dzufka
24.06.11,17:39
Dobrý den, ospravedlnujem sa ak sa tu táto téma už riešila, ale nič podobné som tu nenašla v tej rýchlosti nenašla a namam moc času aby som všetky temy prehladavala. Pracujem v čr už 9 rokov, z toho asi 4. rok idem podat danové priznanie (čo som sa len nahodou dozvedela že sa to musi i ked pracujem v zahraniči). Chcela by som sa opytat či je fakt nutné podavat danové priznanie ak tu žijem taku dlhu dobu, i ked mam doma trvalý pobyt. Asi posledné dva roky, vždy v lete ked som mala trochu času počas dovolenky na slovensku som tu hladala odpovede na otázky ohladne podavania DP. Boli problémy kvoli zmene zákona a pojmom "superhrubá mzda" v ČR, a iné komplikacie. Naštastie som tu vždy našla odpoved, za čo velmi pekne dakujem. Vtedy som tomu venovala dost času, ale rok zase prešiel a treba mi podat znovu DP. Začiatkom roku som podala žiadost o okdlad na podanie dp,ale doteraz mi žiadna odpoved neprišla(po minule roky mi vždy prišla odpoved a žiadost o odklad mi vždy schválili) a už ma to fakt obtažuje riešit vždy nejaké komplikacie takto na dialku.
Z toho čo som vtedy na nete vyčítala som pochopila že DP podavat nemusím ak mam stredisko životných zaujmov v ČR, to znamena že tu mám stálu prácu, stály byt (nemusí byt v osobnom vlastníctve, stačí v nájme).Ako to mam teda riešit ak som doteraz dp podavala? Mam poslat nejaku žiadost na danový urad, doložit nejakými dokladmi? Alebo čo s tým, prosím poradte, pozeram že som sa tu dost rozpísala a neviem či som dost objasnila všetky okolnosti, tak sa ospravedlnujem.
Z toho čo som vtedy na nete vyčítala som pochopila že DP podavat nemusím ak mam stredisko životných zaujmov v ČR, to znamena že tu mám stálu prácu, stály byt (nemusí byt v osobnom vlastníctve, stačí v nájme).Ako to mam teda riešit ak som doteraz dp podavala? Mam poslat nejaku žiadost na danový urad, doložit nejakými dokladmi? Alebo čo s tým, prosím poradte, pozeram že som sa tu dost rozpísala a neviem či som dost objasnila všetky okolnosti, tak sa ospravedlnujem.
ekopo
24.06.11,15:50
v krátkosti:
-tento rok sa nežiadalo o odklad, ale oznamovalo
-ak je všetko tak ako opisuješ a sú splnené všetky podmienky, tak DP v SR nepodávaš....(nemala si príjem v SR, bol výhradne len v ČR, väčšinu roka si strávila v ČR, máš stály pobyt.....)
-tento rok sa nežiadalo o odklad, ale oznamovalo
-ak je všetko tak ako opisuješ a sú splnené všetky podmienky, tak DP v SR nepodávaš....(nemala si príjem v SR, bol výhradne len v ČR, väčšinu roka si strávila v ČR, máš stály pobyt.....)
dzufka
24.06.11,15:54
ale ja som už podala žiadost o odklad na podanie dp za minulý rok, tak mam ešte normalne podadat dp? a dalšie roky nepodávat, alebo už ani teraz nemusím? Možem sa ešte opytat aké podmienky su pre to aby som nemusela dp v SR podavat, či sa nahodou niečo od minulého roku nezmenilo?
betka
26.06.11,18:50
Daňové priznanie – zdaňovanie príjmov zo zahraničia.
Dušan Gúčik, Finance.sk 15.3.2010
Rezident – nerezident Slovenskej republiky
Pre správne určenie ako postupovať pri zdaňovaní príjmu zo zahraničia je dôležité určenie daňovej rezidencie. Podľa § 2 písm. d) bod 1zákona 595/2003 z. z. o dani z príjmov, slovenským rezidentom je ten, kto má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, alebo sa zdržiava na území Slovenskej republiky dlhšie ako 183 dní v príslušnom kalendárnom roku.
Právne úpravy v každom štáte stanovujú vlastné kritériá na určenie daňovej rezidencie. Preto môže nastať situácia, keď sa občan SR s trvalým pobytom na Slovensku nebude považovať za daňového rezidenta Slovenskej republiky. A to z dôvodu, že je prítomný a dosahuje príjmy v inej krajine EÚ.
Dochádza ku konfliktu daňovej rezidencie, pri ktorej sa postupuje podľa rozhodovacích podmienok na určenie daňovej rezidencie, ktoré sú obsahom príslušných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskom a príslušnou krajinou. Ide o medzinárodné zmluvy, ktoré majú prednosť pred slovenskou daňovou legislatívou.
Vo všetkých zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia sa opakujú hľadiská (podmienky ) pre určenie daňovej rezidencie. Daňovník je rezidentom v štáte :
a/ v ktorom má trvalý pobyt, alebo v ktorom má k dispozícii stály byt,
b/ ak má k dispozícii stály byt v oboch štátoch, považuje sa za rezidenta štátu ku ktorému má
užšie osobné, rodinné, kultúrne a hospodárske vzťahy (tzv. stredisko životných záujmov),
c/ ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životných záujmov,
alebo ak nemá k dispozícii stály byt v žiadnom štáte, považuje sa za rezidenta len toho
štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava (viac ako 183 dní v roku),
d/ ak sa občan obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo sa nezdržiava v žiadnom z nich,
považuje sa za rezidenta len toho štátu, ktorého je štátnym príslušníkom,
e/ ak je občan štátnym príslušníkom oboch štátov alebo nie je štátnym príslušníkom žiadneho
z nich, príslušné orgány zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.
O tom, s kým má Slovensko uzatvorené zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia môžete nájsť informácie na stránke drsr.sk, aké zmluvy sa týkajú krajín EU sa dozviete aj z našej abecedy Zamedzenie dvojitého zdanenia.
Ak daňovník zistí, pri zohľadnení všetkých podmienok, že je rezidentom SR podáva daňové priznanie na Slovensku.
Kto a kedy je povinný podať daňové priznanie na Slovensku pri príjme zo zahraničia.
Občan – daňový rezident Slovenskej republiky je povinný podať daňové priznanie za rok 2009, vtedy ak za rok 2009 dosiahol príjmy podliehajúce dani (kdekoľvek vo svete ) vo výške presahujúcej čiastku 2 012,85 eur (§ 32 zákona č.595/2003 z. z. o dani z príjmov).
V daňovom priznaní daňovník musí uviesť všetky príjmy, podliehajúce dani a dosiahnuté na Slovensku aj v zahraničí.
Ako teda postupovať pri zdanení príjmu zo zahraničia.
Ak daňovník, rezident SR má príjem zo Slovenska aj zo zahraničia postupuje pri zdanení tak, že si vyrovná daň v zahraničí a vyžiada si potvrdenie o vyrovnaní dane (daňový domicil).
Tento doklad preukazuje, že vyrovnal daň v zahraničí zo svojich príjmov. Na základe tohto dokladu, ktorý si prinesie na Slovensko zahrnie takzvané „celosvetové príjmy“ do svojho daňového priznania na Slovensku a doklad priloží ako prílohu k daňovému priznaniu.
V prípade, že daňovník pracuje a má príjmy celý rok len v zahraničí a na Slovensku žiadne príjmy nemá, postupuje tak , že príjmy v zahraničí zdaní. Zároveň skúma či je rezidentom SR.
Ak rezidentom SR je, podá daňové priznanie aj na Slovensku, ak nie je, tak na Slovensku daňové priznanie podať nemusí.
Správne určenie daňovej rezidencie a nadväzne správne zdanenie príjmov na Slovensku aj v zahraničí si daňovník môže zabezpečiť dvoma spôsobmi :
1. využitím služieb odborníka,
2. postupovaním vlastnými silami.
Dušan Gúčik, Finance.sk 15.3.2010
Rezident – nerezident Slovenskej republiky
Pre správne určenie ako postupovať pri zdaňovaní príjmu zo zahraničia je dôležité určenie daňovej rezidencie. Podľa § 2 písm. d) bod 1zákona 595/2003 z. z. o dani z príjmov, slovenským rezidentom je ten, kto má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, alebo sa zdržiava na území Slovenskej republiky dlhšie ako 183 dní v príslušnom kalendárnom roku.
Právne úpravy v každom štáte stanovujú vlastné kritériá na určenie daňovej rezidencie. Preto môže nastať situácia, keď sa občan SR s trvalým pobytom na Slovensku nebude považovať za daňového rezidenta Slovenskej republiky. A to z dôvodu, že je prítomný a dosahuje príjmy v inej krajine EÚ.
Dochádza ku konfliktu daňovej rezidencie, pri ktorej sa postupuje podľa rozhodovacích podmienok na určenie daňovej rezidencie, ktoré sú obsahom príslušných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskom a príslušnou krajinou. Ide o medzinárodné zmluvy, ktoré majú prednosť pred slovenskou daňovou legislatívou.
Vo všetkých zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia sa opakujú hľadiská (podmienky ) pre určenie daňovej rezidencie. Daňovník je rezidentom v štáte :
a/ v ktorom má trvalý pobyt, alebo v ktorom má k dispozícii stály byt,
b/ ak má k dispozícii stály byt v oboch štátoch, považuje sa za rezidenta štátu ku ktorému má
užšie osobné, rodinné, kultúrne a hospodárske vzťahy (tzv. stredisko životných záujmov),
c/ ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životných záujmov,
alebo ak nemá k dispozícii stály byt v žiadnom štáte, považuje sa za rezidenta len toho
štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava (viac ako 183 dní v roku),
d/ ak sa občan obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo sa nezdržiava v žiadnom z nich,
považuje sa za rezidenta len toho štátu, ktorého je štátnym príslušníkom,
e/ ak je občan štátnym príslušníkom oboch štátov alebo nie je štátnym príslušníkom žiadneho
z nich, príslušné orgány zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.
O tom, s kým má Slovensko uzatvorené zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia môžete nájsť informácie na stránke drsr.sk, aké zmluvy sa týkajú krajín EU sa dozviete aj z našej abecedy Zamedzenie dvojitého zdanenia.
Ak daňovník zistí, pri zohľadnení všetkých podmienok, že je rezidentom SR podáva daňové priznanie na Slovensku.
Kto a kedy je povinný podať daňové priznanie na Slovensku pri príjme zo zahraničia.
Občan – daňový rezident Slovenskej republiky je povinný podať daňové priznanie za rok 2009, vtedy ak za rok 2009 dosiahol príjmy podliehajúce dani (kdekoľvek vo svete ) vo výške presahujúcej čiastku 2 012,85 eur (§ 32 zákona č.595/2003 z. z. o dani z príjmov).
V daňovom priznaní daňovník musí uviesť všetky príjmy, podliehajúce dani a dosiahnuté na Slovensku aj v zahraničí.
Ako teda postupovať pri zdanení príjmu zo zahraničia.
Ak daňovník, rezident SR má príjem zo Slovenska aj zo zahraničia postupuje pri zdanení tak, že si vyrovná daň v zahraničí a vyžiada si potvrdenie o vyrovnaní dane (daňový domicil).
Tento doklad preukazuje, že vyrovnal daň v zahraničí zo svojich príjmov. Na základe tohto dokladu, ktorý si prinesie na Slovensko zahrnie takzvané „celosvetové príjmy“ do svojho daňového priznania na Slovensku a doklad priloží ako prílohu k daňovému priznaniu.
V prípade, že daňovník pracuje a má príjmy celý rok len v zahraničí a na Slovensku žiadne príjmy nemá, postupuje tak , že príjmy v zahraničí zdaní. Zároveň skúma či je rezidentom SR.
Ak rezidentom SR je, podá daňové priznanie aj na Slovensku, ak nie je, tak na Slovensku daňové priznanie podať nemusí.
Správne určenie daňovej rezidencie a nadväzne správne zdanenie príjmov na Slovensku aj v zahraničí si daňovník môže zabezpečiť dvoma spôsobmi :
1. využitím služieb odborníka,
2. postupovaním vlastnými silami.
avalik
16.02.12,12:13
Osoba s trvalym pobytom na Slovensku, prechodne bydlisko v CR (najomna zmluva), prijmy len v CR (zo zamestnania) - t. j. rezident CR (dufam, ze som to dobre pochopila). Prijmy za rok 2011 viac ako 1779,65 € (len z CR).
Z predchadzajuceho prispevku vyplyva, ze danove priznanie na Slovensku podat nemusi.
Ma tato osoba povinnost oznamit Danovemu uradu, ze je rezident CR a z tohto dovodu DP na Slovensku nepodava?
Z predchadzajuceho prispevku vyplyva, ze danove priznanie na Slovensku podat nemusi.
Ma tato osoba povinnost oznamit Danovemu uradu, ze je rezident CR a z tohto dovodu DP na Slovensku nepodava?
jacekova
26.02.12,17:37
Osoba s trvalym pobytom na Slovensku, prechodne bydlisko v CR (najomna zmluva), prijmy len v CR (zo zamestnania) - t. j. rezident CR (dufam, ze som to dobre pochopila). Prijmy za rok 2011 viac ako 1779,65 € (len z CR).
Z predchadzajuceho prispevku vyplyva, ze danove priznanie na Slovensku podat nemusi.
Ma tato osoba povinnost oznamit Danovemu uradu, ze je rezident CR a z tohto dovodu DP na Slovensku nepodava?
posuvam
Z predchadzajuceho prispevku vyplyva, ze danove priznanie na Slovensku podat nemusi.
Ma tato osoba povinnost oznamit Danovemu uradu, ze je rezident CR a z tohto dovodu DP na Slovensku nepodava?
posuvam
Kvaka
26.02.12,17:59
Ak má osoba s trvalým pobytom v SR stály byt v obidvoch štátoch, skúma sa stredisko životných záujmov, kde má rodinu, kde má užšie osobné, rodinné, kultúrne a hospodárske vzťahy. Ak sa ani tak nedá určiť daňová rezidencia, tak sa považuje za rezidenta štátu, kde sa zdržiava viac ako 183 dní v roku. Ak sa teda považuje za rezidenta ČR na základe uvedených kritérií, mala by táto osoba požiadať finančný úrad v ČR o potvrdenie o daňovej rezidencii ČR, dajú jej, ak podmienky spĺňa. Vtedy podáva DP z celosvetových príjmov v ČR. Ak by mala na Slovensku nejaký zdaniteľný príjem, podá DP aj tu, ale len z príjmov na území SR, celosvetové príjmy zdaňuje v ČR. Ak však nemá potvrdenie o daňovej rezidencii ČR, mala by podať DP v mieste trvalého pobytu.
jacekova
26.02.12,18:02
Ak má osoba s trvalým pobytom v SR stály byt v obidvoch štátoch, skúma sa stredisko životných záujmov, kde má rodinu, kde má užšie osobné, rodinné, kultúrne a hospodárske vzťahy. Ak sa ani tak nedá určiť daňová rezidencia, tak sa považuje za rezidenta štátu, kde sa zdržiava viac ako 183 dní v roku. Ak sa teda považuje za rezidenta ČR na základe uvedených kritérií, mala by táto osoba požiadať finančný úrad v ČR o potvrdenie o daňovej rezidencii ČR, dajú jej, ak podmienky spĺňa. Vtedy podáva DP z celosvetových príjmov v ČR. Ak by mala na Slovensku nejaký zdaniteľný príjem, podá DP aj tu, ale len z príjmov na území SR, celosvetové príjmy zdaňuje v ČR. Ak však nemá potvrdenie o daňovej rezidencii ČR, mala by podať DP v mieste trvalého pobytu.
aha, jasné....
a keď nemala príjmy v SR a fin.úrad ČR jej dá potvrdenie o rezidencii ČR, stačí napísať na fin.úrad SR, že nemá príjmy v SR, je rezident ČR a preto nepodáva v SR daňové priznanie, že?
aha, jasné....
a keď nemala príjmy v SR a fin.úrad ČR jej dá potvrdenie o rezidencii ČR, stačí napísať na fin.úrad SR, že nemá príjmy v SR, je rezident ČR a preto nepodáva v SR daňové priznanie, že?
Kvaka
26.02.12,18:04
Nie je povinná to napísať, ale môže.
-Dana-
26.02.12,19:03
Myslím, že ide o rezidenta SR, pokial nie je doklad o českej rezidencii. Stály byt by sa mal chápať ako bývanie na dobu neurčitú, ktoré bude kedykoľvek k dispozícii.
Skopírujem to aj tu
Ak je fyzická osoba považovaná za rezidenta dvoch zmluvných štátov podľa vnútroštátnych daňových predpisov týchto štátov, bude rezidentom toho zmluvného štátu, v ktorom má stály byt.
Vo väčšine prípadov je uvedené kritérium postačujúce na vyriešenie konfliktu dvojitej rezidencie (napr. v situáciách, ak má fyzická osoba stály byt v jednom zmluvnom štáte a je určité obdobie fyzicky prítomná na území druhého zmluvného štátu).
Kritérium stáleho bytu znamená, že fyzická osoba vlastní alebo má v držbe byt, ktorý má stály charakter, je zariadený a udržiavaný pre stále použitie touto fyzickou osobou. Opakom stáleho bytu je pobyt na určitom mieste, ktorý má krátkodobý alebo má časovo obmedzený charakter.
Pri posudzovaní splnenia kritéria stáleho bytu nie je rozhodujúca jeho forma (rodinný dom alebo bytový dom, vlastnený alebo prenajatý fyzickou osobou, prenajatá zariadená miestnosť a pod.).
Rozhodujúcou podmienkou pre splnenie predmetného kritéria je posúdenie stálosti bytu. Posudzovaný byt fyzickej osoby je stály, ak je tejto osobe prístupný nepretržite v každom čase, nie príležitostne na účely krátkodobého pobytu (napr. za účelom obchodnej cesty, študijnej alebo vzdelávacej cesty, návštevy kurzu alebo školy).
Príklad
Pani Čierna, ktorá má trvalý pobyt a stály zariadený byt v Českej republike, sa za účelom doplnkového štúdia na vzdelávacej inštitúcii zdržiava 300 dní v kalendárnom roku v Slovenskej republike.
Podľa vnútroštátnych daňových predpisov týchto štátov je súčasne rezidentom obidvoch štátov (trvalý pobyt v Českej republike a obvyklé zdržiavanie sa v Slovenskej republike). Česká republika má so Slovenskou republikou uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá v článku 4 obsahuje kritériá pre rozhraničenie dvojitej rezidencie.
Keďže ide o krátkodobý a časovo obmedzený pobyt pani Čiernej v Slovenskej republike, pričom má zároveň stály byt v Českej republike, po uplatnení rozhraničovacieho kritéria „stáleho bytu“ bude pani Čierna považovaná za rezidenta Českej republiky
Skopírujem to aj tu
Ak je fyzická osoba považovaná za rezidenta dvoch zmluvných štátov podľa vnútroštátnych daňových predpisov týchto štátov, bude rezidentom toho zmluvného štátu, v ktorom má stály byt.
Vo väčšine prípadov je uvedené kritérium postačujúce na vyriešenie konfliktu dvojitej rezidencie (napr. v situáciách, ak má fyzická osoba stály byt v jednom zmluvnom štáte a je určité obdobie fyzicky prítomná na území druhého zmluvného štátu).
Kritérium stáleho bytu znamená, že fyzická osoba vlastní alebo má v držbe byt, ktorý má stály charakter, je zariadený a udržiavaný pre stále použitie touto fyzickou osobou. Opakom stáleho bytu je pobyt na určitom mieste, ktorý má krátkodobý alebo má časovo obmedzený charakter.
Pri posudzovaní splnenia kritéria stáleho bytu nie je rozhodujúca jeho forma (rodinný dom alebo bytový dom, vlastnený alebo prenajatý fyzickou osobou, prenajatá zariadená miestnosť a pod.).
Rozhodujúcou podmienkou pre splnenie predmetného kritéria je posúdenie stálosti bytu. Posudzovaný byt fyzickej osoby je stály, ak je tejto osobe prístupný nepretržite v každom čase, nie príležitostne na účely krátkodobého pobytu (napr. za účelom obchodnej cesty, študijnej alebo vzdelávacej cesty, návštevy kurzu alebo školy).
Príklad
Pani Čierna, ktorá má trvalý pobyt a stály zariadený byt v Českej republike, sa za účelom doplnkového štúdia na vzdelávacej inštitúcii zdržiava 300 dní v kalendárnom roku v Slovenskej republike.
Podľa vnútroštátnych daňových predpisov týchto štátov je súčasne rezidentom obidvoch štátov (trvalý pobyt v Českej republike a obvyklé zdržiavanie sa v Slovenskej republike). Česká republika má so Slovenskou republikou uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá v článku 4 obsahuje kritériá pre rozhraničenie dvojitej rezidencie.
Keďže ide o krátkodobý a časovo obmedzený pobyt pani Čiernej v Slovenskej republike, pričom má zároveň stály byt v Českej republike, po uplatnení rozhraničovacieho kritéria „stáleho bytu“ bude pani Čierna považovaná za rezidenta Českej republiky
avalik
26.02.12,19:41
aha, jasné....
a keď nemala príjmy v SR a fin.úrad ČR jej dá potvrdenie o rezidencii ČR, stačí napísať na fin.úrad SR, že nemá príjmy v SR, je rezident ČR a preto nepodáva v SR daňové priznanie, že?
potvrdenie o rezidencii zaslat na danovy urad - volala som so spravkynou, taky postup mi odporucila
a keď nemala príjmy v SR a fin.úrad ČR jej dá potvrdenie o rezidencii ČR, stačí napísať na fin.úrad SR, že nemá príjmy v SR, je rezident ČR a preto nepodáva v SR daňové priznanie, že?
potvrdenie o rezidencii zaslat na danovy urad - volala som so spravkynou, taky postup mi odporucila
nika.sum
03.03.12,16:47
Ahoj, ako je to s rezidenciou ak slovensky obcan, pracujuci v Rakusku, ma prijmy lez z Rakuska, takmer cely rok sa zdrziava v Rakusku, ale trvaly pobyt ma v SR? Je rezidentom SR a musi podavat DP?
Fany
11.03.12,15:40
Zamestnanec - trvalý pobyt v SR - práca v ČR 9 mesiacov - príjem cca 9000 € - 3 mesiace evidencia na ÚP v ČR.
Musí podať DP v SR, ak nemá potvrdenie o daňovej rezidencii ČR?
Vráti sa mu preplatok dane zaplatenej v ČR po odpočítaní nezdaniteľného minima?
Ďakujem.
Musí podať DP v SR, ak nemá potvrdenie o daňovej rezidencii ČR?
Vráti sa mu preplatok dane zaplatenej v ČR po odpočítaní nezdaniteľného minima?
Ďakujem.
optimistka
25.03.12,08:05
chcela by som sa spýtať na Váš názor ohľadom určenia rezidencie FO, športovca
má hráčsku zmluvu s českým klubom do r. 2014, je reprezentantom SR, trvalý pobyt na Slovensku, má vlastné bývanie aj v čechách, tam sa aj zdržiava takmer celý rok s výnimkou pár sústredení a dovolenky, rodina na slovensku
za rok 2011 podal DP v čechách z českých príjmov, daň zaplatil a teraz si ju započíta na úhradu DP na SK, tu nemal zatiaľ žiadne príjmy, môže oznámiť slovenskému DU, že nemá povinnosť podať DP, v českom vyznačil, že je rezidentom SK, dá sa to ešte zmeniť ??
má hráčsku zmluvu s českým klubom do r. 2014, je reprezentantom SR, trvalý pobyt na Slovensku, má vlastné bývanie aj v čechách, tam sa aj zdržiava takmer celý rok s výnimkou pár sústredení a dovolenky, rodina na slovensku
za rok 2011 podal DP v čechách z českých príjmov, daň zaplatil a teraz si ju započíta na úhradu DP na SK, tu nemal zatiaľ žiadne príjmy, môže oznámiť slovenskému DU, že nemá povinnosť podať DP, v českom vyznačil, že je rezidentom SK, dá sa to ešte zmeniť ??