Dedičia sa môžu v dedičskom konaní dohodnúť akokoľvek, napr. že všetko zostane jednej dcére. Pre prípad, že by tá druhá nesúhlasila, lepšie by bolo, aby byt mama previedla na druhú dcéru zaživa, pretože dospelá dcéra má zo zákona nárok na polovicu svojho zákonného podielu dedičstva (aj keby bol závet).

Dakujem Vam za odpoved. V tom je prave problem, ze mama nechce prepisat byt na dceru. Nieje ine riesienie, ktore by nebolo pravne napadnutelne?

Pises, ze jej bol vyplateny nejaky podiel z majetku rodicov.
Pri ded.konani moze druha sestra ziadat o zapocitanie tohto "neobvykleho" daru. O tuto cenu sa znizi dedicstvo uz vyplatenej sestry

... len ak druhá dcéra nebude súhlasiť so započítaním, budú sa sporiť na súde možno aj dlhé roky.

Ak som to spravne pochopila, pravne neexistuje riesenie zo strany matky, ktore by nebolo napadnutelne. Jedine riesenie je, len aby sa dcera vzdala dedictva v prospech druhej sestry?

Ak som to spravne pochopila, pravne neexistuje riesenie zo strany matky, ktore by nebolo napadnutelne. Jedine riesenie je, len aby sa dcera vzdala dedictva v prospech druhej sestry?
Už tu Mária27 písala o jednom riešení, takže je možné darovať byt s tým, že mama bude mať v ňom právo dožitia.

Ak som to spravne pochopila, pravne neexistuje riesenie zo strany matky, ktore by nebolo napadnutelne. Jedine riesenie je, len aby sa dcera vzdala dedictva v prospech druhej sestry?

Právne je to dopletené tým, že sa prirovnáva dar k dedičstvu. Arizona ti napísala, že druhá dcéra môže pri dedení žiadať započítanie tohto daru prvej dcére, teda že druhý byt bude už dediť len ona (druhá). Matka jeden byt darovala, môže to urobiť aj s druhým, lebo inak druhú dcéru znevýhodní.

Zákon chráni oprávnených dedičov - potomkov tak, že majú nárok na dedenie, nie je ich možné úplne vydediť (ak sa čohosi nedopustili - to je v paragrafe pri vydedení). Keď sa už matkin majetok rozbil darovaním jednej strane, je tu možnosť započítať dar. Inak nepomôže ani závet v prospech neobdarovanej dcéry, lebo odarovaná dcéra by mala stále nárok aspoň na polovicu svojho zákonného dedičského podielu.

teoreticky je tu ešte jedna možnosť, avšak dosť otázne ako by to dopadlo keď by prišlo na lámanie chleba... (možno Mária27 by sa k tomu vedela vyjadriť ako by to dopadlo na súde...).

a to, matka spíše závet, v ktorom zníži zákonný podiel plnoletej sestry na polovicu (t.j. 1/4 z hodnoty bytu), zároveň v závete vyčísli hodnotu bytu, ktorý bol sestre daný počas života a bude si želať zápočet tejto hodnoty voči podielu sestry tým pádom by sestra nemusela nič dediť, ak by hodnota darovaného bytu za života bola rovná alebo väčšia ako aktuálna hodnota 1/4 dedeného bytu...
no a teraz kameň úrazu, kde by ma zaujímal aj Máriin názor.... ak darovaný byt počas života mal nejakú smiešnu zostatkovú hodnotu t.j. oproti 1/4 bytu by to bol len zlomok ceny mohla by matka v závete uviesť že danej sestre dala určitú finančnú hotovosť napr. 1 mil. Sk (samozrejme musí to byť vierohodná suma, ktorú mohla počas života zarobiť/zdediť...) a žiadať zápočet tejto sumy... čím by sa dosiahlo, žeby sestra nededila... ale je to tenký ľad, nakoľko sestra bude musieť vedieť dokázať, že danú čiastku nedostala...

teoreticky je tu ešte jedna možnosť, ......a to, matka spíše závet, ... zároveň v závete vyčísli hodnotu bytu, ktorý bol sestre daný počas života a bude si želať zápočet tejto hodnoty voči podielu sestry tým pádom by sestra nemusela nič dediť, ak by hodnota darovaného bytu za života bola rovná alebo väčšia ...

Dobre ideš na to v prvej časti - to je tá možnosť započítania daru. Dar sa započítava podľa § 484 obč.z pri závete vždy na príkaz poručiteľa. Podľa § 479 je však závet neplatný, ak sa dedičovi - potomkovi nedostane toľko čo je jeho 1/2 zákonného podielu (u dospelých). Započítanie podľa § 484 pri závete nastane aj pri neodôvodnenom zvýhodnení obdarovaného dediča s poukazom na nárok dediča potomka podľa § 479 - tu však nejde o krátenie dedičstva druhej dcéry.
Príkaz poručiteľa v závete je asi to, čo sa zadávateľka pýta.

S hodnotou započítania je to skutočne ťažšie, lebo sa berie hodnota v čase darovania. Ak bol väčší byt darovaný v čase nízkych cien, teraz má niekoľkonásobne vyššiu hodnotu menší byt. Preto by bolo najlepšie darovať aj teraz byt druhej dcére.
Špekulácia s darovanou hotovosťou môže spôsobiť neplatnosť (aspoň tejto časti) závetu. Výber alebo prevod nehnuteľnosti sa dá bankou dokázať.

§ 484
Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.

§ 479

Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

vďaka za odpoveď je sktuočne dobrá:)

[QUOTE=Mária27;Špekulácia s darovanou hotovosťou môže spôsobiť neplatnosť (aspoň tejto časti) závetu. Výber alebo prevod nehnuteľnosti sa dá bankou dokázať. [/QUOTE]

ak teda poručiteľka spíše závet v ktorom okrem iného uvedie... dcére xy som v roku x dala 50 000 € (súčasná hodnota bytu v dedeni) v hotovosti, boli to peniaze ktoré som si roky odkladala z dôchodku a žiadam túto čiastku započítať voči dcére xy, tento zápočet chcem urobiť z toho dôvodu, aby aj dcéra yz dostala spravodlivý diel...

na kom by bolo dôkazné bremeno, ako by dcéra xy mohla dokázať že takáto čiastka jej nebola nikdy darovaná, keď protistrana - darkyňa už je na väčšnom odpočinku...

Chcem sa opytat, ci je v zakone uvedene, ze za dar mimoriadnej hodnoty sa zapocitava aj druzstevny byt, kde tento byt nebol v osobniom vlastnictve.boli prevedene len prava a povinnosti v BD.
dalej ma zaujima, ci sa poklada za dar mimoriadnej hodnoty statny byt, ktory osoba ziskala vymenou za ten prvy druzstevny byt,.ani jeden nebol v osobnom vlastnictve.

Členské práva v bytovom družstve spojené s nájmom družstevného bytu majú hodnotu rovnú trhovej cene toho bytu. Odpoved na prvú otázku je jasné áno.
Druhá otázka nie je taká jasná, aby sa dalo jednoznačne odpovedať. Na účely započítania daru veľkej hodnoty však stačí, že bolo na dediča prevedené členstvo v družstve, nezáleží na tom, čo s ním dedič ďalej urobil.

K upresneniu cez ss:
O trhovej hodnote družstevného bytu sa môže hovoriť najskôr od roku 1992, keď vyšiel zákon č. 42/1992 s tým, že umožnil bezplatný prevod tohto bytu do osobného vlastníctva. V skutočnosti sa ešte dlho vysporiadavala pri dedení zostatková hodnota bytu - odpisovať sa prestali družstevné byty v roku 1994. Potom vyšli judikáty, že ten členský podiel má trhovú hodnotu (prevody družstevných bytov boli načierno aj tak za trhovú hodnotu). Čiže - aj ty si dostala od matky dar v hodnote rovnej zostatkovej hodnote toho1-izbového družstevného bytu v čase darovania - to by ti na družstve vedeli povedať z účtovníctva, aká to bola výška.

Dvojizbový byt si si zohnala už sama - to je jedno, za akých podmienok, nebol to dar od matky. Ak by chcel brat dokazovať svedkom, že matka za teba niečo platila aj potom, teda, že ti darovala ďalší významný dar (peniaze), svedok je len nepriamy dôkaz, ktorý nestačí - musel by to dokazovať aj inak.

...dám sem, lebo nechcem robiť novú tému,len sa neviem vymotať..takže prípad:

..exekučne vznikol stav: oprávnený-dedič zo zákona, ktorému bola závetom priznaná určitá suma,iba jemu..
..povinný,tiež dedič zo zákona,ktorý bol túto sumu dlžný zosnulému za predaj majetku, ale za jeho života peniaze nevyplatil a tak zosnulý v závete poručil, že peniaze majú byť po jeho smrti (povinným) vyplatené prvému dedičovi,teda oprávnenému, v plnej výške...na dedičskom konaní notár tieto peniaze zaradil do pasív a tak sa povinný podieľa na dedení 1/4 a celá suma sa tak voči oprávnenému dedičovi znížila...
..a pýtam sa, bol postup notára správny, ak závetom bol určený jeden dedič?...keď druhý dedič dostal vlastne majetok za života a nevyplatil zaň zosnulému za života peniaze?..teraz by podľa rozhodnutia notára mal byť ešte ziskový na tom, čo nezaplatil, celou 1/4-nou...ďakujem za radu..

Čo znamená vydediť? Nie je vydedený bez nejakého tlačiva aj ten, kto po smrti rodiča nemá čo zdediť? Jeden súrodenec z dvoch sa postará o to, aby za života rodiča tento mu darovacou zmluvou podaroval celý nehnuteľný majetok ( dom ) a druhý súrodenec vlastne až na dedičskom konaní zistí, že má právo dediť, ale nie je čo a ani nebol vydedený. Čo v tom prípade? Má si dať ohodnotiť aspoň nábytok a iné veci z domu a dať sa z neho vyplatiť? Práve včera sa o tom dozvedel môj sused. Poraďte, je z toho v šoku

Čo znamená vydediť? Nie je vydedený bez nejakého tlačiva aj ten, kto po smrti rodiča nemá čo zdediť? Jeden súrodenec z dvoch sa postará o to, aby za života rodiča tento mu darovacou zmluvou podaroval celý nehnuteľný majetok ( dom ) a druhý súrodenec vlastne až na dedičskom konaní zistí, že má právo dediť, ale nie je čo a ani nebol vydedený. Čo v tom prípade? Má si dať ohodnotiť aspoň nábytok a iné veci z domu a dať sa z neho vyplatiť? Práve včera sa o tom dozvedel môj sused. Poraďte, je z toho v šoku


Nie je to to isté.
Vydediť možno potomka len za podmienok v § 469a obč. zákonníka. Ak to vyslovene poručiteľ napíše, môže vydediť aj ďalších potomkov vydedeného dieťaťa. Listina o vydedení musí zodpovedať listinám o právnych úkonoch.
Ak však rodič niečo za života minul, nezanechal dedičstvo, nie je čo dediť. To isté je, ak obdaroval jedno dieťa a nezostalo nič na dedenie. Keby sa objavil ďalší majetok, môže sused žiadať započítať dar, potom by mohol dediť. Pokiaľ bol darovaný iba dom, nie hnuteľné veci, môže ich tiež započítať s darom - a tie dediť on.

...dám sem, lebo nechcem robiť novú tému,len sa neviem vymotať..takže prípad:

..exekučne vznikol stav: oprávnený-dedič zo zákona, ktorému bola závetom priznaná určitá suma,iba jemu..
..povinný,tiež dedič zo zákona,ktorý bol túto sumu dlžný zosnulému za predaj majetku, ale za jeho života peniaze nevyplatil a tak zosnulý v závete poručil, že peniaze majú byť po jeho smrti (povinným) vyplatené prvému dedičovi,teda oprávnenému, v plnej výške...na dedičskom konaní notár tieto peniaze zaradil do pasív a tak sa povinný podieľa na dedení 1/4 a celá suma sa tak voči oprávnenému dedičovi znížila...
..a pýtam sa, bol postup notára správny, ak závetom bol určený jeden dedič?...keď druhý dedič dostal vlastne majetok za života a nevyplatil zaň zosnulému za života peniaze?..teraz by podľa rozhodnutia notára mal byť ešte ziskový na tom, čo nezaplatil, celou 1/4-nou...ďakujem za radu..

Trochu nejasné, ale asi ide o toto:
- poručiteľ nemôže dať príkaz na plnenie z dedičovho majetku
- podľa § 470 ods. 2 Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

Trochu nejasné, ale asi ide o toto:
- poručiteľ nemôže dať príkaz na plnenie z dedičovho majetku
- podľa § 470 ods. 2 Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu...

..tu nejde o pohreb..ide o dlh, ktorý malo jedno z detí u rodiča a ten nebol vyplatený rodičovi počas života..rodič urobil závet a v závete poručil tú sumu druhému dieťaťu,ktorému má byť vyplatená dlžníkom-prvým dieťaťom...divné je, že dlžník sa podiela na svojom vlastnom dlhu-tým že sa mu zníži o 1/4 a tak poškodí druhé dieťa...

...dám sem, lebo nechcem robiť novú tému,len sa neviem vymotať..takže prípad:

..exekučne vznikol stav: oprávnený-dedič zo zákona, ktorému bola závetom priznaná určitá suma,iba jemu..
..povinný,tiež dedič zo zákona,ktorý bol túto sumu dlžný zosnulému za predaj majetku, ale za jeho života peniaze nevyplatil a tak zosnulý v závete poručil, že peniaze majú byť po jeho smrti (povinným) vyplatené prvému dedičovi,teda oprávnenému, v plnej výške...na dedičskom konaní notár tieto peniaze zaradil do pasív a tak sa povinný podieľa na dedení 1/4 a celá suma sa tak voči oprávnenému dedičovi znížila...
..a pýtam sa, bol postup notára správny, ak závetom bol určený jeden dedič?...keď druhý dedič dostal vlastne majetok za života a nevyplatil zaň zosnulému za života peniaze?..teraz by podľa rozhodnutia notára mal byť ešte ziskový na tom, čo nezaplatil, celou 1/4-nou...ďakujem za radu..

No, predstavme si to z nejakej sumy, ktorú si dáme napr. 100 000. Ak by túto sumu dlžník vrátil rodičovi ešte počas života, táto čiastka by išla do dedičstva a obe deti by dedili rovným dielom, každý 50 000. Ak by túto sumu celú poručil jednému svojmu dieťaťu, to by dedilo 3/4 a druhé dieťa 1/4. Teda, dieťa, ktorému rodič poručil celú sumu by zdedil 75 000 a dieťa, ktoré nemalo dostať nič by zdedilo 25 000. Teda jednu štrtinu. Nebolo vydedené. Notárov postup bol správny.

ja si myslím, že to druhé dieťa by malo žiadať, aby sa do dedičstva dostal aj dar, ktorý dostalo prvé dieťa ešte za života rodičov.

No, predstavme si to z nejakej sumy, ktorú si dáme napr. 100 000. Ak by túto sumu dlžník vrátil rodičovi ešte počas života, táto čiastka by išla do dedičstva a obe deti by dedili rovným dielom, každý 50 000. Ak by túto sumu celú poručil jednému svojmu dieťaťu, to by dedilo 3/4 a druhé dieťa 1/4. Teda, dieťa, ktorému rodič poručil celú sumu by zdedil 75 000 a dieťa, ktoré nemalo dostať nič by zdedilo 25 000. Teda jednu štrtinu. Nebolo vydedené. Notárov postup bol správny...

..nie..je to dosť komplikované, ale nie je to takto...dlh vznikol tým, že po smrti jedného z rodičov,na dedičskom konaní bol rozdelený majetok tak, že pozostalá manželka všetko, čo zdedila po mužovi a čo patrilo jej, hneď tam prepísala jednému z detí za určitú sumu...druhé dieťa vydedila,takže po jej smrti by nedostalo nič..(lebo vlastne už nebolo z čoho dediť,všetko dala jednému)..
..no a keď že tie peniaze počas života nedostala, tak ich poručila závetom v plnej výške tomu druhému decku,tým pádom to prvé decko musí tú sumu vyplatiť tomu druhému...reálne ale prvé decko- dlžník vyplatí o 1/4 menej, pretože je dedič zo zákona,peniaze sú pasíva a tak logicky ukráti to druhé decko o sumu 1/4 podielu...no,pochybnosť o správnosti tu je...kvoli tomu, že vlastne dlžník dostal celý majetok za pár peňazí,ktoré nezaplatil, druhé decko nič a ešte aj z toho nevyplateného podielu má menej...je to asi na právnika...
...

..

..nie..je to dosť komplikované, ale nie je to takto...dlh vznikol tým, že po smrti jedného z rodičov,na dedičskom konaní bol rozdelený majetok tak, že pozostalá manželka všetko, čo zdedila po mužovi a čo patrilo jej, hneď tam prepísala jednému z detí za určitú sumu...druhé dieťa vydedila,takže po jej smrti by nedostalo nič..(lebo vlastne už nebolo z čoho dediť,všetko dala jednému)..
..no a keď že tie peniaze počas života nedostala, tak ich poručila závetom v plnej výške tomu druhému decku,tým pádom to prvé decko musí tú sumu vyplatiť tomu druhému...reálne ale prvé decko- dlžník vyplatí o 1/4 menej, pretože je dedič zo zákona,peniaze sú pasíva a tak logicky ukráti to druhé decko o sumu 1/4 podielu...no,pochybnosť o správnosti tu je...kvoli tomu, že vlastne dlžník dostal celý majetok za pár peňazí,ktoré nezaplatil, druhé decko nič a ešte aj z toho nevyplateného podielu má menej...je to asi na právnika...
...
Tak toto by zaujímalo aj mňa... Resp., či môžu ostatní dedičia takejto situácii nejako predísť. Nejde síce o rovnaký prípad, ale v princípe podobný:
1. rodičia dali potomkovi prostriedky na kúpu nehnuteľnosti
2. pri ded. konaní bola snaha túto skutočnosť utajiť, no napokon bolo uvedené, že nešlo o kúpu, ani dar, ale o "pôžičku", takže sa to dostalo medzi pasíva
3. časť pôžičky bola dedičom horko-ťažko splatená /samozrejme znížená o podiel zvýhodneného dediča a štedrého žijúceho rodiča/
4. aký osud stihne nesplatenú časť pôžičky?
Jediný, kto má právo požadovať vrátenie nezaplatenej polovice dlhu + dlhu zvýhodneného dediča, je rodič. To však nehrozí.

Môžu sa znevýhodnení dedičia niekedy vôbec domôcť spravodlivosti, resp. dosiahnuť, aby dostali vyplatený svoj podiel z tohto dlhu? Aj keď absolútna spravodlivosť neexistuje, lebo dlžník sám sebe dlh, ktorý "zdedil/zdedí", nikdy nezaplatí a tak zostane navždy neoprávnene zvýhodnený...
Aká je v tomto prípade premlčacia doba /ak sa o nej vôbec dá hovoriť/ - 3 r. alebo 10 r. od nadobudnutia právoplatnosti osvedčenia o dedičstve?

Tak toto by zaujímalo aj mňa... Resp., či môžu ostatní dedičia takejto situácii nejako predísť. Nejde síce o rovnaký prípad, ale v princípe podobný:
1. rodičia dali potomkovi prostriedky na kúpu byt v hl. meste
2. pri ded. konaní bola snaha túto skutočnosť utajiť, no napokon bolo uvedené, že nešlo o kúpu, ani dar, ale o "pôžičku", takže sa to dostalo medzi pasíva
3. časť pôžičky bola dedičom horko-ťažko splatená /samozrejme znížená o podiel zvýhodneného dediča a štedrého žijúceho rodiča/
4. aký osud stihne nesplatenú časť pôžičky?
Jediný, kto má právo požadovať vrátenie nezaplatenej polovice dlhu + dlhu zvýhodneného dediča, je podľa mňa rodič. To však nehrozí.
Môžu sa znevýhodnení dedičia niekedy vôbec domôcť spravodlivosti, resp. dosiahnuť, aby dostali vyplatený svoj podiel z tohto dlhu? Aj keď absolútna spravodlivosť neexistuje, lebo dlžník sám sebe dlh, ktorý "zdedil/zdedí", nikdy nezaplatí a tak zostane navždy neoprávnene zvýhodnený...
Aká je v tomto prípade premlčacia doba /ak sa o nej vôbec dá hovoriť/ - 3 r. alebo 10 r. od nadobudnutia právoplatnosti osvedčenia o dedičstve?..

..Oliw, podľa mňa a právnika s titulom a praxou nám vychádza, že pokiaľ je závetom určený dedič a suma,tak je to právoplatné a nedeliteľné...avšak notári majú iné zákony a znevýhodnenie závetom stanoveného dediča ich nezaujíma...
..tak to asi bude aj v tvojom prípade,že sám sebe dlžník dlh nemôže vyplatiť a je vlastne zvýhodnený..
..doba na vyplatenie dedičstva, pokiaľ nie je určená inak, to znamená zápisom dátumu,-do kedy, priamo v zápisnici, je 10 rokov...

..

..Oliw, podľa mňa a právnika s titulom a praxou nám vychádza, že pokiaľ je závetom určený dedič a suma,tak je to právoplatné a nedeliteľné...avšak notári majú iné zákony a znevýhodnenie závetom stanoveného dediča ich nezaujíma...
..tak to asi bude aj v tvojom prípade,že sám sebe dlžník dlh nemôže vyplatiť a je vlastne zvýhodnený..
..doba na vyplatenie dedičstva, pokiaľ nie je určená inak, to znamená zápisom dátumu,-do kedy, priamo v zápisnici, je 10 rokov...
Vierka, veď si prečítaj občiansky zákonník

§ 479
Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

§ 479

Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

Vierka, veď si prečítaj občiansky zákonník

..hm, Občiansky zákonník, ale ani žiadny iný, nikde nevysvetľuje situáciu,prečo je dlžník ziskový,keď je ešte aj dlžný...keď totiž je dlžný a veriteľ zomrie, tak je poručeno niekomu ten dlh zaplatiť-a nie mať z neho 1/4 zisk...
..načo sa potom robí závet,ak sa môže stav meniť ako chce zákon?..predsa ak niekto určí závetom dediča a podiel,vie, prečo to robí...a zákon ho nemá čo prekrúcať...logicky...
...ak urobím závet, že chcem, aby moje decko zdedilo moju klávesnicu, celú a nedelenú, tak zákon so mnou vybabre a ostatným dvom dedičom bude musieť decko rozdeliť numerickú časť po pár tlačítiek??..lebo ako?..
(už to ani nie je relevantné,pôvodne som sa do toho vrtla pri spisovaní návrhu na exekúciu...ale logicky si to neviem zrovnať ani teraz...

..hm, Občiansky zákonník, ale ani žiadny iný, nikde nevysvetľuje situáciu,prečo je dlžník ziskový,keď je ešte aj dlžný...keď totiž je dlžný a veriteľ zomrie, tak je poručeno niekomu ten dlh zaplatiť-a nie mať z neho 1/4 zisk...
..načo sa potom robí závet,ak sa môže stav meniť ako chce zákon?..predsa ak niekto určí závetom dediča a podiel,vie, prečo to robí...a zákon ho nemá čo prekrúcať...logicky...
...ak urobím závet, že chcem, aby moje decko zdedilo moju klávesnicu, celú a nedelenú, tak zákon so mnou vybabre a ostatným dvom dedičom bude musieť decko rozdeliť numerickú časť po pár tlačítiek??..lebo ako?..
(už to ani nie je relevantné,pôvodne som sa do toho vrtla pri spisovaní návrhu na exekúciu...ale logicky si to neviem zrovnať ani teraz...
Veď si to prečítaj.
Keby ten dlh splatil. A poručiteľ zomrel, tak pri dedičskom konaní by dotyčný dedil 1/2 z toho podielu, čo by mu patrila zo zákona. Teda tú jednu štvrtinu peňazí, ak by to poručiteľ dovtedy neminul. Veď som ti to zvýraznil. Ak by ten dotyčný bol vydedený, tak by to bolo o inom.

Veď si to prečítaj.
Keby ten dlh splatil. A poručiteľ zomrel, tak pri dedičskom konaní by dotyčný dedil 1/2 z toho podielu, čo by mu patrila zo zákona. Teda tú jednu štvrtinu peňazí, ak by to poručiteľ dovtedy neminul. Veď som ti to zvýraznil. Ak by ten dotyčný bol vydedený, tak by to bolo o inom.
..

..keby ten dlh splatil, tak by nebol závet..a problém...lebo to druhé dieťa, ktoré bolo vydedené, by aj tak nedostalo nič, pretože by nemalo na nič nárok a určite by pozostalá nič nezanechala...

..

..keby ten dlh splatil, tak by nebol závet..a problém...lebo to druhé dieťa, ktoré bolo vydedené, by aj tak nedostalo nič, pretože by nemalo na nič nárok a určite by pozostalá nič nezanechala...
Ale on vydedený nebol. Ak by bol vydedený, tak by nedostal nič.


§ 469a


(1) Poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.

(2) Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.

(3) O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Ale on vydedený nebol. Ak by bol vydedený, tak by nedostal nič.

..ale toto ja viem..ale, po pozostalej nezostal žiadny majetok,však všetko dala ešte za života tomu jednému decku..v závete poručila len tie nevyplatené peniaze a to tomu druhému decku...a tie nevyplatené peniaze sa ako pasívum delia ,takže v podstate ten jeden je aj tak ziskový tou 1/4, ktorú ušetrí a nemusí splatiť tomu druhému...
..prečítala som všetko možné,logika ale odporuje zákonom...už to neriešim...

...a aby to bolo ešte zamotanejšie, to druhé,vydedené decko bolo vydedené len tak, bez ničoho, žiadny doklad,len slobodné rozhodnutie rodiča, že majetok dá len tomu prvému....motanica..neriešim...

..ale toto ja viem..ale, po pozostalej nezostal žiadny majetok,však všetko dala ešte za života tomu jednému decku..v závete poručila len tie nevyplatené peniaze a to tomu druhému decku...a tie nevyplatené peniaze sa ako pasívum delia ,takže v podstate ten jeden je aj tak ziskový tou 1/4, ktorú ušetrí a nemusí splatiť tomu druhému...
..prečítala som všetko možné,logika ale odporuje zákonom...už to neriešim...
Mala ho vydediť, ak bol dôvod. A bolo by to tak ako chceš ty. Zákon ochraňuje oprávneného dediča.

Mala ho vydediť, ak bol dôvod. A bolo by to tak ako chceš ty. Zákon ochraňuje oprávneného dediča...

..ale nechápeš, že ona ho nemala z čoho vydediť?..ona už nič nemala, len nádej, že jej niekedy tie peniaze zaplatí...a keď videla, že to už nestihne dočkať, tak poručila závetom te prachy tomu druhému decku,nech po nej niečo má..ale to ju napadlo neskoro..

..

..ale nechápeš, že ona ho nemala z čoho vydediť?..ona už nič nemala, len nádej, že jej niekedy tie peniaze zaplatí...a keď videla, že to už nestihne dočkať, tak poručila závetom te prachy tomu druhému decku,nech po nej niečo má..ale to ju napadlo neskoro..
Tak bolo dedičské konanie alebo nebolo?
A či je čo dediť o tom rozhodne notár.

Tak bolo dedičské konanie alebo nebolo?
A či je čo dediť o tom rozhodne notár...

..bolo..prvé, kde notár priznal celú sumu,poručenú v závete, tomu druhému decku...lenže bolo pozastavené,lebo prvé decko chcelo podať námietku na súd...lenže nepodalo v zákonnej lehote, takže bolo druhé konanie, kde už ale závet bol neplatný, lebo pasívum sa musí rozdeliť medzi dvoch dedičov,dlžníka (to je ten, ktorý mal zaplatiť za majetok..1/4)a oprávneného (toho vydedeného,3/4)...

..

..bolo..prvé, kde notár priznal celú sumu,poručenú v závete, tomu druhému decku...lenže bolo pozastavené,lebo prvé decko chcelo podať námietku na súd...lenže nepodalo v zákonnej lehote, takže bolo druhé konanie, kde už ale závet bol neplatný, lebo pasívum sa musí rozdeliť medzi dvoch dedičov,dlžníka (to je ten, ktorý mal zaplatiť za majetok..1/4)a oprávneného (toho vydedeného,3/4)...

No ja neviem ako to bolo a ty tiež píšeš dosť nejasne.
Mal by byť rád, že vôbec niečo zdedil. Nemuselo sa dediť vôbec nič.


§ 579
Smrť dlžníka alebo veriteľa
(1) Smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.

(2) Smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

No ja neviem ako to bolo a ty tiež píšeš dosť nejasne.
Mal by byť rád, že vôbec niečo zdedil. Nemuselo sa dediť vôbec nič...

..ďakujem za tvoj záujem...už to nechaj tak, ja tiež tak..krásnu sobotu ti prajem...