Moji starý rodičia sú v domove dôchodcov a ja by som chcela od nich odkúpiť ich byt. Háčik je v tom, že starká už prakticky je na smrteľnej posteli a nie je schopná akéhokoľvek úsudku. Byt je napísaný na oboch. Po smrti jedného z mnželov ide automaticky byt do dedičského konania? v tom prípade ako mi môže starký predať byt, keď starká sa sama nemôže podpísať?
ďakujem

Nie , nemôže .

Zbavenie svojprávnosti ...

Dedičské konanie - dane !!!...žiadne obchádzanie zákonov !!!! :confused:





P.S.:
Aj by sa dalo , aj by som vedel ....ale ...........to ale je podstatné !!!!! ;)

Ak by manžel predal spoločnú nehnuteľnosť so súhlasom manželky, nemusí byť ona účastníčkou zmluvy (podpísaná). Súhlas môže byť aj ústny, tichý, konkludentný. Pri nárokovaní iných dedičov - súhlas by bolo treba dokázať. Starká však už súhlas zjavne dať nemôže.

Ak by manžel predal spoločnú nehnuteľnosť bez súhlasu manželky, ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. To znamená, že na právny úkon sa pozerá ako na platný, ak oprávnená osoba do troch rokov neuplatní neplatnosť právneho úkonu. Oprávnenou osobou je tak manželka, ako aj dedičia po nej.

Ďakujem, za pohotové užitočné odpovede, žial moja otázka s musí zmeniť, bo starkin časť majetku prejde do dedičského konania a dediť ponej by mali manžel a deti. Lenže sú to všetko manželove deti, oni nemali spoločného potomka. Keďže im nebola vlastná matka, majú takisto manželove deti právo na dedičstvo?
:confused:

Ďakujem, za pohotové užitočné odpovede, žial moja otázka s musí zmeniť, bo starkin časť majetku prejde do dedičského konania a dediť ponej by mali manžel a deti. Lenže sú to všetko manželove deti, oni nemali spoločného potomka. Keďže im nebola vlastná matka, majú takisto manželove deti právo na dedičstvo?
:confused:
Manzelove deti z ineho manzelstva nie su dedicia po starkej /ak si ich neosvojila/

Dedenie zo zákona
V prípade že poručiteľ nenapíše závet postupuje sa pri určovaní podielu dedičstva zo zákona. Pre túto potrebu sú dediči rozdelený do štyroch dedičských skupín. Základným východiskom pre určenie, ktorý zákonný dedič patrí do ktorej dedičskej skupiny je jeho príbuzenský či iný vzájomný vyťah. Podľa zákona najprv dedia zákonný dediči z prvej skupiny, ak nie sú dedia zákonný dediči zo skupiny druhej, tretej a štvrtej a to nasledovne:

1. Prvú dedičskú skupinu tvoria zákonný dediči, ktorí k poručiteľovi počas jeho života mali najbližší vzťah. Patria sem poručiteľove deti a manžel, pokiaľ v deň smrti manželstvo trvalo. Za poručiteľovo dieťa sa považuje aj dieťa osvojené. Uplatňuje sa tu rovnosť dedičských podielov – deti a manžel /-ka/ dedia rovnakým dielom. V prípade že nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho podiel rovnakým dielom jeho deti, ak nededia ani tie, alebo niektoré z nich dedia rovnakým dielom potomci.
2. Druhú dedičskú skupinu tvorí manžel /-ka/ poručiteľa, jeho rodičia a osoby, ktoré s ním žili najmenej jeden rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o domácnosť alebo boli odkázaný na výživou na poručiteľa. V danej skupine dedí manžel/-ka/ polovicu a medzi ostatné osoby sa rozdelí rovnakým pomerom zostávajúcej polovice dedičstva.
3. Tretiu dedičskú skupinu tvoria poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí s ním žili najmenej po dobu jedného roku v spoločnej domácnosti, poprípade sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaný na výživu poručiteľa. V tejto skupine sa uplatňuje rovnosť dedičských podielov.
4. Štvrtú dedičskú skupinu tvoria poručiteľovi prarodičia. V tejto skupine sa uplatňuje rovnosť dedičských podielov, a ak nededí žiadny z nich, , dedia rovnakým dielom ich deti.

Z odpovede od arizony vyplýva, že dediť bude (v druhej skupine) manžel, keďže žili v domove dôchodcov a zrejme nemali spoužijúce osoby, ani také, čo by boli odkázané na ich výživu (nemyslí sa výživné). Starký ti teda teraz môže byt predať.