napravno vychovne zariadnie!

o radu ohľadom sestry má 16 rokov... je to práve tá doba, keď ňou poberta trieska o stenu.

Nuž puberta je to a každý ju zvláda po svojom...

Mne jedno z puberty už vyrástlo, druhé je v akútnej a musím povedať, že chlapci majú inú pubertu ako dievčatá a tuším je to s dievčatmi o čosi ťahŽšie.

Mne ako matke nabetón účinkovala a účinkuje ignorácia. To je to najhoršie, čo človek môže pubescentovi učiniť. Za ignoráciu som dávala inoráciu. Len tak potroške, ale dala som.
Ale pozor, treba číhať, kedy puberťa otvorí svoju dušu! Vtedy ho treba počúvať, neskákať mu do reči a poutierať mu nosík. Dať mu voľnosť a zároveň ho kontrolovať a preverovať. Netreba len karhať, treba aj chváliť.

Svojej dcére 14 r. občas vyhádžem neporiadok zo skrine generálne /mne sa uľaví, ju ide rozpučiť/, ale občas jej aj kúpim čokoládku a ona vygruntuje barák :).
Keď gúľa a prevracia očami, gúľam a prevraciam nimi aj ja...
A niekedy stačí zobrať dcéru na noc do spálne, kým je manžel v nočnej a len tak drístať do hlbokej noci a ničom a o všetkom.

S pubertou máme problém my dospelí, lebo chceme byť direktívni, linajkovať a stále niečo prikazovať. Pritom je celkom fajn dohoda niečo za niečo, zlé za zlé a dobré za dobré.

napravno vychovne zariadnie!

Video, dočkaj, kým Ti deti do puberty dorastú ;).

tak napíš aspon jednu ,, hroznú vec,, aby sme si vedeli spraviť obraz.. lebo ak je to len drzosť, o ktorej píšeš, tak to je každý druhý v jej veku..

Nuž puberta je to a každý ju zvláda po svojom...

Mne jedno z puberty už vyrástlo, druhé je v akútnej a musím povedať, že chlapci majú inú pubertu ako dievčatá a tuším je to s dievčatmi o čosi ťahšie.


Preklep je prvé písmeno alebo tretie?

Preklep je prvé písmeno alebo tretie?

Ťažšie...

..to akože ťaháme, ťaháme :D...

Mamka je ´j voľnosti dáva ale ona aj tak si robi po svojom ked jej povie že nech príde domou čim skor zo školy tak ona si pride čím neskôr každému ona rozkazuje nikto jej nič nemôže povedat lebo je veľmi agresívna a ked sa ozve k nej mamka ako som už písala tak občas ona mamku udrie a ako som písala že čo jej všetko ešte okrem udretia povie.Ďakujem Vám za reagovanie mojej otázky a za vaše odpovede....

teda necháoem, prečo sa Vaaša manka necháva mlátiť dcérou???polícia to porieši v najhoršom prípade....
mladá je nevyzretá na svoj vek...opýtam sa nezlyhala výchova v jej prípade? nie je pod vplyvom alkoholu,? drôg?

Myslím, že ak sestra až tak agresívne reaguje, treba sa s ňou v kľude porozprávať, v čase keď bude schopná prijať rozhovor.

Sestre treba vysvetliť, že agresia tohto druhu voči rodičovi je neprípustná. A treba spytovať aj seba, kde sa stala chyba, že je sestra tak agresívna. Ak v rodine nebolo agresie a bola snaha o riešenie konfrontácií kľudnou cestou, je možné, že ide u sestry o chorobný stav. Má v poriadku štítnu žľazu napríklad?
Prečo najskôr rodičia nenavštívia sami psychológa? Dcére treba povedať, že v prípade domáceho násilia z jej strany oslovíte psychológa s psychiatrom, políciu a oni môžu súd požiadať o ústavnú ličbu.
Musíte za ňu uvažovať. Sami nedokážete posúdiť, čo spôsobuje takéto jej amoky. Treba s ňou rozprávať o tom, že takéto výbuchy nie sú v poriadku a upozorniť ju na to, aby sa ovládala. Ak sa nebude vedieť ovládať zas a zas, riešte to s odborníkom.

Mamka je ´j voľnosti dáva ale ona aj tak si robi po svojom ked jej povie že nech príde domou čim skor zo školy tak ona si pride čím neskôr každému ona rozkazuje nikto jej nič nemôže povedat lebo je veľmi agresívna a ked sa ozve k nej mamka ako som už písala tak občas ona mamku udrie a ako som písala že čo jej všetko ešte okrem udretia povie.Ďakujem Vám za reagovanie mojej otázky a za vaše odpovede....

Tak by som ju zbila az by zmodrela a sa zachadzala. Priviazat zasranu k radiatoru kym si nerozmysli ako sa bude spravat. Na matku siahat, co to je??? Nevdacnica.

Aj my sme boli biti a nasim to nevycitam...ved si potrebuju v dome urobit poriadok.

Myslím, že ak sestra až tak agresívne reaguje, treba sa s ňou v kľude porozprávať, v čase keď bude schopná prijať rozhovor.

Sestre treba vysvetliť, že agresia tohto druhu voči rodičovi je neprípustná. A treba spytovať aj seba, kde sa stala chyba, že je sestra tak agresívna. Ak v rodine nebolo agresie a bola snaha o riešenie konfrontácií kľudnou cestou, je možné, že ide u sestry o chorobný stav. Má v poriadku štítnu žľazu napríklad?
Prečo najskôr rodičia nenavštívia sami psychológa? Dcére treba povedať, že v prípade domáceho násilia z jej strany oslovíte psychológa s psychiatrom, políciu a oni môžu súd požiadať o ústavnú ličbu.
Musíte za ňu uvažovať. Sami nedokážete posúdiť, čo spôsobuje takéto jej amoky. Treba s ňou rozprávať o tom, že takéto výbuchy nie sú v poriadku a upozorniť ju na to, aby sa ovládala. Ak sa nebude vedieť ovládať zas a zas, riešte to s odborníkom.

podla mna to peknou cestou nevyriesi, je to urcite len dalsie drze decko...ked sme boli my mali, tak sme nepotrebovali psychologa. Teraz? Dnes tomu hovoria, ze deti su hyperaktivne a pred niekolkymi rokmi tomu hovorili, ze su zbesnete. Zadavatelka: kde je otec? robi poriadky po otcovsky? Danushka to chce vyriesit pekne:), no nie vzdy to ide. Psycholog nie je az tak potrebny ako rodicia, vid minulost...

Tak by som ju zbila az by zmodrela a sa zachadzala. Priviazat zasranu k radiatoru kym si nerozmysli ako sa bude spravat. Na matku siahat, co to je??? Nevdacnica.

Aj my sme boli biti a nasim to nevycitam...ved si potrebuju v dome urobit poriadok.

Najskôr treba vylúčiť všetky ochorenia, ktoré môžu spôsobovať agresivitu.
Vieš čo sa deje Bizal s človekom, čo má zvýšenú činnosť štítnej žľazy?
Alebo človek, ktorý trpí bipolárnou poruchou osobnosti?

A normálne mi až zle prišlo z toho uviazaniu k radiátoru, Kriste veď nežijeme v stredoveku!
A na druhej strane, často to býva tak, že deti sú len odrazom toho, čo vidia doma. Nehovorím, že to musí byť tak aj v prípade sestry zadávateľky.

Najskôr treba vylúčiť všetky ochorenia, ktoré môžu spôsobovať agresivitu.
Vieš čo sa deje Bizal s človekom, čo má zvýšenú činnosť štítnej žľazy?
Alebo človek, ktorý trpí bipolárnou poruchou osobnosti?

A normálne mi až zle prišlo z toho uviazaniu k radiátoru, Kriste veď nežijeme v stredoveku!
A na druhej strane, často to býva tak, že deti sú len odrazom toho, čo vidia doma. Nehovorím, že to musí byť tak aj v prípade sestry zadávateľky.

ved boli u lekara a maju ju nechat tak - cize drze decko. pockame este co napise o otcovi a tak...
danushka, kazdy mame na to iny nazor, beriem. ale keby si videla tie deti, co tu pehaju po sidlisku (nemyslim, ze su chore)...tvrdu ruku treba, nie kazdy ma "stastie" na dobre deti

Mňa napadla otázka: pocítila sestra už nejaké následky za svoje správanie?

Pokiaľ sa nepotvrdí nejaká choroba, treba, aby prestal prinajmešom dočasne fungovať Mamahotel. Žiadne raňajky na stôl, žiadna pripravená a zabalená desiata, žiadne vyprané handričky. Nechať dievča, nech si privstane a urobí si všetko sama. A aby to nebrala ako pomstu, vysvetliť jej, že mama je unavená, nevládze, nestíha, prípadne je chorá. Potom sa uvidí ako ďalej.

Uf, môj syn mal takú pubertu, že nás doma rozkladal tak psychicky, že som myslela, že sa z toho zbláznim.
Niektorý pubertiak dokáže manipulovať neverbálne a verbálne, psychologicky, niektorý zas fyzicky a verbálne.

Určite, keby som ako matka vedela, že to nemá žiaden iný pôvod, ako nevystatosť potomka, tak to budem riešiť tvrdšie.

Raz som synovi začala baliť veci do kufra, dala som mu pas do ruky a peniaze. Povedala som mu, že kľudne môže ísť z domu preč, že už skončil povinnú šk. dochádzku a kľudne môže odísť aj zo školy, že ho k ničomu nenútim. Ako mal veci pobalené, ostal čušať vo svojej izbe a čušala som aj ja. Samozrejme nikam neodišiel. Asi po troch dňoch tichej domácnosti som prišla k nemu večer a bez slov som si ho pritúlila. Mal 17 rokov a rozplakal sa ako malé dieťa. Povedala som mu: ,,a teraz mi povedz,, čo Ťa trápi...!
A rozprával, rozprával, spolu sme si poplakali. Pochopila som, že nemôžem chcieť, aby sa správal tak, ako to chcem ja.
Aj v škole chcú, aby sa decká správali tak ako len oni chcú.
Majú problémy so svojimi kamarátmi, frajerkami, frajermi...

A môže sa toho nakopiť presne tak veľa, ako nám. Len my dospeláci riešime primarené problémy k svojmu veku? Prečo očakávame, že ich problémy a otlaky sú hlúpe a nepodstatné?

Mňa napadla otázka: pocítila sestra už nejaké následky za svoje správanie?

Pokiaľ sa nepotvrdí nejaká choroba, treba, aby prestal prinajmešom dočasne fungovať Mamahotel. Žiadne raňajky na stôl, žiadna pripravená a zabalená desiata, žiadne vyprané handričky. Nechať dievča, nech si privstane a urobí si všetko sama. A aby to nebrala ako pomstu, vysvetliť jej, že mama je unavená, nevládze, nestíha, prípadne je chorá. Potom sa uvidí ako ďalej.

...dočasne ??????????????

To je čo za názor...........??????????????????????????

Raňajky , desiata , práčka , .....atď ?????.........načakali by sa , héééérečky ....obe ...;):rolleyes:

Podotýkam , aj tie moje herečky .....už na ZŠ a potom na strednej zabudli na vymoženosti tohoto typu ...

Jarka to myslela určite tak, že treba ubrať z doposiaľ poskytovaného servisu a ja s tým úplne súhlasím.
Mojim tiež od základnej nerobím raňajky s desiatou, ale keď som potrebovala pritvrdiť, tak som uberala z komfortu, ktorý považovali za štandard.

Súhlasím s Danushkou a to z dôvodu, že presne som sa videla v tom, čo som s dospievajúcou dcérou prežívala ja (ešte to doznieva, stále puberta nepominula). Začalo to už v 12-13 tich rokoch a hoci mám úžasné dieťa, nakoniec z problémov vysvitlo len to, že sa nevedela zaradiť medzi ostatných. Keď mladý človek začne s alkoholom, cigaretami a podobnými neduhmi, vždy treba hľadať príčinu a najskôr sa snažiť hovoriť s nimi o tom. Prešla som si i mlčaním, jednoducho som mohla urobiť čokoľvek a nepovedala ani slovo. Po pár prúseroch a boli dosť veľké si sama uvedomila, o čom to je a akú budúcnosť si vlastne pripravuje. A vyzdvihnem to ignorovanie. To naozaj zaberá......to isté som robila ja. Nechceš hovoriť? Nechceš to zmeniť? Trváš si na svojom? Dobre, tak sa staraj o seba ako vieš. Všetko si musela robiť sama a ak bola tichá domácnosť, tak to nedokázala prežiť. Lebo stále bolo čosi treba, potrebovala to, alebo ono a ako to povedať, keď sa mama so mnou nebaví? Ono každý prípad je individuálny a neexistuje meter na všetky decká rovnako, preto ak sa nedá vyriešiť spor medzi nimi po dobrom, treba naozaj zásah odborníka. My sme ho využili tiež. A dnes? Dieťa študuje o dušu, našla si brigádu, venuje sa ďalšiemu štúdiu popri strednej škole a práci a sme zrejme najlepšie kámošky (aspoň dúfam). Ako bolo spomenuté, majú problémy s kamarátmi, so všetkým s čím prichádzajú v okolí do styku a nevedia sa do tohto života adaptovať. Ak je dieťa arogantné doma, možno má problém s rovesníkmi, je možno na ňu vyvíjaný nátlak, alebo útoky......treba sa skúsiť porozprávať.

Skús si pozrieť aj diskusiu, ktorú založila Danushka, možno ti pomôže:
http://www.porada.sk/t125469-kto-podoji-kravu-buci-od-rana.html

Mamka je ´j voľnosti dáva ale ona aj tak si robi po svojom ked jej povie že nech príde domou čim skor zo školy tak ona si pride čím neskôr každému ona rozkazuje nikto jej nič nemôže povedat lebo je veľmi agresívna a ked sa ozve k nej mamka ako som už písala tak občas ona mamku udrie a ako som písala že čo jej všetko ešte okrem udretia povie.Ďakujem Vám za reagovanie mojej otázky a za vaše odpovede....

Každý sa rozťahuje potiaľ, pokiaľ mu to iní dovolia.
Deti od 0 do X rokov "skúšajú", čo si môžu dovoliť.
Na každom smetisku môže byť iba 1 kohút.(a ten obyčajne aj drží kasu)
Ten určí primerané pravidlá a stráži ich dodržiavanie.

Ak má do 18 - pravidlá / dodržiavanie / dohovor / psychológ / polícia / nápravný ústav.
Ak má nad 18 : Komu sa u nás nepáči - - ide preč (u nás sú to našťastie iba kvety :D:D:D ).

Najskôr treba vylúčiť všetky ochorenia, ktoré môžu spôsobovať agresivitu.
Vieš čo sa deje Bizal s človekom, čo má zvýšenú činnosť štítnej žľazy?
Alebo človek, ktorý trpí bipolárnou poruchou osobnosti?

A normálne mi až zle prišlo z toho uviazaniu k radiátoru, Kriste veď nežijeme v stredoveku!
A na druhej strane, často to býva tak, že deti sú len odrazom toho, čo vidia doma. Nehovorím, že to musí byť tak aj v prípade sestry zadávateľky.

Za všetko sú zodpovední rodičia.

...dočasne ??????????????

To je čo za názor...........??????????????????????????

Raňajky , desiata , práčka , .....atď ?????.........načakali by sa , héééérečky ....obe ...;):rolleyes:

Podotýkam , aj tie moje herečky .....už na ZŠ a potom na strednej zabudli na vymoženosti tohoto typu ...

To je môj názor a nehanbím sa za neho.
U nás "služby" tohto typu pre syna fungovali v rámci možností. Nikdy som to veľmi neoľutovala a puberta bola bez problémov. Všetko sa mi vrátilo, keď som ochorela a syn mi to vynahradil v podobe "Synčekhotelu". A musím povedať, že keď treba, tak funguje ako hotel s piatimi hviezdičkami.

Každý sa rozťahuje potiaľ, pokiaľ mu to iní dovolia.
Deti od 0 do X rokov "skúšajú", čo si môžu dovoliť.
Na každom smetisku môže byť iba 1 kohút.(a ten obyčajne aj drží kasu)
Ten určí primerané pravidlá a stráži ich dodržiavanie.

Ak má do 18 - pravidlá / dodržiavanie / dohovor / psychológ / polícia / nápravný ústav.
Ak má nad 18 : Komu sa u nás nepáči - - ide preč (u nás sú to našťastie iba kvety :D:D:D ).

Si zabudol niekde vsunut "bitka" :)

s bitkou nič neporiešite to nie je riešenie podla môjho názoru....

Z bitkou nič neporiešite to nie je riešenie podla môjho názoru....

...možno " S " bitkou ...

Záleží od uhla pohľadu ...
V amerických filmoch sa vždy len a len rozprávajú a následne objímajú...
Lenže potom to aj tak vyzerá ...

Ozaj ... len tak na okraj , svoje dievky som v tých pubertálnych rokoch nemusel udrieť , nepovažoval som za nutné ...aj keď mi rukou niekedy poriadne cukalo ...

Raz darmo ...že ako sa to ???

Ohýbaj ma mamko , dokiaľ som ja Janko , neohneš ma .............

Za všetko sú zodpovední rodičia.

Nesúhlasím, základ daný doma je najdôležitejší, ale protiváha, ktorú poskytuje ...násťročným ulica je lákavá, lákavejšia než to, čo vyžaduje rodič a má obrovskú váhu. Puberťák však rodiča pochopí až vtedy, keď sa ocitne "na druhom brehu", keď sám bude rodičom tvrdohlavca.
Môžeš vychovať dieťa v najlepšej viere, že si urobil všetko tak, ako to považuješ za správne, v istom období jednoducho nebude "šliapať ako hodinky". Niektorý viac, iný možno menej, každý prežíva pubertu individuálne, ale dvíha ma, ak za puberťácke extempore viníš paušálne rodičov.

Ani ja s tym nesuhlasim, ze za vsetko su zodpovedni rodicia. Su zodpovedni len 90%. Aby si niekto nevedel spravit s deckom poriadok? Tak potom ani nema poriadok vo svojom zivote...Vidite ako tu pekne ludia pisu skusenosti ako si s detmi poradili. Proste neexistuje, ze sa to neda.

Si zabudol niekde vsunut "bitka" :)

To môže byť iba zriedka.
Patrí na úroveň dohovoru.
Ale nemá byť avizovaná 1-22 krát dopredu.
Sú pravidlá / porušil bezdôvodne a opakovane = nevypytujem sa, ale jedna letí hneď (do 10 sekúnd).
Potom , ak obe strany chcú , sa môžeme aj rozprávať.

PS
Dcéra vraj zaviedla (čo bolo u nás, keď sa mi nechcelo robiť "stopovacieho psa" ) na krpcov (8/4 roky) pravidlo:
Keď , tak menšiu, ale obaja.

Dá sa veľa, nie všetko...
Sila komunikácie a kompromisov je nekonečná :).

Nesúhlasím, základ daný doma je najdôležitejší, ale protiváha, ktorú poskytuje ...násťročným ulica je lákavá, lákavejšia než to, čo vyžaduje rodič a má obrovskú váhu. Puberťák však rodiča pochopí až vtedy, keď sa ocitne "na druhom brehu", keď sám bude rodičom tvrdohlavca.
Môžeš vychovať dieťa v najlepšej viere, že si urobil všetko tak, ako to považuješ za správne, v istom období jednoducho nebude "šliapať ako hodinky". Niektorý viac, iný možno menej, každý prežíva pubertu individuálne, ale dvíha ma, ak za puberťácke extempore viníš paušálne rodičov.

Musíš vybudovať taký základ, aby vydržal aj ulicu aj kamarátov aj lákaniu jointa.
Za to sú zodpovední IBA rodičia.
Nevravím, že sa to vždy podarí.
Aj ja som si musel povedať : Nemusím všetko vedieť.
PS1
Možno to tak nevyznelo, ale myslel som podstatne dlhšie, ako pubertu
A nemyslel som zodpovednosť za konkrétne činy, ale za prístup.
PS2
Deti sa nerodia a priori zlé / drzé / bezcitné / zlodejské .
Len si spomeň, keď to malo tak 6-11 mesiacov, či bolo zlé.

To môže byť iba zriedka.
Patrí na úroveň dohovoru.
Ale nemá byť avizovaná 1-22 krát dopredu.
Sú pravidlá / porušil bezdôvodne a opakovane = nevypytujem sa, ale jedna letí hneď (do 10 sekúnd).
Potom , ak obe strany chcú , sa môžeme aj rozprávať.

PS
Dcéra vraj zaviedla (čo bolo u nás, keď sa mi nechcelo robiť "stopovacieho psa" ) na krpcov (8/4 roky) pravidlo:
Keď , tak menšiu, ale obaja.

Tak si zas povedzme narovinu, komu láskavá rodičovská nikdy nevybehla ;)...
Súhlasim s Milanom, že neavizovať, nečakane a rýchlo konať. Po x-násobnom na.ieraní mojej osoby švihol uterák štipľavo zadok, aj zaucho, raz aj posledné vajce z chladničky do zatvoreného okna prásklo...
A poviem Vám, je to čisto pud sebazáchovy, prevencia pred infarktom.
Ale to je extrém, ktorý sa vyskytol raz za veľmi dlhý čas. Aj tak to považujem za svoje zlyhanie.

Nesúhlasím, základ daný doma je najdôležitejší, ale protiváha, ktorú poskytuje ...násťročným ulica je lákavá, lákavejšia než to, čo vyžaduje rodič a má obrovskú váhu. Puberťák však rodiča pochopí až vtedy, keď sa ocitne "na druhom brehu", keď sám bude rodičom tvrdohlavca.
Môžeš vychovať dieťa v najlepšej viere, že si urobil všetko tak, ako to považuješ za správne, v istom období jednoducho nebude "šliapať ako hodinky". Niektorý viac, iný možno menej, každý prežíva pubertu individuálne, ale dvíha ma, ak za puberťácke extempore viníš paušálne rodičov.

Byť rodičom je veľmi ťažké. Ale pokiaľ dieťa dostane veľa lásky, tak aj zložité obdobie puberty, niekedy nevydržateľné, môže byť nakoniec prínosom pre obidve strany. Tak ako píše Danusha. Dala synovi trest, ale nakoniec ho objala. To objatie je to to najdôležitejšie, ktoré by malo byť po každom treste, aby dieťa vedelo, že ho napriek tomu jeho správaniu máme radi a chceme s ním vychádzať !
Držím palce, aby ste so sestrou našli spoločnú reč, prejavili jej veľa lásky a hlavne vysvetlili, že vám ide predovšetkým o ňu.

Tak si zas povedzme narovinu, komu láskavá rodičovská nikdy nevybehla ;)...
Súhlasim s Milanom, že neavizovať, nečakane a rýchlo konať. Po x-násobnom na.ieraní mojej osoby švihol uterák štipľavo zadok, aj zaucho, raz aj posledné vajce z chladničky do zatvoreného okna prásklo...
A poviem Vám, je to čisto pud sebazáchovy, prevencia pred infarktom.
Ale to je extrém, ktorý sa vyskytol raz za veľmi dlhý čas. Aj tak to považujem za svoje zlyhanie.
Nezartuj, deti ti raz za to podakuju...ved si reagovala na akciu. Ziadne vycitky:)

Musíš vybudovať taký základ, aby vydržal aj ulicu aj kamarátov aj lákaniu jointa.
Za to sú zodpovední IBA rodičia.
Nevravím, že sa to vždy podarí.
Aj ja som si musel povedať : Nemusím všetko vedieť.
PS1
Možno to tak nevyznelo, ale myslel som podstatne dlhšie, ako pubertu
A nemyslel som zodpovednosť za konkrétne činy, ale za prístup.
PS2
Deti sa nerodia a priori zlé / drzé / bezcitné / zlodejské .
Len si spomeň, keď to malo tak 6-11 mesiacov, či bolo zlé.


Verím tomu, že to, čo do detí vložíme, sa nestratí, hoci v niektorých vekových obdobiach (ich) to možno tak nevyzerá, ale to patrí k vývoju a dozrievaniu.
Môj postoj je taký, že v danom čase som vo výchove konala vždy najlepšie ako som vedela, uznávam, že aj veľa chýb, neoznačujem sa za dokonalú matku, ani za neomylnú. Ak napriek tomu vyskočí problém, ok, je tu, riešme ho. Nenasypem si preto na hlavu popol, ani neprestanem ľúbiť svoje dieťa, nesúhlasím len s jeho konaním, ak je to konanie zlé.

Byť rodičom je veľmi ťažké. Ale pokiaľ dieťa dostane veľa lásky, tak aj zložité obdobie puberty, niekedy nevydržateľné, môže byť nakoniec prínosom pre obidve strany. Tak ako píše Danusha. Dala synovi trest, ale nakoniec ho objala. To objatie je to to najdôležitejšie, ktoré by malo byť po každom treste, aby dieťa vedelo, že ho napriek tomu jeho správaniu máme radi a chceme s ním vychádzať !
Držím palce, aby ste so sestrou našli spoločnú reč, prejavili jej veľa lásky a hlavne vysvetlili, že vám ide predovšetkým o ňu.


Plne s Tebou súhlasím. Pre mňa je podstatné oddeliť človeka, dieťa, a jeho čin. Aby pochopilo, že môj hnev neznamená že ho viac neľúbim, ale že sa nestotožňujem s tým, ak koná zle. Komunikácia je podľa mňa vo výchove to najpodstatnejšie, aj keď, povedzme si, veľmi často aj to najťažšie z dôvodu generačnej bariéry... myslím, že všetci, ktorí sme rodičmi takto starých detí, to poznáme.

Tak si zas povedzme narovinu, komu láskavá rodičovská nikdy nevybehla ;)...
Súhlasim s Milanom, že neavizovať, nečakane a rýchlo konať. Po x-násobnom na.ieraní mojej osoby švihol uterák štipľavo zadok, aj zaucho, raz aj posledné vajce z chladničky do zatvoreného okna prásklo...
A poviem Vám, je to čisto pud sebazáchovy, prevencia pred infarktom.
Ale to je extrém, ktorý sa vyskytol raz za veľmi dlhý čas. Aj tak to považujem za svoje zlyhanie.

Aj ja som ako dieťa dostala (u nás to mala na starosti varecha :D ) a neskôr stačilo zahrkotať šuflíkom a bol poriadok :D

Aj ja som ako dieťa dostala (u nás to mala na starosti varecha :D ) a neskôr stačilo zahrkotať šuflíkom a bol poriadok :D

Mňa doma nebili. Raz som nebohému oteckovi zdrhla od lekára po päťhodinovom čakaní v čakárni :D. Vtedy som dostala raz v živote od neho, nikdy viac.

Ale dodnes si pamätám, ako ma mamenka raz dala kľačať do kúta. Nič ponižujúcejšie zo svojho detstva si nepamätám. Už vtedy som si povedala, že takéto niečo by som svojim deťom nikdy neurobila a naozaj som to ani neurobila.

Ak som chcela svoje deti potrestať ako malé, kázala som im posedieť na stoličke vo svojej izbe v strede izby. Žiadne hračky, žiadna činnosť, žiadna voda, ani WC - tak zhruba na hodinku. Po hodinke som sa opýtala, či popremýšľali o sebe a že ak dopremýšľajú, môžu prísť za mnou. Zázračne to fungovalo kým boli malé kozľatá. Tiež to bola forma ignorácie z mojej strany, primeraná ich veku.

Verím tomu, že to, čo do detí vložíme, sa nestratí, hoci v niektorých vekových obdobiach (ich) to možno tak nevyzerá, ale to patrí k vývoju a dozrievaniu.
Môj postoj je taký, že v danom čase som vo výchove konala vždy najlepšie ako som vedela, uznávam, že aj veľa chýb, neoznačujem sa za dokonalú matku, ani za neomylnú. Ak napriek tomu vyskočí problém, ok, je tu, riešme ho. Nenasypem si preto na hlavu popol, ani neprestanem ľúbiť svoje dieťa, nesúhlasím len s jeho konaním, ak je to konanie zlé.

Máš moje životné krédo (a nielen pre výchovu).

Iba doplním : A neobzerám sa späť.

Plne s Tebou súhlasím. Pre mňa je podstatné oddeliť človeka, dieťa, a jeho čin. Aby pochopilo, že môj hnev neznamená že ho viac neľúbim, ale že sa nestotožňujem s tým, ak koná zle. Komunikácia je podľa mňa vo výchove to najpodstatnejšie, aj keď, povedzme si, veľmi často aj to najťažšie z dôvodu generačnej bariéry... myslím, že všetci, ktorí sme rodičmi takto starých detí, to poznáme.

Veď to

(deti vyrástli / dospeli - - ja som zostal "puberťák":D:D:D )

...toto sa ja snažím - neobzerať sa späť - len sa mi to nie vždy darí tak, ako chcem...

Veď to

(deti vyrástli / dospeli - - ja som zostal "puberťák":D:D:D )



..toto sa ja snažím - neobzerať sa späť - len sa mi to nie vždy darí tak, ako chcem...



Život je jednosmerka

(o minulosti používať slová "prečo" // "keby"" je BLBÉ - - aj tak ju nezmeníšššš :--- )

Jaanka, ak nie ste spokojní s výsledkom vyšetrenia,ktoré ste so sestrou absolvovali u psychiatra, možno by bolo dobré skúsiť kontaktovať iného.
Ja osobne by som skúsila nájsť dobrého psychológa a pokúsila sa konzultovať s ním. Psychiater podchytí problém, bude ho riešiť, liečiť, ale rozhovor s dobrým psychológom vie uvoľniť bariéry, pomôcť dostať sa do hĺbky problému a môžno ukáže cestu jeho riešenia. Len je potrebná vzájomná dôvera, bez nej to nejde. Toť moja rada, možno nie správna,konštruktívna, ale ja to takto cítim. Veľmi-veľmi držím palce, verím, že je to strašne ťažké.