Existuje ešte zmluva o výpožičke bytu.
Zmluvou o výpožičke požičiavateľ prenecháva vypožičiavateľovi vec na bezplatné užívanie. Pre platnosť zmluvy sa osobitná forma nevyžaduje. Subjektmi tejto zmluvy - požičiavateľ a vypožičiavateľ - môžu byť fyzické i právnické osoby. Predmetom výpožičky môže byť každá vec, určená individuálnymi znakmi, ktoré ju odlišujú od iných vecí. Pretože tak individualizovanie veci, ako aj určenie jej nespotrebiteľnosti počas zmluvného vzťahu závisí od vôle subjektov tohto vzťahu, zmluvné strany môžu určiť veci individuálnymi znakmi, a so zreteľom na sledovaný účel za nespotrebiteľné aj veci, ktoré sú obvykle považované za druhové (zastupiteľné) a spotrebiteľné.

Pojmovými znakmi zmluvy o výpožičke sú:

a) prenechanie veci do užívania (pôjde o takú povahu veci a také podmienky užívania, aby tá istá vec bez porušenia svojej podstaty mohla byť vrátená požičiavateľovi),

b) bezplatnosť užívania,

Táto zmluva by však zrejme nebola vhodná pri žiadosti o príspevok na bývanie. Ale ak platia nájom, na preukázanie výdavkov by bola vhodnejšia nájomná zmluva alebo zmluva o podnájme.

Príspevok na bývanie patrí občanovi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, na úhradu nákladov spojených s bývaním, ak splnili podmienky nároku na dávku.

Podmienky vzniku nároku:
· vlastníctvo bytu alebo rodinného domu,
· nájom bytu alebo rodinného domu,
· nájom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie,
. právo doživotného úžívania v byte alebo rodinnom dome,
· uhrádzanie nákladov spojených s bývaním za predchádzajúcich 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo preukázanie uznania dlhu a dohody o splátkach,
· podmienky nároku sa prehodnocujú raz za šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov,
· nárok zaniká, ak úrad zistí, že občan v hmotnej núdzi nespláca uznaný dlh, ktorý predstavuje nedoplatky spojené s bývaním.

Splnenie podmienok nároku na príspevok na bývanie sa neskúma:
- ak občan v hmotnej núdzi alebo niektorá z fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, je poberateľom starobného dôchodku,
- ak občan v hmotnej núdzi alebo niektorá z fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, je poberateľom inej dôchodkovej dávky alebo sociálneho dôchodku a dovŕšil 62 rokov veku,
- ak občanovi v hmotnej núdzi alebo niektorej z fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne s poskytovaním bývania.


Možno by bolo vhodnejšie požiadať ÚPSVaR o Dávku v hmotnej núdzi.
Dávka v hmotnej núdzi patrí občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, na zabezpečenie základných životných podmienok.

Podmienky nároku:
príjmy spoločne posudzovaných osôb nedosahujú sumu ustanovenú zákonom,
nemožnosť občana zabezpečiť alebo zvýšiť si príjem vlastným pričinením,
nemožnosť zabezpečiť si základné životné podmienky vlastným majetkom,
uplatnenie si zákonných nárokov

Viac sa dočítate tu:
http://www.upsvar.sk/socialne-veci-a-rodina/hmotna-nudza/davka-a-prispevky-v-hmotnej-nudzi.html?page_id=226

Môžeš si uzatvoriť aj zmluvu o nájme bytu, kde im prenajmeš byt bezodplatne len s tým, že všetky náklady spojené s užívaním bytu si hradí nájomnca.

Treba myslieť na to, že občan, ktorý chce získať príspevok na bývanie, musí úhradu preukázať, že vlastní alebo má v prenájme dom, byt, stačí aj obytná miestnosť a vie predložiť potvrdenia o tom, že uhrádza náklady spojené s bývaním alebo aspoň dohodu o ich splátkach. Preto prílohou k žiadosti o poskytnutie príspevku na bývanie je potvrdenie o úhrade za služby poskytované s užívaním bytu, o zaplatení nájomného, v prípade, že byt by mali prenajatý, potvrdenie o zaplatení dane z nehnuteľnosti a potvrdenie o tom, že platia preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv.
Inak zabudla som dodať jednu podstatnú vec. Príspevok na bývanie sa neposkytuje osobitne, ale je súčasťou pomoci v hmotnej núdzi.

Gabi,
podľa mňa to, že si zaplatí za bývanie, teda fond opráv ak sa tvorí v bytovke, vodu, energie a ostatné veci je to isté ako keby zaplatil nájom prenajímateľovi.

To že zadávateľka "prepustila" byt neznamená, že ona platí fond opráv, energie a ostatné veci. Ved si to platia tí ludia.

Takto to zrejme myslela Verkaz ked písala bezodplatne ,tj. že za služby ( energie, fond opráv ) nezinkasuje 150 eur a ďalších 50 eur šup do vlastného vrecka ako amortizácia bytu (aj ked ako vlastník má na to právo) :D.

Gabi,
podľa mňa to, že si zaplatí za bývanie, teda fond opráv ak sa tvorí v bytovke, vodu, energie a ostatné veci je to isté ako keby zaplatil nájom prenajímateľovi.

To že zadávateľka "prepustila" byt neznamená, že ona platí fond opráv, energie a ostatné veci. Ved si to platia tí ludia.

Takto to zrejme myslela Verkaz ked písala bezodplatne ,tj. že za služby ( energie, fond opráv ) nezinkasuje 150 eur a ďalších 50 eur šup do vlastného vrecka ako amortizácia bytu (aj ked ako vlastník má na to právo) :D.

Xanti áno, máš pravdu a ja som to tak aj pochopila, len som dodala, že hoci v zmluve bude uvedené, že sa prenajíma bezodplatne, ale s tým, že si bude za užívanie bytu platiť bude musieť preukázať pri žiadosti o dávky v hmotnej núdzi a prípadne príspevok na bývanie. To znamená, že tá pani si musí odložiť doklady komu, koľko a kedy platila za služby a pod.

Dakujem pekne. Pomohli ste mi velmi :)))

Podľa mňa by nájomník nemal platiť príspevok do FO ani poplatok za správu. To by mal byť náklad vlastníka bytu. Ale všetko záleží od dohody medzi vlastníkom a nájomníkom.

Pravdu máš, verkaz. Nájomník má predsa záujem o bývanie, nie o starosti vlastníka. To vlastník musí v súlade so zákonom! Ta dohoda je veľmi dôležitá. Vieš, ešte to môže byť aj tak, že ten byt je vlastne ubytovňa, pri krátkodobých nájmoch? Je rozdiel mať tri mesiace nájom, keď sa nekúri a tri mesiace v špičke. V dohode by malo byť vzájomné vysporiadanie až po ročnom vyúčtovaní, prípadne aj pred, ale podľa čoho? A kedy?