Nech už sa budete snažiť vyvodiť zodpovednosť za chybu akokoľvek, notár má pravdu v tom, že treba vykonať dodatočné dedičské konanie ohľadne "zabudnutého" pozemku.
V praxi to vyzerá asi tak, že dedičia majú notárovi uviesť všetko, čo im je známe o poručiteľovom majetku. Čiže ak ste o tom pozemku a skomolenom mene vedeli v čase dedičského konania, ide to trochu aj na Vaše konto. To skomolené meno sa dalo riešiť návrhom na opravu chybného zápisu v KN, resp. zosúladenie zápisu so skutočným stavom. To sa bežne robí, v prípade zmien adresy, mena po sobáši, alebo aj zjavnej chyby v písaní zo strany katastra pri vykonávaní zápisu.
Notár ďalej zisťuje lustráciou v katastri aký majetok poručiteľ vlastnil. Takže chyba sa mohla stať aj u notára - zle napísal žiadosť o lustráciu, alebo na katastri - zle vykonali lustráciu.
Ale nie je mi celkom jasné, ako k tomu mohlo dôjsť, pretože ako notár tak aj kataster (a v neposlednom rade aj dedičia) by mali sledovať totožnosť rodného čísla. Predpokladám, že toto bolo v katastri zapísané.

Notár podá žiadosť na kataster o lustráciu poručiteľa a koná ďalej s tými istami vlastníctva, ktoré mu kataster zašle. Nemá možnosť, ak ho na to neupozorníte, zistiť, že existuje ešte jedna parcela, ktorú by mal poručiteľ vlastniť. Jedine, ak by ste mu povedali, že ten dom so záhradou má cca. 15 árov a jemu prišli listy vlastníctva len na 10. Vtedy by sa Vás mal opýtať, kde je problém...

Nech už sa budete snažiť vyvodiť zodpovednosť za chybu akokoľvek, notár má pravdu v tom, že treba vykonať dodatočné dedičské konanie ohľadne "zabudnutého" pozemku.
V praxi to vyzerá asi tak, že dedičia majú notárovi uviesť všetko, čo im je známe o poručiteľovom majetku. Čiže ak ste o tom pozemku a skomolenom mene vedeli v čase dedičského konania, ide to trochu aj na Vaše konto. To skomolené meno sa dalo riešiť návrhom na opravu chybného zápisu v KN, resp. zosúladenie zápisu so skutočným stavom. To sa bežne robí, v prípade zmien adresy, mena po sobáši, alebo aj zjavnej chyby v písaní zo strany katastra pri vykonávaní zápisu.
Notár ďalej zisťuje lustráciou v katastri aký majetok poručiteľ vlastnil. Takže chyba sa mohla stať aj u notára - zle napísal žiadosť o lustráciu, alebo na katastri - zle vykonali lustráciu.
Ale nie je mi celkom jasné, ako k tomu mohlo dôjsť, pretože ako notár tak aj kataster (a v neposlednom rade aj dedičia) by mali sledovať totožnosť rodného čísla. Predpokladám, že toto bolo v katastri zapísané.

Nemyslim si ze je mojou povinnostou chystat podklady notarovi co ma byt predmetom dedicskeho konania. Predstavme si situaciu kde niekto znami mi zanecha po smrti nejaky majetok(pozemok). Ako ja mam vediet co vsetko moj znami mal vo vlastnictve ? Zrazu som bol pozvany na dedicske konanie a ja si mam zistovat kde sa to nachadza a kolko to ma m2 ? Pojdem si to overovat hadam az po dedicskom konani, alebo nie ?

Toboz truchliaca rodina nema v hlave vsetky informacie o tom kolko m2 mala zahrada a ci bola zlozena z 2 parciel alebo jednej aj ked ano, mohla to mat na pamati ale za co potom berie tie riadne mastne peniaze ten notar ?

Dedičské konanie sa nekoná u notára bezprostredne po smrti poručiteľa, čiže tu nejaký odstup od tragickej udalosti určite je.
Niečo iné je dedenie zo závetu a dedenie zo zákona. Osoba povolaná dediť závetom, skutočne nemusí nič vedieť o majetku poručiteľa. Na druhej strane ten kto dedí zo zákona, teda je v nejakom príbuzenskom vzťahu s poručiteľom a očakáva sa teda, že môže o majetku poručiteľa niečo vedieť. Preto aj zákon prikazuje, nie aby pripravoval podklady pre notára, ale aby mu oznámil to čo o majetku poručiteľa vie. Notár keď dostane vec od súdu, tak si v prvom kroku predvolá osobu, ktorá vybavovala pohreb (je uvedená v úmrtnom liste, resp. v oznámení o úmrtí) a od tejto osoby zisťuje prvotné informácie, teda okruh dedičov a rozsah dedičstva. Zákon aj tu prikazuje oznámiť notárovi to čo vie, táto osoba, nie aby za notára šetrila.
Zaujímať sa o dedičstvo až po rozhodnutí notára, môže byť trochu neskoro, najmä ak notár rozhoduje osvedčením o dedičstve, a dedičia sa v dobrej viere rovno na pojednávaní vzdajú opravného prostriedku. Potom sa môžu pripraviť o možnosť nápravy chýb (faktických aj právnych) tohoto osvedčenia. Ak je rozhodnutie právoplatné, resp. nadobudne účinky právoplatného rozhodnutia súdu, zmeniť ho je už ťažšie, ak nie rovno nemožné.

Este by ma zaujimalo:
Co hovori zakon o tom, ako ma spravne postupovat notar pri vyhladavani(lustrovani) majetku zosnuleho. t.j. presne znenie ako to zakon prikazuje a nie odporuca. Dava notar podnet na kataster aby bol majetok vyhladavany podla mena, podla adresy, alebo rodneho cisla(jednoznacne urcenie) ? Alebo si to nebodaj riadi kataster sam podla svojho uvazenia ? Dava zakon v tomto pripade notarovi "volnu ruku" alebo mu prikazuje ako presne to ma robit ?

Zákon nie je "návod na použitie", kde by sa presne uvádzalo, čo má kto a ako urobiť, krok za krokom. Všetky orgány (súd, notár ako súdny komisár) ale aj účastníci majú v konaní postupovať tak, aby sa riadne zistil stav veci a rozhodlo sa podľa práva.
Každý účastník konania má možnosť nahliadnuť do súdneho spisu, takže ak ste účastník konania, veľmi ľahko zistíte ako konal notár, ako kataster, ako súd ale aj účastníci.

V súvislosti s danou témou si dovolím položiť otázku: v prípade zabudnutého (novoobjaveného) majetku a obnovy dedičského konania musí toto konanie byť u toho istého notára / okresného súdu, ktorý uskutočnil prvé dedičské konanie, alebo možno požiadať o prejednanie iného notára - napr. v mieste svojho bydliska?
Príklad - Bratislavčan zistí po poručiteľovi kúsok pozemku niekde pri Lučenci, ale prvotné dedičské konania bolo vo Svidníku - musí prebehnúť konania len tu ? Náklady na dopravu na miesto dedičského konania môže viacnásobne presiahnuť hodnotu dedičstva...

Notára si nevyberajú dedičia. Notárovi, vec prideľuje príslušný súd podľa rozvrhu práce vydaného predsedom súdu na daný rok. Prideľuje sa samozrejme notárovi, ktorý má úrad v obvode príslušného súdu. Dedičské konanie sa vedie vždy na príslušnom súde podľa § 88 ods.1 písm. l) OSP :

Namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd,
l) v ktorého obvode mal poručiteľ naposledy bydlisko, a ak nemal bydlisko alebo ak bydlisko nemožno zistiť, v ktorého obvode mal naposledy pobyt; ak nie je taký súd, je príslušný súd, v ktorého obvode je poručiteľov majetok, prípadne medzi niekoľkými takto príslušnými súdmi ten z nich, ktorý prvý vykonal úkon, ak ide o konanie o dedičstve;

Takto určená miestna príslušnosť súdu je výlučná.
Rozhodujúce pre určenie notára podľa rozvrhu je kedy vec napadla na súd. Čiže vec môže vždy riešiť iný notár. V jednej veci bolo napríklad vedené základné konanie (ex offo) a štyri dodatočné dedičské konania (len na návrh) a každé bolo pridelené inému notárovi.