mohli by ste mi prosim niekto poradit, ako postupovat, keby som chcela rozmnozit(zastepit) nie celkom zdravy strom? konkretne sa jedna o niekolko vynimocnych stromov starych odrod hrusiek a jabloni - pravdepodobne su niektore napadnute chrastavitostou...musi sa najprv vyliecit matersky strom,alebo je to celkom marna snaha? vyrastol by zo semena takehoto stromu opät strom chory? poznal by niekto z fotografie a opisu aspon odhadom, ake odrody by to mohli byt? velke nadeje si nerobim,kedze viem,ake je to zlozite,ale za pokus to predsa len stoji - niektore z nich uz odumieraju a rada by som podnikla nejake kroky pre ich zachranu.....navyse sa medzi nimi nachadza aj jedna mne neznama hruska-maslovka,skvela,najlepsia,aku som kedy ochutala,duzina nemucnatie a nehnilici,urcite by som ju chcela nechat namnozit,len ta chrastavost.....co s tym?

Spoj sa s Wabi, to je záhradník.

Semenom sa choroba neprenesuie, ale môže sa preniesť náchylnosť na chorobu.

A nie je isté, či sa prenesú presne všetky vlastnosti - zasaď / počkaj na plody - posúdiš.

mohli by ste mi prosim niekto poradit, ako postupovat, keby som chcela rozmnozit(zastepit) nie celkom zdravy strom? konkretne sa jedna o niekolko vynimocnych stromov starych odrod hrusiek a jabloni - pravdepodobne su niektore napadnute chrastavitostou...musi sa najprv vyliecit matersky strom,alebo je to celkom marna snaha? vyrastol by zo semena takehoto stromu opät strom chory? poznal by niekto z fotografie a opisu aspon odhadom, ake odrody by to mohli byt? velke nadeje si nerobim,kedze viem,ake je to zlozite,ale za pokus to predsa len stoji - niektore z nich uz odumieraju a rada by som podnikla nejake kroky pre ich zachranu.....navyse sa medzi nimi nachadza aj jedna mne neznama hruska-maslovka,skvela,najlepsia,aku som kedy ochutala,duzina nemucnatie a nehnilici,urcite by som ju chcela nechat namnozit,len ta chrastavost.....co s tym?

..skúsim ti poradiť:) takže, z plodov týchto stromov ako ich opisuješ /semeno/ sa takto rozmnožovať nedá, na rozmnožovanie ušľachtilých odrod sa músí použiť semenáč plánky /hrušky,jablone / t.j., vypestovať si, ale je to dosť dlhá doba, takže najlepšie by bolo, ak by si teraz v jeseni našla u vás v okolí nejaké plánky hrušiek a jabloní, ideálne by boli aby mali priemer kmienika čo najmenší, tieto po opadaní lístia vykopať a zasadiť ich doma na miestá kde ich chceš mať.., postup pri sadení dúfam, že vieš.., no a ak sa tie plánky prijmú, tak v druhom roku výsadby by sa mohli tie plánky zaštepiť, alebo zaočkovať z tých tvojich teraz spomínaných odrod.., a to tak, že by si v januári - februári odobrala z materských stromov jednoročné výhonky, najvýhodnejšie z južnej strany, tieto odložila do chladnej vlhkej pivnice a v marci, alebo máji ich zaštepila, alebo dala niekom zaštepiť, porípade v auguste zaočkovať na spací púčik..., to je asi všetko, k tým odrodám by bolo dobre priložiť fotky aj s plodmi, aby sa mohli určiť čo sú zač...:)

..skúsim ti poradiť:) takže, z plodov týchto stromov ako ich opisuješ /semeno/ sa takto rozmnožovať nedá, na rozmnožovanie ušľachtilých odrod sa músí použiť semenáč plánky /hrušky,jablone / t.j., vypestovať si, ale je to dosť dlhá doba, takže najlepšie by bolo, ak by si teraz v jeseni našla u vás v okolí nejaké plánky hrušiek a jabloní, ideálne by boli aby mali priemer kmienika čo najmenší, tieto po opadaní lístia vykopať a zasadiť ich doma na miestá kde ich chceš mať.., postup pri sadení dúfam, že vieš.., no a ak sa tie plánky prijmú, tak v druhom roku výsadby by sa mohli tie plánky zaštepiť, alebo zaočkovať z tých tvojich teraz spomínaných odrod.., a to tak, že by si v januári - februári odobrala z materských stromov jednoročné výhonky, najvýhodnejšie z južnej strany, tieto odložila do chladnej vlhkej pivnice a v marci, alebo máji ich zaštepila, alebo dala niekom zaštepiť, porípade v auguste zaočkovať na spací púčik..., to je asi všetko, k tým odrodám by bolo dobre priložiť fotky aj s plodmi, aby sa mohli určiť čo sú zač...:)

Keď už.
Nájdi plánku.
Zajtra do nej zaočkuj (pravdepodobnosť ujatia 10-50 % ).
Budúcu jeseň presadíš na stanovište.

..podľa mňa.. už je neskoro.., prúdenie miazgy už prestalo..:rolleyes:

Keď už.
Nájdi plánku.
Zajtra do nej zaočkuj (pravdepodobnosť ujatia 10-50 % ).
Budúcu jeseň presadíš na stanovište.

Preto je pravdepodobnosť od 10 %.

Preto je pravdepodobnosť od 10 %.

No zrejme to závisí aj od zemepisnej polohy. V takej Argentíne by to percento bolo teraz vyššie.:---

Preto je pravdepodobnosť od 10 %.

...
Ak však máte starú odrodu, čo neviete zohnať v špecializovaných centrách, môžete sa pokúsiť o jej naštepenie. Pre záhradkárov patrí očkovanie na spiace očko medzi najjednoduchšie spôsoby štepenia ušľachtilej odrody na podpník.
Robí sa v júli až auguste, keď prúdi druhá miazga, vďaka ktorej sa kôra na podpníku ľahko oddeľuje.
Princíp očkovania spočíva v prenesení očka na štítku do blízkosti koreňového kŕčka na podpníku, do pripraveného „T“ zárezu.
Štítok s očkom by mal mať dĺžku približne tri centimetre s vrstvou kôry a kúskom dreva. Výhoda je, že vzniká malá rana, ktorú netreba zatierať štepárskym voskom. Okolie očka stačí obviazať PVC páskou alebo lykom, aby nezaschlo.
Či sa očko ujalo, zistíte po štrnástich dňoch jemným dotknutím sa ponechanej stopky lista, ktorá by mala odpadnúť. Na jar šikmým rezom nad očkom odstráňte jednoročné drevo.
Ranu ošetrite štepárskym voskom alebo stromovým balzamom. Po vypučaní očka odstráňte viazací materiál.

Mám semenáč GLOSTER,stará 8 rokov, nekvitne a nerodí. Sused má v záhrade jabloň,pravdepodobne tiež semenáč, ktorá má jablká veľmi dobrej chuti.Nezmení sa chuť jabľk, keď zaočkujem do glostera?;)

Mám semenáč GLOSTER,stará 8 rokov, nekvitne a nerodí. Sused má v záhrade jabloň,pravdepodobne tiež semenáč, ktorá má jablká veľmi dobrej chuti.Nezmení sa chuť jabľk, keď zaočkujem do glostera?;)
..nie , nič sa nezmení, ale už som písal, premeškala si termín očkovania, ale skúsiť môžeš, ak narežeš kúsok kôry a tá sa odlúpne od kmeňa bez toho aby sa poškodila, tak to skús, ale ak nie, tak je to zbytočné, očko sa ti nepríjme...:rolleyes:, radšej si zabezpeč jednoročné výhonky z toho stromu čo chceš mať a na jar to zaštepíš...:)

no,dake plane podnoze uz mam aj nasadene,termin ockovania som presvihla,pockam na vruble.tieto techniky zatial neovladam,nokazdy raz zacat niekde musi....ide mi vsak o to, ze niektore zo stromov su napadnute chrastavitostou,tak co s tym? stepit aj take?hm? zistovala som aj co by to mohlo byt za ovocie,hrusky su pravdepodobne Solanka, Jacmenka,Mala koruna(to naozaj neviem,poslem coskoro aj fotky),vselijake zaujimave vonave planocky a jablka asi astrachany a jadernicky-tie ostatne cakaju na rozlusknutie,stromy maju asi 100rokov,iba to viem iste.a ako sa da spojit so zahradnikom wabim?

no,dake plane podnoze uz mam aj nasadene,termin ockovania som presvihla,pockam na vruble.tieto techniky zatial neovladam,nokazdy raz zacat niekde musi....ide mi vsak o to, ze niektore zo stromov su napadnute chrastavitostou,tak co s tym? stepit aj take?hm? zistovala som aj co by to mohlo byt za ovocie,hrusky su pravdepodobne Solanka, Jacmenka,Mala koruna(to naozaj neviem,poslem coskoro aj fotky),vselijake zaujimave vonave planocky a jablka asi astrachany a jadernicky-tie ostatne cakaju na rozlusknutie,stromy maju asi 100rokov,iba to viem iste.a ako sa da spojit so zahradnikom wabim?
ale ja som ti nepísal, že máš štepiť do ovocných stromov, ja som ti napísal, že do plániek, ktoré zasadíš teraz v jeseni.., píšeš, že máš nejaké odnože.., to si mylsela z tých pôvodných stromov????, ale veď predsa tie stromy potom vyortuješ.., a odnože majú veľmi slabú koreňovú sústavu, takže sa ti nemusia ujať ak ich presadíš..., je potrebné nájsť plánky na lúkach samostatne vyrástajúce a mladé.., tie treba vykopať a zasadiť, aby sa ujali a na budúci rok ich v lete zaočkovať, alebo na ďalší zaočkovať... pochopila??????

ano,pochopila,podnož je predsa vysadená plánka,do ktorej sa vrubluje,alebo ockuje. momentalne je stav taky,ze vykopane semenáce planých hrusiek vyschli,tak zasadím semeno,to vytvori lepsiu korenovu sustavu do kvetinaca,ako vykopaný semenác,ci planocka-tomu totizodnimes aj cast korenov,tak cela snaha vyjde niekedy navnivoc. v podstate viem,ako namnozit tie stromy,kto si pocka,ten sa docka-ide mi skor o tie choroby:-( je tu nniekto, kto by sa mohol na tie stromy pozriet a posudit ich zdravotný stav?

Väčšina s toho čo tu bolo napísané je dobrá rada, mal by som síce zopár pripomienok... napríklad prečo neočkovač radšej na "fokerta", teda nie pod kôru čo je pre lajka jednoduchšie a hlavne sa dá urobiť aj bez toho aby bola miazga s celkom slušnou úspečnosťou... pre krátkosť času a najmä pre to že ti to len ťažko a zdĺhavo rieši tvoj problém začnem z iného konca.
Ak si blízko do 150 km od NR a chceš, môžem ťa naučiť očkovať aj osobne ak to z rôznych príčin nejde, viem ti stromčeky ak pošleš vrúble naštepiť na podpníky, ktoré si praješ, mám dostatok akýchkoľvek podpníkov a potom ti ich ešte behom mesiaca pošlem ujaté späť a iba ich vysadíš a máš mladé stromy.
Myslím však že nasprávne chápeš chrastavitosť u jadrovín. Je to ako chrípka u ľudí. Tiež sa ňou nakazíš ak sú na to "vhodné podmienky" ale to neznamená, že ju máš a hotovo. O rok sa ňou nakazíš na novo. V niektorých rokochj sa stromy chrastavitosťou nenakazia alebo nie sú tak "vhodné" podmienky pre jej šírenie...
Ak si vypestuješ nové stromy rovnako sa chrastavitosťou môžu nakaziť a je jedno či sú semenáše či štepené...
Je toho viac...

Dakujem za odpoved. V sucasnosti som vydatne investovala do ovocinarskej literatury, a poucila som sa o zdravotnom stave niektorych stromov-zopar je nerozmnozitelnych a zostanu len na obdivovanie,kym nedoziju,maju totiz proliferaciu:(,chrastavost som mozno zamenila s cicanim bzdochy,ale u niektorych je pritomna celkom urcite. Naucit ockovat i vrublovat by som sa urcite chcela,vzhladom na to, ze znamy ovocinar,co tieto techniky ovladal umrel, nemam sa od koho- v tomto smere by som Vasu navstevu urcite uvitala. Byvam smer Myjavske kopanice. Nie je to daleko? Do uvahy prichadza aj druha moznost,ibaze hacik je v tom, ze teoriu odoberania vhodnych vrublov ovladam cisto teoreticky,neviem ci sa to podari spravne...inu-nikto uceny z neba nespadol a clovek sa uci cely zivot....mohli by sme sa teda nejako dohodnut? ako Vas mam kontaktovat?

Dakujem za odpoved. V sucasnosti som vydatne investovala do ovocinarskej literatury, a poucila som sa o zdravotnom stave niektorych stromov-zopar je nerozmnozitelnych a zostanu len na obdivovanie,kym nedoziju,maju totiz proliferaciu:(,chrastavost som mozno zamenila s cicanim bzdochy,ale u niektorych je pritomna celkom urcite. Naucit ockovat i vrublovat by som sa urcite chcela,vzhladom na to, ze znamy ovocinar,co tieto techniky ovladal umrel, nemam sa od koho- v tomto smere by som Vasu navstevu urcite uvitala. Byvam smer Myjavske kopanice. Nie je to daleko? Do uvahy prichadza aj druha moznost,ibaze hacik je v tom, ze teoriu odoberania vhodnych vrublov ovladam cisto teoreticky,neviem ci sa to podari spravne...inu-nikto uceny z neba nespadol a clovek sa uci cely zivot....mohli by sme sa teda nejako dohodnut? ako Vas mam kontaktovat?
Nebojte sa experimentovať. Prípadný úspech poteší najviac. Neúspech nech vás neodradí. Všetko sa proste nepodarí. Preto robte vždy všetko vo včších sériách aby sa aspoň čosi podarilo...

Skoda,že sa to nedá ako s figami.Odstrihnuť vetvičku,pichnuť do zeme a rastie.Snívajte s nami.

Ani to však nie je vylúčené...:)

Ako sa to dá ked to nie je vylúčené?Odstrihnem z hrušky prútik a zasadím ako figu?

+Pravdepodobnejšie je to u jabloni než u hrušky či dokonca kvôstkovín...
Šance naozaj nie sú veľké, o niečo lepšie sú šance potápaním pri súčasnom stiahnutí - priškrtení napríklad dvôtom a zabezpečiť čo najideálnejšie podmienky na zakorenenie i tak to tvrá rok dva a úspech nie je zaručený. Oveľa jednoduchšie a osvedčené je preto štepenie či očkovanie. Dokáže to už 10 ročné dieťa, tak sa toho toľko nebojte.
štepence na správne vybranom podpníku prospievajú najčastejšie oveľa lepšie než pravokorenáče. Preto sa aj od nepamäti tento spôsob najviac využíva...

Trochu stará téma, ale dnes som sa náhodou dozvedel od známeho, že po SR a okolí pobiehajú ľudia, ktorí majú záujem o staré a dobrú úrodu rodiace ovocné stromy. Metóda spočíva asi v tomto a na po nasledujúcej zime to skúsim, škoda som musel vyťať fantastickú čerešňu, ale mám skvelé staré marhule a iné metódy nevyšli. Takže k veci: Pet fľašu odrezať a nasadiť na zdravý konárik odspodu uzavrieť páskou, nasypať piesok , substrát, doliať vodou a spevniť(uviazať alebo podoprieť, vypustí korene a po pár týždňoch odrezať a zasadiť. Treba pred vegetačným obdobím a keď začnú puky rašiť dá strom na mieste fľaše korene. Neodskúšané ale zaujimavé, predávam jak som kúpil. Pôvod správy vraj ľudia zo sadov v kibucoch.