Nerobím v tom, ale zákony by ťa mali naviesť:

462/2003
§ 8
Výška náhrady príjmu
(1) Výška náhrady príjmu je v období
a) od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca a
b) od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.
(4) Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorého nemocenské poistenie zamestnanca pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo najmenej 90 dní, je rozhodujúce obdobie podľa osobitného predpisu.15) Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorého nemocenské poistenie zamestnanca pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo menej ako 90 dní, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.
(5) Denný vymeriavací základ zamestnanca je podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie zamestnanca, dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ zamestnanca, ktorého dočasná pracovná neschopnosť vznikla v deň vzniku nemocenského poistenia zamestnanca, je vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie, pripadajúci na jeden deň nemocenského poistenia v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol.
--------------
Poznámka 15)§ 54 ods. 1, 2, 9 a 10 zákona č. 461/2003 Z. Z. o nemocenskom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z.

Mária, ďakujem za odpoveď. Zákon som prešla, ale to je práve situácia, kedy súd rozhodol, že pracovný pomer vlastne vôbec neskončil, takže sa to nedá chápať, že PN vznikla v deň vzniku pracovného pomeru, ale zároveň počas rozhodného obdobia neexistoval žiadny vymeriavací základ. Takže vôbec neviem, čo mám brať do úvahy ako rozhodné obdobie a čo ako vymeriavací základ.

Ja si myslím, že keď nezanikol pracovný pomer, nezaniklo ani nemocenské poistenie. Zamestnanec mal podľa zákonníka práce § 79 ods. 1 za to sporné obdobie nárok na priemernú mzdu, ak ste nevyužili ods. 2.

§ 79

(1) Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

(2) Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.

Áno, je to logické, má nárok na priemernú mzdu, ale keďže je to doba dlhšia ako 12 mesiacov bude o tom rozhodovať súd, a až ten rozhodne, za aké obdobie tú náhradu mzdy prizná, či za rok, či za celé 2 roky. A súd môže trvať aj 2 roky, takže chcem mať úplnú istotu, že ten vymeriavací základ je správny. Inak som to konzultovala aj so sociálkou a zajtra sa mi majú ozvať. Tak ak sa niečo dozviem, dám to na poradu, aby ostatní, ktorí sa stretnú s rovnakým problémom, to mali o čosi jednoduchšie.:)

Keďže ani sociálka v tom nemá veľmi jasno, tak som sa tej odpovede nedočkala a vraj by som ju mala dostať do 30 dní. Akonáhle ju obdržím doplním ju samozrejme do témy.