eliška00
16.10.11,00:15
Súd,po desať rokov trvajúcom spore o vyporiadaní BSM,prišiel nato,že kupnopredajná zmluva je možno neplatná.Súd ale nieje povinný skúmať platnosť zmlúv.Byt bol odkúpený od mesta,ktorého odpredaj schválila mestská rada,ktorá vraj na to nemá právomoc.Ak túto zmluvu napadnem ja,mám šancu uspieť?Ak áno,ako bude postupovať mesto?Novú zmluvu podpíše aj z exmanželom,ktorý v byte nežije,ani nemá trvalý pobyt už asi deväť rokov?Vie my prosím niekto poradiť?
eliška00
15.10.11,22:34
Súd,po desať rokov trvajúcom spore o vyporiadaní BSM,prišiel nato,že kupnopredajná zmluva je možno neplatná.Súd ale nieje povinný skúmať platnosť zmlúv.Byt bol odkúpený od mesta,ktorého odpredaj schválila mestská rada,ktorá vraj na to nemá právomoc.Ak túto zmluvu napadnem ja,mám šancu uspieť?Ak áno,ako bude postupovať mesto?Novú zmluvu podpíše aj z exmanželom,ktorý v byte nežije,ani nemá trvalý pobyt už asi deväť rokov?Vie my prosím niekto poradiť?
Mária27
16.10.11,06:08
Ak by niektorý účastník alebo mesto napadli zmluvu ako absolútne neplatnú pre nedostatok vôle, byt by bol znovu mestský a vy dvaja by ste boli spoločnými nájomcami. Tú neplatnosť si však poriadne over.
Potom by si mala u mesta uplatniť zrušenie spoločného nájmu manželovi, nakoľko trvale opustil domácnosť. On by sa však určite bránil tým, že opustil domácnoť, aby sa vyhol trvalým nezhodám ... Otázne by bolo, ako sa potom zachová mesto.
Keďže ide o spoločný nájom bytu (neopustil byt výlučný nájomca), nemožno použiť odpadnutie nájmu manželovi podľa § 708 spolu s § 707 ods. 1 (nedružstevný byt) občianskeho zákonníka.
Mária27
16.10.11,06:19
eliška00
16.10.11,09:31
Exmanžel nikdy nemal podpísanú najomnú zmluvu z mestom.Ja som v byte bývala už tri roky pred odkúpením.Žiadosť o odkúpenie som podala ako slobodná,no pri podpise zmluvy sme boli manželmi tri dni.On nesúhlasil,aby zmluva bola písaná iba na mňa,takže sa stal spoluvlastník.Po necelích štyroch rokoch manželstva žiada polovicu z bytu.Zo súdnym odhadom ceny bytu nesúhlasil,žiadal trhovú cenu,ale tá sa za desať rokov trvania súdu poriadne navíšila.Mal by súd brať na toto ohľadom?
Mária27
16.10.11,10:54
Exmanžel nikdy nemal podpísanú najomnú zmluvu z mestom.Ja som v byte bývala už tri roky pred odkúpením.Žiadosť o odkúpenie som podala ako slobodná,no pri podpise zmluvy sme boli manželmi tri dni.On nesúhlasil,aby zmluva bola písaná iba na mňa,takže sa stal spoluvlastník.Po necelích štyroch rokoch manželstva žiada polovicu z bytu.Zo súdnym odhadom ceny bytu nesúhlasil,žiadal trhovú cenu,ale tá sa za desať rokov trvania súdu poriadne navíšila.Mal by súd brať na toto ohľadom?

Ak si požiadala o odkúpenie bytu zaslobodna, vznikol ti nárok na prevod bytu len do tvojho vlastníctva.
Ak ste platili prevod zo spoločných peňazí, alebo aspoň niečo doplácali, patrí byt do BSM. V tom prípade by ti byt patril, ale musela by si mu vyplatiť alikvotnu časť - čo sa z BSM vynaložilo na tvoj výlučný majetok (§ 150 obč.z.).

V tvojom prípade je ale asi neplatnosť zmluvy odvodzovaná od toho, že si podpísala prevod bytu v zmluve aj na manžela, hoci to nebola tvoja vôľa. Ak by si totiž s prevodom na neho súhlasila, je to spoločný byt. Ak by si nesúhlasila a bola by si k tomu nejakým spôsobom prinútená, môžu nastať dva prípady:
- podľa § 49 občianskeho zákonníka, ak bola uzavretá zmluva v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, môžeš od zmluvy odstúpiť. Základom tohto je, že tvoja vôľa uzavrieť zmluvu nebola tvorená slobodne, ale v tiesni. Vygúgli si tieseň, sú na to rôzne názory.
- ak tvoja vôľa bola tvorená pod tlakom násilia alebo bezprávnej vyhrážky, nemáš právo odstúpiť od zmluvy, ale máš právo dovolať sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 37.

Myslím, že u teba išlo o prvý prípad. Podľa mňa by bolo dobre prerokovať si to s právnikmi obce. Tvoj manžel sa stal po sobáši spoločným nájomcom bytu zo zákona. Pre teba je ale podstatné, že si požiadala o prevod bytu pred manželstvom - tak ti vznikol nárok na prevod do výlučného vlastníctva. To si s právnikmi obce rozober tiež, oni už určite majú podobné prípady a možno z pohľadu a nejakých právnych predpisov týkajúcich sa práv, povinností a výkonu obcí, môže to byť aj inak ako pri všeobecnom občianskom práve.
eliška00
16.10.11,12:58
Ja som k tomuto bytu prišla ako zamestnankyňa podniku,z ktorým mesto malo dohodu o poskytovaní nájomných bytov pre ich zamestnancov.Zároveň som bola viazaná zmluvou od podniku,že v prípade rozviazania pracovného pomeru byt odovzdám podniku pre ďalšieho zamestnanca,lebo podnik mal dispozičné právo od mesta na tento byt.Ako mesto začalo byty odpredávať,podala som si aj ja žiadosť o odkúpenie do osobného vlastníctva.Medzi tým som otehotnela a vydala sa.Prevod bytu bol odsúhlaseny na mano za slobodna,aj kupnopredajná zmluva.Nakoľko sme boli už zosobášený,aj keď iba tri dni,potrebovala som jeho súhlas,že byt bude písaný na mňa.Toto však odmietal.Keby som ja nesúhlasila aby bol písany aj na neho,kúpna zmluva by nevznikla a byt by som musela po nástupe na materskú dovolenku odovzdať podniku.Takže som podpísala aj takto nevýhodnú zmluvu.Platba za byt prebehla asi mesiac po svadbe.Platila som ho ja z peňazí čo som vlastnila za slobodna.Súdu som to preukázala výpisom z účtu a poukazala som na skutočnosť,že za jeden mesiac manželstva sme nemohli nadobudnúť spoločné prostriedky.Bude toto súd brať do úvahy a v prípade že mu prizná nárok na polovicu bytu, bude my táto čiastka odrátaná?
Mária27
16.10.11,15:22
Súd pokladá byt za spoločný, ale zároveň si dokázala, že si celý byt zaplatila ty. Treba brať do úvahy aj zásluhovosť o získanie bytu. Žiadaj započítať 100 % - celú hodnotu bytu - že si ju zaplatila ty, nielen skutočne uhradené peniaze. Čiže ak by slál byt teraz napr. 50 tisíc eur a ty si zaplatila 100 %, nech sa do BSM zaráta jeho hodnota ale zároveň nech sa tá istá hodnota počíta, že si ju uhradila z vlastných peňazí. Teda nech súd počíta v percentách, nie v absolútnej hodnote vloženej sumy. Poznám taký prípad, keď tak súd rozhodol, ale každý súd môže rozhodnúť inak, lebo konkrétne podmienky a tiež výklad súdu sa môžu líšiť.

§ 150 občianskeho zákonníka

Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.