Dobrý deň, neviem, kde to zaradiť, ale nič podobné som tu nenašla... chcela by som sa opýtať: pred tromi rokmi sme na základe súhlasu spoluvlastníkov dostali povolenie na drobnú stavbu (preliezky) na spoločnom pozemku. na základe tohoto sa nám podarilo vybaviť grant, dostali sme ho, kúpili a zrealizovali montáž preliezok. ja som figurovala ako príjemca daru. Odvtedy sa nám na nich deti hrajú, čo sa ale nepáči starému pánu domovníkovi. preto zvolal domovú schôdzu v priľahlej bytovke, (postavenej na pozemku s iným parcelným číslom), na schôdzi boli prítomní deviati, z toho len štyria z vlastníkov pozemku pod preliezkami, ostatní pozemok nevlastnia. Domovník si sám uzavrel, že preliezky treba odstrániť, čo napísal aj do zápisnice, pričom o odstránení preliezok na schôdzi nebola reč. Iba o tom, že sa zle kosí tráva pod nimi, takže treba niečo urobiť so štrkovým podložím. do zápisnice uviedol, že na odstránenie preliezok dali súhlas deviati z deviatich (čo nie je pravda). Ale už stihol pobehať aj mestský úrad, všetko preto, aby sa preliezky odstránili. Má vôbec právo zhromaždenie priľahlej bytovky vyjadrovať sa na schôdzi k odstráneniu preliezok, keď je to na inom pozemku? ( na grant nestačila schôdza, museli sme mať súhlas od každého vlastníka zvlášť) Ako sa odvolať, že domovník napísal iné do zápisnice a iné bola pravda? Má povolenie k drobnej stavbe nejaké časové ohraničenie? Ak to náhodou dá odstrániť (hoci my tie preliezky tam chceme), môžeme od neho nejakým spôsobom vymáhať, aby ten grant vrátil on prípadne tí, čo sa súhlasne vyjadrili na schôdzi? Týka sa to vôbec bytovky, alebo sa to hodnotí ako samostatný pozemok, keď to má iné parcelné číslo ako pozemok pod bytovkou? Má právo sa k tomu vyjadrovať bytové družstvo? (keď toto má na starosti bytové a nebytové priestory? o danom pozemku nemáme v zmluve so správcom ani slovo ). Ďakujem
Nedali vám súhlas s umiestnením preliezok na nejaký určitú (definovanu) dobu? Alebo nemáte s nimi zmluvu, za akých podmienok môžu svoj súhlas odvolať? Alebo nezriaďovalo sa vecné bremeno?

Dobrý deň, neviem, kde to zaradiť, ale nič podobné som tu nenašla... chcela by som sa opýtať: pred tromi rokmi sme na základe súhlasu spoluvlastníkov dostali povolenie na drobnú stavbu (preliezky) na spoločnom pozemku. na základe tohoto sa nám podarilo vybaviť grant, dostali sme ho, kúpili a zrealizovali montáž preliezok. ja som figurovala ako príjemca daru. Odvtedy sa nám na nich deti hrajú, čo sa ale nepáči starému pánu domovníkovi. preto zvolal domovú schôdzu v priľahlej bytovke, (postavenej na pozemku s iným parcelným číslom), na schôdzi boli prítomní deviati, z toho len štyria z vlastníkov pozemku pod preliezkami, ostatní pozemok nevlastnia. Domovník si sám uzavrel, že preliezky treba odstrániť, čo napísal aj do zápisnice, pričom o odstránení preliezok na schôdzi nebola reč. Iba o tom, že sa zle kosí tráva pod nimi, takže treba niečo urobiť so štrkovým podložím. do zápisnice uviedol, že na odstránenie preliezok dali súhlas deviati z deviatich (čo nie je pravda). Ale už stihol pobehať aj mestský úrad, všetko preto, aby sa preliezky odstránili. Má vôbec právo zhromaždenie priľahlej bytovky vyjadrovať sa na schôdzi k odstráneniu preliezok, keď je to na inom pozemku? ( na grant nestačila schôdza, museli sme mať súhlas od každého vlastníka zvlášť) Ako sa odvolať, že domovník napísal iné do zápisnice a iné bola pravda? Má povolenie k drobnej stavbe nejaké časové ohraničenie? Ak to náhodou dá odstrániť (hoci my tie preliezky tam chceme), môžeme od neho nejakým spôsobom vymáhať, aby ten grant vrátil on prípadne tí, čo sa súhlasne vyjadrili na schôdzi? Týka sa to vôbec bytovky, alebo sa to hodnotí ako samostatný pozemok, keď to má iné parcelné číslo ako pozemok pod bytovkou? Má právo sa k tomu vyjadrovať bytové družstvo? (keď toto má na starosti bytové a nebytové priestory? o danom pozemku nemáme v zmluve so správcom ani slovo ). Ďakujem



Občiansky zákonník
§ 139

(1) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

(2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

(3) Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.
Do toho môžu kecať iba spoluvlastníci. Ak sa nedohodnú, tak to treba riešiť na súde.

Pri rozhodovaní o využití spoločného majetku - pozemku - sa v tomto prípade hlasuje podľa zákona o vlasntíctve bytov. Ak by bola schôdza zvolaná riadne (t.j. podľa zákona), aj tí 4 môžu byť väčšina.

Pri rozhodovaní o využití spoločného majetku - pozemku - sa v tomto prípade hlasuje podľa zákona o vlasntíctve bytov. Ak by bola schôdza zvolaná riadne (t.j. podľa zákona), aj tí 4 môžu byť väčšina.

Povedzme že až po hodine po ohlásenom začiatku schôdze.
Ale nebude sa to volať väčšina, hoci to bude dostatočný počet prítomných, ktorí rozhodnú nadpolovičnou väčšinou (t.j. v tomto prípade 3 )

Bude to nadpolovičná väčšina prítomných hodinu po začatí rokovania.

Bude to nadpolovičná väčšina prítomných hodinupo začatí rokovania.

Myslím, že v zákone to je inak.

Že ak sa ohlásenú schôdzu nepodarilo začať pre menej prítomných ako vyžaduje zákon, tak hodinu nato (pre niektoré veci) ich stačí bársakomálo na rozhodnutie nadpolovičnou väčšinou (ale asik by bolo dobre keby aspoň 3 boli ).

Myslím, že v zákone to je inak.

Že ak sa ohlásenú schôdzu nepodarilo začať pre menej prítomných ako vyžaduje zákon, tak hodinu nato (pre niektoré veci) ich stačí bársakomálo na rozhodnutie nadpolovičnou väčšinou (ale asik by bolo dobre keby aspoň 3 boli ).
Napísal si (obsahovo) presne to isté, čo Verkaz ;) Len inými slovami a menej zrozumiteľne ;)

Zákon o vlastníctve bytov
§ 14
(2) Pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených ; to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa odseku 3, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i), § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4.

Mpatrac, napísala som to dobre: aj tí 4 môžu byť väčšina, ktorá rozhodne. ;) (väčšina zúčastnených).

S vedľajšou bytovkou tvoríte či netvoríte jeden bytový dom? Prečo sú len štyria vlastníkmi priľahlého pozemku z vedľajšieho vchodu/bytovky? Aké práva majú k pozemku tí ostatní?
Tých 9, čo dali súhlas so stavbou na pozemku sú vlastníkmi pozemku? A vlastníkmi bytov sú v ktorom dome? Akým právom zvolával nejaký "domovník" schôdzu? Kto overoval zápisnicu?

Prepáč, ak sa pýtam od veci, tak sa idem vyspať. Ak však spoluvlastníci pozemku dali súhlas na drobnú stavbu, môže domovník behať aj pred úradom vlády. A kedže bolo o tej stavbe rozhodnuté kladne, tak to asi bolo v poriadku.

Yoko píše, že na preliezky dostali grant. Asi by im ho žiadna inštitúcia neposkytla bez toho, aby mali súhlas vlastníkov pozemku, na ktorom chceli preliezky postaviť.

Ďakujem za poradu, my sme to mali všetko v poriadku, ináč by nám grant neposkytli. čo sa týka súhlasu, nemali sme žiadne časové obmedzenie, ani nájomnú zmluvu. je nás 19 vlastníkov pozemku. Schôdze sa zúčastnilo iba 9 ľudí, aj to iba 8 a deviata susedka to podpísala po schôdzi. a takisto potvrdila, že o tomto probléme nebola reč. aj ona sa kvôli tomu povadila s domovníkom. všetci sa len vadia a už ma to nebaví. veď to má ľudí spájať, nie rozdeľovať...

čo sa týka tej hodine po začatí, nebolo to po hodine, pretože hodinu po začiatku tam už nikto nebol, ale to sa nedá dokázať...

čo sa týka tej hodine po začatí, nebolo to po hodine, pretože hodinu po začiatku tam už nikto nebol, ale to sa nedá dokázať...

Čo tu riešiš kedy a koľko to trvalo? Keď nie sú vlastníci, tak o tom nemajú čo hlasovať.
To by som aj ja mal prehlasovať svojich súrodencov(spoluvlastníkov rodinného domu, na vidieku) na schôdzi spoločenstva vlastníkov bytového domu v Bratislave?:eek::eek::eek:

Stavebný úrad by rozhodoval o zbúraní stavby len ak by ohrozovala bezpečnosť a pod.
O stavbe môže rozhodnúť súd podľa 135c, ak by bola stavba zriadená na cudzom pozemku bez oprávnenia. Aj v takom prípade sa prihliada na účel stavby a škodu spôsobovanú vlastníkovi stavby aj vlastníkovi pozemku.
Podľa mňa nemusíš mať obavy, nemusíš nič robiť, dedko sa popáli sám. Ak by nejaké rozhodnutie niekto vydal, vždy sa môžeš odvolať a aj súdiť.

§ 135c

(1) Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").
(2) Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
(3) Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.