Kde v paneláku by si ten kompostér dal?

Kde v paneláku by si ten kompostér dal?

Ako uvadzaju na nete tak je to vysoke 70cm a sirka 30x40cm a su to 2-4 poschodia takze kam kolvek a zevraj to nezapacha... ale to je vsetko iba vycitane z netu

nejako nerozumiem tomu , ze byvate na bytovke? a chcete mat dazdovky?
ja som to pred nejakými rokmi kupila , jasne ze do zahrady, a vtej dobe sa to po rozmnozeni vykupovalo, bola som sama, tak som si myslela ze to skusim, dazdovky sa mnozili, ale kupit nemal kdo, lebo ten prvy sa nabalil, skupoval od kamosou, a bolo, no zem som zužitkovala...
na dazdovky som musela kupit furu hnoja, tie to vsetko spracovali na krasnu zem, co som neverila, ale je to tak, lenže denne sme to polievali,nesmelo to vyschnut, a nesmel tam prist krtko, lebo by ich pozral, raz sa tam aj dostal, a to bola robota, vsetko znovu prehadzat. tam sa tie dazdovky aj mnozia, aked nemaju co zrat, tak odídu , alebo skapu,

mila mata, skus pozriet na http://www.modra.sk/fileadmin/user_upload/aktuality/kompostovanie/Vermikompostovanie_letak.pdf Prave sa to chystam vyskusat, netreba sa toho bat. Skus pozriet aj odkazy z permakultury, vyuzivaju specialne kochliky so stredovym zasobnikom na bio odpad, ktore sa daju zostrojit z dreva. Informacii je kopa, ale len vlastna skusenost sa rata. Drzim palce!Sisa

Ja mam chov dážďoviek aj obyčajných aj kalifornských ak máte záujem o násadu tak ma môžete kontaktovať na krizanik@zoznam.sk alebo 0903150937
Tie kompostovacie dážďovky su menšie ale o to aktívnejšie -komposter mám priamo v byte ak dodržuješ pravidlo že nová potrava sa musívždy zakopať do kompostu-tak nezapácha ani neplesni. Malými dážďovkami sa dajú kŕmiť terarijne zvieratá- rybári a akvaristi si tiež prídu na svoje. Za pokus to stoji a uvidíte ako vás to vtiahne -budete ich kŕmiť ako domácich miláčikov.

Dobrý deň mám niekoľko ročne skúsenosti s chovom kalifornských dážďoviek. Pri dodržaní optimálnych podmienok sa dajú chovať aj v interiéroch. Pre bližšie informácie ma môžete kontaktovať na hpm.worms@gmail.com

Momentalne sa už zaoberam aj vonkajšim wermi kompostoviskom a poviem vám že ma to celeho pohltilo. Do vonkajšieho kompostoviska som nasadil nasadu Europskych dažďoviek a maju sa k svetu. stači odhrnuť troška vrchnej časti a je radosť pozerať ako sa tam napchavju a prevaluju ako ako turisti v vexkluzivnom hoteli.
treba troška podumať aj ekologicky kalifornske pestujem v uzavratých nádobach aby nemohli uniknuť

http://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-543#p7a
Nepôvodné druhy živočíchov a invázne druhy živočíchov
(1) Nepôvodné druhy živočíchov, s výnimkou druhov ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo, možno vypúšťať do voľnej prírody len so súhlasom orgánu ochrany prírody. Orgán ochrany prírody môže takýto súhlas vydať, len ak rozšírenie nepôvodného druhu živočícha nebude mať nepriaznivý vplyv na pôvodné druhy alebo ich biotopy.
(2) Každý, kto drží v zajatí nepôvodné druhy živočíchov, je povinný na vlastné náklady (http://www.porada.sk/naklady#__AUTOKW) prijať opatrenia na zabránenie ich úniku do voľnej prírody.
Aby som dodržal literu vyšie citovaneho zákona ,ale obyčajne žižaly tento problem nemaju a o to vačšiu radosť maju rybári keď sa zastavia pre par žižal ktore im poslužia ako navnada.
Ak mate zaujem o násadu žižal europskych tak vám rad zabezpečím.
Borob

Pre Rybarov 
http://www.slovenskyrybar.sk/
http://www.petrovzdar.sk/pridat-inzerat
„Červ hnoják“ Eisenia fetida
Tzv. hnoják sa najčastějšie využívá ako návnada na ryby. Denně spotrebuje potravu, ktorej váha sa rovná 1/2 svojej váhy. Dorastá 13 cm a váhy 0,5 g.
"KALIFORNSKÁ dažďovka " Eisenia andrei
Kalifornský príbuzný tohoto druhu sa hodí ku kompostovaniu,a k likvidácii biologických odpadov, na výrobu bio hnojiva Vermi Kompostu.Oba tyto druhy se dobre a rychlo množujú.

"Evropská dažďovka"Dendrobaena veneta
Vätší druh červa než hnoják, ale menší než kanadská dažďovka. Dendrobeana je vhodná jak na ryby, tak i ke kompostovaniu a krmeniu zvířat. Nevýhodou je, že se pomalu množí. Denně spotrebuje potravu, ktorej váha sa rovná 1/2 svojej váhy. Dorastá 15 cm a váhy 2,5 g.

Hnojáky chováme DOMA


Ak sa rozhodnete si založiť „farmu“ v pivnici, tak k tomu stačí veľké plastové vedro od farby s originálnym vrchnákom.
Najprv do vrchnáku navŕtame, alebo vypálime dierky na vetranie.
Vyvŕtame na dno vedra dieru vhodného priemeru na gumený štuplík a to na obvode. Potom ju uzatvoríme. Dierku uzatváram štupľom, ktoré používajú v autoservisoch pri antikoróznych ošetreniach karosérií.
Na spodok vedra sa nasype vrstva 2 - 3 cm hrubého perlitu na drenáž. Ja používam okrasný, čo sa dáva na povrch kvetináčov.
Ďalej na drenáž nasypeme základ chovu so substrátom, v ktorom žili. Doporučujem začať s kompostovým substrátom. A potom už len kŕmiť a kŕmiť.
Upozorňujem, že žiadny loger s kávy, ako píšu niektoré časopisy.
Dávam im zbytky ovocia a zeleniny. Ak kŕmim zeleninou, je lepšie, ak je uvarená. Kŕmenie im predpripravujem strúhaním, lebo tak to červy rýchlejšie spracujú a na povrchu nevzniká hnitie a následne zápach. Kŕmiť treba ale s citom.
Neprekračovať kŕmnu vrstvu cca 1,5 cm.
Pri prílišnom premokrení substrátu kŕmením (nikdy ho nerosím) prechádzam dočasne na suchú stravu, ako je šrot alebo zbytky suchého krmiva. Raz za čas prehodím povrch dvoma hrsťami repky, ktorá do týždňa vyklíči a tiež odoberie prebytočnú vodu a dodá hnojákom „vitamíny“. Substrát musí byť síce vlhký, ale nie kašovitý.
Základom chovu je pravidelne ho sledovať, stačí každý druhý deň, aby sa červy neudusili. Totiž nedá sa zabrániť procesu kvasenia a tu vzniká oxid uhličitý, ktorý je ťažší ako vzduch, naplní nádobu a chov sa začne dusiť. Zistíme to tak, že hnojáky sa nachádzajú na povrchu a nereagujú na svetlo, alebo len veľmi pomaly. Potom sa musí rýchlo prevzdušniť substrát - stačí ho ponadvihovať vhodným kolíkom, nahnúť nádobu pod asi 45° uhlom a mať ho odokrytý. Takto sa vznikajúci oxid „vylieva“ z kýbla von a vrch substrátu sa vcelku slušne prevzdušňuje. Celkovo ho pri bežnom stave chovu úplne nezakrývam, lebo červy pri plnej spokojnosti nemajú prečo vyliezť do suchého prostredia.
Iné je to, keď mám so sebou pri vode celú „farmu“ na viacdňovej rybačke a v noci padá rosa. To potom prchajú von a treba ho uzatvoriť. Inak čo sa týka ďalšej údržby, stačí raz za mesiac odzátkovať vyvŕtaný otvor, nahnúť nádobu a prebytočnú vodu vypustiť.
Dobre sa mi osvedčilo urobiť tiež vrstvu z čiastočne rozloženého ihličia (výborná je borovica) cca 3-4 cm, – na ktorú hneď kŕmim. Perfektne to prevzdušní substrát a časom nám aj v strede nádoby vznikne drenáž, lebo ihličie sa rozkladá veľmi pomaly.
Pri takto vedenom chove sú hnojáky vo výbornej hnojní žížala kondícii.
Moje skúsenosti z hlavného toku Dunaja hovoria, že menšie sumce do 10 kg veľakrát dajú prednosť chumáču hnojákov pred rovnakým sústom z dážďoviek alebo pijavíc. A zubáče si na nich tiež často radi pochutia. Asi to má na svedomí ich typická vôňa, ktorú okolo seba vylučujú. Takto chované hnojáky predčia kupovaných z predajní, ktoré bývajú často zakrpatené a tenké, lebo pochádzajú z nevhodných chovov (napr. studené (prasačie) hnoje). A hlavne, máme ich vždy po ruke.

Pozdravujem NALIMa z Faceboku