Vážení poraďáci,

poteším sa, ak sa nájde s radou niekto, kto je v oblasti novelizovaného pracovného práva doma.

Po 12tich rokoch v zamestnaní som nastúpila na materskú dovolenku, po nej som prešla plynule na rodičovskú dovolenku. Do toho čakáme druhé bábätko, takže som po roku rodičovskej znova prešla na MD.

A opätovne, rodičovskú dovolenku zase neplánujem v plnej dobe, chcem sa vrátiť do práce omnoho skôr ako by malo druhé dieťatko tri roky.

Medzitým som sa stretla so zamestnávateľom a povedal mi, že nemá pre mňa miesto. Kým som bola totiž na spomínanej dovolenka, skončila som inžinierske štúdium a doplnila si iné podobné kvalifikácie. A moja práca, z ktorej som na MD odišla, nevyžaduje VŠ vzdelanie. Otázka návratu tak zostala otvorená.

Medzitým začala platiť novela zákona, ktorá hovorí, že je zamestnávateľ povinný prijať zamestnankyňu na pôvodné miesto nielen po materskej dovolenke (tzn. 28 týždňov, ako to bolo v pôvodnom znení), ale aj po rodičovskej, ktorá je automaticky pokračovaním materskej, ak sa žena do práce nevráti po MD.

Dostala som však ponuku na inú prácu v inej firme a uvažujem nad výpoveďou. Zatiaľ je to v teoretickej rovine, zvažujem plusy a mínusy. Chcem sa opýtať, či je na mieste pýtať si odstupné v prípade vzájomnej dohody o skončení pracovného pomeru. So zamestnávateľom vychádzam roky výborne, preto môžem tvrdiť, že mu svojim odchodom uľahčím riešenie personálneho problému v zmysle môjho opätovného zaradenia do pracovného kolektívu, pretože moje pracovné miesto vykonáva iný zamestnanec.

Ak teda správne chápem súčasnú legislatívu, zamestnávateľ mi je povinný prácu poskytnúť. A ak sa s ním skúsim dohodnúť, je tam na odstupné šanca?

Ďakujem Vám.