odviedla si nieco na slovensku?

Na Slovensku nie. Ale v UK som platila všetky odvody.

Dávka v nezamestnanosti

Všeobecné pravidlo:

Na výplatu dávky v nezamestnanosti je v zásade príslušný štát, v ktorom bol občan naposledy zamestnaný. Po skončení zamestnania v štáte EÚ sa nárok uplatňuje tým, že sa dá občan k dispozícii službám zamestnanosti tohto štátu.
Výnimky:


Cezhraničný pracovník je osoba, ktorá:


vykonávala činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba na území jedného členského štátu EÚ a mala bydlisko na území iného členského štátu EÚ, do ktorého sa vracala spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň;
vykonávala činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba na území jedného členského štátu EÚ a mala bydlisko na území iného členského štátu EÚ, ak


uvedenú činnosť vykonávala na palube plavidla plávajúceho na mori pod vlajkou členského štátu EÚ iného, ako je štát bydliska, alebo
uvedenú činnosť vykonávala súčasne na území dvoch alebo viacerých členských štátov EÚ alebo
počas doby výkonu uvedenej činnosti mala táto osoba zachované centrum záujmov v štáte bydliska.


V prípade, že sa cezhraničný pracovník stane úplne nezamestnaným, je na výplatu dávky v nezamestnanosti príslušný prioritne štát, v ktorom má bydlisko. Pre cezhraničných pracovníkov, ktorí vykonávali činnosť ako zamestnanec alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba v inom členskom štáte EÚ, pričom mali miesto bydliska v Slovenskej republike, je teda na výplatu dávky v nezamestnanosti príslušnou inštitúciou Sociálna poisťovňa. Cezhraničný pracovník sa môže ako doplňujúci krok prihlásiť v službách zamestnanosti členského štátu EÚ, na ktorého území vykonával svoju poslednú zárobkovú činnosť.
Bydliskom sa v zmysle Nariadenia č. 883/2004 rozumie centrum záujmov, ktoré sa nemusí vždy zhodovať s trvalým či prechodným pobytom. Pokiaľ sa teda osoba zaeviduje na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Slovenskej republike a požiada o dávku v nezamestnanosti, bude príslušná pobočka Sociálnej poisťovne zisťovať, či mala počas výkonu poslednej zárobkovej činnosti v inom členskom štáte EÚ bydlisko (centrum záujmu) v Slovenskej republike. Iba v prípade existencie bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu poslednej zárobkovej činnosti v inom členskom štáte EÚ možno použiť zásadu úhrnu dôb poistenia v nezamestnanosti, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti a tieto doby získané na území iného členského štátu EÚ zohľadniť na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.
Bydlisko osoby v zmysle článku 11 nariadenia 987/2009 sa určuje najmä s prihliadnutím na nasledovné kritériá:


miesto výkonu zárobkovej činnosti a dĺžka trvania tejto zárobkovej činnosti, dĺžka trvania pracovnej zmluvy,
rodinný stav a rodinné väzby,
miesto výkonu akejkoľvek nezárobkovej činnosti,
bytová situácia osoby a stabilita tejto situácie,
miesto, kde dochádza k zdaňovaniu príjmov osoby.


Skutočnosť, v ktorom štáte majú osoby patriace do tejto kategórie svoje miesto bydliska, sa skúma v každom jednotlivom prípade individuálne vždy v medziach koordinačných nariadení a jurisdikcie Európskeho súdneho dvora.
V zmysle rozsudku Európskeho súdneho dvora z 8. júla 1992 C – 102/91, Doris Knoch v Bundesanstalt für Arbeit, sa na účely určenia bydliska zohľadňuje aj:


dĺžka a kontinuita pobytu osoby pred jej odchodom do iného členského štátu EÚ,
dĺžka a účel jej neprítomnosti,
povaha práce vykonávanej v inom členskom štáte EÚ,
zámer osoby, ktorý vyplýva zo všetkých okolností.


Na určenie, či miesto bydliska zostalo zachované počas posledného výkonu zárobkovej činnosti v inom členskom štáte EÚ, je osoba požiadaná vyplniť „Dotazník na účely preukázania bydliska na území SR počas posledného zamestnania/samostatnej zárobkovej činnosti v inom členskom štáte EÚ“ a doložiť ďalšie doklady.
Výška dávky v nezamestnanosti sa v prípade cezhraničného pracovníka vypočíta zo mzdy, ktorú osoba dosiahla v poslednom zamestnaní na území iného členského štátu EÚ.
Osoba iná ako cezhraničný pracovník znamená osobu, ktorá:


naposledy vykonávala činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba na území jedného členského štátu EÚ a mala bydlisko na území druhého členského štátu EÚ, pričom nespĺňa definíciu cezhraničného pracovníka, alebo
naposledy vykonávala činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba na území Slovenskej republiky.

Osoba iná ako cezhraničný pracovník má právo si zvoliť, či si nárok na dávku v nezamestnanosti uplatní v štáte svojho posledného zamestnania alebo sa vráti na územie štátu bydliska.
V prípade, že posledná doba poistenia v nezamestnanosti bola dosiahnutá na území Slovenskej republiky, k tejto dobe poistenia v nezamestnanosti potrebnej na nárok na dávku v nezamestnanosti v Slovenskej republike sa v súlade s pravidlom úhrnu dôb poistenia pripočítajú aj doby poistenia nadobudnuté v inom členskom štáte EÚ. Ak takejto osobe vznikne nárok na dávku v nezamestnanosti v Slovenskej republike, jej výška sa vypočíta z platu alebo príjmu, ktorý daná osoba dosiahla v súvislosti so svojou činnosťou ako zamestnanec v Slovenskej republike.

Díky za radu. Tak ak som to správne pochopila, nárok na podporu by som mala mať. Teda ak mi uznajú moje bydlisko na SK.
Ja som síce po návrate bola pár mesiacov dobrovolne nezamestnaná a potom som sa nahlásila na úrade práce. Tam mi ale povedali, keďže som si sociálku na Slovensku neplatila, tak nemám nárok na podporu.

skoda ze si sa hned po prichode nezamestnala aspon na par dni u niekoho, nemala by si potom ziadny problem,
pochybujem ze ti nieco priznaju teraz,
zistuju "drasticky" tvoje centrum zivotnych zaujmov,
ak si sloboda bezdetna , tak zabudni