nemôžeš mať živnosť v tom obore,v ktorom pracuješ pre niekoho iného ako zamestnanec.....iba ak Ti to povolí zamestnávateľ,o čom pochybujem

Porozprávaj sa so šéfom. Aby ked založís sro ti dal dohodu. Mal by menej výdavkov aj pri tej istej sume čo dostávas teraz. Tým pádom by si robil aj doterajšie aj iné v pohode.

Dobry den.

chcel by som sa opytat ked pracujem v nednej firme ako clovek ktory robi s klimami ( instalaciu ) a mam aj prislusny doklad aby som toto mohol vykonavat, mozem pocast toho ako som zamestnany si zalozit firmu s.r.o. a robit to iste alebo nemozem ostat aj tam aj tam ? cize neviem ci mozem aj pracovat pre firmu aj podnikat resp. zalozit si firmu s.r.o., pretoze patri to medzi remeselne zivnosti

§ 83
Výkon inej zárobkovej činnosti
Na začiatok (http://www.porada.sk/t56527-zakonnik-prace-od-01-03-2010-a.html#hore)

(1) Zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa, len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom.

(2) Zamestnávateľ môže udelený súhlas podľa odseku 1 písomne odvolať. V písomnom odvolaní súhlasu je zamestnávateľ povinný uviesť dôvody zmeny svojho rozhodnutia. Zamestnanec je potom povinný bez zbytočného odkladu zárobkovú činnosť skončiť spôsobom vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov.

(3) Obmedzenia ustanovené v odsekoch 1 a 2 sa nevzťahujú na výkon vedeckej, pedagogickej, publicistickej, lektorskej, prednášateľskej, literárnej a umeleckej činnosti.

-preštuduj si
na tú istú činnosť musíš mať súhlas zamestnávateľa.

lenže to by musel mať štatút zamestnanca, aby sa vyžadoval súhlas. Ak iba založíš sro, tak netreba. Len určiť treba iného nie seba konateľom.

ja ti navrhujem dohodnut sa so sefom, ze po zalozeni sro budes jeho dodavatel, a tym padom mozes robit aj svoje veci

este doplnim tento nazor:

Podnikanie popri zamestnaní

Ing. Ján Mintál

Podnikanie popri zamestnaní z pohľadu Zákonníka práce

Ústava Slovenskej republiky v rámci ustanovenia čl. 35 upravuje hospodárske, sociálne a kultúrne práva. V rámci ods. 1 priznáva každému právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. V rámci ods. 2 uvedeného ustanovenia však môžu byť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností ustanovené zákonom.

Zákonníkom práce je úprava podmienok a obmedzení na výkon určitých činností realizovaná prostredníctvom § 75, ktorý upravuje výkon inej zárobkovej činnosti.

Na základe ods. 1 uvedeného ustanovenia môžu zamestnanci popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnoprávnom vzťahu vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa, u ktorého sú zamestnaní, len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom. Odsek 2 tohto ustanovenia umožňuje zamestnávateľovi udelený súhlas odvolať písomným spôsobom. V písomnom odvolaní súhlasu je zamestnávateľ povinný uviesť dôvody zmeny svojho rozhodnutia. Následne je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu zárobkovú činnosť ukončiť. Učiní tak spôsobom, ktorý vyplýva pre jej skončenie z príslušných právnych predpisov.

V zmysle § 75 ods. 3 je zakázané vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa štatutárnemu orgánu a vedúcim zamestnancom v jeho priamej riadiacej pôsobnosti.

Potrebné je poznamenať, že na výkon vedeckej, pedagogickej, publicistickej, literárnej a umeleckej činnosti sa prezentované ustanovenia nevzťahujú (§ 75 ods. 4 Zákonníka práce). To znamená, že takáto činnosť je povolená každému zamestnancovi bez súhlasu zamestnávateľa.

Možno konštatovať, že § 75 Zákonníka práce určitým spôsobom reguluje výkon inej zárobkovej činnosti a eliminuje neobmedzenú možnosť podnikania. Zamestnávatelia teda prostredníctvom tohto ustanovenia môžu obmedzovať:

• využívanie poznatkov, informácií a výsledkov práce dosiahnutých pri výkone práce v pracovnoprávnom vzťahu pri zárobkovej činnosti vykonávanej popri zamestnaní, ako aj

• zneužívanie postavenia v zamestnávateľskej organizácii.

Zamestnávateľ teda nemôže s výnimkou prípadov uvedených v rámci § 75 Zákonníka práce zakázať zamestnancom ďalšiu zárobkovú činnosť.



Čo znamená pojem “zárobková činnosť”?


Za zárobkovú činnosť pre účely ustanovenia § 75 Zákonníka práce je potrebné považovať:

• zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu:
• pracovný pomer (súbežný),
• dohoda o pracovnej činnosti,
• dohoda o vykonaní práce,
• zárobkovú činnosť v občiansko-právnom vzťahu,
• zárobkovú činnosť v zmysle podnikania (§ 2 Obchodného zákonníka).


Spoločník s. r. o. versus § 75 Zákonníka práce

V praxi sa čoraz častejšie stretávame s prípadmi majetkovej účasti zamestnancov v rôznych obchodných spoločnostiach. Tu je potrebné konštatovať, že ak je zamestnanec napr. spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným, neznamená to, že vykonáva zárobkovú činnosť v zmysle § 75 Zákonníka práce. Na uvedený problém je častokrát aj opačný názor, t.j., že pri nadobúdaní akcií, resp. obchodných podielov iných spoločností so zhodným predmetom činnosti (podľa výpisu z obchodného registra) môže byť zamestnanec zamestnávateľom obmedzovaný.

Osobne zdieľam názor, že pre účely aplikácie § 75 Zákonníka práce musí byť zárobková činnosť spojená s aktívnou činnosťou. To znamená, že akýkoľvek majetkový vklad v obchodnej spoločnosti nepostačuje na to, aby bol takýto majetkový vzťah, týkajúci sa obchodného podielu, považovaný za podnikanie, resp. zárobkovú činnosť. Pri tomto tvrdení je možné sa oprieť o ustanovenie § 113 Obchodného zákonníka, podľa ktorého nevyplýva spoločníkovi okrem povinnosti splatiť svoj majetkový vklad žiadna iná povinnosť spájaná s aktívnou činnosťou v rámci obchodnej spoločnosti.

Pozor! Spoločník a konateľ nie je to isté

V zmysle § 133 Obchodného zákonníka je konateľ oprávnený konať v mene spoločnosti a poverený obchodným riadením. Konatelia sú ďalej v zmysle § 135 Obchodného zákonníka povinní:

• zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva,
• viesť zoznam spoločníkov,
• informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti.

Z uvedeného vyplýva, že za činnosť v zmysle § 75 Zákonníka práce je potrebné považovať tie činnosti konateľa týkajúce sa najmä obchodného vedenia spoločnosti s ručením obmedzeným, ako aj konania v jej mene.

Čo s vnútropodnikovými predpismi?

Z praxe sú známe aj prípady, kedy sa zamestnávateľ snaží eliminovať, prípadne úplne zakázať podnikateľské aktivity a iné vedľajšie príjmy svojich zamestnancov prostredníctvom vydávania vlastných vnútropodnikových predpisov. Tu je potrebné si uvedomiť, že vzťah zamestnanec – zamestnávateľ sa riadi výlučne Zákonníkom práce. Ten problematiku ďalšej zárobkovej činnosti upravuje v spomínanom § 75. Žiadne iné obmedzovania vrátane vlastných vnútropodnikových predpisov, ktoré nie sú právnou normou, neplatia.

pekne rozvedené a v podstate môj záver je zjednodušením vyššie uvedeného.

Dakujem moc pekne, teraz ma napadlo ze je takato situacia :

Mam firmu s.r.o. a chcem s kamaratom zacat robit tieto klimi, cize dopisem si predmety podnikania ktore potrebujem aby som toto mohol vykonavat, ale potrebujem jednu remeselnu cinnost, ktoru pisete hore. Kamarat ktory robi s klimami pracuje v spolocnosti na nu zameranu a ma aj vyucny list na resp. opravnenie robit s klimami. A moja otazka je ci mozem vykonavat taketo veci a fakturovat zaroven pokial on by bol moj zodpovedny veduci tym ze ma to opravnenie aj ked robi v tej firme, alebo sa to neda a musel by byt spolocnikom vo firme mojej?

zodpovedny zastupca moze byt v tvojej sro len zamestnany, no zaroven by nemal vykonavat funkciu zodpovedneho zastupcu v dvoch firmach sucasne.
okrem toho treba dat aj tak pozor na § 75 Zákonníka práce.

Nerobi kamarat nahodou na zivnost u toho "zamestnavatela"?

v tej firme je zamestnany na TPP, chceli by sme to nejaks pravit aby mohol zatial zostat v tej firme a zaroven sme mohli toto rozbehnut, ale jeho sef me neda suhlas, je uz taky, tak preto ze ci sa to da nejak spravit.

v tejto novej firme co chceme spravit ten kamarat ktory ma to opravnenie na klimi by nebol zamestnany vo firme na TPP, preto ze ci sa to da spravit nejak cez zastupcu alebo spolocnika a ako to funguje potom ?

§ 83
Výkon inej zárobkovej činnosti

(1) Zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa, len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom.

dakujem pekne za odpved, ale pokial nedostane suhlas moze sa to nejak osetrit ze by bol spolocnikom vo firme, to by mohol potom?

ak si cital prispevok od 1Dary ( http://www.porada.sk/1778450-post7.html ) tak zalezi len na vyklade zakona, ale v podstate by to tak mohlo fungovat...

v tejto novej firme co chceme spravit ten kamarat ktory ma to opravnenie na klimi by nebol zamestnany vo firme na TPP, preto ze ci sa to da spravit nejak cez zastupcu alebo spolocnika a ako to funguje potom ?
ja viem, tak, že zodpovedný zástupca musí byť vo firme zamestnaný. Tým vzniká problém, že má zamestnanie v rovnakom obore ako je v druhej firme, kde má TPP. Problém súhlasu zamestnávateľa si preniesol tak zo seba na kamaráta.

dakujem pekne za odpved, ale pokial nedostane suhlas moze sa to nejak osetrit ze by bol spolocnikom vo firme, to by mohol potom?

455/1991 Zb. živnostenský zákon (http://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/zivnostenske_podnikanie_zuborova/Uplne_znenie_zivnostenskeho_zakona.pdf)

Prevádzkovanie živnosti prostredníctvom zodpovedného zástupcu
§ 11
(1) Zodpovedný zástupca je fyzická osoba ustanovená podnikateľom, ktorej
prostredníctvom zabezpečuje odborné vykonávanie činnosti počas prevádzkovania živnosti.
Zodpovedný zástupca musí byť pri prevádzkovaní živnosti v pracovnom pomere k
podnikateľovi; to neplatí, ak je ním za podmienok upravených osobitným zákonom28aa) manžel
(manželka) podnikateľa alebo podnikateľov príbuzný v priamom rade alebo súrodenec, alebo
ak ide o právnickú osobu, jej spoločník alebo člen a ak ide o obec, jej starosta.
(2) Zodpovedný zástupca musí spĺňať všeobecné i osobitné podmienky prevádzkovania
živnosti (§ 6 a 7).
(3) Zodpovedný zástupca musí mať bydlisko na území Slovenskej republiky alebo iné oprávnenie na pobyt podľa osobitného predpisu28ab).
(4) Zodpovedným zástupcom právnickej osoby nemôže byť člen dozornej rady, prípadne iného kontrolného orgánu tejto právnickej osoby. Zodpovedným zástupcom fyzickej osoby ani právnickej osoby nemôže byť osoba, ktorej bolo zrušené živnostenské oprávnenie podľa § 58
ods. 1 písm. c) alebo ods. 2 písm. a), a to počas troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o zrušení živnostenského oprávnenia.
(5) Funkciu zodpovedného zástupcu nemožno vykonávať vo viacerých ako v jednej prevádzkarni. V opodstatnených prípadoch môže živnostenský úrad povoliť výnimku.
(6) Ak je podnikateľom právnická osoba, je povinná ustanoviť zodpovedného zástupcu, ak prevádzkuje remeselnú alebo viazanú živnosť alebo v prípadoch podľa odseku 8.
(7) Ak je podnikateľom fyzická osoba, môže ustanoviť zodpovedného zástupcu, ktorého prostredníctvom bude živnosť prevádzkovať. Ak podnikateľ nespĺňa osobitné podmienky prevádzkovania remeselnej živnosti alebo viazanej živnosti (§ 7) alebo ak tieto podmienky spĺňa, ale nemá bydlisko na území Slovenskej republiky alebo oprávnenie na pobyt
podľa odseku 3, je povinný ustanoviť zodpovedného zástupcu, ak tento zákon neustanovuje inak. Fyzická osoba musí tiež ustanoviť zodpovedného zástupcu v prípadoch podľa odseku 8.
(8) Podnikateľ, ktorý má zriadených viac prevádzkarní ako jednu prevádzkáreň alebo združenú prevádzkareň (§ 17 ods. 2) a v nich prevádzkuje remeselnú živnosť alebo viazanú živnosť, je povinný ustanoviť jedného zodpovedného zástupcu, prípadne viacerých zodpovedných zástupcov pre každú takúto prevádzkareň, ak nejde o podnikateľa podľa odseku 12; podnikateľ, ktorý je fyzickou osobou a spĺňa osobitné podmienky na prevádzkovanie živnosti (§ 7), môže úlohy spojené s výkonom funkcie zodpovedného zástupcu vykonávať aj osobne v jednej takejto prevádzkarni alebo za podmienok ustanovených v odseku 5 vo
viacerých takýchto prevádzkarňach.
(9) Ustanovenie zodpovedného zástupcu, ako aj ukončenie výkonu jeho funkcie oznámi podnikateľ živnostenskému úradu v lehote 15 dní. To neplatí pre podnikateľov uvedených v odseku 8.
(10) Ak zodpovedný zástupca prestane vykonávať funkciu, musí podnikateľ v lehote 15 dní ustanoviť nového zodpovedného zástupcu. Do ustanovenia nového zodpovedného zástupcu môže pokračovať v prevádzkovaní živnosti, ak tým neohrozí život, zdravie a bezpečnosť ľudí.
(11) Ustanovenie odseku 10 sa nepoužije, ak v živnosti pokračuje podnikateľ, ktorý je fyzickou osobou, má bydlisko na území Slovenskej republiky a spĺňa všeobecné i osobitné podmienky na prevádzkovanie živnosti.
(12) Zodpovedného zástupcu netreba ustanoviť v prípade, ak podľa osobitného predpisu28b) možno odbornú alebo inú spôsobilosť preukázať iba dokladom vydaným na meno podnikateľa.

z predchádzajúceho mi vychádza, že ak bude spoločníkom a zodpovedným zástupcom, tak nemusí byť v PP. Teda bude v rovnakom postavení aj voči zam-ľovi v terajšom TPP - nič nemusí oznamovať ani pýtať súhlas.

z predchádzajúceho mi vychádza, že ak bude spoločníkom a zodpovedným zástupcom, tak nemusí byť v PP. Teda bude v rovnakom postavení aj voči zam-ľovi v terajšom TPP - nič nemusí oznamovať ani pýtať súhlas.

presne tak - aj ja som spolocnik a zaroven zodpovedny zastupca

"kamarat" si ale musi dat pozor, aby nebol v tej firme kde je teraz na TPP zodpovednym zastupcom - to len aby sa nezabudlo :)