Richard
22.01.06,17:39
K O M E N T Á R
K novelizácii zákona o dani z pridanej hodnoty k 1. januáru 2006
Ing. Minársky Ján, daňový poradca
Zákonom č. 523/2005 Z.z. bol novelizovaný zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Uvedená novelizácia obsahuje celkom 42 bodov, pričom všetky ustanovenia novelizácie nadobúdajú účinnosť 1. januára 2006. Vo svojom príspevku by som chcel platiteľov dane upozorniť na najdôležitejšie zmeny v zákone o dani z pridanej hodnoty.
1)Podľa ustanovenia § 2 ods. 3, ktoré definuje ekonomickú činnosť ( ďalej sa v zákone používa pojem podnikanie) sa za ekonomickú činnosť (za podnikanie) považuje aj využívanie hmotného a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku. Z uvedeného teda vyplýva, že ak fyzická osoba vlastní nehnuteľnosť a a z prenájmu tejto nehnuteľnosti dosahuje príjem stáva sa zdaniteľnou osobou. V prípade ak z prenájmu dosiahnu sumu 1 500 000 Sk za dvanásť predchádzajúcich po sebe idúcich kalendárnych mesiacov, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň.
Novelizáciou sa do uvedeného ustanovenia doplňuje text podľa ktorého, ak je majetok (ktorý sa prenajíma) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak
Z uvedenej novelizácie vyplýva, že ak manželia z prenájmu majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva dosiahnu obrat 1 500 000 Sk, budú sa musieť registrovať obaja. Zákon im však dáva možnosť dohodnúť sa, že využívanie majetku na dosahovanie príjmu bude predmetom dane len u jedného z manželov a teda v prípade dosiahnutia obratu 1 500 000 Sk sa za platiteľa dane bude registrovať iba jeden z manželov
2)Podľa ustanovenia § 3 ods. 4 sa štátne orgány a ich rozpočtové organizácie, štátne fondy, orgány územnej samosprávy a ich rozpočtové organizácie a iné právnické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci nepovažujú za zdaniteľné osoby v rozsahu svojej hlavnej činnosti. Ak by však ich činnosť narušovala alebo mohla narušiť hospodársku činnosť, sú z takejto činnosti zdaniteľnými osobami.
Novelizáciou sa za slovo „mohla“ doplňuje slovo „výrazne“ , z čoho vyplýva, že uvedené organizácie budú zdaniteľnými osobami z tej svojej činnosti, ktorá narušuje alebo môže výrazne narušiť hospodársku súťaž.
3) Do ustanovenia § 4 ods. 4 sa novelizáciou doplňuje text podľa ktorého, ak sa jeden z účastníkov združenia, ktorý podniká spoločne na základe zmluvy o združení, rozhodne registrovať pre daň pred dosiahnutím obratu 1 500 000 Sk za zduženie (t.j. z jeho strany ide o dobrovoľnú registráciu), sú povinný podať žiadosť o registráciu pre daň aj všetci ostatní účastníci tohto združenia. Registráciu sú títo ostatní účastníci združenia povinný podať k rovnakému dňu.
4)Podľa ustanovenia § 4 ods. 5 bol daňový úrad povinný vydať žiadateľovi o registráciu pre daň osvedčenie o registrácii a prideliť identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do siedmich dní od doručenia žiadosti o registráciu. Po 1. januári 2006 sa táto lehota pre daňový úrad predlžuje na 30 dní o doručenia žiadosti o registráciu pre daň.
5)Na základe ustanovenia § 4 ods. 9 sa do obratu pre účely registrácie resp. pre určenie zdaňovacieho obdobia zahŕňali výnosy (príjmy) bez dane z dodávaných tovarov a služieb s výnimkou výnosov (príjmov) z tovarov a služieb oslobodených od dane podľa § 28 až 36 a podľa § 40 až 42. Z uvedeného ustanovenia zákona teda vyplývalo, že do obratu sa započítavali aj výnosy (príjmy) za zdaniteľné obchody, ktorých miestom plnenia nebolo tuzemsko. Od 1. januára 2006 sa do obratu budú započítavať iba výnosy (príjmy) za zdaniteľné obchody, pri ktorých miestom plnenia je tuzemsko.
6)Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona platného do 31. decembra 2005 bola zahraničná osoba (fyzická alebo právnická), podnikajúca v zahraničí povinná v prípade že začala na území Slovenska vykonávať činnosť ktorá je predmetom dane, podať bezodkladne žiadosť o registráciu pre daň daňovému úradu Bratislava I. Novelizáciou zákona sa ukladá zahraničnej osobe splniť si registračnú povinnosť pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom dane.
Novelizáciou sa uvedené ustanovenie zákona doplňuje o ďaľšie prípady, v ktorých zahraničná osoba nemá povinnosť registrovať sa na Slovensku za platiteľa dane. Zahraničná osoba nie je povinná registrovať sa teda ani v prípade ak dodáva len:
-prepravné služby oslobodené od dane podľa § 46 t.j. ak zahraničná osoba vykonáva osobnú prepravu z tuzemska do zahraničia, zo zahraničia do tuzemska alebo pri preprave medzi dvomi miestami v tuzemsku, ktorá tvorí súčasť medzinárodnej leteckej resp. vodnej dopravy
-prepravné služby a s nimi súvisiace doplnkové služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 47 ods. 6 a podľa § 48 ods. 8 Podľa § 47 ods. 6 sú od dane oslobodené služby (vrátane prepravných), ktoré sú priamo spojené s vývozom tovaru. Podľa § 48 ods. 8 sú od dane oslobodené služby vzťahujúce sa na dovážaný tovar, ak hodnota týchto služieb je zahrnutá do základu dane.
-zemný plyn alebo elektrinu a osobou povinnou platiť daň je slovenský platiteľ dane alebo osoba registrovaná pre daň podľa § 7
-tovar v rámci trojstranného obchodu, pri ktorom je zahraničná osoba zúčastnená ako prvý odberateľ.
7)V prípade prenájmu hnuteľnej veci (§ 15 ods. 8 písm. f) sa miesto dodania služby podľa § 15 ods. 7 považujú sídlo nájomcu. Uvedené však neplatí v prípade ak predmetom prenájmu je dopravný prostriedok, kedy sa miesto dodania služby určuje podľa § 15 ods. 1 t.j. miestom dodania je sídlo prenajímateľa. V praxi však často dochádzalo k problémom v prípadoch prenájmu napr., železničných vozňov a vagónov, ak v krajine prenajímateľa (v inom členskom štáte) sa železničný vozeň resp. vagón považoval za „dopravný prostriedok“ a preto prenajímateľ uplatnil svoju „národnú“ daň. Napriek tomu bol slovenský nájomca povinný v zmysle slovenského zákona uplatniť na cenu prenájmu aj slovenskú daň. Podľa slovenského zákona sa železničný vozeň resp. vagón nepovažuje za dopravný prostriedok a preto miestom dodania je sídlo nájomcu t.j. tuzemsko.
Aby nedochádzalo k dvojitému zdaneniu tej istej služby do ustanovenia § 15 ods. 8 sa k slovám „s výnimkou nájmu dopravných prostriedkov“ doplnili slová železničných vagónov a vozňov, prívesov a návesov“.
Od 1. januára 2006 teda v prípade nájmu železničných vagónov a vozňov, prívesov a návesov sa za miesto dodania služby bude považovať sídlo prenajímateľa a preto v prípade nájmu z iného členského štátu resp. v prípade nájmu z nečlenského štátu slovenský nájomca už nebude povinný k cene nájmu uplatňovať slovenskú daň.
8)Pri prefakturácií služieb, ktoré platiteľ dane prijal síce vo svojom mene ale na cudzí účet (obstarával službu na základe komisionárskej zmluvy) sa za deň vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 6 považuje deň vystavenia faktúry, ktorou platiteľ dane požaduje platbu za obstaranú službu alebo deň prijatia platby. Uvedené však neplatilo v prípade ak platiteľ dane obstarával vo svojom mene ale na cudzí účet tovar. V takomto prípade platiteľovi dane vznikala daňová povinnosť buď dňom dodania tovaru alebo, ak šlo o opakovane dodávaný tovar, najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane dodávaný tovar vzťahovala. Platiteľ prenajímajúci nehnuteľnosť, ktorý samostatne požadoval úhradu spotrebovanej elektrickej energie, tepla, vody a plynu si však neuvedomoval, že v tomto prípade nešlo o dodanie služby ale o dodanie tovaru a preto nemohol určovať vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 6 t.j. dňom vystavenia preúčtovacej faktúry.
Novelizáciou zákona sa do ustanovenia § 19 ods. 3, ktorý rieši vznik daňovej povinnosti pri opakovane dodávanom tovare alebo služby doplňuje veta, podľa ktorej ak platiteľ dane požaduje za každé obdobie opakovane poskytovaného nájmu nehnuteľnosti popri nájomnom osobitne úhradu za presne dodané množstvo elektriny, plynu vody a tepla, vzniká daňová povinnosť pri týchto tovaroch dňom vyhotovenia faktúry, ktorou platiteľ dane požaduje platbu za tieto tovary.
Príklad
Platiteľ dane prenajal v roku 2005 inému platiteľovi dane časť nehnuteľnosti. Dohodnutá cena nájomného nezahrňovala spotrebovanú elektrickú energiu. Skutočnú spotrebu elektrickej energie prenajímateľ fakturoval nájomcovi samostatne. Za mesiac október 2005 obdržal prenajímateľ faktúru od elektrárni dňa 5. novembra 2005. Časť spotrebovanej elektrickej energie prenajímateľ vyfakturoval nájomcovi dňa
10. novembra 2005 so splatnosťou 25. novembra 2005. Daňová povinnosť vznikla prenajímateľovi najneskôr 31. októbra 2005 t.j. najneskôr posledným dňom obdobia na ktoré sa platba vzťahuje (platba sa vzťahuje na spotrebovanú elektrickú energiu za mesiac október 2005). Z uvedeného vyplýva, že prenajímateľ bol povinný odviesť daň za zdaňovacie obdobie október 2005.
Príklad
Platiteľ dane prenajal v roku 2006 inému platiteľovi dane časť nehnuteľnosti. Dohodnutá cena nájomného nezahrňovala spotrebovanú elektrickú energiu. Skutočnú spotrebu elektrickej energie prenajímateľ fakturoval nájomcovi samostatne. Za mesiac október 2006 obdržal prenajímateľ faktúru od elektrárni dňa 5. novembra 2006.
Časť spotrebovanej elektrickej energie prenajímateľ vyfakturoval nájomcovi dňa 10. novembra 2006 so splatnosťou 25. novembra 2006. Daňová povinnosť vzniká prenajímateľovi 10. novembra 2006 t.j. dňom vystavenia faktúry. Z uvedeného vyplýva, že prenajímateľ je povinný odviesť daň za zdaňovacie obdobie november 2006.
9) V súlade s ustanovením § 19 ods. 9, v prípade že tovar je odoslaný alebo prepravený
zo Slovenska na územie tretieho štátu (vývoz tovaru podľa § 47 ods. 1 a 2), sa za deň dodania tovaru považuje deň výstupu tovaru z územia Európskych spoločenstiev, ktorý je potvrdený colným orgánom v písomnom colnom vyhlásení.
Vzhľadom k tomu, že v prípade zjednodušeného colného konania sa nevystavuje písomné colné vyhlásenie, ale výstup tovaru z územie Európskych spoločenstiev colný orgán potvrdzuje na tzv. colnej faktúre, sa novelizáciou doplňuje § 19 ods. 9 o uvedenú skutočnosť. Od 1. januára 2006 sa teda pri vývoze tovaru bude za deň dodania tovaru považovať nielen deň výstupu tovaru, ktorý je potvrdený colným orgánom v písomnom colnom vyhlásení ale aj deň výstupu tovaru, ktorý je potvrdený colným orgánom v zjednodušenom colnom vyhlásení.
10)K 1.januáru 2005 sa do zákona vložil nový § 11a-Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v osobitnom prípade, na základe ktorého daňová povinnosť (pri splnení všetkých, zákonom stanovených podmienok) prešla zo zahraničného dodávateľa na budúceho slovenského kupujúceho. Podľa ustanovenia § 20 ods. 4 daňová povinnosť v tomto prípade slovenskému platiteľovi dane, vznikala dňom umiestnenia tovaru v sklade.
Novelizáciou zákona k 1.januáru 2006 sa zo zákona vypúšťa ustanovenia § 20 ods. 4 z čoho vyplýva, že v prípade nadobudnutia tovaru z iného členského štátu v osobitnom prípade (§ 11a) bude daňová povinnosť slovenskému platiteľovi dane vznikať podľa ustanovenia § 20 ods. 1 t.j. daňová povinnosť mu vznikne buď:
a.15.kalendárny deň mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo
b.dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovený pred 15 dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci v ktorom sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru
11)Do ustanovenia § 21-Daňová povinnosť pri dovoze tovaru sa novelizáciou doplňuje nový odsek 3, podľa ktorého pri tovare prepustenom do colného režimu dočasne použitie s čiastočným oslobodením od cla sa daň vypočíta vo výške, v akej by sa vypočítala pri tomto tovare, ak by tovar v okamihu prepustenia do colného režimu dočasne použitie s čiastočným oslobodením od cla bol prepustený do colného režimu voľný obeh.
12) Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 zákona platného do 31. decembra 2005 sa do základu dane pri dodaní tovaru alebo služby zahŕňala aj dotácia alebo príspevok, ktorý je priamo spojený s cenou tovaru alebo služby. Na základe uvedeného sa do základu dane zahŕňala aj dotácia alebo príspevok poskytnutý platiteľom dane dodávajúcim tovar alebo službu (napr. príspevok zamestnávateľa na stravovanie zamestnanca) Na základe rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, ktorý konštatoval, že do základu dane sa zahŕňa len taká dotácia alebo príspevok, ktorý poskytla iná osoba (nie dodávateľ tovaru alebo služby) došlo v ustanovení § 22 ods. 1 k vypusteniu slov „je priamo spojený s cenou tovaru alebo služby“ ktoré boli nahradené slovami „ dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo službu“.
Po zmene teda platí, že do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.
13)Podľa ustanovenia § 25 ods. 3 zákona platného do 31. decembra 2005 v prípade ak osoba, ktorá uskutočnila dodanie tovaru alebo dodanie služby vykoná opravu základu dane, tak rozdiel medzi pôvodným a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou a opravenou daňou sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave základu dane.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona platného do 31. decembra 2005 oprava odpočítanej dane (u nadobúdateľa tovaru alebo služby) sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ dane dostal doklad o oprave základu dane.
Uvedené ustanovenia zákona platného do 31. decembra 2005 nerobili žiadny problém v prípadoch dodania tovaru alebo služby medzi dvomi slovenskými platiteľmi dane. K problémom ale dochádzalo v prípadoch ak dodávateľom tovaru alebo služby bola osoba z iného členskéhoštátu a slovenský nadobúdateľ tovaru alebo služby bol osobou povinnou nadobudnutý tovar alebo službu zdaniť podľa § 69.
Príklad
Slovenský platiteľ dane nadobudol tovar z iného členského štátu v marci 2005 a tak slovenský platiteľ dane v zdaňovacom období marec 2005 nadobudnutý tovar zdanil a súčasne si v tomto zdaňovacom období (vzhľadom k tomu, že splnil zákonom stanovené podmienky) uplatnil aj odpočítanie dane. Dodávateľ tovaru z iného členského v mesiaci jún 2005 dodatočne zvýšil cenu tovaru ( z dôvodu vyššej kvality) Na základe tohto zvýšenia ceny dňa 28. júna 2005 vyhotovil doklad o oprave základu dane, ktorý slovenský nadobúdateľ tovaru obdržal dňa 2. júla 2005.
Vzhľadom k tomu, že podľa § 25 ods. 3 sa rozdiel medzi pôvodným a opraveným základom dane a pôvodnou a opravenou daňou zahrňuje do daňového priznania za zdaňovacie obdobie v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave základu dane, je slovenský nadobúdateľ tovaru povinný daň vyplývajúcu zo zvýšenia ceny zahrnúť do daňového priznania za zdaňovacie obdobie jún 2005 (doklad o oprave základu dane bol dodávateľom tovaru z iného členského štátu vystavený dňa 28. júna 2005.
Vzhľadom k tomu, že podľa § 53 ods. 1 oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ dane dostal doklad o oprave základu dane, je slovenský nadobúdateľ tovaru oprávnený uplatniť si na odpočítanie opravenú daň až v zdaňovacom období júl 2005 (doklad o oprave základu dane totiž slovenský nadobúdateľ tovaru obdržal až v mesiaci júl 2005).
Novelizáciou zákona k 1. januáru 2006 sa do § 25 ods. 3 doplňuje ustanovenie podľa ktorého pri oprave základu dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo pri dodaní tovaru alebo služby, kedy je povinný platiť daň nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby sa rozdiel uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby obdržal doklad o oprave základu dane.
Z uvedenej zmeny v zákone vyplýva, že slovensky platiteľ dane vykoná opravu dane (daň na vstupe a daň na výstupe) v tom istom zdaňovacom období
Príklad
Slovenský platiteľ dane nadobudol tovar z iného členského štátu v marci 2006 a tak slovenský platiteľ dane v zdaňovacom období marec 2006 nadobudnutý tovar zdanil a súčasne si v tomto zdaňovacom období (vzhľadom k tomu, že splnil zákonom stanovené podmienky) uplatnil aj odpočítanie dane. Dodávateľ tovaru z iného členského štátu v mesiaci jún 2006 dodatočne zvýšil cenu tovaru ( z dôvodu vyššej kvality) Na základe tohto zvýšenia ceny dňa 28. júna 2006 vyhotovil doklad o oprave základu dane, ktorý slovenský nadobúdateľ tovaru obdržal dňa 2. júla 2006.
Vzhľadom k tomu, že podľa § 25 ods. 3 zákona po novelizácii k 1. januáru 2006 sa pri oprave základu dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, kedy je povinný platiť daň nadobúdateľ tovaru rozdiel uvádza v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadobúdateľ tovaru obdržal doklad o oprave základu dane, slovensky nadobúdateľ tovaru uvedie opravu dane (daň na vstupe a daň na výstupe) v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2006 t.j. v tom zdaňovacom období v ktorom doklad o oprave základu dane obdržal (slovensky platiteľ dane doklad obdržal 2. júla 2006).
14)Podľa ustanovenia § 26 ods. 1 v prípade, ak sa za dodanie tovaru alebo služby alebo v prípade nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu požaduje úhrada v cudzej mene, prepočíta sa na účely určenia základu dane a dane kurzom:
-vyhláseným v kurzovom lístku Národnej banky Slovenska platným v deň vzniku daňovej povinnosti, alebo
-kurzom platným podľa colných predpisov v deň vzniku daňovej povinnosti
Vzhľadom k tomu, že zákon priamo neuvádzal aký kurz sa má použiť v prípade opravy základu dane, do ustanovenia § 26 ods. 1 sa novelizáciou doplňuje text, podľa ktorého pri oprave základu dane podľa § 25 sa použije kurz, ktorý sa použil pri vzniku daňovej povinnosti.
Z uvedeného doplnenia zákona teda jednoznačne vyplýva, že ak pri vzniku daňovej povinnosti platiteľ dane použil kurz:
-Národnej banky Slovenska, tento istý kurz použije aj v prípade opravy základu dane podľa § 25
-kurz platný podľa colných predpisov, tento istý kurz použije aj v prípade opravy základu dane podľa § 25
Poznámka:
Uvedené doplnenie § 26 ods. 1 neznamená zmenu v použití príslušného kurzu v prípade opravy základu dane ale ide len o spresnenie § 26 ods. 1 zákona.
15)Novelizáciou zákona sa v ustanovení § 39-Finančné služby doplňuje nový odsek 3, ktorý stanovuje cenu služieb (ktoré sú oslobodené od dane bez nároku na odpočítanie dane) uvedených v § 39 ods. 1 písm. l) t.j. obchodovanie na vlastný účet alebo na účet klienta pri terminovaných obchodoch a opciách vrátane kurzových a úrokových obchodov.
Podľa doplneného nového odseku 3 cenou pri uvedených službách je dosiahnutý zisk z týchto obchodov po odpočítaní prípadnej straty z týchto obchodov v príslušnom zdaňovacom období. Z uvedeného teda vyplýva, že do daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie sa bude uvádzať saldo z vysporiadaných terminovaných obchodov v príslušnom zdaňovacom období.
16)Podľa ustanovenie § 50 ods. 4 bol platiteľ dane uskutočňujúci aj oslobodené plnenia bez nároku na odpočítanie dane, v prípade že počas roka prestal byť platiteľom dane, povinný vykonať ročné vysporiadanie dane prostredníctvom koeficientu. Novelizáciou zákona sa táto povinnosť ukladá aj platiteľovi, ktorý sa stal platiteľom dane v priebehu kalendárneho roka.
17) Podľa ustanovenia 53 ods. 5 je platiteľ dane povinný, v prípade krádeže tovaru odviesť daň vo výške odpočítanej dane. Ak odcudzený tovar je v zmysle zákona o dani z príjmov odpisovaným majetkom, výška odvádzanej dane sa určuje z daňovej zostatkovej ceny. V prípade ak je odcudzený tovar predmetom prenájmu, platiteľ dane (prenajímateľ) má povinnosť odviesť daň zníženú o daň, ktorú z tohto tovaru (pri prenájme) už odviedol.
Uvedené ustanovenie zákona sa novelizáciou upravuje tak, že v prípade odcudzenia tovaru ktorý je predmetom prenájmu, bude mať povinnosť odviesť daň zníženú o daň, ktorú z tohto prenajatého tovaru už odviedol len ten prenajímateľ, ktorý bude tovar prenajímať na základe zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci (t.j. v prípade finančného lízingu).
V prípade odcudzenia tovaru prenajatého bez právo kúpy (operatívny lízing) bude platiteľ dane výšku odvádzanej dane určovať z daňovej zostatkovej ceny.
18)Do ustanovenia § 54-Úprava dane odpočítanej pri investičnom majetku sa do odseku 2, ktorý definuje investičný majetok v písmene b) doplňujú aj stavebné pozemky. Po novelizácii sa za investičný majetok podľa písmena b) teda budú považovať nielen budovy, byty a nebytové priestory ale aj stavebné pozemky. Ak teda dôjde k zmene účely použitia investičného majetku, ktorým je stavebný pozemok, platiteľ dane je povinný vykonať úpravu odpočítanej dane.
19)V zmysle ustanovenia § 55 ods. 1 je osoba (fyzická alebo právnická), ktorá sa stala platiteľom dane, oprávnená odpočítať si daň viažucu sa k majetku, ktorý táto osoba nadobudla pred dňom, keď sa stala platiteľom. Odpočítanie dane nebolo limitované časom obstarania majetku, ale len podmienkou, že majetok musel byť použitý na uskutočnenie zdaniteľného obchodu ako platiteľ t.j. tovar z ktorého si táto osoba ide odpočítať daň pri registrácii musí u tejto osoby fyzicky existovať. Z uvedeného znenia teda vyplývalo, že takáto osoba si mohla odpočítať daň aj z takého majetku, ktorý si v minulom resp. minulých obdobiach zahrnula do daňových výdavkov vrátane dane z pridanej hodnoty.
Podľa zákona o dani z príjmu bola však povinná táto osoba vrátenú daň z pridanej hodnoty zahrnúť do základu dane z príjmov.
Novelizáciou zákona sa do § 55 ods. 1 na konci prvej vety doplňuje text podľa ktorého si osoba ktorá sa stala platiteľom dane môže uplatniť odpočítanie dane z majetku obstaraného pred registráciou ale len za podmienky, že tento majetok nebol zahrnutý do daňových výdavkov v kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom sa stala platiteľom dane. Z uvedenej novelizácii teda vyplýva, že právo na odpočítanie dane podľa § 55 ods. 1 bude mať platiteľ dane len z toho majetku, ktorý si obstaral, ešte ako neplatiteľ dane, v kalendárnom roku v ktorom sa stal platiteľom dane.
Uvedené ustanovenie sa však nevzťahuje na zásoby.
20)V ustanovení § 56 sú stanovené podmienky vrátenie dane zahraničnej osobe ktorá bola slovenským platiteľom dane uplatnená voči tejto zahraničnej osobe. Podľa ustanovenia § 56 ods. 2 zahraničná osoba má nárok na vrátenie dane v prípade ak:
a) je identifikovaná pre daň v štáte v ktorom má sídlo, prevádzkareň alebo bydlisko
b)v období, za ktoré sa podáva žiadosť o vrátenie dane nemala v na Slovensku sídlo,
miesto podnikania prevádzkareň ani bydlisko
c)v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane nedodala na tovar ani službu na Slovensku s výnimkou
1)prepravných služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 46
2)prepravných služieb a s nimi spojených doplnkových služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 47 ods. 6 a podľa § 48 ods. 8
3)služieb a tovaru dodaného s inštaláciou alebo montážou, ak je osobou povinnou platiť daň príjemca (§69 ods. 2 až 4)
4)dodania zemného plynu a elektriny, ak je osobou povinnou platiť daň platiteľ dane alebo osoba registrovaná pre daň podľa § 7 (§69 ods. 9)
5)dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu, ak zahraničná osoba bola zastúpená daňovým zástupcom
Novelizáciou zákona sa do uvedeného ustanovenia doplňuje nový bod 6, podľa ktorého bude mať zahraničná osoba nárok na vrátenie dane aj keď bude na Slovensku vykonávať činnosť uvedenú v tomto novom bode 6. Nový bod 6 znie:
6)dodania tovaru v rámci trojstranného obchodu podľa § 45, na ktorom
sa zahraničná osoba zúčastnila ako prvý odberateľ (a súčasne ako druhý dodávateľ)
21)V § 71 ods. 1 dochádza novelizáciou k spresneniu. Podľa tretej vety bol platiteľ dane oprávnený vystaviť len jednu faktúru v prípade, ak prijal platbu pred dodaním tovaru alebo služby a v tom istom kalendárnom mesiaci v ktorom platbu prijal došlo aj k dodaniu tovaru alebo služby t.j. platiteľovi dane vznikla v tom istom kalendárnom mesiaci daňová povinnosť aj prijatím platby a súčasne aj dodaním tovaru alebo dodaním služby. Zákon taxatívne neuvádzal, že len jednu faktúru môže platiteľ dane vystaviť aj v prípade, ak pred dodaním tovaru alebo služby príjal viac platieb. Novelizáciou zákona teda dochádza k spresneniu uvedeného ustanovenia podľa ktorého platiteľ dane bude môcť vystaviť len jednu faktúru aj v prípade, ak pred dodaním tovaru alebo služby príjme platiteľ dane v kalendárnom mesiaci dodania tovaru alebo služby jednu alebo viac platieb.
22)Do ustanovenia § 71ods. 4 sa novelizáciou doplňuje text podľa ktorého sa za faktúru nebude považovať už iba cestovný lístok vydaný prevádzkovateľom verejnej dopravy, ktorý je platiteľom dane za podmienky, že cestovný lístok obsahuje jeho obchodné meno, dátum vyhotovenia a cenu vrátane dane ale aj podkladová časť nálepky, ktorou sa preukazuje zaplatenie úhrady za užívanie diaľnic, ciest pre motorové vozidla a ciest I. triedy na Slovensku, ktorá ostane príjemcovi služby po oddelení nalepovacej časti nálepky, ak podkladová časť nálepky obsahuje obchodné meno dodávateľa služby, cenu vrátane dane a sumu dane.
23)Podľa § 75 ods. 6 faktúra môže byť so súhlasom zákazníka vyhotovená aj elektronicky, pričom k 1. januáru 2005 bola zrušená podmienka, že elektronický vystavená faktúra musela byť podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Novelizáciou zákona k 1. januáru 2006 sa však táto podmienka opäť zakotvuje do zákona, pretože do ustanovenia § 75 ods. 6 sa doplňuje veta podľa ktorej, vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu elektronicky vyhotovenej faktúry musí byť zaručená elektronickým podpisom podľa zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise v znení neskorších predpisov.
24)Podľa ustanovenia § 80 ods. 6 je platiteľ dane v prípade, že po lehote na podanie súhrnného výkazu zistí, že údaje uvedené v súhrnnom výkaze sú neúplne alebo nesprávne povinný podať dodatočný súhrnný výkaz. Novelizáciou zákona k 1. januáru 2006 sa citované ustanovenie doplňuje o text, podľa ktorého sa v dodatočnom súhrnnom výkaze uvedú len doplnené alebo opravené údaje t.j. v dodatočnom súhrnom výkaze platiteľ dane vyplní iba tie riadky, ktorých sa oprava dotýka.
25)Novelizáciou sa do zákona zapracováva nový § 85c-Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2006, ktorý rieši nasledovné prípady:
a) v prípade, že daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu
v osobitnom prípade (§ 11a) nevznikne podľa § 20 ods. 1 ( 15. deň kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci v ktorom došlo k nadobudnutiu
tovaru resp. deň vystavenia faktúry), tak daňová povinnosť vzniká podľa § 20 ods.
4 zákona platného do 31. decembra 2005 (dňom umiestenia tovaru v sklade)
b)v prípade, že doklad o oprave základu dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo pri dodaní služby zahraničnou osobou kedy je povinný platiť daň príjemca služby bol vyhotovený do 31. decembra 2005 (vrátane 31. decembra 2005) a nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby obdržal tento doklad po 31. decembri 2005 uvedenie sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou a opravenou daňou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom obdržal doklad o oprave základu dane
c)na tovar prepustený do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla do 31. decembra 2005 vrátane sa uplatní čiastočné oslobodenie od dane podľa zákona platného do 31. decembra 2005.
K novelizácii zákona o dani z pridanej hodnoty k 1. januáru 2006
Ing. Minársky Ján, daňový poradca
Zákonom č. 523/2005 Z.z. bol novelizovaný zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Uvedená novelizácia obsahuje celkom 42 bodov, pričom všetky ustanovenia novelizácie nadobúdajú účinnosť 1. januára 2006. Vo svojom príspevku by som chcel platiteľov dane upozorniť na najdôležitejšie zmeny v zákone o dani z pridanej hodnoty.
1)Podľa ustanovenia § 2 ods. 3, ktoré definuje ekonomickú činnosť ( ďalej sa v zákone používa pojem podnikanie) sa za ekonomickú činnosť (za podnikanie) považuje aj využívanie hmotného a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku. Z uvedeného teda vyplýva, že ak fyzická osoba vlastní nehnuteľnosť a a z prenájmu tejto nehnuteľnosti dosahuje príjem stáva sa zdaniteľnou osobou. V prípade ak z prenájmu dosiahnu sumu 1 500 000 Sk za dvanásť predchádzajúcich po sebe idúcich kalendárnych mesiacov, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň.
Novelizáciou sa do uvedeného ustanovenia doplňuje text podľa ktorého, ak je majetok (ktorý sa prenajíma) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak
Z uvedenej novelizácie vyplýva, že ak manželia z prenájmu majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva dosiahnu obrat 1 500 000 Sk, budú sa musieť registrovať obaja. Zákon im však dáva možnosť dohodnúť sa, že využívanie majetku na dosahovanie príjmu bude predmetom dane len u jedného z manželov a teda v prípade dosiahnutia obratu 1 500 000 Sk sa za platiteľa dane bude registrovať iba jeden z manželov
2)Podľa ustanovenia § 3 ods. 4 sa štátne orgány a ich rozpočtové organizácie, štátne fondy, orgány územnej samosprávy a ich rozpočtové organizácie a iné právnické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci nepovažujú za zdaniteľné osoby v rozsahu svojej hlavnej činnosti. Ak by však ich činnosť narušovala alebo mohla narušiť hospodársku činnosť, sú z takejto činnosti zdaniteľnými osobami.
Novelizáciou sa za slovo „mohla“ doplňuje slovo „výrazne“ , z čoho vyplýva, že uvedené organizácie budú zdaniteľnými osobami z tej svojej činnosti, ktorá narušuje alebo môže výrazne narušiť hospodársku súťaž.
3) Do ustanovenia § 4 ods. 4 sa novelizáciou doplňuje text podľa ktorého, ak sa jeden z účastníkov združenia, ktorý podniká spoločne na základe zmluvy o združení, rozhodne registrovať pre daň pred dosiahnutím obratu 1 500 000 Sk za zduženie (t.j. z jeho strany ide o dobrovoľnú registráciu), sú povinný podať žiadosť o registráciu pre daň aj všetci ostatní účastníci tohto združenia. Registráciu sú títo ostatní účastníci združenia povinný podať k rovnakému dňu.
4)Podľa ustanovenia § 4 ods. 5 bol daňový úrad povinný vydať žiadateľovi o registráciu pre daň osvedčenie o registrácii a prideliť identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do siedmich dní od doručenia žiadosti o registráciu. Po 1. januári 2006 sa táto lehota pre daňový úrad predlžuje na 30 dní o doručenia žiadosti o registráciu pre daň.
5)Na základe ustanovenia § 4 ods. 9 sa do obratu pre účely registrácie resp. pre určenie zdaňovacieho obdobia zahŕňali výnosy (príjmy) bez dane z dodávaných tovarov a služieb s výnimkou výnosov (príjmov) z tovarov a služieb oslobodených od dane podľa § 28 až 36 a podľa § 40 až 42. Z uvedeného ustanovenia zákona teda vyplývalo, že do obratu sa započítavali aj výnosy (príjmy) za zdaniteľné obchody, ktorých miestom plnenia nebolo tuzemsko. Od 1. januára 2006 sa do obratu budú započítavať iba výnosy (príjmy) za zdaniteľné obchody, pri ktorých miestom plnenia je tuzemsko.
6)Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona platného do 31. decembra 2005 bola zahraničná osoba (fyzická alebo právnická), podnikajúca v zahraničí povinná v prípade že začala na území Slovenska vykonávať činnosť ktorá je predmetom dane, podať bezodkladne žiadosť o registráciu pre daň daňovému úradu Bratislava I. Novelizáciou zákona sa ukladá zahraničnej osobe splniť si registračnú povinnosť pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom dane.
Novelizáciou sa uvedené ustanovenie zákona doplňuje o ďaľšie prípady, v ktorých zahraničná osoba nemá povinnosť registrovať sa na Slovensku za platiteľa dane. Zahraničná osoba nie je povinná registrovať sa teda ani v prípade ak dodáva len:
-prepravné služby oslobodené od dane podľa § 46 t.j. ak zahraničná osoba vykonáva osobnú prepravu z tuzemska do zahraničia, zo zahraničia do tuzemska alebo pri preprave medzi dvomi miestami v tuzemsku, ktorá tvorí súčasť medzinárodnej leteckej resp. vodnej dopravy
-prepravné služby a s nimi súvisiace doplnkové služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 47 ods. 6 a podľa § 48 ods. 8 Podľa § 47 ods. 6 sú od dane oslobodené služby (vrátane prepravných), ktoré sú priamo spojené s vývozom tovaru. Podľa § 48 ods. 8 sú od dane oslobodené služby vzťahujúce sa na dovážaný tovar, ak hodnota týchto služieb je zahrnutá do základu dane.
-zemný plyn alebo elektrinu a osobou povinnou platiť daň je slovenský platiteľ dane alebo osoba registrovaná pre daň podľa § 7
-tovar v rámci trojstranného obchodu, pri ktorom je zahraničná osoba zúčastnená ako prvý odberateľ.
7)V prípade prenájmu hnuteľnej veci (§ 15 ods. 8 písm. f) sa miesto dodania služby podľa § 15 ods. 7 považujú sídlo nájomcu. Uvedené však neplatí v prípade ak predmetom prenájmu je dopravný prostriedok, kedy sa miesto dodania služby určuje podľa § 15 ods. 1 t.j. miestom dodania je sídlo prenajímateľa. V praxi však často dochádzalo k problémom v prípadoch prenájmu napr., železničných vozňov a vagónov, ak v krajine prenajímateľa (v inom členskom štáte) sa železničný vozeň resp. vagón považoval za „dopravný prostriedok“ a preto prenajímateľ uplatnil svoju „národnú“ daň. Napriek tomu bol slovenský nájomca povinný v zmysle slovenského zákona uplatniť na cenu prenájmu aj slovenskú daň. Podľa slovenského zákona sa železničný vozeň resp. vagón nepovažuje za dopravný prostriedok a preto miestom dodania je sídlo nájomcu t.j. tuzemsko.
Aby nedochádzalo k dvojitému zdaneniu tej istej služby do ustanovenia § 15 ods. 8 sa k slovám „s výnimkou nájmu dopravných prostriedkov“ doplnili slová železničných vagónov a vozňov, prívesov a návesov“.
Od 1. januára 2006 teda v prípade nájmu železničných vagónov a vozňov, prívesov a návesov sa za miesto dodania služby bude považovať sídlo prenajímateľa a preto v prípade nájmu z iného členského štátu resp. v prípade nájmu z nečlenského štátu slovenský nájomca už nebude povinný k cene nájmu uplatňovať slovenskú daň.
8)Pri prefakturácií služieb, ktoré platiteľ dane prijal síce vo svojom mene ale na cudzí účet (obstarával službu na základe komisionárskej zmluvy) sa za deň vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 6 považuje deň vystavenia faktúry, ktorou platiteľ dane požaduje platbu za obstaranú službu alebo deň prijatia platby. Uvedené však neplatilo v prípade ak platiteľ dane obstarával vo svojom mene ale na cudzí účet tovar. V takomto prípade platiteľovi dane vznikala daňová povinnosť buď dňom dodania tovaru alebo, ak šlo o opakovane dodávaný tovar, najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane dodávaný tovar vzťahovala. Platiteľ prenajímajúci nehnuteľnosť, ktorý samostatne požadoval úhradu spotrebovanej elektrickej energie, tepla, vody a plynu si však neuvedomoval, že v tomto prípade nešlo o dodanie služby ale o dodanie tovaru a preto nemohol určovať vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 6 t.j. dňom vystavenia preúčtovacej faktúry.
Novelizáciou zákona sa do ustanovenia § 19 ods. 3, ktorý rieši vznik daňovej povinnosti pri opakovane dodávanom tovare alebo služby doplňuje veta, podľa ktorej ak platiteľ dane požaduje za každé obdobie opakovane poskytovaného nájmu nehnuteľnosti popri nájomnom osobitne úhradu za presne dodané množstvo elektriny, plynu vody a tepla, vzniká daňová povinnosť pri týchto tovaroch dňom vyhotovenia faktúry, ktorou platiteľ dane požaduje platbu za tieto tovary.
Príklad
Platiteľ dane prenajal v roku 2005 inému platiteľovi dane časť nehnuteľnosti. Dohodnutá cena nájomného nezahrňovala spotrebovanú elektrickú energiu. Skutočnú spotrebu elektrickej energie prenajímateľ fakturoval nájomcovi samostatne. Za mesiac október 2005 obdržal prenajímateľ faktúru od elektrárni dňa 5. novembra 2005. Časť spotrebovanej elektrickej energie prenajímateľ vyfakturoval nájomcovi dňa
10. novembra 2005 so splatnosťou 25. novembra 2005. Daňová povinnosť vznikla prenajímateľovi najneskôr 31. októbra 2005 t.j. najneskôr posledným dňom obdobia na ktoré sa platba vzťahuje (platba sa vzťahuje na spotrebovanú elektrickú energiu za mesiac október 2005). Z uvedeného vyplýva, že prenajímateľ bol povinný odviesť daň za zdaňovacie obdobie október 2005.
Príklad
Platiteľ dane prenajal v roku 2006 inému platiteľovi dane časť nehnuteľnosti. Dohodnutá cena nájomného nezahrňovala spotrebovanú elektrickú energiu. Skutočnú spotrebu elektrickej energie prenajímateľ fakturoval nájomcovi samostatne. Za mesiac október 2006 obdržal prenajímateľ faktúru od elektrárni dňa 5. novembra 2006.
Časť spotrebovanej elektrickej energie prenajímateľ vyfakturoval nájomcovi dňa 10. novembra 2006 so splatnosťou 25. novembra 2006. Daňová povinnosť vzniká prenajímateľovi 10. novembra 2006 t.j. dňom vystavenia faktúry. Z uvedeného vyplýva, že prenajímateľ je povinný odviesť daň za zdaňovacie obdobie november 2006.
9) V súlade s ustanovením § 19 ods. 9, v prípade že tovar je odoslaný alebo prepravený
zo Slovenska na územie tretieho štátu (vývoz tovaru podľa § 47 ods. 1 a 2), sa za deň dodania tovaru považuje deň výstupu tovaru z územia Európskych spoločenstiev, ktorý je potvrdený colným orgánom v písomnom colnom vyhlásení.
Vzhľadom k tomu, že v prípade zjednodušeného colného konania sa nevystavuje písomné colné vyhlásenie, ale výstup tovaru z územie Európskych spoločenstiev colný orgán potvrdzuje na tzv. colnej faktúre, sa novelizáciou doplňuje § 19 ods. 9 o uvedenú skutočnosť. Od 1. januára 2006 sa teda pri vývoze tovaru bude za deň dodania tovaru považovať nielen deň výstupu tovaru, ktorý je potvrdený colným orgánom v písomnom colnom vyhlásení ale aj deň výstupu tovaru, ktorý je potvrdený colným orgánom v zjednodušenom colnom vyhlásení.
10)K 1.januáru 2005 sa do zákona vložil nový § 11a-Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v osobitnom prípade, na základe ktorého daňová povinnosť (pri splnení všetkých, zákonom stanovených podmienok) prešla zo zahraničného dodávateľa na budúceho slovenského kupujúceho. Podľa ustanovenia § 20 ods. 4 daňová povinnosť v tomto prípade slovenskému platiteľovi dane, vznikala dňom umiestnenia tovaru v sklade.
Novelizáciou zákona k 1.januáru 2006 sa zo zákona vypúšťa ustanovenia § 20 ods. 4 z čoho vyplýva, že v prípade nadobudnutia tovaru z iného členského štátu v osobitnom prípade (§ 11a) bude daňová povinnosť slovenskému platiteľovi dane vznikať podľa ustanovenia § 20 ods. 1 t.j. daňová povinnosť mu vznikne buď:
a.15.kalendárny deň mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo
b.dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovený pred 15 dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci v ktorom sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru
11)Do ustanovenia § 21-Daňová povinnosť pri dovoze tovaru sa novelizáciou doplňuje nový odsek 3, podľa ktorého pri tovare prepustenom do colného režimu dočasne použitie s čiastočným oslobodením od cla sa daň vypočíta vo výške, v akej by sa vypočítala pri tomto tovare, ak by tovar v okamihu prepustenia do colného režimu dočasne použitie s čiastočným oslobodením od cla bol prepustený do colného režimu voľný obeh.
12) Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 zákona platného do 31. decembra 2005 sa do základu dane pri dodaní tovaru alebo služby zahŕňala aj dotácia alebo príspevok, ktorý je priamo spojený s cenou tovaru alebo služby. Na základe uvedeného sa do základu dane zahŕňala aj dotácia alebo príspevok poskytnutý platiteľom dane dodávajúcim tovar alebo službu (napr. príspevok zamestnávateľa na stravovanie zamestnanca) Na základe rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, ktorý konštatoval, že do základu dane sa zahŕňa len taká dotácia alebo príspevok, ktorý poskytla iná osoba (nie dodávateľ tovaru alebo služby) došlo v ustanovení § 22 ods. 1 k vypusteniu slov „je priamo spojený s cenou tovaru alebo služby“ ktoré boli nahradené slovami „ dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo službu“.
Po zmene teda platí, že do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.
13)Podľa ustanovenia § 25 ods. 3 zákona platného do 31. decembra 2005 v prípade ak osoba, ktorá uskutočnila dodanie tovaru alebo dodanie služby vykoná opravu základu dane, tak rozdiel medzi pôvodným a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou a opravenou daňou sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave základu dane.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona platného do 31. decembra 2005 oprava odpočítanej dane (u nadobúdateľa tovaru alebo služby) sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ dane dostal doklad o oprave základu dane.
Uvedené ustanovenia zákona platného do 31. decembra 2005 nerobili žiadny problém v prípadoch dodania tovaru alebo služby medzi dvomi slovenskými platiteľmi dane. K problémom ale dochádzalo v prípadoch ak dodávateľom tovaru alebo služby bola osoba z iného členskéhoštátu a slovenský nadobúdateľ tovaru alebo služby bol osobou povinnou nadobudnutý tovar alebo službu zdaniť podľa § 69.
Príklad
Slovenský platiteľ dane nadobudol tovar z iného členského štátu v marci 2005 a tak slovenský platiteľ dane v zdaňovacom období marec 2005 nadobudnutý tovar zdanil a súčasne si v tomto zdaňovacom období (vzhľadom k tomu, že splnil zákonom stanovené podmienky) uplatnil aj odpočítanie dane. Dodávateľ tovaru z iného členského v mesiaci jún 2005 dodatočne zvýšil cenu tovaru ( z dôvodu vyššej kvality) Na základe tohto zvýšenia ceny dňa 28. júna 2005 vyhotovil doklad o oprave základu dane, ktorý slovenský nadobúdateľ tovaru obdržal dňa 2. júla 2005.
Vzhľadom k tomu, že podľa § 25 ods. 3 sa rozdiel medzi pôvodným a opraveným základom dane a pôvodnou a opravenou daňou zahrňuje do daňového priznania za zdaňovacie obdobie v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave základu dane, je slovenský nadobúdateľ tovaru povinný daň vyplývajúcu zo zvýšenia ceny zahrnúť do daňového priznania za zdaňovacie obdobie jún 2005 (doklad o oprave základu dane bol dodávateľom tovaru z iného členského štátu vystavený dňa 28. júna 2005.
Vzhľadom k tomu, že podľa § 53 ods. 1 oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ dane dostal doklad o oprave základu dane, je slovenský nadobúdateľ tovaru oprávnený uplatniť si na odpočítanie opravenú daň až v zdaňovacom období júl 2005 (doklad o oprave základu dane totiž slovenský nadobúdateľ tovaru obdržal až v mesiaci júl 2005).
Novelizáciou zákona k 1. januáru 2006 sa do § 25 ods. 3 doplňuje ustanovenie podľa ktorého pri oprave základu dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo pri dodaní tovaru alebo služby, kedy je povinný platiť daň nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby sa rozdiel uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby obdržal doklad o oprave základu dane.
Z uvedenej zmeny v zákone vyplýva, že slovensky platiteľ dane vykoná opravu dane (daň na vstupe a daň na výstupe) v tom istom zdaňovacom období
Príklad
Slovenský platiteľ dane nadobudol tovar z iného členského štátu v marci 2006 a tak slovenský platiteľ dane v zdaňovacom období marec 2006 nadobudnutý tovar zdanil a súčasne si v tomto zdaňovacom období (vzhľadom k tomu, že splnil zákonom stanovené podmienky) uplatnil aj odpočítanie dane. Dodávateľ tovaru z iného členského štátu v mesiaci jún 2006 dodatočne zvýšil cenu tovaru ( z dôvodu vyššej kvality) Na základe tohto zvýšenia ceny dňa 28. júna 2006 vyhotovil doklad o oprave základu dane, ktorý slovenský nadobúdateľ tovaru obdržal dňa 2. júla 2006.
Vzhľadom k tomu, že podľa § 25 ods. 3 zákona po novelizácii k 1. januáru 2006 sa pri oprave základu dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, kedy je povinný platiť daň nadobúdateľ tovaru rozdiel uvádza v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadobúdateľ tovaru obdržal doklad o oprave základu dane, slovensky nadobúdateľ tovaru uvedie opravu dane (daň na vstupe a daň na výstupe) v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2006 t.j. v tom zdaňovacom období v ktorom doklad o oprave základu dane obdržal (slovensky platiteľ dane doklad obdržal 2. júla 2006).
14)Podľa ustanovenia § 26 ods. 1 v prípade, ak sa za dodanie tovaru alebo služby alebo v prípade nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu požaduje úhrada v cudzej mene, prepočíta sa na účely určenia základu dane a dane kurzom:
-vyhláseným v kurzovom lístku Národnej banky Slovenska platným v deň vzniku daňovej povinnosti, alebo
-kurzom platným podľa colných predpisov v deň vzniku daňovej povinnosti
Vzhľadom k tomu, že zákon priamo neuvádzal aký kurz sa má použiť v prípade opravy základu dane, do ustanovenia § 26 ods. 1 sa novelizáciou doplňuje text, podľa ktorého pri oprave základu dane podľa § 25 sa použije kurz, ktorý sa použil pri vzniku daňovej povinnosti.
Z uvedeného doplnenia zákona teda jednoznačne vyplýva, že ak pri vzniku daňovej povinnosti platiteľ dane použil kurz:
-Národnej banky Slovenska, tento istý kurz použije aj v prípade opravy základu dane podľa § 25
-kurz platný podľa colných predpisov, tento istý kurz použije aj v prípade opravy základu dane podľa § 25
Poznámka:
Uvedené doplnenie § 26 ods. 1 neznamená zmenu v použití príslušného kurzu v prípade opravy základu dane ale ide len o spresnenie § 26 ods. 1 zákona.
15)Novelizáciou zákona sa v ustanovení § 39-Finančné služby doplňuje nový odsek 3, ktorý stanovuje cenu služieb (ktoré sú oslobodené od dane bez nároku na odpočítanie dane) uvedených v § 39 ods. 1 písm. l) t.j. obchodovanie na vlastný účet alebo na účet klienta pri terminovaných obchodoch a opciách vrátane kurzových a úrokových obchodov.
Podľa doplneného nového odseku 3 cenou pri uvedených službách je dosiahnutý zisk z týchto obchodov po odpočítaní prípadnej straty z týchto obchodov v príslušnom zdaňovacom období. Z uvedeného teda vyplýva, že do daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie sa bude uvádzať saldo z vysporiadaných terminovaných obchodov v príslušnom zdaňovacom období.
16)Podľa ustanovenie § 50 ods. 4 bol platiteľ dane uskutočňujúci aj oslobodené plnenia bez nároku na odpočítanie dane, v prípade že počas roka prestal byť platiteľom dane, povinný vykonať ročné vysporiadanie dane prostredníctvom koeficientu. Novelizáciou zákona sa táto povinnosť ukladá aj platiteľovi, ktorý sa stal platiteľom dane v priebehu kalendárneho roka.
17) Podľa ustanovenia 53 ods. 5 je platiteľ dane povinný, v prípade krádeže tovaru odviesť daň vo výške odpočítanej dane. Ak odcudzený tovar je v zmysle zákona o dani z príjmov odpisovaným majetkom, výška odvádzanej dane sa určuje z daňovej zostatkovej ceny. V prípade ak je odcudzený tovar predmetom prenájmu, platiteľ dane (prenajímateľ) má povinnosť odviesť daň zníženú o daň, ktorú z tohto tovaru (pri prenájme) už odviedol.
Uvedené ustanovenie zákona sa novelizáciou upravuje tak, že v prípade odcudzenia tovaru ktorý je predmetom prenájmu, bude mať povinnosť odviesť daň zníženú o daň, ktorú z tohto prenajatého tovaru už odviedol len ten prenajímateľ, ktorý bude tovar prenajímať na základe zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci (t.j. v prípade finančného lízingu).
V prípade odcudzenia tovaru prenajatého bez právo kúpy (operatívny lízing) bude platiteľ dane výšku odvádzanej dane určovať z daňovej zostatkovej ceny.
18)Do ustanovenia § 54-Úprava dane odpočítanej pri investičnom majetku sa do odseku 2, ktorý definuje investičný majetok v písmene b) doplňujú aj stavebné pozemky. Po novelizácii sa za investičný majetok podľa písmena b) teda budú považovať nielen budovy, byty a nebytové priestory ale aj stavebné pozemky. Ak teda dôjde k zmene účely použitia investičného majetku, ktorým je stavebný pozemok, platiteľ dane je povinný vykonať úpravu odpočítanej dane.
19)V zmysle ustanovenia § 55 ods. 1 je osoba (fyzická alebo právnická), ktorá sa stala platiteľom dane, oprávnená odpočítať si daň viažucu sa k majetku, ktorý táto osoba nadobudla pred dňom, keď sa stala platiteľom. Odpočítanie dane nebolo limitované časom obstarania majetku, ale len podmienkou, že majetok musel byť použitý na uskutočnenie zdaniteľného obchodu ako platiteľ t.j. tovar z ktorého si táto osoba ide odpočítať daň pri registrácii musí u tejto osoby fyzicky existovať. Z uvedeného znenia teda vyplývalo, že takáto osoba si mohla odpočítať daň aj z takého majetku, ktorý si v minulom resp. minulých obdobiach zahrnula do daňových výdavkov vrátane dane z pridanej hodnoty.
Podľa zákona o dani z príjmu bola však povinná táto osoba vrátenú daň z pridanej hodnoty zahrnúť do základu dane z príjmov.
Novelizáciou zákona sa do § 55 ods. 1 na konci prvej vety doplňuje text podľa ktorého si osoba ktorá sa stala platiteľom dane môže uplatniť odpočítanie dane z majetku obstaraného pred registráciou ale len za podmienky, že tento majetok nebol zahrnutý do daňových výdavkov v kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom sa stala platiteľom dane. Z uvedenej novelizácii teda vyplýva, že právo na odpočítanie dane podľa § 55 ods. 1 bude mať platiteľ dane len z toho majetku, ktorý si obstaral, ešte ako neplatiteľ dane, v kalendárnom roku v ktorom sa stal platiteľom dane.
Uvedené ustanovenie sa však nevzťahuje na zásoby.
20)V ustanovení § 56 sú stanovené podmienky vrátenie dane zahraničnej osobe ktorá bola slovenským platiteľom dane uplatnená voči tejto zahraničnej osobe. Podľa ustanovenia § 56 ods. 2 zahraničná osoba má nárok na vrátenie dane v prípade ak:
a) je identifikovaná pre daň v štáte v ktorom má sídlo, prevádzkareň alebo bydlisko
b)v období, za ktoré sa podáva žiadosť o vrátenie dane nemala v na Slovensku sídlo,
miesto podnikania prevádzkareň ani bydlisko
c)v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane nedodala na tovar ani službu na Slovensku s výnimkou
1)prepravných služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 46
2)prepravných služieb a s nimi spojených doplnkových služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 47 ods. 6 a podľa § 48 ods. 8
3)služieb a tovaru dodaného s inštaláciou alebo montážou, ak je osobou povinnou platiť daň príjemca (§69 ods. 2 až 4)
4)dodania zemného plynu a elektriny, ak je osobou povinnou platiť daň platiteľ dane alebo osoba registrovaná pre daň podľa § 7 (§69 ods. 9)
5)dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu, ak zahraničná osoba bola zastúpená daňovým zástupcom
Novelizáciou zákona sa do uvedeného ustanovenia doplňuje nový bod 6, podľa ktorého bude mať zahraničná osoba nárok na vrátenie dane aj keď bude na Slovensku vykonávať činnosť uvedenú v tomto novom bode 6. Nový bod 6 znie:
6)dodania tovaru v rámci trojstranného obchodu podľa § 45, na ktorom
sa zahraničná osoba zúčastnila ako prvý odberateľ (a súčasne ako druhý dodávateľ)
21)V § 71 ods. 1 dochádza novelizáciou k spresneniu. Podľa tretej vety bol platiteľ dane oprávnený vystaviť len jednu faktúru v prípade, ak prijal platbu pred dodaním tovaru alebo služby a v tom istom kalendárnom mesiaci v ktorom platbu prijal došlo aj k dodaniu tovaru alebo služby t.j. platiteľovi dane vznikla v tom istom kalendárnom mesiaci daňová povinnosť aj prijatím platby a súčasne aj dodaním tovaru alebo dodaním služby. Zákon taxatívne neuvádzal, že len jednu faktúru môže platiteľ dane vystaviť aj v prípade, ak pred dodaním tovaru alebo služby príjal viac platieb. Novelizáciou zákona teda dochádza k spresneniu uvedeného ustanovenia podľa ktorého platiteľ dane bude môcť vystaviť len jednu faktúru aj v prípade, ak pred dodaním tovaru alebo služby príjme platiteľ dane v kalendárnom mesiaci dodania tovaru alebo služby jednu alebo viac platieb.
22)Do ustanovenia § 71ods. 4 sa novelizáciou doplňuje text podľa ktorého sa za faktúru nebude považovať už iba cestovný lístok vydaný prevádzkovateľom verejnej dopravy, ktorý je platiteľom dane za podmienky, že cestovný lístok obsahuje jeho obchodné meno, dátum vyhotovenia a cenu vrátane dane ale aj podkladová časť nálepky, ktorou sa preukazuje zaplatenie úhrady za užívanie diaľnic, ciest pre motorové vozidla a ciest I. triedy na Slovensku, ktorá ostane príjemcovi služby po oddelení nalepovacej časti nálepky, ak podkladová časť nálepky obsahuje obchodné meno dodávateľa služby, cenu vrátane dane a sumu dane.
23)Podľa § 75 ods. 6 faktúra môže byť so súhlasom zákazníka vyhotovená aj elektronicky, pričom k 1. januáru 2005 bola zrušená podmienka, že elektronický vystavená faktúra musela byť podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Novelizáciou zákona k 1. januáru 2006 sa však táto podmienka opäť zakotvuje do zákona, pretože do ustanovenia § 75 ods. 6 sa doplňuje veta podľa ktorej, vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu elektronicky vyhotovenej faktúry musí byť zaručená elektronickým podpisom podľa zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise v znení neskorších predpisov.
24)Podľa ustanovenia § 80 ods. 6 je platiteľ dane v prípade, že po lehote na podanie súhrnného výkazu zistí, že údaje uvedené v súhrnnom výkaze sú neúplne alebo nesprávne povinný podať dodatočný súhrnný výkaz. Novelizáciou zákona k 1. januáru 2006 sa citované ustanovenie doplňuje o text, podľa ktorého sa v dodatočnom súhrnnom výkaze uvedú len doplnené alebo opravené údaje t.j. v dodatočnom súhrnom výkaze platiteľ dane vyplní iba tie riadky, ktorých sa oprava dotýka.
25)Novelizáciou sa do zákona zapracováva nový § 85c-Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2006, ktorý rieši nasledovné prípady:
a) v prípade, že daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu
v osobitnom prípade (§ 11a) nevznikne podľa § 20 ods. 1 ( 15. deň kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci v ktorom došlo k nadobudnutiu
tovaru resp. deň vystavenia faktúry), tak daňová povinnosť vzniká podľa § 20 ods.
4 zákona platného do 31. decembra 2005 (dňom umiestenia tovaru v sklade)
b)v prípade, že doklad o oprave základu dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo pri dodaní služby zahraničnou osobou kedy je povinný platiť daň príjemca služby bol vyhotovený do 31. decembra 2005 (vrátane 31. decembra 2005) a nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby obdržal tento doklad po 31. decembri 2005 uvedenie sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou a opravenou daňou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom obdržal doklad o oprave základu dane
c)na tovar prepustený do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla do 31. decembra 2005 vrátane sa uplatní čiastočné oslobodenie od dane podľa zákona platného do 31. decembra 2005.