pozri si celú tému na tomto linku
http://www.porada.sk/showthread.php?t=16413&highlight=stravn%E9

Dočítala som sa v jednom denníku takýto článo: Živnostníci si budú môcť do daňových výdavkov zaradiť i výdavky (náklady) na stavovanie za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených pre zamestnancov. Je to uvedené ako novinka v daniach od 01.01.2006, hľadala som niečo k tomu v zákone aj na internete, ale nič som nenašla. Nepočuli ste niečo o tom? ďakujem Tu sa už o tom popísalo dosť. Ide o nový § 19 ods.2 písm. p) zákona 595/2004 Z.z. o dani z príjmu. Niečo je aj tu http://www.porada.sk/t16611-szo-stravn-a-cestovn.html
a môžeš skúsiť niečo o tom nájsť aj cez vyhľadávanie. Katija:):cool:

prikladám článok o stravnom

Podnikatelia sa tak v tomto smere dostávajú na rovnakú úroveň ako ich zamestnanci. Umožnila to novela zákona o dani z príjmu (http://www.porada.sk/showthread.php?t=6023), ktorá nadobudla účinnosť prvého januára tohto roka.

Jedinou možnosťou, pri ktorej si doteraz mohol živnostník zohľadniť náklady na stravovanie, boli pracovné cesty. Do spomenutého zákona však bolo vsunuté ustanovenie, podľa ktorého pre samostane zárobkovo činné osoby sa za daňové výdavky považujú už aj výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku.

Najviac však v rozsahu a vo výške ustanovenej pre zamestnanca. A práve v otázke počtu pracovných dní nemajú ešte jasno ani na Daňovom riaditeľstve SR.


Ako konštatovala Beáta Uhrínová z DR SR, nie je totiž ešte zrejmé, ako bude živnostník preukazovať, kedy je v práci a kedy nie. Hovorca ministerstva financií Peter Papanek upozorňuje, že "ak sa ustanovuje, že v rozsahu ako pri zamestnancovi, tak nejde o uplatnenie takéhoto výdavku počas 365 dní v kalendárnom roku."

Podľa predsedu Slovenskej živnostenskej komory (SŽK) Vojtecha Gottschalla by najjednoduchším riešením bolo vychádzať z počtu pracovných dní v roku. Na rok 2006 je to 247 dní plus sviatky, počas ktorých budú mnohí podnikatelia pracovať. "Nad rámec toho by to musel preukázať, ak robil, tak to má doložené dodacím listom, faktúrou či pokladničným dokladom," myslí si Gottschall.

Naopak, jasno je vo výške výdavkov. Vychádza sa zo zákona o cestovných náhradách. Daňovo uznateľným nákladom tak bude 55 % z výšky maximálnej preplácanej hodnoty stravného lístka. Tá je v súčasnosti napríklad pri pracovnej ceste od 5 do 12 hodín v sume 89 Sk.

Možnosť odpočítať si svoje výdavky na stravu však nebudú mať všetci. Ako upozornil zástupca SŽK Robert Schmidt, netýka sa to tých, ktorí vykonávajú podnikanie či inú samostatne zárobkovú činnosť len popri svojom zamestnaní.

Rovnako sa nevzťahuje ani na tých živnostníkov, ktorí si uplatňujú paušálne daňové výdavky. Profit z tejto úpravy zákona o dani z príjmov tak bude podľa neho mať asi 150- až 200-tisíc podnikateľov či SZČO, dosah na štátny rozpočet očakáva v minimálnej výške.

Výdavky na stravovanie si je možné uplatniť od 1. januára 2006. Dôležité je, že daňovník ich musí preukázať, to znamená, že nejde o uplatnenie paušálnych náhrad stravného. A to napríklad faktúrou o kúpe obedových lístkov.

Ide presne o ten posledný odstavec.Myslela som, že ak si kúpim obedové listky od niektorej zo spoločností na pol roka, čo vychádza na cca 11000,- dám si do nákladov 55 % z tejto sumy. Posledná veta však hovorí presný opak. V tom prípade tých 11000,- bude výdavkom neovplyvňujúcim ZD, a tých 55 % z ceny lístka si dám do výdavkov ovplyvňujúcich ZD až vtedy, keď nimi zaplatím v reštaurácii alebo v potravinách. Nemýlim sa?
:confused: :confused:

Ide presne o ten posledný odstavec.Myslela som, že ak si kúpim obedové listky od niektorej zo spoločností na pol roka, čo vychádza na cca 11000,- dám si do nákladov 55 % z tejto sumy. Posledná veta však hovorí presný opak. V tom prípade tých 11000,- bude výdavkom neovplyvňujúcim ZD, a tých 55 % z ceny lístka si dám do výdavkov ovplyvňujúcich ZD až vtedy, keď nimi zaplatím v reštaurácii alebo v potravinách. Nemýlim sa?
:confused: :confused: Už ma to začína rozčuľovať. Je to hlúposť. Zamestnanci tiež nedokladujú, či si kúpili rožky, alebo rezeň.
Navrhujem povinnosť odkaldania vzorky z každého obedu, pre prípad kontroly!!!

Živnostník,vodič nákladnej dopravy,ktorý je každý deň na pracovnej ceste,lebo sa nezdržuje v mieste podnikania mal v r.2005 v nákladoch stravné 80,-sk,ako zamestnanci pri pracovných cestách.V roku 2006 si bude môcť dať do nákladov len 55% t.j.49,-sk.Bude na tom oproti vlańajšku horšie. Mám pravdu,alebo som to zle pochopila?

Živnostník,vodič nákladnej dopravy,ktorý je každý deň na pracovnej ceste,lebo sa nezdržuje v mieste podnikania mal v r.2005 v nákladoch stravné 80,-sk,ako zamestnanci pri pracovných cestách.V roku 2006 si bude môcť dať do nákladov len 55% t.j.49,-sk.Bude na tom oproti vlańajšku horšie. Mám pravdu,alebo som to zle pochopila?
Zle si to pochopila. Cestovné náhrady sú pri pracovnej ceste - teda ak je na pracovnej ceste, mimo obvyklého miesta pracoviska, alebo podnikania má nárok na stravné podľa toho, koľko na tej ceste je - 5-12 hod, alebo viac ako 12 atď. Vtedy toto stravné poskytnuté je celé daňovým výdavkom. Výdavok na stravovanie je druhá kategória a tá sa uplatní vtedy, keď nieje na pracovnej ceste, ale pracuje na svojom pracovisku. Vtedy si môže dať do výkavkov ovplyv. ZD maximálne 55 % z 89,-- t.j. 48,95 SK.

Živnostník,vodič nákladnej dopravy,ktorý je každý deň na pracovnej ceste,lebo sa nezdržuje v mieste podnikania mal v r.2005 v nákladoch stravné 80,-sk,ako zamestnanci pri pracovných cestách.V roku 2006 si bude môcť dať do nákladov len 55% t.j.49,-sk.Bude na tom oproti vlańajšku horšie. Mám pravdu,alebo som to zle pochopila?
V tomto prípade sa riadiš zákonom o cestovných náhradách ,Zákon 283/2002, kde platia časové pásma trvania SC a podľa toho patria aj cestovné náhrady.:eek:

prikladám článok o stravnom

Podnikatelia sa tak v tomto smere dostávajú na rovnakú úroveň ako ich zamestnanci. Umožnila to novela zákona o dani z príjmu (http://www.porada.sk/showthread.php?t=6023), ktorá nadobudla účinnosť prvého januára tohto roka.

Jedinou možnosťou, pri ktorej si doteraz mohol živnostník zohľadniť náklady na stravovanie, boli pracovné cesty. Do spomenutého zákona však bolo vsunuté ustanovenie, podľa ktorého pre samostane zárobkovo činné osoby sa za daňové výdavky považujú už aj výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku.

Najviac však v rozsahu a vo výške ustanovenej pre zamestnanca. A práve v otázke počtu pracovných dní nemajú ešte jasno ani na Daňovom riaditeľstve SR.



Ako konštatovala Beáta Uhrínová z DR SR, nie je totiž ešte zrejmé, ako bude živnostník preukazovať, kedy je v práci a kedy nie. Hovorca ministerstva financií Peter Papanek upozorňuje, že "ak sa ustanovuje, že v rozsahu ako pri zamestnancovi, tak nejde o uplatnenie takéhoto výdavku počas 365 dní v kalendárnom roku."

Podľa predsedu Slovenskej živnostenskej komory (SŽK) Vojtecha Gottschalla by najjednoduchším riešením bolo vychádzať z počtu pracovných dní v roku. Na rok 2006 je to 247 dní plus sviatky, počas ktorých budú mnohí podnikatelia pracovať. "Nad rámec toho by to musel preukázať, ak robil, tak to má doložené dodacím listom, faktúrou či pokladničným dokladom," myslí si Gottschall.

Naopak, jasno je vo výške výdavkov. Vychádza sa zo zákona o cestovných náhradách. Daňovo uznateľným nákladom tak bude 55 % z výšky maximálnej preplácanej hodnoty stravného lístka. Tá je v súčasnosti napríklad pri pracovnej ceste od 5 do 12 hodín v sume 89 Sk.

Možnosť odpočítať si svoje výdavky na stravu však nebudú mať všetci. Ako upozornil zástupca SŽK Robert Schmidt, netýka sa to tých, ktorí vykonávajú podnikanie či inú samostatne zárobkovú činnosť len popri svojom zamestnaní.

Rovnako sa nevzťahuje ani na tých živnostníkov, ktorí si uplatňujú paušálne daňové výdavky. Profit z tejto úpravy zákona o dani z príjmov tak bude podľa neho mať asi 150- až 200-tisíc podnikateľov či SZČO, dosah na štátny rozpočet očakáva v minimálnej výške.

Výdavky na stravovanie si je možné uplatniť od 1. januára 2006. Dôležité je, že daňovník ich musí preukázať, to znamená, že nejde o uplatnenie paušálnych náhrad stravného. A to napríklad faktúrou o kúpe obedových lístkov.

Eviketa, prosím, odkiaľ je tento článok?

Dík za odpoveď,
Mika

Ide presne o ten posledný odstavec.Myslela som, že ak si kúpim obedové listky od niektorej zo spoločností na pol roka, čo vychádza na cca 11000,- dám si do nákladov 55 % z tejto sumy. Posledná veta však hovorí presný opak. V tom prípade tých 11000,- bude výdavkom neovplyvňujúcim ZD, a tých 55 % z ceny lístka si dám do výdavkov ovplyvňujúcich ZD až vtedy, keď nimi zaplatím v reštaurácii alebo v potravinách. Nemýlim sa?
:confused: :confused:

No ja osobne túto vetu: predmetný odstavec - áno ?

Výdavky na stravovanie si je možné uplatniť od 1. januára 2006. Dôležité je, že daňovník ich musí preukázať, to znamená, že nejde o uplatnenie paušálnych náhrad stravného. A to napríklad faktúrou o kúpe obedových lístkov.

som pochopila tak, že SZČO si nemôže dať automaticky do nákladov 55% z 89 korún (to je paušálna náhrada), ale musí si zakúpiť stravenku. A z jej hodnoty mu ide náklad 55%. Nevidím tu nič o tom ,že by si mohol uplatniť náklad až preukázaním na čo stravenku minul.

Takže táto farba je správny postup. - v Tvojom dotaze. ;)

môj názor.:p

SZČO - ako promotér, ktorý každý deň je v inom meste na území Slovenska môže si uplatniť cestovné náhrady za rok 2005 po 80,- Sk? V živnostenskom liste má miesto podnikania zapísané svoje trvalé bydlisko. Poraďáci - ďakujem za rýchlu odpoveď.

Ano aj ja som to tak robila v r. 2005. Ak vykonával prácu mimo miesta podnikania /v mojom prípade bydlisko/ tak som dala do nákladov stravné v plnej výške 80,- sk.

SZČO - ako promotér, ktorý každý deň je v inom meste na území Slovenska môže si uplatniť cestovné náhrady za rok 2005 po 80,- Sk? V živnostenskom liste má miesto podnikania zapísané svoje trvalé bydlisko. Poraďáci - ďakujem za rýchlu odpoveď.
Cestovné náhrady uplatníš podľa zákona 283/2002 o CN.

Cestovné náhrady uplatníš podľa zákona 283/2002 o CN.
Tweety ďakujem. Viem, že je to zákon 283/2002 o cest.náhr.