Chodili sme na záhradu tajne fajčiť za maliny, tam sa dalo najlepšie skryť. Obočie a mihalnice spálené, ale narástlo rýchlo. Tiež sme decká nakrájali
kopu chleba, natreli masťou, posypali kryštálovým cukrom a pokrájali na to jahody / až ma teraz striasa/. :rolleyes:
Vybíjaná bola na ulici na dennom poriadku , na jazere sa najlepšie kúpalo. Tie opekačky boli veru neopakovateľné, žiadne nakladané mäská, ale zemiačky, kukurica, prípadne kúsok slaninky.
A kúpalisko v zlatníckej doline - kto mal bicykel, tak bez problémov, ale kto nemal - 6 km peši tam a 6 km späť. :---
Najlepšie si spomínám na upratovanie nášho domu, pred sobotňajším výletom na kúpalisko. Nastúpili 4 baby, 2 chalani - prášenie kobercov, drhnutie dlážky, umývanie okien. Keď prišla mamička z poobednej, bol lesk v celom dome, no nepustí potom na kupko? :)
Príroda bola čistá, nezamorená, nebolo toľko alergií, no jedna krása. :) Veľká škoda, že sú to už len spomienky. :)

My sme boli doma traja, naproti mali 6 detí takže stále sme mali kamarátov, do školy spolu, zo školy spolu, na dvore tiež. Kľúč sme mali skovaný pod rohožkou tak ako všetci ľudia v dedine, ale inak celé leto dvere boli otvorené a len podľa štekotu psa sme vedeli že niekto cudzí ide, ale nepamätám sa že by sa bolo kradlo a to sme mali v dedine aj dnešných neprispôsobivých. Chodili sme s nimi do školy, kamarátili sme sa s nimi, bývali celkom slušne, aj oblečení boli slušne, nepamätám sa na vši a ak áno, tak to bola veľká hanba! Pred každým domom boli lavičky a na nich klábosili starenky a beda nám keď sme robili zle a starenky (aj cudzie) žalovali. Vždy mala pravdu starenka výprask sme dostali varechou, aby mamu na našich kostiach nebolela ruka. Ale leto bolo naše: chodili sme sa kúpať na splav (vyhĺbená jama) a nebolo ani 30 stupňov, predpoveď počasia sme nesledovali, stačilo že bolo teplo. Zuby nám drkotali, ústa fialové, samozrejme sme sa balili do plecniaka sami, takže aj uterák sme zabudli (kdeže kúpací plášť!) a utierali sme sa aj do susedových. Mama mi pre 3 deti dala 10,- Sk, za to som kúpila chleba a 1 kg rajčín a ešte 3 eskimá. Masť v pohári a soľ z domu. Keďže to bolo skratkou popri štreke - tak sme samozrejme chodili tade. Aj skratkou to bolo 5 km, takže domov sme sa už len vliekli, spálení, vymočení, ruky a nohy doudierané, doškriabané, kdeže krém s ochranným faktorom 50!!! Ako slečna som si kupovala Nubian a bola som pekne do hneda.
Po zotmení sme museli byť doma, beda nám keď nás musela mama hľadať!. Chalani museli králikom a sliepkam ísť hneď zo školy na koprivu, ja poupratovať doma a od 13 rokov som už aj musela vedieť niečo navariť. Aj sme si sami vymýšľali: BB puding, praženicu, zemiaky s kyslým mliekom. No a toho chleba s cibuľou, reďkovkou, pažítkou čo som sa najedla ! Ovocie sme si vôbec neumývali, jedli sme ho bárskde: čo rástlo pri potoku, od susedov prevísalo, utrelo sa rukou a bolo po hygiene. Ani ja si nepamätám na diagnózy: alergia, strata imunity. Aj u nás bola sobota upratovacím dňom a to vrátane dvora: pozametať ho, oplieť aspoň naoko predzahrádku s kvetinami, lebo mama s otcom boli buď v záhrade, alebo sa voľačo pristavovalo, betónovalo, chodilo sa aj susedom pomáhať na stavby a potom oni zasa nám. Nikdy som nevidela rodičov že by boli vyspávali do 9.00 hod. V dedine sa stále voľačo dialo: boli hody, dožinky, futbal dolný koniec proti hornému koncu a každú sobotu bola zábava. My malí sme mohli len cez okná nakúkať, ale mali sme tam kamarátov a vyniesli nám v hrsti. Keď niekde horelo, tak všetci kýble a podávali sa z ruky do ruky, nečakali sme na hasičov až prídu z okresného mesta. Boli sme bez hliadky policajtov, stačilo keď predseda MNV, farár alebo učiteľ zakročili a bol v dedine (aj v domácnostiach kde sa pilo) poriadok. Takú mali autoritu.

Ta cez prázdniny som chodila k tetám a ujom aj k babke,boli sme velká rodina a pomahala sa zo zberom a oberaním úrody.

zobrali sme si z domu chleba z mastou,paradajky,papriky,uhorky a s tým sme vydržali vonku celý den.

V nedeľu doobeda som vyfasovala biele pančucháče a o 10.00 hod. sa premietali v kine rozprávky. Lístok stál tuším 1,. Kčs a hore na balkón do lóže až 3,- Kčs. Ale tam chodili len tí čo boli do seba a aby ich ostatní nevideli ako sa cmuligajú, tak si priplatili. Potom bol obed a taký istý mali aj susedia: hovädzia polievka so slížikmi a rezne s cibuľovým šalátom. Skoro ráno sa rezne mlátili v každom byte. Poobede nás mama zavesila otcovi na krk a išli sme na futbal, on sa pozeral s pivom v ruke na zápas a my v tých bielych pančucháčoch sme sa hojdali na kvarlách, lízali šumienky, žváchali sme štolverky. Aj mama niekedy prišla za nami a doniesla nám v jemnom papieri previazanom červeným špagátikom zákusky: šamrole, snehové kuriatka, šťavnaté punčové a na tribúne sme sa napchávali. Niekedy sa tam z pohrebu zastavila aj hudba a potom naši aj tancovali s pozostalými pri dychovke. So susedmi sme potom okolo 18.00 hod išli celá tlupa domov, mama ma vyzliekla z tých bielych pančucháčov a v sobotu ich namydlila, nechala odstáť a ako prvé ich vytočila v mini rome aby boli zasa biele. Moc som nemala rada nedeľu, lebo ma vyobliekali, radšej som mala sobotu, to som bola v teplákoch.

chcem ho spat!!! jednoducho krasa , bezstarost, pohoda
pamatam sa ze som dostal na zakladnej skole diplom za to ze som nevynehal ani jednu vyucovaciu hodinu 1-4.rocniku :D v nemocnici som bol naposledy ked mi mandle vyberali asi 5r.ci kolko a potom az ked som menil detsk. dr za dr. pre dospelych.

Ano, detstvo bolo krásne, farebné a pestré. Guličky, kamienky, guma, skákanie škôlky, švihadlo, šumienky, chlieb s masťou a zelenina a pekný deň za nami. Dnešné deti (netvrdím, že všetky), keď nemôžu pozerať do počítača, tak sa nudia. A keď už sú von, tak sa väčšinou tiež tak nudia, že sa opierajú o steny panelákov a hľadia do prázdna a keď sa už rozprávajú, počuť samé vulgarizmy a prázdne reči. Veru, nezávidím im dnešné detstvo. My sme nemali toľko možností, informácií, diskusné fóra a neviem čo ešte, a predsa sme boli šťastnejší. Čím to asi bude?

Zaráža ma najmä surovosť u detí voči kamarátom, spolužiakom, starým, zvieratám a myslím že je to odraz rodiny. Rodičia nemajú čas, lebo robia aj 12 hod. denne aby čo-to zarobili alebo naopak ak sú nezamestnaní, otupnú, prepíjajú aj tie mizerné sociálne dávky.

Pri sankovaní som nevybral zákrutu,narazli som do stromu a zrazu som sedel na drevených triesočkách z riadidlom v ruke,to my zostalo ako pamiatka na sánky.

V lese na hubách sme sa stratili a vyšli sme na druhom konci,15 km od nášho auta.

Šmykľavka na našom kúpalisku bola z terasa a trenky vydržali 1 deň. Voda studená ako ľad , ale dalo sa zohriať na dlažbe. To si bol však potom od smoly v špárach. Doma sa to vyčistilo bravčovou masťou. Do kupka sa liezlo cez plot alebo si išiel v mokrých plavkách a povedal si, že si sa bol doma naobedovať. Suseda bola pokladníčka a kúpalisko oproti domu.Horšie bolo , ked nás chytil správca. Zmrzlina bola ovocná vodová , stála 0,50 Kčs. Niekady chodil zmrzlinár na špecialnom bicykli.V kine boli v bufete najlepšie gumené hady, pelendreky , zemiakový cukor , opľúvacie šumienky a limo v sáčkoch . V zime pri bytovke perfektné vlastné klzisko polievané spoločnou vodou z práčovne. Na korčuliach sa robilo všetko : kupovalo v samoobsluhe,jedlo, chodilo doma po parketách a dlažbe . Všetko sme robili až do odpadnutia bolo to krásne a žiadna nuda !To isté aj s badmintonom, vybíjanou, okolo jamky, krvavé poleno, smradľavé vajce, blcha,naháňačky, schovávačky po pivniciach, guľky, škôlky od výmyslu sveta s loptou,so sklíčkom , švihadlom a šplhanie, vyliezanie a výmyky, volejbal cez prašak. Strieľali sme zo vzduchovky, skákali do výšky, krasojazda na bicykli a ani to nedokážem všetko vymenovať. Bolo to vždy podľa módy a rodičia sa do toho vôbec neplietli. Ani keď sa rozbilo okno , zaplatili a my sme si to odrobili v domácnosti.To je však iná stránka nášho detstva, ktorú dnešné deti nepoznajú .Chalani dostali výprask od otca . Dievčatá mama vyšticovala a bolo vybavené .Chodilo sa peši alebo na bicykli, všetky deti z rodiny a bytovky spolu. Bratia hrali stále futbal - každú zálohu a výplatu im mama kupovala nové trampky. Dievčatá sa hrali s bábikami podľa toho na aké mali rodičia peniaze, šili si šatôčky, z krabice od topánok robili izbičky so záclonkami. Podotykám, že všetko vonku na dvore. A tie zbierky - šporili sme všetko možné od farebných chĺpkov zo svetrov, servitiek, pohľadníc, obalov z ...., známok, odznakov,... mal si niečoho 5 a už si bol boháč a vymieňal si . Do okolia 1km od bydliska sme chodili sami a všetko sme poznali. Toto je časť spomienok na detstvo asi tak do 10 rokov.

...chodila som ku krstnej mame na Revoldu, keď sa kosili sená...také vymakané bunkre sa dali z neho postaviť!...kravka zapriahnutá za vozom zviezla seno do stodoly, my sme pyšne sedeli na samom vrchu a vyspevovali a ozvena niesla hlasy až na druhú stranu cez údolie......a pásli sa ovce, so zvončekmi na krku a Ryšaňa nám dávala mlieko každé ráno, len také, nepasterizované, rovno z "ceckov", ako hovorieval krstný tato...doma vyrobené lízatká z karamelu, lebo do obchodu bolo ďaleko,domáce maslo na hrubom krajci domáceho chleba...čerešne zo stromu, priamo z rebríka,nálety na hrachové pole, na ktorom boli nami vyrobené strašiaky...a celé lúky bedlí, stačilo len mať chuť, krstná povedala- ráno si choďte nazbierať a obed bol almázia,mastná pusa hovorila za všetko...a Janík, moja detská láska, rytier, ktorý ma strážil na každom kroku,Vladík a Valika a moji krstní rodičia, lepších ľudí som nepoznala..iba tento čas by som chcela naspäť...bolo vidno hviezdy, tak na dosah ruky,každý sme mali svoju, pri mesiačiku sme čarovali,slnko bolo normálne a opaľovací krém - to sme ani nikdy nepočuli, ráno sa nebolo treba ani umývať!...a behali sme zásadne bosí,tráva bola mäkučká a voňavá...achjaj...

Pásli sme po návrate zo školy kravy, tiež sme vyspevovali len sa tak ozývalo, zberali čučoriedky, jahody. Keď sme chystali "jánske ohne" vtedy bolo najviac práce, chlapci stavali z borovíc vatru, dievčetá plietli vence z poľných kvetov na ozdobu, z krepového papira reťaze. Večer sa skoro celá osada zišla a po zapálení vatry sme pozelali a počítali koľko ich horí. Rodná obec je veľmi rozsiahla. Naozaj to boli úžasné časy. Ešte si spomínam, že sme všeličo pojedli, napr. mladé bukové listy, púpavy, kozinu, tak sa tá rastlina volala, no nič z čoho by sme sa otrávili, asi to bolo v nás nejako zakódované čo môžme, jaj ešte štiav.Ten bol najlepší na medziach. Namiesto žuvačky to bola živica zo smrekov, ale bolo nám úžasne. A to už nehovorím o hrabaní a zvážaní sena a utláčaní do stodoly, ešte teraz cítim ako vonia a ako ma pichá.

Pásli sme po návrate zo školy kravy, tiež sme vyspevovali len sa tak ozývalo, zberali čučoriedky, jahody. Keď sme chystali "jánske ohne" vtedy bolo najviac práce, chlapci stavali z borovíc vatru, dievčetá plietli vence z poľných kvetov na ozdobu, z krepového papira reťaze. Večer sa skoro celá osada zišla a po zapálení vatry sme pozelali a počítali koľko ich horí. Rodná obec je veľmi rozsiahla. Naozaj to boli úžasné časy. Ešte si spomínam, že sme všeličo pojedli, napr. mladé bukové listy, púpavy, kozinu, tak sa tá rastlina volala, no nič z čoho by sme sa otrávili, asi to bolo v nás nejako zakódované čo môžme, jaj ešte štiav.Ten bol najlepší na medziach. Namiesto žuvačky to bola živica zo smrekov, ale bolo nám úžasne. A to už nehovorím o hrabaní a zvážaní sena a utláčaní do stodoly, ešte teraz cítim ako vonia a ako ma pichá.
som sa tiež nazgúňal v okolí snv po schulerlohu, rittenbergu pamätám:) až neskôr prišlo pedro

A s jedným kamarátom sme v záhrade druhého kamaráta kradli hrušky,potom s tým druhým v záhrade toho prvého sme kradli višne a potom oni dvaja kradli v našej záhrade marhule a všetci spoločne sme chodili inému susedovi na hrozno.

Marhule ešte celkom nedozreté a so sestrou sme ich už aj jedli. Keď to videla mamka, tak nám povedala že marhule spočítala a nech im dáme pokoj kým celkom dozrú.Vynašli sme sa, odhryzli pol marhule tak, aby nebolo vidno. Počet sedel......Hrali sme sa na predaváčky, peniaze boli kamienky, učiteľky-tam sa dalo dirigovať, lekárky,......k susedovcom na hrušky,.....kde pak je to naše mladi..... v lete kravy pasli-to bolo hadám najlepšie, sesternica prišla z mestá a keď večer mamka dojila kravu tak čumela nato ako sa "vyrába mliečko" a s hrnčekom a sitkom čakala, kedy jej naleje. Malým kačičkám dávala slivky a keď nechceli tak im vykrútila krk , kuriatka ak ju nepočuvali nahaňala po dvore,....
A ešte som si spomenula, keď som mala asi 6 rokov a setra mladšia o 3 roky, ja som sa citíla ako veľká slečna a nechcela som sa s ňou hrať, tak raz sme boli vonku myslím na poli, kde naši robili tak som natrela blatom len oči jej svietili a mamka keď to videla skoro ju trafilo........

Ja si pamätám na sobotné podvečery, keď nás mama kúpavala vo vani, štyria sme sa do nej zmestili, 3 dievčatá a 1 chlapec.
Hračky sme mali poschovávané pod vaňou a mama nás po jednom vyberala. Pousádzala nás v kuchyni na kanapu, potom sa uši čistili, nehty strihali... a rozprávalo sa. Vždy sme prosíkali, aby nám vyprávala, čo sme robili, keď sme boli malí, alebo keď bola malá ona. A na hororovú rozprávku o krvavom kolene si teraz už len matne spomínam, možno brat by vedel :D. Potom ľahká večera a rýchlo telka, dávali Kráľovstvo divočiny. V nedeľu sa išlo ráno do kostola, nedeľné doobedňajšie rozprávky som ako dieťa nikdy nevidela. Ale zato poobede sme chodili každú nedeľu do kina /oco tam robil uvádzača ;):D
...veľmi pekné spomínanie, niekedy si myslím, že či vás všetkých nepoznám, také bolo to detstvo rovnaké... a predsa krásne, nezameniteľné a hlavne nezabudnuteľné

...chodila som ku krstnej mame na Revoldu, keď sa kosili sená...také vymakané bunkre sa dali z neho postaviť!...kravka zapriahnutá za vozom zviezla seno do stodoly, my sme pyšne sedeli na samom vrchu a vyspevovali a ozvena niesla hlasy až na druhú stranu cez údolie......a pásli sa ovce, so zvončekmi na krku a Ryšaňa nám dávala mlieko každé ráno, len také, nepasterizované, rovno z "ceckov", ako hovorieval krstný tato...doma vyrobené lízatká z karamelu, lebo do obchodu bolo ďaleko,domáce maslo na hrubom krajci domáceho chleba...čerešne zo stromu, priamo z rebríka,nálety na hrachové pole, na ktorom boli nami vyrobené strašiaky...a celé lúky bedlí, stačilo len mať chuť, krstná povedala- ráno si choďte nazbierať a obed bol almázia,mastná pusa hovorila za všetko...a Janík, moja detská láska, rytier, ktorý ma strážil na každom kroku,Vladík a Valika a moji krstní rodičia, lepších ľudí som nepoznala..iba tento čas by som chcela naspäť...bolo vidno hviezdy, tak na dosah ruky,každý sme mali svoju, pri mesiačiku sme čarovali,slnko bolo normálne a opaľovací krém - to sme ani nikdy nepočuli, ráno sa nebolo treba ani umývať!...a behali sme zásadne bosí,tráva bola mäkučká a voňavá...achjaj...

Pepsi, veď Ty píšeš o moje krstnej mamke, presne také bolo moje detstvo u tej mojej.

Pred dvoma rokmi moja krstná mamka umreli :mee::mee::mee:, keď sme ju vyprevádzali do nebíčka, s ňou naveky odišlo aj moje detstvo.

Asi každý z nás má niekoho, s kým nás najviac spájajú spomienky z detstva, tie najsilnejšie. Kým je dotyčný nažive, stále sa cíťme deťmi, príde čas, keď budeme ochraňovať detské spomienky aj my a s našim odchodom, odíte tiež niekomu detstvo do nenávratna.

Ech, doba je iná, všetko je iné, aká to škoda!
Púpavový venček na mojej detskej hlávke a pehatom nosíku kedysi...dnes by ma taký rozkýchal, ba až rozplakal a nielen pre alergiu :).

Ech, doba je iná, všetko je iné, aká to škoda!
Púpavový venček na mojej detskej hlávke a pehatom nosíku kedysi...dnes by ma taký rozkýchal, ba až rozplakal a nielen pre alergiu :)...

...zvláštne...jedna téma nás vráti o toľko rokov späť...myslíme na detaily, ktoré sa schovali v pamäti za stovky myšlienok...ako ma krstná učila "dýchať" trávu, takú vysokú, že mi z nej trčala len hlava a copíky s mašľami...bála som sa jej,nechcela som chodiť bosá, ale krstná pošúchala ruky v tráve a dala mi privoňať- až dosť neskoro som zistila bylinky, ktorým patrili tie vône ,ale ruky jej voňali a povedala, že vôňa trávy je dôležitá,lebo tam sa rodí mliečko pre nás,Ryšaňa tiež bola dôležitá, voda v nádrži tiež bola dôležitá...aj tá bitka, čo som nafasovala od krstného za to, že som sedela na ohrade nádrže- no keby som sa skydla, nezachráni ma ani nikto!..krstný tato trval na tom, že som musela mať copy a mašle, dokonca vyžehlené každé ráno...jeho slová "moja, si dievča, nie šarkan"...dávno som nespomínala takto, a keď idem zapáliť sviečku, vidím len zrobené ruky,čo ma pohladkali kedykoľvek mohli a cítim jeho dych po tabaku...a ten vreskot, čo som bola schopná vyrobiť, keď sa posledného augusta muselo ísť domov- revala som až po dom...
...je dobré takto spomínať?..čas nikto nevráti,moji synkovia si tiež užili tých kopcov nad Kremnicou, tiež nafasovali, keď sedeli na ohrade ako ich mater,a pamätajú si aj mojich krstných..chcela by som ich späť..

A z bodliakov sme si robili vyznamenania aj sme sa z nimi ohadzovali a v lopúchoch sme sa hrali na skrývačku./či je dobré spomínat si,to je vec invidualná/.

V autobusoch sme chodili na výlety a cestou sme veselo vyspevovali a na výlete sme si kupovali kofolu alebo mirindu v 3 dcl flašiach./0,33l/

a bili sme sa v triede - bo skoro každý chalan chcel "chodiť" s erikou:) ale po čase to prestalo - bo erika sa s rodičmi presťahovala do za:)

A zo spolužiačkou 8 triede zdš sme sa tak zrazili,že ústami sme sa dotkli a bol to asi najsladší akokeby bozk v živote a ona práve v tej istej chvíli rozprávala tento zážitok kamarátke ako my sme to začali z kamarátom rozoberat../len škoda že som nikdy nezistil že bola vraj do mna zalubená a že vraj aj iné spolužiačky,kto by vtedy tomu veril,ked som nebol in/

Roky tvrdej driny sportovej gymnastiky. Dvojfazove treningy od troch rokov az po strednu skolu, neskor zavodna atletika.

Ale ked sa nasiel raz za mesiac den volna, a vsetky dievcata zo sidliska skakali gumu, a ja som bola vzdy jednoznacny vitaz, lebo tak ako dokaze skakat gymnastka, asi nedokaze nikto, tak ano, vtedy ten pocit zadostucinenia stal za to :)

Neukradli ti rodičia detstvo? Pokiaľ ťa museli nútiť chodiť na také tvrdé tréningy, tak si oni splnili svoje sny a teba okrádali o spánok a zdravie.
Ja som robila všetky športy, ale žiadny poriadne: bola to pre mňa zábava, hra, musela som mať napísané úlohy a len tak som išla poobede o 16.00 hod. na športové hry do školskej telocvične. Tam mal službu nejaký učiteľ, alebo pomocník učiteľa a o 18.45 sme museli poupratovať a školník zatvoril telocvičňu, lebo chcel mať pokoj pri televíznych novinách. A od jari do jesene to isté bolo na školskom dvore: všetko sme mali k dispozícii zadarmo, ale musel tam byť dozor keby sa voľačo nedajbože stalo.

V autobusoch sme chodili na výlety a cestou sme veselo vyspevovali a na výlete sme si kupovali kofolu alebo mirindu v 3 dcl flašiach./0,33l/

Autobus vybavil zadara nejaký tatko, na výlet ako dozor prišli pomôcť aj rodičia aby sa učiteľky celkom nezbláznili. To boli výlety ku koncu školského roka: do Bojníc, na Červený Kameň, do Trenčína, na termálne do Piešťan, do D. Stredy.... Potom sme chodili aj na Moravu - Lednice, do jaskyne Macocha. V zime zasa vlakom na povinné lyžiarske zájazdy na Martinské hole, alebo do Čiech do Pece pod Sněžkou, Harrachova....

Stále sme s kamarátkami voľakde chodili, nepamätám sa že by som sa len-tak doma povaľovala, nudila alebo čumela do telky: do kina, aj do divadla na Dočka, Adamoviča, na výstavy do Brna, do Nitry, na koncerty Modusu, Elánu, na júnovú Bratislavskú lýru. Mama len vyťahovala desaťkorunáčky a prikazovala aby som si dávala pozor a nechodila stopom.

Mňa teda mama nechcela pustiť, ale bratia boli aj stanovať čo som im strašne závidela ......... čo tam asi tak mohli robiť hmmm ????

Teda aj my sme chodili na výlety,ale mimo tých autobusom,sme chodili aj peši do okolia,raz sme boli iba piati aj z učitelkou.No a ked nás zobral triedný na výlet,navaril guláš,z ktorého sa muselo vylievat,lebo každý sa hambil zobrat si duplu,lebo inak bol skvelý,na branom zase sme si opekali špekáčky alebo slaninu a cibulu,pili vodu z lesnej studničky a nenakazili sme sa z nej.

Aha, akú motorku sme mali!
78006
Jawa 350!
(To som ja :D ako 5-ročný.)
A potom toto:
78007
Škoda 1000 MB DeLuxe - objednaná a dovezená priamo z Mladej Boleslavi.

Na detstvo rada spominam v tom zmysle, ako dieta vidi vsetko velkymi ocami...

Vzdy som myslela ze sme mali obrovskeho psa, priam hyenu, u starych rodicov na zahrade, a stale tak o tom psovi aj rozpravam. Ked vsak pozeram fotky, vzdy ma zaskoci, ze ten pes je mensi ako krizenec civavy a yorshira.

Milovala som dlhocizne cesty autom k starym rodicom. Bol to vylet na cely vikend. Velky walkan z ameriky na usiach, v igelitke asi 12 MC kaziet nahratych radiovych vysielani a pesniciek z radia na cestu. Dnes ked tam idem, uz ku svojim rodicom, tak je to jedna kolona na patronke, druha za tesco lamac a zrazu som tam.

Po dlhom case som sla pozriet obrovsky a znamy kamenolom co je u starych rodicov na dedine. Bolo to strasne daleko od domu, na celodenny vylet. Tak si zabalim teda tri chleby a 2l mineralky na cestu, nech tam dojdem v zdravi. Vyrazim na cestu a za 150 metrov vidim nejaky rozbity svah s kuskami kamena. Chvilku potrva kym zistim ze je to ten daleky a obrovsky kamenolom. Ked sa obzriem dolava este si vidim SPZ svojho auta parkujuceho pred branou domu.

V petrzalke za barakom sme sa chodili v zime sankovat. Bol tam taky kopec. Priam zavrate sme z neho mali. Brat dosiel raz dokonca na lyziach a lyzoval sa, vzdy to tam bolo plne deti. Az s odstupom casu som pochopila ze to bol hlinou a snehom zasypany bordel o vyske asi 1m. Smrt v ociach ked sme sa na zahrade pustali na saniach. Dokazali sme len raz vyjst hore a pustit sa cez celu zahradu. Dnes vidim ze keby som sa chcela pustit budem musiet tie sane dole kopcom priam tlacit aby isli, take prevysenie to bolo.

Chyba mi ten detsky pohlad na zivot.

Prvú lásku som mal v 6 rokoch a ona mala 5 a bola taka skazená:) učila ma fajčit cigarety,ktoré šlohla tete,takmer nás nachytala jej babka,tak som rýchlo nedohasenú cigaretu schoval do vrecka a prepalilo sa,doma sama pýtali či som fajčil že má prepalené vrecko a ja že nie že to my asi musel niekto do vrecka nezahasený špak hodit.

ja mám tiež jeden zážitok z detstva- stretli sme sa spolu v jednom tábore- mohol som mať asi 13 rokov-ja som bol panic ona už asi nie panna, tá moja tajná láska Ivetka Bartošová, tuším zo 14 strany Brava- spočiatku boli naše stretnutia trošku suché, ale nakoniec objavila talent aj v druhej ruke- bol som do nej neskutočne zamilovaný,skoro až beznádejne, museli sme si spolu užívať aj 3 krát denne...:D:D:D

eeee ..... veď ste boli pod zákonom !

Prvú lásku som mal v 6 rokoch a ona mala 5 a bola taka skazená:) učila ma fajčit cigarety,ktoré šlohla tete,takmer nás nachytala jej babka,tak som rýchlo nedohasenú cigaretu schoval do vrecka a prepalilo sa,doma sama pýtali či som fajčil že má prepalené vrecko a ja že nie že to my asi musel niekto do vrecka nezahasený špak hodit.

...ty si v 6. rokoch už vedel tak dobre klamať?..sa nezdáš!...ale nezostalo ti to, však nie?..

ja mám tiež jeden zážitok z detstva- stretli sme sa spolu v jednom tábore- mohol som mať asi 13 rokov-ja som bol panic ona už asi nie panna, tá moja tajná láska Ivetka Bartošová, tuším zo 14 strany Brava- spočiatku boli naše stretnutia trošku suché, ale nakoniec objavila talent aj v druhej ruke- bol som do nej neskutočne zamilovaný,skoro až beznádejne, museli sme si spolu užívať aj 3 krát denne...:D:D:D..

..fuha!..ja som myslela, že to len ja mám Omara Sharifa dodnes- a to je už kousek letmožno aj 40,v zošitku s básničkami ako prvú tajnú lásku...

Aha, akú motorku sme mali!
78006
Jawa 350!
(To som ja :D ako 5-ročný.)
A potom toto:
78007
Škoda 1000 MB DeLuxe - objednaná a dovezená priamo z Mladej Boleslavi.

...šmarjá, softík, modrú tisícku deluxku som dostala na 14. narodky..teda kúpil si tatík, ale vedela som ju riadiť tuším skor, ako on!...milovala som to auto,nikde ma nenechalo...ale týždeň po skúškach v autoškole som sa na ňom prizabila...dožilo sa dvadsiatky mojho syna,potom šlo do autíčkového nebíčka...

Ja si tiez rada spominam na skolske vylety,ci lyziarske zajazdy.
Kto mal vtedy vlastne,znackove lyze? Nikto! Vsetci sme mali pozicane zo skoly,ale citili sme sa ako Tombovci :D
Bolo veselo so spoluziakmi,ani sme si neuvedomili, ze hrou sme sa ucili spoznavat nase kulturne pamiatky,hory,mnohe mesta...
Vela spoluziakov,ktorch rodiacia este nemali auta, by sa tam asi nedostali.

Dnes ,ked pocuvam synovcov, tak sa nestacim cudovat. Uz boli na skolskom vylete na tyzden v Londyne, na tyzden v Parizi atd.
Jednodnovy vylet po Slovensku sa konci pri prvom velkom nakupnom centre. Koho uz dnes zaujimaju nejake zamky,pamiatky, ci Tatry?
No, co uz, ina doba.:mee:

Pepsikova: záviď! Ja som sa ešte vozieval na tomto:
78294
(To vedľa mňa je Tatraplán - luxusné vozidlo - viac aj tu: http://sk.wikipedia.org/wiki/Tatra_600)
Ale nebol naše, prišlo po otca, keď šiel na služobku do Prahy.

Že som tam zlatý, nie?

...šak ako!..kedy si ty nebol zlatý...a tatraplán si pamatujem aj ja, sused mal...hučalo to ako raketa a dymilo ako fabrický komín vo svojich zlatých časoch...

...ty si v 6. rokoch už vedel tak dobre klamať?..sa nezdáš!...ale nezostalo ti to, však nie?..

to záleží od okolnosti,ale blízkych neklamem ak nemusím./ale bohužial občas sú v živote také situácie kedy sa nedá hovorit pravda,vela ludí by ju nevedelo prijat/

to záleží od okolnosti,ale blízkych neklamem ak nemusím./ale bohužial občas sú v živote také situácie kedy sa nedá hovorit pravda,vela ludí by ju nevedelo prijat/

Ja už sa zasa snažím neklamať- totiž volakedy som dosť klamal ale vymklo sa mi z rúk a už som si ani nepamatal čo som kedy, komu čo povedal- takže sa snažím hovoriť pravdu...

Ja už sa zasa snažím neklamať- totiž volakedy som dosť klamal ale vymklo sa mi z rúk a už som si ani nepamatal čo som kedy, komu čo povedal- takže sa snažím hovoriť pravdu...

no dobre- v tomto príspevku som až takú pravdu nepovedal...:D

vsetci klamu aj ked si to neuvedomuju niekedy a kto hovori ze nie tak klame :DD neverte mi aj ja klamem

Robili sme si bunkre,kde sme hrali karty a schovávali sa pred rodičmi,ale občas trebalo aj robit-pliet burinu ma nebavilo,ale za to zber paradajok,jahod,uhoriek,papriky a ovocia to ma bavilo,ešte aj lúskat hrašok a fazulu.

http://panoramy.sme.sk/panorama/1401/presov-kalvaria-kostol-sv-kriza-vyhlad-na-mesto/?pr=1407&p=1408
Ak sa pozriete smerom na mesto a dole pod (do zeleného porastu), tak tam bolo naše "výsostné" územie. Hore pri Kalvárii sme mali tzv. "neutrálne územie", ale všade naokolo sa "bojovalo" s tými z druhej strany Kalvárie - teda "vojna" Pod Kalváriou vs. Za Kalváriou.
Tam dole sme medzi kaplnkami mali aj svoje "bunkre" a bojové stanoviská.
Jáááj, to bolo detstvo! Chcel by som sa vrátiť v čase do tej doby.

V lete taký čas sme chodili na rybník,kde sme trávili pri kúpani, šantení,chytaní rýb a opekaní celé dni o chlebe s mastou s uhorkou, cibulou a raz sa stalo že jeden expert nás poučal prečo skačeme zo stavidla dalej od brehu že je menšia voda ako blízko brehu a skočil hlavičku aby nám to dokázal a z vody vyšiel z dorananou tvárou čo narazil na dno,ešte že na dne nebolo niečo nebespečné.

Doteraz si pamätám , ako ťažko sa dalo udržať rovnováhu v plechovej vaničke, ktorá suplovala loďku na hrádzi potoka.A rozzúrenú babku, ktorá nás tam s bratom už X-tý raz, napriek prísnemu zákazu načapala.A ako vycápala všetkých, ktorí jej prišli pod ruku., kým sa dopracovala až k nám. / a nikto sa nikdy neprišiel sťažovať/

zo starých kočíkov sme si robili káry na ktorých sme sa spúštali dolu kopcom.

Babka vždy zahlásila - buď dojdú šeci, alebo nikdo. Bolo nás 8 vnúčat a bol to najúžasnejší letný 1 mesiac z celého roka. Z pivnice sme si robili strašidelnú dráhu (úžasná, kľukatá a čierna pod celým rodinným sedliackym domom). Alebo sme sa rozdelili na dve skupinky a hor sa po dedine hrať šipky. Prvá skupinka na cestu a na stromy kreslili šipky - smer cesty a vymýšľali pre 2. skupinu úlohy a nápovedy, aby sme sa našli. Jáj, paráda! Domov sme prišli len keď sme boli hladní. Babka narobila kóópu pirohov (pod 250 kusov neišla :D) alebo šmorň a to bolo to naj naj naj ....

ta tu sme ľetali jak dziví:)

78716
Tak takto vyzeralo u "nás" v detstve: Zóna Za Kalváriou, Zóna Pod Kalváriou (naša), Neutrálna zóna - posvätné miesto, Zóna záujmu - bitevné pole.
A miesto, kde som býval, kde som mal stály prísun vitamínov a kvetov do školy (záhrada - dedko bol záhradník). Žiaľ, dom už neexistuje (Kauza Drutarovský), zo záhrady je len kýpeť.

Babka vždy zahlásila - buď dojdú šeci, alebo nikdo. Bolo nás 8 vnúčat a bol to najúžasnejší letný 1 mesiac z celého roka. Z pivnice sme si robili strašidelnú dráhu (úžasná, kľukatá a čierna pod celým rodinným sedliackym domom). Alebo sme sa rozdelili na dve skupinky a hor sa po dedine hrať šipky. Prvá skupinka na cestu a na stromy kreslili šipky - smer cesty a vymýšľali pre 2. skupinu úlohy a nápovedy, aby sme sa našli. Jáj, paráda! Domov sme prišli len keď sme boli hladní. Babka narobila kóópu pirohov (pod 250 kusov neišla :D) alebo šmorň a to bolo to naj naj naj ....
aj u nás také počty boli - v špičke 2 dospelí + 3 večne hladní:D ale mamke sme pomáhali z cesta "vykrajovac aj ľepic":)

Asi trochu mimo témy .Ale ,pozrite si aspoň časť niekde medzi 15-30 minútou.Najmä tý čo majú malé bábätko alebo o také čosi plájú.Veľmi poučné .http://www.youtube.com/watch?v=BEAPbmhpfZY

Ako som čítal niektoré vaše príspevky o detstve, tak vám normálne závidím. :) :D

Ako som čítal niektoré vaše príspevky o detstve, tak vám normálne závidím. :) :D
ej ťažký život to bol - drali sme tepláky, v zime sme nosili baganče, v škole týždenníci prikurovali do pece,... keď sme sa v škole pobili, tak domov sme prišli zasvinení od čiernej, olejovej dlážky ale sme tu a som presvedčený, že sme žili zdravšie

Jasné, bol to tažší život, ale zažili ste toho viac (viac príbehov z detstva) ako ja a moji rovesníci (r. narodenia 92). Teda aspoň si myslím. :)

Pre zimné športy
78774
(kvalitná to značka bola na naše pomery)

...ťažký život?..ešte horšie!!..keď som dostala na ježiška prvé krasokorčuliarky, v druhej triede,(dovtedy som mala klintačky), mrzlo, len trešťalo a my sme museli v sobotu do školy...také revy som ja vedela vyrobiť, že ma bolo počuť až na tretiu ulicu, tak ma mamka radšej nechala doma a pustila na rieku..na Nitre bola taká zátočinka, čo zamrzla na kosť a tam som točila piruetky v teplákoch a takom hubertusíku zeleno-čiernom..odporný bol ale bola som hviezda!...a tatík povedal, že keď sa utopím, ani nemám chodiť domov...to bolo ponaučenie do života-aj keď som sadla v 14-tich sama do auta,videl ma z balkona,zišiel dolu a že keď sa prizabijem, nemám sa mu ukázať na oči....a Zápotôčky boli len jedna velká barina zamrznutá, tam sa hral hokej- len to mamka nesmela vedieť,utasala by ma ako žito!..

.a tatík povedal, že keď sa utopím, ani nemám chodiť domov...

:D:D:D:D:D

..a hit!..tatík zistil, že fajčím, keď som mala 16..potom sme si prikurovali spolu v družnej debate v pivnici,kde nás nikto nepočul a nevidel..bolo úžasné mať s ním tajomstvo,vydržalo dva a pol roka..pokial mamka nepotrebovala zeleninu a nenapadlo ju si ísť do pivnice...takú bitku som dostala, a to som už mala 18 (tých prvých)a vyškutala ma za vlasy (mala som po zadok, bolo za čo ťahať) a tatík mal tichú domácnosť do výplaty...musela sa prihovoriť!))))))



(doplnila by som, že vedľa toho kúrenia ma naučil narábať s náradím, vrtačkou, pílkou,mal fantastický ponk, kde bolo všetko, čo mamka mne, ako dievčaťu striktne zakazovala...ale mňa to bavilo viac ako fašírky a varecha...)

na moju 18tku som si zaplil doma prvy krat a mama mi pripalila ale nie cigu ale rukou :D a od vtedy uz fajcime spolu

Pre zimné športy
78774
(kvalitná to značka bola na naše pomery)
misoft a toto pamätáš? moji loptoši na tomto (ale detskom modeli) začínali na bezovci, starej turej a neskôr chopok otupné + záhradky, tzv. doskové viazanie ale v červeno čiernom prevedení

Keď sme prišli zo školy išli do hory pásť kozy a ovce, bolo nás od desať do pätnásť, chodil s nami jeden dedko, sused a babka, nie dedkova, iná suseda. Rozprávali nám príhody, rozprávky, strašidelné povesti. Ako sme postupovali horou zbierali sme lesné jahody, maliny, opekali hríby nad ohníkom. Mali sme so sebou "krajíček", bol to olovrant, zvyčajne chlieb s masťou a cibuľou, slaninou či domácou klobáskou. Jedli sme pri studničke, ktorú sme každý raz starostlivo vyčistili, aby bola stále čistá. Mali sme urobenú z prútia kolibu, kde sme sa zastavili a "oddychovali". oddych to bol veľmi aktívny. V zemi bol zapichnutý kus stromu, ktorý nám slúžil ako kolotoč. Niekoľkí sedeli na vetvách, kým iní behaním dookola uvádzali kolotoč do pohybu. Les bol veľký a možností toľko, áááách toľko veľa.
Bola aj práca, pozametať dvor, opatriť zajacov, nanosiť dreva , umyť riad. Ale čas na hry, toho bolo aj tak dosť. Šili sme bábikám šaty, robili im domčeky z krabice od topánok (to bolo zrejme na celom Slovensku), vili vence, skákali cez gumu, cez nakreslené kocky, chodili sa kúpať na Váh, robili sme bunkre, šmýkali sme sa po veľmi prudkom brehu na hline, išlo to ako v zime na snehu ...Prišli sme pred zotmením domov, špinaví, unavení. Vo vani v nahriatej vode nás bez milosti vyumývali od hlavy po päty, oči štípali ešte hodnú chvíľu.
Večer sme pri miestnom rozhlase, ktorý každý večer vyhrával tancovali pod lampou. To už takí starší, štrnást, pätnásť roční.

...Teraz som naďabila na túto tému a prečítala so ju od začiatku až do...teraz. Poviem vám, až sa mi slzy tisli do očí. Fakt kráááása... ja ako decko som veľmi rada čítala knižky skoro každého žánru a táto bola jedna z tých...mám tiež mnoooho spomienok, ale skoro všetky sa zhodujú s vašimi. ...trisestri, vďaka za túto tému.

Neviem, vy ste tiež tak robili, že ste si v škole dávali,prilepili páskou zrkadlo na nohu, tenisku a pozerali dievčatám pod sukne?:D:D:D

Najkrajšie bývali prázdniny - prišla sesternica a bratranec z MESTA na celé leto a len kukali čo všetko sa dá robiť na dedine. Sušili sa sená, kúpali sme sa v plese v potoku , člnkovali na dušiach , zo 15 detí sme hrávali vybíjanú, bangbinton, 7 paty/i/kov , na žandárov a zlodejov," ja ti dávam otáznik, ja ti dávam výkričník kto ti dal bodku? ", šípky .... stavali sme vojanu, stavanie a váľanie mája - to sa zišla celá dedina a my deti sme mohli ponocovať dokiaľ sme naodkväcli a spali sme pri ohni kým neodkväcli aj rodičia...hry sme hrali až kým neprišla rozhnevaná babka a nevymlátila nás prútom /júúúj ten štípal..../ ale pásli sme husi, zbierali žihľavu, každú sobotu upratovali celý dom, v sobotu ráno sme šli na nákup do dedinského obchodu a čakali 3 hodiny v rade kým príde pečivo a mlieko, kúpili 20 rožkov a každému nanuk za korunu ....chodili sme na huby, lesné jahody, borovky, stavali chaty v hore na stromoch, a tie opekačky každú sobotu..... nádherné časy... naše deti toto už bohužiaľ nezažijú , čo je večná škoda.....

A ešte si spomína, keď som dostala prvé silonky na podväzkový pás tak nohu neohla v kolene lebo som sa bala, že to praskne a pôjdú očka. Prvé lodičky na štamperlíkovom podpätku.......to som mala už po 16-nástke.

ešte som si spomenul, na jednu fintu, čo na nás vymyslel kamošov otec,polovník - mali sme asi 8 rokov a zobral nás do lesa a ideme a on zrazu- pozri čo je na kmeni stromu- a to kakaový venček a ideme ďalej a ďalší a tak sme prešli pol lesa, najedli sa venčekov a nepovedal pravdu, a ja som týždeň kade tade rozprával,že kakaové venčeky rastú na stromoch...:D:D:D

...ešte som si spomenula na tú bitku, čo som dostala za nové tepláky, mala som asi 8, s Romanom sme hrali gulky,hlinačky,po kolenách,jasné, že tie tepláky neboli z ocele a vyrobili sa diery..

Neviem, vy ste tiež tak robili, že ste si v škole dávali,prilepili páskou zrkadlo na nohu, tenisku a pozerali dievčatám pod sukne?:D:D:D
ta ňe?:)

..ja si velmi rada spominam, ako sme sa v lete hravali v starom chlieve na doktorov, skovky, na pasenie husi, kde sme chytali chrustov a kridla sme potom odovzdavali tusim do lekarne a aj nejake drobne sme mali za to..na kupanie v starej nitre, z blata sme si robili smykalky, chytanie ryb s dedkom, hojdanie na haluzach stromov a to valanie v cistuckej a vonavej travicke hned zrana..to bola parada:)..a vecer som sa tesila na polievanie zeleniny..z rieky som brala vodu z krhiel a behala osto sest s nimi..:)..strasne rada som zametala s prutennou metlou dvor a humno kazdu sobotu..:).jcez zatvu sme si chodili privyrobit na druzstvo, zbierali sme klasky..oj a supanie kukurice to som mala tiez velmi rada, vecer pri lampe sme robili kotrmelce v supoli..:)..neskor boli oberacky hrozna, odovzdavanie a spanie pri beckach..:D.. v zime zase sankovacka, korculovanie na rieke..:)..vecer sme boli unaveni, nepotrebovali sme ziadny program, najest, umyt a spat..:)..och kdeze su tie krasne casy..:D

misoft a toto pamätáš? moji loptoši na tomto (ale detskom modeli) začínali na bezovci, starej turej a neskôr chopok otupné + záhradky, tzv. doskové viazanie ale v červeno čiernom prevedení
Priložené obrázky
Klikni a zobrazí sa väčšia verzia obrázku. Názov: g30gertsch.jpg Zobrazení: 16 Veľkosť: 40.8 KB

Pamätám, lenže už som sa k nemu nedostal. Ja som začínal na lankovom (dnes sa to volá telemark) a ako miničloviečik som mal na lyžiach (skôr lyžičkách :D) remienkové (z kožených remienkov a vytvarovanej kovovej doštičky). To boli moje super viazania.

Najväčšia zábava bola robiť dráhu pre húsenice - naťahané nite po dvore, z listov narobené košíčky - a takto urobená lanovka prepravovala hnusné /fúúj/ húsenice z A do B /ručne nachytané - fúúúj/ . Prípadne akcia Z = záchrana malých žubrienok z vyschnutej kaluže - ručne chytané do fľaše a vypustené do potoka! Dnes sa na tom smejem , vždy si na to spomeniem keď vidím ako môj 5 ročný syn chytá slimáky a nechá si ich loziť po ruke, prípadne chytá lúčne koníky do fľaše .... mne sa to mimoriadne hnusí, ale v porovnaní s tým, čo všetko som ja v detstve chytila do ruky.... bŕŕŕŕ..... . A vždy sme sa hrali na obchod, peniaze boli kamienky.... peňaženky z lopúchov naskladané.... veru hrať sa na obchod som už pekných pár rokov nevidela žiadne deti.... veď čo by teraz kupovali? PC, notebook, plazmu, mercedes...... a na toto sa veľmi ťažko nájde alternatíva v prírode / náhražka/ .....

Na začiatku školského roka každé dítko prinieslo črepníkový kvet, uterák, vrecko s potrebami na výtvarnú (uväzovalo sa na lavicu), vrecko s hygienickými potrebami (mydlo - vešalo sa na vyhradené miesto) a uterák a vrecko s úborom.

..dnes nosia decká vlhčené vreckovky..a umelé kvety...

a v 3 ročniku sa kvoli opakovane zlé napísanému diktátu učitelka tak nahnevala že sme ho písali po 3 krát a to už s tým že sme za chyby ktoré sa spočítali /hrúbky sa počítali dvojnásobne/dostavali prehnutý cez lavicu výprask dreveným metrom po spodnom prádle,až ostali modré pruhy na zadku./a to tuším v tej dobe už boli telesné tresty zakazane,ale sa to obchádzalo,mastil prútom pan farár na náboženstve ako aj súdružky vychovatelky v školskej družine-tak to si neviem predstavit doby kedy to bolo povolené,tuším do roku 1955-velké fámy a legendy v tomto smere išli o tzv meštiackých školách/

... . A vždy sme sa hrali na obchod, peniaze boli kamienky.... peňaženky z lopúchov naskladané.... veru hrať sa na obchod som už pekných pár rokov nevidela žiadne deti.... veď čo by teraz kupovali? PC, notebook, plazmu, mercedes...... a na toto sa veľmi ťažko nájde alternatíva v prírode / náhražka/ .....
My sme sa hrávali na poštu (ale doma, nie vonku). Peniaze sme mali skoro skutočné - takto sme ich falšovali: mincu sme zakryli papierom, "vyfarbili" ceruzkou, vystúpené časti sa vyfarbili ostrejšie, vystrihli a bolo. Každá minca mala inú farbu. Alebo sme ešte používali žetóny z rulety.

neviem, v ktorej triede to bolo ale písali sme diktát zameraný na slovesá. samozrejme, že som slovenčine venoval vtedy min. pozornosť. keď učiteľka priniesla opravené diktáty, mala vo zvyku vždy zhodnotiť najhorších a najlepších. jediný z triedy som chytil peťorku, a učiteľka podotkla, že také "červené more" ešte nevidela. vo všetkých slovesách som na konci napísal y.

neviem, v ktorej triede to bolo ale písali sme diktát zameraný na slovesá. samozrejme, že som slovenčine venoval vtedy min. pozornosť. keď učiteľka priniesla opravené diktáty, mala vo zvyku vždy zhodnotiť najhorších a najlepších. jediný z triedy som chytil peťorku, a učiteľka podotkla, že také "červené more" ešte nevidela. vo všetkých slovesách som na konci napísal y.
A teraz pri také "červené more" chodíme na dovolenky a vytešujeme sa z podmorského života v ňom.
Ale tá naša mladosť bola aj tak krásna.

cez ulicu mali pekárne expedíciu. vždy mali otvorené okná a vôňa čerstvých rožkov a chlebíka nám vždy uličárom dráždila nosy. vždy sme si vypýtali po rožku a vždy nám pekári dali - ale len uličárom.
keď sme už chápali rozdiely medzi babami a chalanmi, tak sme chodili špízovať do verejných kúpeľov cez vetracie okná holé baby (pre znalých, bolo to pri štadióne lokomotívy snv).:) vždy sme išli štyria lebo to bola riziková akcia (hrozil világoš od personálu). dvaja dávali pozor, či nejde "kúpeľar", jeden dal druhému "stojku" a ten mal potom minútový zážitok (potom na striedačku).:D

Spomínam na tie všelijaké pozliepané bicykle:

boli s hrkotajúcimi blatníkmi, niektorí aj bez lebo zhrdzaveli a keď pršalo, tak sme boli celí okydaní od blata. Pánske (pre tatkov do roboty) mali štanglu, ktorú sme omotali dekou a priviazali špagátom. To bolo pre najmenšieho brata. Vzadu bolo železné sedátko, tak tam sa tiež dala deka alebo malý vankúšik, esteticky sa to primontovalo a to bolo pre väčšieho brata. No a ja som ťahala: jednou nohou som podliezla štanglu a kým sme prišli k rieke tak som mala kotníky obité. Brzdilo sa len potiahnutím pedálov dozadu, lebo určite predná brzda nefungovala. Vpredu svetlo na dynamo, vzadu odrazové sklíčko určite chýbalo.

To už mamin bicykel bol elegantnejší - menšie kolesá, vpredu sedačka pre malého a mal všetko čo bicykel má mať: aj svetlá, blatníky, pumpu, aj ventilky mali čiapočku. Šetrila si ho, chodila na ňom do roboty, na nákupy, do záhrady. Nesmeli sme si ho len tak požičať. Keď sme boli bohatší tak už sme postupne dostali bicykle za vysvedčenie alebo k Vianociam - tak to sme boli králi na Liberte alebo Eske.
Keď sa praskla pneumatika, tak sme to vedeli aj my deti opraviť: duša sa namočila do lavóra aby sa videlo kde uniká vzduch a predávala sa taká súprava v krabičke kde už bolo všetko: fleky na zalepenie aj lepidlo, dokonca aj v takej tobolke benzín na očistenie duše. Takže to bola taká pohotovosť uložená vzadu v taštičke, kde boli aj kľúče na vytiahnutie sedadla alebo na pritiahnutie pedálov.

Tie bicykle sa potom všelijako kombinovali: z jedného sa vzali riadidlá, z druhého kolesá no a namontovalo sa to na kostru čo sa niekde našla. Natrelo sa to nejakou svedčnou farbou a už sa jazdilo. Koľkokrát sme sa rozpleštili, kolená a členky obité - nevadilo. A čo sa dnes najviac čudujem, tak sme ich mali takmer celý deň opreté o činžiak a len málokedy sa stalo že ho niekto ukradol: veď každý si ľahko zmontoval svoj.

mimotemy
A teraz pri také "červené more" chodíme na dovolenky a vytešujeme sa z podmorského života v ňom.
Ale tá naša mladosť bola aj tak krásna.
Od mojej slovenčinárky na SŠ by si za výrok "pri také červené more" najskôr chytila päťku. ;) (Má tam byť "ku").

Môj spolužiak na ZŠ mal v diktáte na 1/2 strany asi 96 chýb. Zo SJ mal samé 4,5. Na konci posledného ročníka pred uzatváraním známok mu učiteľka SJ (a zároveň aj naša triedna) pred celou triedou dopísala nejaké lepšie známky, aby nerachol, lebo tata mu vybavil učňovku.
(Myslím si, že spolužiak mal nejakú dys...., lenže za mojich mladých čias sa takéto nenosilo. Učitelia ho nechával preliezť z ročníka do ročníka. Keby ho slovenčinárka nechala v poslednom ročníku rachnúť, nepomohlo by mu to, aby sa lepšie učil, keďže sa mu nikto nevenoval ako dieťaťu s dys....)

Spomínam na tie všelijaké pozliepané bicykle:

boli s hrkotajúcimi blatníkmi, niektorí aj bez lebo zhrdzaveli a keď pršalo, tak sme boli celí okydaní od blata. Pánske (pre tatkov do roboty) mali štanglu, ktorú sme omotali dekou a priviazali špagátom........
si mi pripomenula - bicyklové akcie - doma sme mali jeden ale ten bol staršieho brata. tak som s rovesníkmi snoril po povalách opustených barákov, kde sme našli potrebný "materiál" - kostru, ráfiky, šajbu, a ostatné sme dokúpili. to boli monštrá - predný ráfik čierny, zadný modrý, kostra svetlomodrá. no zborku a rozborku bicykla + centrovanie kolies sme ovládali dokonale.:)

Spomínam na tie všelijaké pozliepané bicykle:

boli s hrkotajúcimi blatníkmi, niektorí aj bez lebo zhrdzaveli a keď pršalo, tak sme boli celí okydaní od blata. Pánske (pre tatkov do roboty) mali štanglu, ktorú sme omotali dekou a priviazali špagátom. To bolo pre najmenšieho brata. Vzadu bolo železné sedátko, tak tam sa tiež dala deka alebo malý vankúšik, esteticky sa to primontovalo a to bolo pre väčšieho brata. No a ja som ťahala: jednou nohou som podliezla štanglu a kým sme prišli k rieke tak som mala kotníky obité. Brzdilo sa len potiahnutím pedálov dozadu, lebo určite predná brzda nefungovala. Vpredu svetlo na dynamo, vzadu odrazové sklíčko určite chýbalo.

To už mamin bicykel bol elegantnejší - menšie kolesá, vpredu sedačka pre malého a mal všetko čo bicykel má mať: aj svetlá, blatníky, pumpu, aj ventilky mali čiapočku. Šetrila si ho, chodila na ňom do roboty, na nákupy, do záhrady. Nesmeli sme si ho len tak požičať. Keď sme boli bohatší tak už sme postupne dostali bicykle za vysvedčenie alebo k Vianociam - tak to sme boli králi na Liberte alebo Eske.
Keď sa praskla pneumatika, tak sme to vedeli aj my deti opraviť: duša sa namočila do lavóra aby sa videlo kde uniká vzduch a predávala sa taká súprava v krabičke kde už bolo všetko: fleky na zalepenie aj lepidlo, dokonca aj v takej tobolke benzín na očistenie duše. Takže to bola taká pohotovosť uložená vzadu v taštičke, kde boli aj kľúče na vytiahnutie sedadla alebo na pritiahnutie pedálov.

Tie bicykle sa potom všelijako kombinovali: z jedného sa vzali riadidlá, z druhého kolesá no a namontovalo sa to na kostru čo sa niekde našla. Natrelo sa to nejakou svedčnou farbou a už sa jazdilo. Koľkokrát sme sa rozpleštili, kolená a členky obité - nevadilo. A čo sa dnes najviac čudujem, tak sme ich mali takmer celý deň opreté o činžiak a len málokedy sa stalo že ho niekto ukradol: veď každý si ľahko zmontoval svoj.

Keď spomínaš tú štangľu na bicykli- ja som vozil na nej spolužiačku a vtedy som ešte nepochopil, že prečo najvačšiu radosť mala z toho a nabádala ma, aby som jazdil po čo najvačších jamách...:D
Pochopil som to až o pár rokov neskor...;)

ja som mal taký Ukrajina,vždy som musel ostatných dohánat,aspon som pochopil prečo Rusi vyhrávali Preteky mieru

...šmarjáá, bicykel!..mama mi bola kúpiť bicykel až v Handlovej,krásny šedo-červený, dámsky,ako pre veľkých...stála pred činžákom, keď som sa šla na ňom prvý krát povoziť..okolo nás chodili autobusy, jasné, že jeden práve tade, kade som ja mala naplánované..debo zatrúbil, ja som sa zľakla, pustila rúčky z držadiel, bicykel spadol ,ja cez neho, autobus asi pol metra vedľa mňa...tak ma ubila, že mi odpadla chuť na vozenie až pokial ma Roman nevolal kradnúť kukuricu na bicykli, lebo to bolo ďaleko,až za riekou..

ja som mal taký Ukrajina ... ale bol to nezmar :D (ten bicykel!)

Juj,aj ja som si spomenula na moje bicyklove zaciatky.
Ucila som sa na dedkovej velkej "koze",ako sme ju familiarne volali.Pre dedka to bol poklad, vzdy nalesteny, cistucky, v 100% stave,sluzil mu dlhe desiatky rokov...

Samozrejme ze na decku postavu bol obrovsky, tak sa nasadalo a vysadalo pri nejakom muriku. Ak murik nebol, tak sa jazdilo zboku,pod rurou.
Boze, dnes to nechapem,ako sa to dalo :confused::---:D

Na tom bycikli sme sa ucili vozit postupne vsetci surodenci,sesternice,bratranci,obcas aj nejake decka z ulice. Ale vydrzal bez vaznejsej ujmy.
Dedko ho mal velmi rad,este vo vysokom veku sa denne previezol. Rozpraval nam,ako s nim bol na fronte, vraj v bicyklovej rote :D.

Bicyklik prezil vsetko mozne,ale novu,porevolucnu dobu a zmenu zivotneho stylu niektorych spoluobcanov uz nie. Niekto ho ukradol...:mee::rolleyes::confused:

a radi sme sledovali dievčatá ako cvičia /v modrých trenkách a bielých tričkách/alebo ako sa opalujú v tých nádherných plavkách.

...a ako sme nacvičovali spartakiádu...jediná výhoda bola v tom, že sme sa ako cvičiaci neučili...na štadione v PD sme zmokli ako myši, tričká obtiahnuté a nasiaknuté vodou, chalani si nás vtedy považovali,boli by viedli reči pod lejakom donekonečna..

...a ako sme nacvičovali spartakiádu...jediná výhoda bola v tom, že sme sa ako cvičiaci neučili...na štadione v PD sme zmokli ako myši, tričká obtiahnuté a nasiaknuté vodou, chalani si nás vtedy považovali,boli by viedli reči pod lejakom donekonečna..

lepšie sa debatovalo ako cvičilo :D

tričká obtiahnuté a nasiaknuté vodou, chalani si nás vtedy považovali,boli by viedli reči pod lejakom donekonečna.. .... asi bolo o čom debatovať a na čo pozerať ;):D:D:D:D:D:D:cool:

U nás boli až dve vojenské posádky: na jednom konci letci, na druhom delostrelci. A tí tiež nacvičovali okresnú spartakiádu na štadióne v bielych trenkách. Takže keď si odmyslíte tie nohy-hokejky tak im to tiež pasovalo keď popršalo alebo sa museli pri cvičení vyváľať v nejakej mláke.......drgľovali zubami, ale museli vydržať, veď boli vojaci a nie bábovky (neviem si predstaviť môjho syna, večer by som mu volala pohotovosť, dostal by zápaľ pľúc, 40 teploty, maródoval by na kríže a 2 roky by užíval žeň-šeň).

..no, kapitola sama pre mňa- vojaci...často sme cestovali autom cez TO, okolo kasární, jasné..a vonku pred bránou vždy takí dvaja feš, šik a šlang vojačkovia na stráži..no neobzri sa!...a mama sa vždy snažila ma nejako rozptýliť, aby som sa neobzerala a netýrila ich mávaním...a rada som chodila v Piešťanoch na letisko,akože na prechádzku s malým synom mojej sesternice..tam bolo čo kuknúť...ale to som už bola slečna,pekná...