, ešte dosť hodnú chvíľu mi trvalo, kým som sa vrátila do reálneho sveta. A tak sa učím žiť s tým, že môžem aj iným spôsobom zmätkovať, a aj tak musí byť dobre a všetko OK.:):D:---

Upokoj sa Peťka, mladneš :).
Takéto pocity som mávala ako dieťa, dali ma spať poobede a keď som sa zobudila, myslela som si, že už je nový deň.
Takže nie je dôvod na paniku :D:D:D.

Uf... vydýchla som si. Lebo len Tebe prezradím, že som sa cítila veľmi divne, keď som zistila, čo a ako. :D

Stalo sa to už aj mne, a manžela som sa (nečudo, že na mňa pozeral :eek:): ešte je dnes alebo je už zajtra?

Ty si aspoň uvažovala o tom, ktorý deň je. Ja som ani na chvíľu nezapochybovala, že je zajtra.

mimotemy Dievčence, keď som sa už preklikala tu medzi Vás - neviete mi náhodou povedať, kam mi zmizol substrát na orchidey, ktorý mi od leta určite ostal a ktorý som dnes nijako nemohla nájsť? Poučená Vašimi príbehmi pozrela som sa aj do chladničky a pre istotu aj do kredenca, ale substrátu jednoducho niet! Poraďte, kde ho mám ešte skúsiť hľadať??? ;):):confused::---:(

Pridám aj ja ešte.
Vrchol všetkého je o tom aj vtip.Hľadal som okuliare , manželka ich našla na mojom na nose.Skleroźa pracovala aj pred rokom v Trenčíne .Zabudol som kde som odparkoval auto .:DNašlo sa.:---

S okuliarmi sa mi stáva pravidelne, že ak ich náhodou dám z očí dolu , tak ruka je už tak vycvičená že si ich idem na očiach upraviť, posunúť vyššie a podobne , a ak spravím tento pohyb s rukou tak zistím, že som vo vzduchoprázdne a nemám čo napraviť , lebo okuliare na očiach nemám .:D

S okuliarmi sa mi stáva pravidelne, že ak ich náhodou dám z očí dolu , tak ruka je už tak vycvičená že si ich idem na očiach upraviť, posunúť vyššie a podobne , a ak spravím tento pohyb s rukou tak zistím, že som vo vzduchoprázdne a nemám čo napraviť , lebo okuliare na očiach nemám .:D


Fakt s okuliarmi je to tak - muž stále hľadá okuliare :) a hoci má aj zo troje keď ich potrebuje ani jednych nieto.
Ale čo sa mu tiež raz podarilo:
v rámci veľkého upratovania vyhodil do smetí aj svoju starú vetrovku, akurát tie veci niesol von do kontajnera, keď tam bol jeden, čo sa mu táto vetrovka pozdávala a aj si ju potom vzal. Na druhý deň niekto klope na dvere a bol to tento človek z predošlého dňa aj s našimi kľúčikmi od auta, ktoré môj muž mal v tej vetrovke, čo vyhodil a prišiel nám ich vrátiť. :)

Okuliare sa bez okuliarov veľmi ťažko hľadajú... :---

Mne sa najmä v robote v poslednom čase bežne strácajú veci zo stola - pred 5 minútami som tu nejaký papier ešte určite mala, a teraz ho jednoducho niet! A keď ho hľadám (v takých rôznych kôpkach na stole či v šuflíkoch), zvyčajne nájdem iný papier - ktorý som hľadala včera alebo pred týždňom či pred mesiacom, takže takmer vždy som v hľadaní úspešná. ;):D A najdôležitejší nález bol, keď som takto v obálke medzi papiermi našla skoro 500 Sk, ktoré som ešte stihla vymeniť za eurá v termíne bežnej banky... :rolleyes::)

S okuliarmi sa mi stáva pravidelne, že ak ich náhodou dám z očí dolu , tak ruka je už tak vycvičená že si ich idem na očiach upraviť, posunúť vyššie a podobne , a ak spravím tento pohyb s rukou tak zistím, že som vo vzduchoprázdne a nemám čo napraviť , lebo okuliare na očiach nemám .:D
Už som si takto pár krát pichla do oka..:D

Priznám sa, čo sa mi raz stalo, našťastie jediný raz v živote. Keď sa mi narodil druhý synček, išla som na nákup aj s kočíkom. Odparkovala som ho pred obchodom, kúpila som čo som potrebovala, vyšla som pred obchod, a ešte som mala ísť zaplatiť šek na poštu. Až tam som si spomenula, že som chlapca nechala s kočíkom pred obchodom, úplne som na to zabudla. Krvi by ste sa mi nedorezali, ako som preňho upaľovala polovicou námestia. Chlapček si spokojne spinkal v kočíku. Odvtedy som chodila len do obchodov, kde sa dalo ísť aj s kočíkom.

kam mi zmizol substrát na orchidey, ktorý mi od leta určite ostal a ktorý som dnes nijako nemohla nájsť? ........ Poraďte, kde ho mám ešte skúsiť hľadať???
A hľadala si aj pri orchideách?:D:D:D

Mne sa často stane, že keď idem odložiť nejakú vec, ktorá ešte nemá svoje "stále" miesto, tak si poviem, že to dám na také "logické" miesto - čo ma určite napadne, kde to je, keď to budem hľadať. Aha! Figu borovú. Napadne ma akurát to, že som to dávala na také LOGICKÉ MIESTO...

To ako môj ex:
dohodli sme sa že ide pre deti do jaslí a škôlky. Ja prídem domov, vidím: muž číta v pohode nad tanierom najväčšie noviny na svete "Pravdu, žiadne detské papučky naprostred chodby, všade ticho, nikto sa nepýta "mami čo si mi doniesla?"...... no oblial ma zlovestný pot. Pýtam sa:
"a kde sú deti????
"a nie sú s tebou ?? - dvihne hlavu od "Pravdy" ten sklerotik.

No a tak obaja ruky na bradavky a rozdelili sme si úlohy: jeden do škôlky, druhý do jaslí.
A na druhý deň zasa to isté len s bonboniérami pre súdružky učiteľky ......

A na druhý deň zasa to isté len s bonboniérami pre súdružky učiteľky ......
A verím, že aj s valčekom pre pána domáceho, alebo aspoň s uzlíkom tam, aby nezabúdal.:---

Ja by som chcela potvrdiť Danuškinu skúsenosť, že v mozgu sa zrazu čosi zvrtne a cítite, že je to mozog cudzieho človeka. Minulý týždeň som vymetala ambulancie lekárov a v piatok som bola z toho tak unavená, že poobede som si musela ísť ľahnúť. Po dvoch hodinách, keď som sa zobudila, bola tma a ja presvedčená, že je ráno nasledujúceho dňa a treba ísť zobrať časenku ďalšiemu lekárovi. Na hodinách bolo 5.10 hod.. Urobila som hygienu a pustila telku, divné relácie tam boli, klikla som na čas, bolo 17.35 hod., pomyslela som si, že už aj tam im blbne teletext, pustila som počítač , na ňom rovnaký čas a dátum piatkového dňa. Pomyslela som si, že svet sa zbláznil. Kukla som na susednú bytovku, len v pár oknách sa svietilo, však jasné, len málo ľudí tak zavčasu vstáva do roboty. Skrátim to, aby som sa nečervenala, ešte dosť hodnú chvíľu mi trvalo, kým som sa vrátila do reálneho sveta. A tak sa učím žiť s tým, že môžem aj iným spôsobom zmätkovať, a aj tak musí byť dobre a všetko OK.:):D:---

pri čítaní príspevku sa mi oživila spomienka spred 30-tich rokov, syna som vozila do škôlky asi 2,5 km autobusom jeden deň sa nám podarilo zaspať tak sme v snehu šlapali pešo, druhú noc som nekludne spala a zrazu som vyskočila z postele že zase sme zaspali, pozriem na hodinky - zase mi zastali, naproti v činžiaku ani jedno okno osvetlené - asi majú všetci dovolenky, ťahám spiaceho syna z postele, vybehneme von ani živáčka ani jedno auto na ulici, dobehneme na zastávku a pozriem na novinový stánok - veď ten býva už o pol šiestej otvorený, vytiahnem hodinky z kabelky kde som ich od jedu hodila a oni išli a ukazovali pol tretej ráno

dlho som sa s tou príhodou nikomu nechválila a môžem zodpovedne prehlásiť že o pol tretej ráno by ma nedostal nikto von ani žeriavom, ovšem za normálnych okolností ale keď sme vtedy zaspali:confused:

Aj ja som tak utekala raz o 04.0 hod. namiesto o 05.30 hod na vlak: spotená, zadychčaná, s vyplazeným jazykom, v čižmách na opätkoch som dobehla na perón - a tam nikoho. Ušiéél mi vlak, prídem neskoro, čo poviem šéfovi - bola som na infarkt !!!!! A len pomaly sa začali trúsiť známe tváre ...... mrknem na staničné hodiny a bolo mi to už potom jasné .....

....ja som bola v podobnej situácii,
riešila som to tak, že som to pustila z hlavy a vgrátila som sa k tomu po niekoľkých hodinách, no a div sa svete, akonáhle som nabehla IB
automaticky som naťukala všetko správne, ani som nemusela premýšľať...no a tak túto metodu aplikujem aj pri iných príležitostiach....funguje to!!!!

No, ja som dneska dala mlieko pre kakao do mikrovlnky. Po crganí otvárab dvere, pohár nikde... stála som tam asi päť minút. Pohár sa našiel v skrinke nad mikrovlnkou. Možno, že aj ja mám škriakov v dome?

Mne tak niekto furt prekladá náradie. Mám ho v garáži, v jednej krabici záhradné a v druhej šrobováky, kombinačky a podobne.
Nikto s tým nerobí, vždy si to dávam na zaručené miesto do krabíc a čuduj sa svete, kombinačky hľadám už mesiac... Musím si asi kúpiť druhé, aby som našla tie prvé....
Do jedu. A to mám na chrbte iba tri krížiky, čo bude, keď ich budem mať raz toľko... :-O

...tak tých kombinačiek bude kúpených omnoho viacej :D:D:D

Mne tak niekto furt prekladá náradie. Mám ho v garáži, v jednej krabici záhradné a v druhej šrobováky, kombinačky a podobne.
Nikto s tým nerobí, vždy si to dávam na zaručené miesto do krabíc a čuduj sa svete, kombinačky hľadám už mesiac... Musím si asi kúpiť druhé, aby som našla tie prvé....
Do jedu. A to mám na chrbte iba tri krížiky, čo bude, keď ich budem mať raz toľko... :-O

So mňa si zase robia srandu šróbováky, keď hľadám krížový, všetky sú ploché a hľadám plochý, všetky sú krížové, šľak ma ide trafiť.

So mňa si zase robia srandu šróbováky, keď hľadám krížový, všetky sú ploché a hľadám plochý, všetky sú krížové, šľak ma ide trafiť.

O šrobovákoch ani nehovorím, a ešte aj skrutky!!!
To je nenormálne, keď sa to proti človeku spykne!:D

mne sa stalo, že som zamyslený vyšiel o poschodie vyššie. šmátram kľúčom do dierky - nejde. otvoria sa bytové dvere a kukám ako puk - horný sused. vysvetlilo sa a rehotáme sa na tom stále.

Mne sa tiež stalo, že som zabudla PIN, ale pred rokmi, keď boli ešte slovenské koruny, som si z bankomatu vyberala 500 Sk, PIN spom síce vedela, ale zabudla som tam bohužiaľ tie peniaze:rolleyes::rolleyes:.
Najčerstvejší zážitok: išla som z práce domov, sadla som si do auta a uvedomila som si, že volant je na druhej strane :eek:

Môj syn - kapitola sama o sebe.Vzhľadom na dlhoročné skúsenosti , všetky akomak dôležitejšie veci, pýtam od neho hneď po "použití" - preukážky,doklady, peniaze,atď - aby sa dožili budúceho použitia.
Pošlem ho do obchodu / maximálne na 2 veci/ a pýtam výdavok - nezriedka mi vráti viac, ako vôbec dostal.
Peniaze povyťahované z odevov pri praní mu nikdy nechýbajú.
Včera sa hlboko zamýšľal nad tým, či tenisky položené na chodbe sú jeho / boli tam len jedny/.Až keď žiadne iné nenašiel, pripustil, že by mohli byť jeho.
Keď bol malý, obliekol si nohavice o 4 roky mladšieho brata/gombík ani nedopol, dĺžka do pol lýtok/Od zrkadla, kam sme ho poslali sa na seba pozrieť ,sa vrátil urazený , že čo od neho stále chceme, veď sa učesal.
Úžasný pohľad na neho býva , keď si raz za čas upratuje svoje veci.Z hordy papierov a kníh vyčaruje krásne komínky. Niekedy ich ani nestačím vidieť, pretože maximálne do polhodiny už ich má rozborbardované, pretože zasa niečo hľadá.

To je nenormálne, keď sa to proti človeku spyikne!
... no a hlavne tí, ktorí ich používajú a nedajú na miesto (u mňa celá rodina). U mňa totiž má všetko svoje miesto, kde to vždy nájdem (ale len do doby, než dcéra, 3/4, synovia potrebujú náradia - potom veľká pátracia akcia).

Môj syn - kapitola sama o sebe.Vzhľadom na dlhoročné skúsenosti , všetky akomak dôležitejšie veci, pýtam od neho hneď po "použití" - preukážky,doklady, peniaze,atď - aby sa dožili budúceho použitia.
Pošlem ho do obchodu / maximálne na 2 veci/ a pýtam výdavok - nezriedka mi vráti viac, ako vôbec dostal.
Peniaze povyťahované z odevov pri praní mu nikdy nechýbajú.
Včera sa hlboko zamýšľal nad tým, či tenisky položené na chodbe sú jeho / boli tam len jedny/.Až keď žiadne iné nenašiel, pripustil, že by mohli byť jeho.
Keď bol malý, obliekol si nohavice o 4 roky mladšieho brata/gombík ani nedopol, dĺžka do pol lýtok/Od zrkadla, kam sme ho poslali sa na seba pozrieť ,sa vrátil urazený , že čo od neho stále chceme, veď sa učesal.
Úžasný pohľad na neho býva , keď si raz za čas upratuje svoje veci.Z hordy papierov a kníh vyčaruje krásne komínky. Niekedy ich ani nestačím vidieť, pretože maximálne do polhodiny už ich má rozborbardované, pretože zasa niečo hľadá...

..joj, taký čas by som chcela zažiť aspoň raz....u nás maximálne "pusti tam rombu" a tým je upratané...a všetko, čo je z dosahu, zostane tak, ako bolo...organizovaný neporiadok sa vraj nemá upratovať...

organizovaný neporiadok sa vraj nemá upratovať...
Potvrdzujem - v mladosti som to prevádzkoval a fungovalo to :D

Misoft, prezraď,
kto alebo čo ťa prinútilo to "prestať prevádzkovať".

Služba vlasti (či ako sa to volalo :D) ZVS. No a potom som si zvykol mať všetko na svojom mieste (vojna naučí!)
Predtým - ako stredoškolák - som mal taký organizovaný bordel, že moja mama sa len zhrozene pozrela a "Uprac to tu!". No ja som nikdy neuprata, keď som potreboval pravítko, pero, gumu, alebo čokoľvek iné, len som siahol do môjho "bordelu", trochu pošmátral a v priebehu niekoľkých sekúnd mi to "samo skočilo" :D do ruky. No po uprataní mojou mamou - tak som nejakú vec hľadal niekedy aj celý deň (niečo som nenašiel celé mesiace).

Ja som pred dovolenkou napochytro odložila krásny prívesok po babičke z českých granátov. Posledné si pamätám, že si hovorím ... a teraz ho tu pekne uschovám a keď sa vrátim, dám ho na miesto... Vrátila som sa a nič. Prívesok som hľadala na všetkých možných aj nemožných miestach, ale nenašla. Na to "dobré" miesto, kde som ho zašila, si nie a nie rozpomenúť! Hnevá ma to aj je mi to ľúto, ale v hlave tma a prázdno .. :mad::mee:

Keď ešte žila svokra, raz sme došli na návštevu a zavolala nás k stolu. Vraj jej od minulej návštevy chýba necelých dvesto tisíc korún. Pred tou návštevou tie peniaze preschovala, lebo sa po dedine potulovali nejakí zlodeji, no a odvtedy ich nemôže nájsť. Vraj, či ich naše deti alebo my nenašli. Tak sme sa dali do pátrania. Viete si predstaviť dom na dedine s garážou, komorou, šopou a dvomi izbami, tých miest, kde mohli byť peniaze uložené mohlo byť neskutočne veľa. Hľadali sme aj na povale, ale nič. Večer sme sa uložili spať. Na druhý deň sme varili obed, mne to stále vŕtalo v hlave, no na nič som neprišla. Až keď svokra otvorila el. trúbu a vyberala pekáče - vtom, že ježiši! Papierové vrecko od kryštálového cukru, plné stokorunáčiek ležalo na pekáči. Bolo tam asi dvesto dvadsať tisíc korún. Ešte že nezapla najprv trúbu, ako to zvykne robiť - aby sa rozohriala.
No neporazilo by Vás?

Porazilo.. V spravách pred pár rokmi dávali, že nejaká žena v USA alebo v Austrálii vyhodila mamin matrac, ktorý bol do prasknutia napchatý jej celoživotnými úsporami - a na smetisku už nič nenašla.....

Ja som pred dovolenkou napochytro odložila krásny prívesok po babičke z českých granátov. Posledné si pamätám, že si hovorím ... a teraz ho tu pekne uschovám a keď sa vrátim, dám ho na miesto... Vrátila som sa a nič. Prívesok som hľadala na všetkých možných aj nemožných miestach, ale nenašla. Na to "dobré" miesto, kde som ho zašila, si nie a nie rozpomenúť! Hnevá ma to aj je mi to ľúto, ale v hlave tma a prázdno .. :mad::mee:

Určite si nehľadala na jednom mieste.

...ale na ktorom?

tam, kde to je ....

Ja som pred dovolenkou napochytro odložila krásny prívesok po babičke z českých granátov. Posledné si pamätám, že si hovorím ... a teraz ho tu pekne uschovám a keď sa vrátim, dám ho na miesto... Vrátila som sa a nič. Prívesok som hľadala na všetkých možných aj nemožných miestach, ale nenašla. Na to "dobré" miesto, kde som ho zašila, si nie a nie rozpomenúť! Hnevá ma to aj je mi to ľúto, ale v hlave tma a prázdno .. :mad::mee:


Nehľadaj ! :) Ak nebol zlodej, tak vyčkaj. jednoho dňa telo samo od seba zo sedu či ľahu vstane a odkráča presne k miestu, kde sa ten poklad ukrýva. Moja mnohoročná skúsenosť a veru často v priebehu pár minút "zapotroším" aj somarinku, ktorú som pred chvíľou v ruke mala :cool:.

..no to moje decko má také, že:čo nemusíš upratať dnes,neuprac ani zajtra a potom nevieš, kde to hladať...

...alebo: čo nemusíš urobiť dnes, neurob ani zajtra a máš dva dni volno...

Nehľadaj ! :) Ak nebol zlodej, tak vyčkaj. jednoho dňa telo samo od seba zo sedu či ľahu vstane a odkráča presne k miestu, kde sa ten poklad ukrýva. Moja mnohoročná skúsenosť a veru často v priebehu pár minút "zapotroším" aj somarinku, ktorú som pred chvíľou v ruke mala :cool:.

Zlodej nebol, lebo všetko ostatné bolo na svojom mieste. Skúsim sa riadoť Tvojou radou, lebo prehľadávanie všetkých zaručených ale i úplne absurdných skovávačiek nezabralo..:mee: Jedno viem, v rúre ich nemám :D (ako tých 200 tisíc v príspevku o babke). Raz som ale tak dala rozohriať rúru bez toho, aby som ju najprv otvorila a až smrad ma upozornil, že nebola prázdna - bol v nej plech s nedojedenou štrúdlou a nožom s umelohmotnou rúčkou. :--- Našťastie oboje išlo ešte zachrániť, atypicky placatý nôž mi stále pripomína, že rúru treba najprv pozrieť a až potom zapáliť! :cool:

Zlodej nebol, lebo všetko ostatné bolo na svojom mieste. Skúsim sa riadoť Tvojou radou, lebo prehľadávanie všetkých zaručených ale i úplne absurdných skovávačiek nezabralo..:mee: Jedno viem, v rúre ich nemám :D (ako tých 200 tisíc v príspevku o babke). Raz som ale tak dala rozohriať rúru bez toho, aby som ju najprv otvorila a až smrad ma upozornil, že nebola prázdna - bol v nej plech s nedojedenou štrúdlou a nožom s umelohmotnou rúčkou. :--- Našťastie oboje išlo ešte zachrániť, atypicky placatý nôž mi stále pripomína, že rúru treba najprv pozrieť a až potom zapáliť! :cool:
Pokiaľ si ch nevyhodila so smeťami, tak sú v dome, a tým pádom sa nemôžu stratiť. A čo sa nestratilo, to sa nájde, neboj.:) Mne sa dávnejšie prihodilo to prvé.:mad:

No ja si asi pred 3 rokmi vyhodila so smetím snubný prsteň, bol mi voľný a pri úklide sa mi zošmykol s prsta.:( Od vtedy polovičák hovorí, že je slobodný muž! :D Stratila som už viac šperkov, nejako odpudzujem zlato.. radšej by som ho priťahovala...:rolleyes:

U mňa to bol obľúbený zlatý prívesok,(kľúčik so srdcom) dala som ho dole a skúšala, či nebude pasovať na manželovu retiazku, potom som ho dala dole na konf. stolík. Zahovorili sme sa, potom som čosi zobrala zo stolíka, že im dať do koša. KeĎ som zistila, že prívesok je fuč, bolo neskoro, smetí vysypané, tak mi ostali len oči pre plač, za príveskom mi je ľúto dodnes, a nie len preto, že bol cenný.

toto je príklad toho, že človek sa má sústrediť na jedlo a nejesť pri iných činnostiach (alebo naopak):

Spokojne som večerala ruské vajce, vrchnák aj s vrstvou majonézy položený vedľa hrnčeku s čajom, čítam si, keď mi zazvonil mobil. Vybavila som hovor, a s očami už na knihe položila mobil, a pokračujem v jedle aj v čítaní. Po jedle chcem odpratať a vidím, že mobil som odložila presne na vrchnák s majonézou. Tak večera bola obložené vajce a obložený mobil s majonézou...:rolleyes:
....našťastie to chudák rozchodil.. už som mu spravila aj horšie, chcela som ho hodiť do tašky, ale nejak som sa netrafila a mrskla som ho s plnej sily na parkety. Vydržal :eek: , je to gerój :D

Klient mi doniesol doklady od začiatku roka po vykrádačke. To v akom sú stave nechcite vedieť - poliate čistiacim prostriedkom a hasiacim prístrojom. Externá záloha žiadna takže musím nahodiť celý rok znova, záloha bola len v počítači, ktorý mu ukradli. Doklady som ako tak očistila povytriasala. Čo sa nedalo vyhodila. A vyhodila som aj euroobal v ktorom boli poklad. bločky za prvý štvrťrok. Bločky som oddelila a veeeľmi dobre odložila. Ale teraz neviem kde. Neporadíte? Už som prehľadala asi všetko, urobila väčšie upratovanie v izbe a nič. To mám zato, že som robila cez leto poriadky s papiermi. Dúfam, že som ich tiež neupratala iným smerom.

Stalo sa mi túto stredu....dovarila som obed a odišla do práce. O pol štvrtej mi volal syn, že prišiel domov a byt je plný čierneho štipľavého dymu. Na sporáku som zabudla vypnúť plyn pod hrncom so zemiakmi. Pokrievka zatavená do hrnca a celý byt smrdí ako cigánska chajda. Sme na studenom odchove, stále sa vetrá a stále to smrdí.

Poraďte mi zároveň, čo na to ....Ďakujem

Mne sa stalo , že som nevedela nájsť platobnú kartu. Pamätala som si , že som s ňou platila v obchode a po zaplatení odložila do kabelky. Doma som ju v kabelke nevedela nájsť. ASi trikrát som prešla celú kabelku / aj manžel pozeral/ a karty niet. Takže rýchlo volať do banky a zablokovať kartu. Tak som urobila a čudujte sa ,ale o hodinu som tú kartu v tej istej kabelke samozrejme našla. No čo už ...