viera777
02.06.11,15:16
Neviem, či píšem v správnej kolonke, ale mám nasledovný problém: Píšem stručne od začiatku. S manželom sme rozvedenícca 3 roky, lebo bývalý manžel nás psychicky týral, preto som sa rozhodla podať návrh na rozvod a tiež som bola nútená podať trestné oznámenie pre týranie blízkej osoby, nakoľko jeho správanie už bolo neúnosné a musela som nejako chrániť deti. Rozvod ale dlho trval, lebo návrh som podala v januári 2006. Vtedy som bola bez práce a v stave v akom som bola som ani v tom čase prácu nájsť nemohla. Po tom ako bývalý manžel zistil, že je na neho podané trestné oznámenie, rýchlo z domu na dedine ušiel do bytu v meste, kde doteraz býva. Manžel mi spočiatku platil na na obidve deti 90,- € a na mňa nič aj keď som bola nezamestnaná. Neskôr platil na syna 90,-€ výživné a na dcéru 100,- € výživné. V súčasnosti dcére platí cca 120,- €. S bývalým manželom som súhlasila, že výživné na deti budem platiť i ja, nakoľko neviem z akého dôvodu na tom trval, aj keď ja žijem s deťmi v spoločnej domácnosti a poskytujem im okrem strechy nad hlavou životapotrebnú i psychickú oporu. Dcéra si aj tak privyrába, aby jej peniaze na štúdium vystačili. No, ale to som dobočila.
Čo sa týka syna: Syn má 22 rokov, a robí si nadstavbu po ukončenej učňovke, aby mal maturitu. Syn máva depresie, na ktorých má dosť vplyv i chovanie jeho otca k nemu - neviem prečo, ale na syna si najviac jeho otec zasadol, ke´d nám ubližoval. Syn si neverí, má komplexy, má problémy s učení - hypoklakúliu a disgrafiu (zamieňa si poradie číslic pri výpočtoch a nestíha písať zarovno ostatnými). Preto ho v škole i integrovali. Syn aj tak stále má obavy, že maturitu nezvládne, aj ke´d ho ja ukľudňujem, že určite áno, ale ak by mal učňovku, tak by to vôbec nevadilo. Syn preto radšej nechodieval do školy, všetko sa mu zdalo zbytočné, trpel depresiami. Preto si našiel psychiatričku, ku ktorej chodí a ambulantne sa lieči. Vplyvom týchto problémov, syn požiadal v prvom ročníku nadstavbového štúdia o prerušenie štúdia zo zdravotných dôvodov. Následne o rok prvý ročník nadstavbového štúdia ukončil. Situácia sa ale opakovala v druhom ročníku nadstavbového štúdia, kedy z rovnakých dôvodov požiadal o prerušenie štúdia, nakoľko mal obavy, že štúdium v takom stave nedokončí. Zároveň si syn podal žiadosť o pokračovanie v štúdiu v druhom ročníku - maturitnom, aby štúdium mohjol riadne ukončiť, a to o mesiaca 09/2011. Keď sa o tomto dozvedel jeho otec, nespýtal sa syna aké má problémy alebo čo sa deje, ale jednoducho otec požiadal súd o zrušenie výživného a syn sa to dozvedel po prevzatí listu zo súdu. Syn je od prerušenia štúdia zaevidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, aktívne si hľadá zamestnanie, príp. brigádu, nezaháľa a doma mi pomáha. Ja sa snažím pomôcť mu ako viem. Poskytujem mu, čo k životu potrebuje a okrem toho mu stále platím výživné - nepodala som návrh na zrušenie výživného a to z toho dôvodu, že pokiaľ syn nemá odkiaľ vziať finančné prostriedky, potrebuje si zakúpiť oblečenie, obuv a tiež nejaké vreckové, keď ode niečo vybavovať alebo napr. hľadať si prácu. Nakoľko má 22 rokov, nemá nárok na sociálne dávky, t.j. dávky v hmotnej núdzi - posudzuje sa totiž so mnou a ja pracujem. Niekde som sa informovala a bolo mi podané vysvetlenie, že vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, t.j. i otec. Preto sme podali vyjadrenie na súd k návrhu na zrušenie výživného od býv.manžela, kde sme všetko opísali, t.j., že syn prerušil štúdium zo zdravotných dôvodov a chce v štúdiu pokračovať, matka mu ďalej platí výživné a okrem toho mu poskytuje všetky potreby k životu - napr. jedlo, teplo, teplú vodu, el.energiu a pod. Súdne pojednávanie bolo odročené, lebo otec chce vedieť, koľko hodín má syn neospravedlnených, koľko ich má ospravedlnených od lekára a rovnako súd bude preverovať jeho zdravotný stav u synovej psychiatričky. Zaujímalo by ma, aký máte na toto názor. Prečo je to tak, že niekto ešte preveruje tieto veci. Veď ja, ako matka mu v súčasnosti jediná prispievam na veci pre neho potrebné. Je to podľa Vás spravodlivé? Veď ho predsa nemôžem vyhodiť na ulicu a zachovať sa tak ako jeho otec. Viete mi poradiť, ako ďalej? Dosť ma to trápi, hlavne postoj otca k jeho synovi. Ďakujem.

P.S.: Dcéra si popri vysokej škole privyrába na dohodu o vykonaní práce. Ak by sa popri štúdiu na vysokej škole zamestnala na pracovnú zmluvu na čiastočný úväzok (polovičný), má na výživné nárok? Alebo sa potom posudzuje jej príjem? Viete mi poradiť? Bojíme sa, že ak by jej otec na to prišiel v prípade, že by mala pracovnú zmluvu na polovičný úväzok, určite by požiadal o zrušenie výživného na ňu. Ďakujem.
viera777
03.06.11,08:54
Prosím Vás, vie mi niekto poradiť???
twe
03.06.11,09:52
Na toto sa neda teraz dat jednoznacna odpoved.

Deti ste obidvaja manzelia povinni vyzivovat az kym nie su schopne same sa zivit. To, ze dcera si nasla brigadu, je len dobre a v zasade by to nemalo byt na neprospech.

To vsetko, co ste rozpisali, sa bude riesit aj pred sudom a zavazi pri rozhodovani. Ze manzel platil 90 na syna a 100 na dceru je ozaj pozitivne. Mnohi neplatia ani zdaleka tolko.