MIRCO1972
29.04.11,20:18
Zdravím. Popíšem problém. Už je to 12 rokov čo tragicky zahynul môj otec. Počas celých 12 rokov mala matka zdravotné problémy a aj psychického charakteru. Konečne začala žiariť a to preto že si našla priateľa ktorý býva takmer oproti a ktorý je tiež vdovec asi 5 rokov. Poznajú sa už desaťročia. Začal matku navštevovať...kávičky...spoločné trávenie času...som tomu rád. Dnes som sa dozvedel že tam už aj občas prespí...sestra mi volala a plakala že kým tam je on tak tam nevkročí. Asi cíti zásah do súkromia našej rodiny. Ja som tomu naopak veľmi rád že mama konečne žiari a a má zmyslel v živote...novú iskru. Vravela že sa plánujú aj zobrať. Čo by bolo vhodné poradiť matke aby neurobila nejakú chybu ak by sa náhodou zobrali a zistili by časom že si nerozumejú. Matka má pekný dom postavený v 70. rokoch no jej terajší priateľ má staručký dom ešte po svojich rodičoch. Po smrti môjho otca prebehlo dedičské konanie v ktorom sa rozhodlo že polovica domu zostáva matke a polka sa delí medzi 4 deti. Prajem mame len to najlepšie no tak trošku rozumiem aj sestre že má obavy. Ako je to s predmanželskou zmluvou. Nebolo by dobré takéto niečo poradiť aj matke ak by sa plánovali zobrať? Ďakujem za rady.
KEJKA
29.04.11,18:21
a keby ste matke navrhli, aby svoju polku previedla na deti ešte pred sobášom, v zmluve a aj na katastri nech sa zapíše vecné bremeno - právo dožitia.
MIRCO1972
30.04.11,02:32
Trošku som sa poobzeral po nete a zistil som že predmanželská zmluva v našom štáte neexistuje. Najlepšie by asi bolo ak by sa rozhodli vziať aby spísali kto sa akým majetkom do manželstva vstupuje a dohodu o tom že po prípadnom rozvode či smrti jedného z nich si nebudú nárokovať na nehnuteľný majetok získaný pred svadbou.
2009
30.04.11,02:49
Nie som právnik ale vidím, že si tu.. tak v jednom Ťa upokojím. V prípade rozvodu si na jej majetok získaný pred svadbou nemôže nárokovať..
pepsikova
30.04.11,02:50
..pokiaľ matke priateľstvo pomohlo, zmenila sa k lepšiemu a je šťastná, asi by nebolo dobre ju hneď upozorňovať na prípadné problémy..lebo zaľúbenost je v každom veku rovnaká,ide za svojím...ale ja ako dieťa by som omrkla situáciu toho chlapa,či nemá dlhy, ako je na tom finančne a či sa dokáže o matku postarať,strávila by som s nimi čo najviac času, aby som videla jeho chovanie voči nej,zistiť, či sa matka prípadne nestane zaslepenou, neprikloní sa viac k láske ako k deťom......ak má matka majetok vo vyššej hodnote, tak so súrodencami a s matkou by sme sa dohodli,ako to bude ďalej,najlepšie by bolo,keby matka sama navodila túto situáciu a povedala, ako to má premyslené do budúcnosti..aby sa nestalo,že po svadbe by mohla prísť aj o majetok-len je dôležitý okamih dialogu medzi vami...
MIRCO1972
30.04.11,03:26
...s matkou mám úplne bezproblémový vzťah...hovorím s ňou o všetkom otvorene...zajtra som ich pozval na návštevu...ja s bratom jej veľmi fandíme no sestry to vidia úplne inak...včera mi sestra plakala do telefonu že ona keď tam bude on tak tam nevkročí...nechápem ju...nepáči sa mi že konečne mame svitá na lepšie časy a hneď jej hádžu polená pod nohy...nemám problém porozprávať sa o všetkom aj s jej priateľom...ako deti sme sa u nich hrávali...poznám ho veľmi dobre aj celú jeho rodinu...dokonca s jeho synom sa navštevujeme...vyrastali sme spolu...
Nechcem do toho vrtať...myslím majetkové veci atď. no rád by som vedel čo a ako keď príde na to náhodou reč...
arizona
30.04.11,03:52
Zdravím. Popíšem problém. Už je to 12 rokov čo tragicky zahynul môj otec. Počas celých 12 rokov mala matka zdravotné problémy a aj psychického charakteru. Konečne začala žiariť a to preto že si našla priateľa ktorý býva takmer oproti a ktorý je tiež vdovec asi 5 rokov. Poznajú sa už desaťročia. Začal matku navštevovať...kávičky...spoločné trávenie času...som tomu rád. Dnes som sa dozvedel že tam už aj občas prespí...sestra mi volala a plakala že kým tam je on tak tam nevkročí. Asi cíti zásah do súkromia našej rodiny. Ja som tomu naopak veľmi rád že mama konečne žiari a a má zmyslel v živote...novú iskru. Vravela že sa plánujú aj zobrať. Čo by bolo vhodné poradiť matke aby neurobila nejakú chybu ak by sa náhodou zobrali a zistili by časom že si nerozumejú. Matka má pekný dom postavený v 70. rokoch no jej terajší priateľ má staručký dom ešte po svojich rodičoch. Po smrti môjho otca prebehlo dedičské konanie v ktorom sa rozhodlo že polovica domu zostáva matke a polka sa delí medzi 4 deti. Prajem mame len to najlepšie no tak trošku rozumiem aj sestre že má obavy. Ako je to s predmanželskou zmluvou. Nebolo by dobré takéto niečo poradiť aj matke ak by sa plánovali zobrať? Ďakujem za rady.
Asi najidealnejsie (co sa tyka majetku) by bolo,keby sa nezobrali,ale iba spolu zili ako druh a druzka. Dnes je to bezne aj u starsich ludi aj z toho dovodu,ze nechcu,aby sa potomkovia dohadovali po ich smrti o majetky. Lebo vzdy sa najde niekto,kto je nespokojny a citi sa ukrateny...

Ale zoberme si to z druhej strany. Ked sa zoberu, mozu zit spolu 10,20,30 rokovov.Nik nevie...takze sa moze situacia velmi zmenit. Mozno nebudu vladat utiahnut platit a starat sa o dva domy, jeden (ten starsi ) predaju a peniazky si uziju,alebo investuju do toho jedneho domu. nebudu sa potom citit ukratene deti toho pana? A tych situacii moze byt vela.

Preco by sa matka mala za zivota zbavit svojho majetku a prepisat ho na deti? Nema pravo si ho uzit a rozhodovat o nom sama?
Nielen tu na Porade je vela hrozostrasnych pribehov,ked ludia v dobrej viere prepisali svoju strechu nad hlavou detom a napokon to lutovali. Ich majetok im nepatril a zostali na stare kolena ako zobraci vzati na milost svojich deti...

Mozno jej posledne roky zivota bude jej terajsi priatel najvacsou oporou a bude sa chciet aj jemu odvdacit ,alebo ak aj on prinesie nejake "majetky" do jej domu,tak bude chciet , nech zostanu jemu (v pripade, ze by zomrela ona prv ako on...)

Ozaj tazko radit.
Ak matke tento vztah prospieva,respektujte to a podpotre ju v tom. Aj ona ma pravo na vlastny zivot a na to, aby este zazila nieco pekne a mala v niekom na starobu oporu a spolocnika.

Otazku majetkov nechajte na nu, rieste nieco az ked to bude potrebne,alebo ak bude sama chciet.
Moze sa stat, ze kvoli "majetkom" a hadkam zostane sama...
Myslis, ze ty a surodenci sa jej dokazete aj v buducnosti denne venovat,robit jej spolocnost,aby ste jej nahradili plnohodnotny zivot?
Asi nie. Budete mat svoje rodiny,svoje starosti...

Sestra si casom zvykne, mala by to respektovat. Bolo by od nej sebecke, keby matke chcela ten vztah rozbit.Matka je dospela, vie co robi, urcite to rozhodnutie nebolo ani pre nu jednoduche...Ale rozhodla sa, tak sa teste s nou...
MIRCO1972
30.04.11,04:05
...presne toho sa obávam...aby sa pre hlúposti nakoniec neskončilo všetko zle...rozháda sa rodina...matka zostane sama...povedal som sestre že je mi trápne sa o takom niečom vôbec baviť...myslím si že nemáme právo súdiť mamu a že nemáme ani právo zasahovať do jej súkromia...čím sme sa pričinili o to že nám patrí polovica domu?...ničím...to matka a otec si postavili ten dom a nebolo to určite ľahké keďže sme boli 4 deti...
Pokúsim sa otvoriť oči aj sestrám aby nehľadeli len na seba. Oni sa koho pýtali či si môžu zobrať terajších manželov?

Ďakujem za názory.

MIRCO
arizona
30.04.11,04:26
Neviem, ci sestry odmietaju toho muza len kvoli strachu o majetok,alebo z nejakeho citoveho dovodu...
Pises, ze toho muza poznate uz dlho,aj jeho rodinu, takze asi viete posudit,ci je to iba nejaky spekulant,alebo iba tiez hlada spriaznenu dusu a nechce byt na starobu sam . Urcite je to lepsie, ze toho muza poznate. Co keby vam predstavila nejakeho cudzieho z druheho konca republiky o ktorom neviete nic? To by som sa skor bala...

Vsetko potrebuje svoj cas. Drzim vam palce a hlavne matke,nech sa rozhodne spravne.:)
MIRCO1972
30.04.11,04:41
Presne to som včera sestre hovoril. Ak by sa zoznámila s cudzím chlapom tak ten sa môže určitý čas pretvarovať a hrať slušáka. No časom by sa pravda aj tak ukázala. Tohto pána poznáme roky.
Verím že keď si to nechá sestra prejsť hlavou tak zistí že robí chybu. Koná veľmi zhurta.

Zajtra mamu povzbudím ako len budem vedieť.

Ďakujem za čas.


MIRCO
durisovad
30.04.11,04:45
a keby ste matke navrhli, aby svoju polku previedla na deti ešte pred sobášom, v zmluve a aj na katastri nech sa zapíše vecné bremeno - právo dožitia.
Bolo by zaujimave sledovat konanie maminho potencialneho manzela, ked sa dozvie, ze mama uz polovicu domu nevlastni.
veronikasad
30.04.11,05:01
Mirco, kto býva v rodičovskom dome ? Matka sama, alebo aj niektoré z detí ?
Anik
30.04.11,05:17
MIRCO 1972
veľmi sa mi páči tvoje zmýšľanie. Čo sa týka tvojich sestier neviem či si pýtali povolenie a hlavne či aj následne rešpektovali to, čo si o ich partneroch myslí Vaša mama. Z vlastnej skúsenosti viem, že som bola veľmi dobré, rozumné dieťa, ktoré svojej mame nikdy v živote neublížila ani slovom. Vydávala som sa 25 ročná a ak by som povedala, že som rešpektovala správne názory mojej mami tak by som véééľmi klamala v rámci všetkého som si dala povedať, ale toto nie - osud. Nakoľko mám dospelé dcéry dnešná mládež si zďaleka neváži svojich rodičov, tak ako sme si vážili mi svojich-rozdiel len 1 generácia, samozrejme, že si nedali povedať a ani som im veľa nerozkazovala nakoľko si pamätám veľmi dobre na seba. Podstatné však je, že práve keď dospeli som pochopila, že - ja by som mala brať ohľad nato, čo si o tom čo robím myslia moje deti - keď oni nebrali absolutne žiadny ohľad namňa keď sa rozhodovali a boli podstatne mladšie ako ja. Nepredpokladám, že také niečo budem riešiť, ale jeden nikdy nevie, so 100 % istotou však viem, že by som za seba nenechala rozhodovať svoje dcéry o tom ako budem ďalej žiť.
Tiež si myslím, že máte obrovskú výhodu vtom, že toho človeka poznáte. Potešili ma veľmi tvoje rozumné názory. Držím palce.
MIRCO1972
30.04.11,05:54
Ano. Matka žije už asi 5 rokov v dome sama. Predtým tam bývala práve tá sestra (najmladšia) s mužom a tak to vypadalo že tam aj zostane. Nakoniec odišli bývať do nového nájomného bytu na vedľajšiu dedinu. Vtedy ju netrápilo že mama je sama. Všetci ostatní súrodenci už mali vlastné bývanie.
Ďakujem za podporu Anik.

MIRCO
Maruška54
30.04.11,07:36
Veľmi držím palce aby to dobre dopadlo a k spokojnosti všetkých, aj rodičov aj detí...