...je to úplne jedno , o aké mesto - obec sa jedná ......postup je rovnaký ...




Žiaden policajt nesmie prekračovať svoje právomoci. Na podnet občanov sú príslušné orgány (nadriadení, prokuratúra, Inšpekcia ministerstva vnútra, primátor/starosta, náčelník mestskej polície) povinné prešetrovať činnosť štátnych alebo mestských policajtov a občanov vyrozumieť o vybavení veci.

Postup pri podávaní, prijímaní, evidovaní, vybavovaní a kontrole vybavovania sťažností fyzických osôb a právnických osôb upravuje Zákon o sťažnostiach.
Podľa tohto zákona sú všetky orgány verejnej správy povinné prijímať sťažnosti a tie, na ktorých vybavenie alebo prešetrenie nie sú príslušné, sú povinné bezodkladne postúpiť orgánu príslušnému na ich vybavenie a zároveň o tom upovedomiť sťažovateľa. Platí tiež zásada, že sťažnosť nesmie vybavovať ani prešetrovať osoba, proti ktorej sťažnosť smeruje, ani osoba, ktorá je podriadená tejto osobe. Uvedený zákon teda upravuje i postup pri podávaní sťažnosti na konanie štátnej, alebo mestskej polície.
Kedy sa občan sa môže sťažovať:
Ak je presvedčený o tom, že činnosťou alebo naopak nečinnosťou štátnej/mestskej polície došlo k porušeniu, alebo ohrozeniu jeho práv alebo právom chránených záujmov.
Ak chce upozorniť na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov konaním alebo rozhodovaním štátnej/mestskej polície.
Ako podať sťažnosť:
Sťažnosť sa podáva spravidla písomne alebo ústne v záujme jej urýchleného a efektívneho vybavenia orgánu príslušnému na jej vybavenie.
Sťažnosť možno podať (adresovať) na meno vedúceho orgánu verejnej správy alebo priamo na zamestnanca orgánu verejnej správy. Ak sťažnosť smeruje proti vedúcemu, príslušný na vybavenie sťažnosti je jeho priamy nadriadený.
O ústnej sťažnosti, ktorú nemožno vybaviť hneď pri jej podaní, orgán, ktorý sťažnosť prijíma, vyhotoví záznam, ktorý sťažovateľovi predloží na prečítanie a podpis. Na požiadanie sťažovateľa sa mu vydá rovnopis záznamu.
O sťažnosti musí byť zrejmé, kto ju podáva. Musí obsahovať náležitosti: meno, priezvisko, adresu fyzickej osoby alebo názov a sídlo právnickej osoby, predmet sťažnosti a čoho sa sťažovateľ domáha.
Ak sťažnosť nemá požadované náležitosti, nie je zrozumiteľná, alebo ak sú na jej náležité vybavenie potrebné údaje, ktoré sa v sťažnosti neuvádzajú, treba zabezpečiť ich doplnenie (orgán, ktorý sťažnosť vybavuje, prípadne prešetruje, sťažovateľa písomne požiada o poskytnutie spolupráce/doplnenie podania).
Ak sťažnosť podáva viac sťažovateľov spoločne a neurčí sa v nej, komu z nich sa majú doručovať písomnosti vo vybavovanej veci, všetky odosielané písomnosti sa doručujú tomu sťažovateľovi, ktorý sa v sťažnosti uvádza na prvom mieste.
Anonymná sťažnosť:
Anonymná sťažnosť, v ktorej sťažovateľ neuvádza svoje meno, priezvisko a adresu (právnická osoba svoj názov a sídlo) sa podľa § 8 zákona vybavuje len, ak obsahuje konkrétne údaje, ktoré nasvedčujú, že bol porušený právny predpis.
Lehota na vybavenie sťažnosti:
Sťažnosť sa musí vybaviť v lehote 30 dní, túto lehotu v obzvlášť náročných prípadoch je možné predĺžiť najviac na 90 dní. Výsledok preverenia sťažnosti môže byť dôvodom na začatie trestného stíhania aj pre podozrenie z korupcie.
Oznámenie o vybavení sťažnosti:
Výsledok prešetrenia sťažnosti sa oznamuje sťažovateľovi písomne s odôvodnením, či je sťažnosť opodstatnená alebo neopodstatnená. V prípade, že sa zistila opodstatnenosť sťažnosti, uvedú sa v oznámení aj opatrenia prijaté alebo vykonané na odstránenie zistených nedostatkov. Ak nemožno prešetriť predmet sťažnosti, orgán verejnej správy to bez zbytočného odkladu oznámi sťažovateľovi.
Sťažnosť sa považuje za vybavenú, ak bol sťažovateľ písomne informovaný o výsledku prešetrenia sťažnosti a ak sa prijali opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku. O ústnej sťažnosti, ktorá bola vybavená hneď pri jej podaní, sa písomné oznámenie nerobí.