predáva? To je sústavná činnosť, určite by som to nepovažovala za príležitostný príjem.

opakovaný (viackrát za rok) predaj tovaru nemôžem hodnotiť ako príležitostný príjem, ani keby bol v hodnote do 500 EUR.

Trošku som sa zle vyjadrila, predal to 3x a dosť.

opakovaný (viackrát za rok) predaj tovaru nemôžem hodnotiť ako príležitostný príjem, ani keby bol v hodnote do 500 EUR.

Ja by som sa nezamýšľala, či sa to opakovalo, ale či to niekto kúpil ako súkromná osoba a zostalo mu to a už to nepotrebuje, tak našiel kupcu, alebo to nakúpil a ďalej predáva niekomu. Pokiaľ to má v živnosti ako činnosť, tak by som sa tiež bála pri kontrole. (pokiaľ to nepredáva za tú istú cenu ako to kúpil). No to by si asi radšej dal preplatiť bločky. :o
A tých 4000 je nejaký nezmysel... :o

podľa zákona o dani z príjmov § 9 ods. 1 pís. c je predaj hnuteľných vecí oslobodený.....je pravda súčiastky do auta sú hnuteľnostiami.....ale za 4000 €???? to si ich nakúpil a zistil, že ich nepotrebuje????
v tomto prípade, keby sa to týkalo napr. aut. motora či karosérie (predávajúci nikedy nebol SZČO) ? neváhala by som....ale takto????
predpokladám, že to bolo x súčiastok....

Ja som tiež mala podobný prípad, keď sa ma SZČO spýtal či ako FO môže druhému SZČO predať na kúpno predajné zmluvy nejaké veci /napr.rozoberie auto a predáva z neho súčiastky, v rôznych výškach od 300-700€ ,ktoré už nepotrebuje./ Samozrejme tá druhá SZČO si to dá do nákladov.
Tiež mám za to ,že ako FO si uplatní 500€ oslobodený príjem a ostatné do príjmu. Či ako?

Ja som tiež mala podobný prípad, keď sa ma SZČO spýtal či ako FO môže druhému SZČO predať na kúpno predajné zmluvy nejaké veci /napr.rozoberie auto a predáva z neho súčiastky, v rôznych výškach od 300-700€ ,ktoré už nepotrebuje./ Samozrejme tá druhá SZČO si to dá do nákladov.
Tiež mám za to ,že ako FO si uplatní 500€ oslobodený príjem a ostatné do príjmu. Či ako?

Modelový príklad.....
Mám auto, auto nikdy nebolo v obch. majetku spoločnosti, som bežný smrteľník.....
auto som zničila, popr. doslúžilo mi.....a predávam ho na súčiastky....auto som si kúpila zo zdanených peňazí a teraz ak by som mala príjem (smiešny oproti tomu čo ma stálo) a ten by som mala zdaňovať !!!!! postupovala by som podľa § 9 ods. 1 pís. c , som presvedčená, že je to správne.....príjem z predaja súčiastok z auta, kt. nebolo nikdy v obch. majetku - príjem je oslobodený.......

Ako sa dá riešiť :
Zamestnanec dostane naturálnu mzdu, napr zemiaky a pod, pretože ich nepotrebuje, predá ich napr do nejakej vývarovne v celkovej sume za 550,-€ ako sa to zdaní alebo nezdaní.

Modelový príklad.....
Mám auto, auto nikdy nebolo v obch. majetku spoločnosti, som bežný smrteľník.....
auto som zničila, popr. doslúžilo mi.....a predávam ho na súčiastky....auto som si kúpila zo zdanených peňazí a teraz ak by som mala príjem (smiešny oproti tomu čo ma stálo) a ten by som mala zdaňovať !!!!! postupovala by som podľa § 9 ods. 1 pís. c , som presvedčená, že je to správne.....príjem z predaja súčiastok z auta, kt. nebolo nikdy v obch. majetku - príjem je oslobodený.......

Ja by som doplnila, že aj auto, ktoré je vyradené z majetku firmy už viac ako 5 rokov - ptom sa nemusí zdaniť príjem :o

Ja by som doplnila, že aj auto, ktoré je vyradené z majetku firmy už viac ako 5 rokov - ptom sa nemusí zdaniť príjem :o

súhlasím.... ale v tomto prípade by som nedávala fa (ak by som bola ešte SZČO ).... iba cez KPZ ....

no tak to je teraz diskutabilné,lebo v tejto diskusii sú 2 rozdielne odpovede,len čo povedať klientovi, aby mu povedal správne.
Hm.

Ako sa dá riešiť :
Zamestnanec dostane naturálnu mzdu, napr zemiaky a pod, pretože ich nepotrebuje, predá ich napr do nejakej vývarovne v celkovej sume za 550,-€ ako sa to zdaní alebo nezdaní.
naturálna mzda sa tiež zdaňuje, takže kludne to môže ďalej predať a nikde neuvedie.
To nie je príležitostný príjem, ale nie je to príjem,ktorý treba riešiť.

no tak to je teraz diskutabilné,lebo v tejto diskusii sú 2 rozdielne odpovede,len čo povedať klientovi, aby mu povedal správne.Hm.
mne sa nezdá, že sú tu protichodné názory. Iba je tu pár pekných príkladov, ako to posudzovať.
treba posúdiť konkrétne podmienky u klienta a podľa toho vyhodnotiť prípad v zadaní.

Tak potom mám za to , že SZČO si dá príjem zo živnosti a to čo predá ako FO na KPZ je jeho čistý príjem, ktorý nikoho nezaujíma , iba toho, kto si to od neho kúpi a ten si to dá do nákladov. Takže super pomoc pre jedného aj druhého. No a hotovo.

.. no zadávateľ ale píše toto ...



Zároveň ako FO nepodnikateľ predáva tejto firme autosúčiastky - príležitostný príjem.


.. možno keby upresnil, na základe čoho :confused: .. nejakej zmluvy :confused: - aby sa dalo určiť ...
http://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=príležitostný príjem&source=web&cd=1&ved=0CBsQFjAA&url=http%3A%2F%2Fhnonline.sk%2Fekonomika%2Fc1-50401930-prilezitostny-prijem-je-danovo-vyhodny&ei=AvqzTtXTFfKK4gSWnYDwAw&usg=AFQjCNF_w0hS1SYv-95Gh6veJj1E3SS0yg .. samozrejme oslobodený príjem je v tomto roku 500
tuto je tiež definícia .. http://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=príležitostný príjem&source=web&cd=7&ved=0CEUQFjAG&url=http%3A%2F%2Fwww.finance.sk%2Fpodnikanie%2Finf ormacie%2Fpausalne-vydavky%2Fprilezitostne-prijmy-z-polnohospodarstva%2F&ei=AvqzTtXTFfKK4gSWnYDwAw&usg=AFQjCNFxeZd7z5KdUFhgw9BgrQf-tRL6cw

.. a tých 4000 .. možno mal na mysli, že vlani bola taká NZČ - a platila aj na príjmy z §8 (čo teraz už neplatí)

naturálna mzda sa tiež zdaňuje, takže kludne to môže ďalej predať a nikde neuvedie.
To nie je príležitostný príjem, ale nie je to príjem,ktorý treba riešiť.

mne sa nezdá, že sú tu protichodné názory. Iba je tu pár pekných príkladov, ako to posudzovať.
treba posúdiť konkrétne podmienky u klienta a podľa toho vyhodnotiť prípad v zadaní.Dobre naturálna mzda sa zdaňuje, sú z nej vykonané odvody, ale ak podnikateľ nakúpi od fyzickej osoby tovar(ktorý jej bol dodaný ako naturálna mzda) v hodnote väčšej ako... potom to musí nahlásiť do 31.01. na príslušný daňový úrad a ten daňový úrad v nezaujíma ako k nemu daná osoba prišla ale zaujíma to že ho predala a mala teda podať z príjmu daňové priznanie alebo sa mýlim?

Dobre naturálna mzda sa zdaňuje, sú z nej vykonané odvody, ale ak podnikateľ nakúpi od fyzickej osoby tovar(ktorý jej bol dodaný ako naturálna mzda) v hodnote väčšej ako... potom to musí nahlásiť do 31.01. na príslušný daňový úrad a ten daňový úrad v nezaujíma ako k nemu daná osoba prišla ale zaujíma to že ho predala a mala teda podať z príjmu daňové priznanie alebo sa mýlim?
a môžeš mi odcitovať §, podľa ktorého toto tvrdíš?

teraz som neporozumela príspevkom č. 16 a 17....
prestal platiť § 32 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.? alebo ako ste to mysleli???

samozrejme platí. to je už zasa o inom.
Tá FO-občan môže za predaj predmetu naturálnej mzdy dostať peniaze na účet a nie v hotovosti. V takom prípade sa § 32 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. neaplikuje.
Bonzák neznamená, že sa automaticky vyžaduje, aby FO-občan podal DPFO, je to len na kontrolu prípadných nezdanených príjmov, ktoré by však mali byť zdanené.
ja len tvrdím, že príjem za predaj predmetu naturálnej mzdy je oslobodený, resp. nepodlieha následnej dani z príjmu.
však to otoč - naturálna mzda je východisko z núdze, správne mal dostať peniaze.
takto si tie peniaze dodatočne obstará predajom naturálií a za to bude nakupovať iné služby, platiť nájom, nakupovať potraviny............. to by mal ešte druhý raz zdaňovať?
Predaj hnuteľných vecí je od dane z príjmu oslobodený, či?

samozrejme platí. to je už zasa o inom.
Tá FO-občan môže za predaj predmetu naturálnej mzdy dostať peniaze na účet a nie v hotovosti. V takom prípade sa § 32 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. neaplikuje.
Bonzák neznamená, že sa automaticky vyžaduje, aby FO-občan podal DPFO, je to len na kontrolu prípadných nezdanených príjmov, ktoré by však mali byť zdanené.
ja len tvrdím, že príjem za predaj predmetu naturálnej mzdy je oslobodený, resp. nepodlieha následnej dani z príjmu.
však to otoč - naturálna mzda je východisko z núdze, správne mal dostať peniaze.
takto si tie peniaze dodatočne obstará predajom naturálií a za to bude nakupovať iné služby, platiť nájom, nakupovať potraviny............. to by mal ešte druhý raz zdaňovať?
Predaj hnuteľných vecí je od dane z príjmu oslobodený, či?
jasne je oslobodený, podľa § 9 daň. zákona.....
ale aj tak je to podľa situácie....
ak by som ja ako FO či PO nakúpila trebárs zemiaky (tie by boli z nat. mzdy, pochybujem , že až za 100 000 Sk ale ak by tomu tak bolo....) mám podľa zákona č. 511/92 § 32 ods. 5 povinnosť nahlásiť výplatu v hotovosti....mňa ako podnikateľský subjekt predsa nebude zaujímať, odkiaľ ich on má, či ich dopestoval, mňa zaujíma kvalita a cena za kt. to nakupujem.....a povinnosť vyplývajúca zo zákona (bonznúť ho) ...
je pravda, ak by DU vyzval predávajúceho , musí podať DP a v ňom by vysvetlil, že ich dostal ako nat. mzdu....
mýlim sa????

presne tak. každá strana si plní svoje povinnosti zo zákona.
Ak zaplatím za niečo v hotovosti viac ako tých cca 3300 EUR bez zdanenia
/služba isto, tovar - hm-bez registračky - tam môže byť problém z uznaním nákladu, ale neriešme, ide o princíp/
tak bonznem a podnikám ďalej
FO-občan - za svoje zdanené peniaze si môže kúpiť čo chce, príležitostne môže aj predať a nemusí zdaňovať.

jasne je oslobodený, podľa § 9 daň. zákona.....
ale aj tak je to podľa situácie....
ak by som ja ako FO či PO nakúpila trebárs zemiaky (tie by boli z nat. mzdy, pochybujem , že až za 100 000 Sk ale ak by tomu tak bolo....) mám podľa zákona č. 511/92 § 32 ods. 5 povinnosť nahlásiť výplatu v hotovosti....mňa ako podnikateľský subjekt predsa nebude zaujímať, odkiaľ ich on má, či ich dopestoval, mňa zaujíma kvalita a cena za kt. to nakupujem.....a povinnosť vyplývajúca zo zákona (bonznúť ho) ...
je pravda, ak by DU vyzval predávajúceho , musí podať DP a v ňom by vysvetlil, že ich dostal ako nat. mzdu....
mýlim sa????

plus sankcia za nepodanie daňového priznania fyzickou osobou, bonznúť ho znamená preniesť časť základu dane podnikateľa v sume vyššej ako 100000,-Sk cca 3330,-€ na inú osobu a za daň cca 633€ sa už oplatí daňovému úradu pozrieť kam sa podeli. do vlaňajšku bol príjem fyzickej osoby do 5 násobku živ minima oslobodený dnes je 500€.

presne tak. každá strana si plní svoje povinnosti zo zákona.
Ak zaplatím za niečo v hotovosti viac ako tých cca 3300 EUR bez zdanenia
/služba isto, tovar - hm-bez registračky - tam môže byť problém z uznaním nákladu, ale neriešme, ide o princíp/
tak bonznem a podnikám ďalej
FO-občan - za svoje zdanené peniaze si môže kúpiť čo chce, príležitostne môže aj predať a nemusí zdaňovať.

Zdaňovať nemusí ale len do určitej výšky (ak nepredáva na nakúpený tovar na trhu bez pokladne )

my sme tu riešili niečo iné ako predaj na trhu.
Hlasujem za vyriešené, lebo sa už motáme kdesi úplne inde.

plus sankcia za nepodanie daňového priznania fyzickou osobou, bonznúť ho znamená preniesť časť základu dane podnikateľa v sume vyššej ako 100000,-Sk cca 3330,-€ na inú osobu a za daň cca 633€ sa už oplatí daňovému úradu pozrieť kam sa podeli. do vlaňajšku bol príjem fyzickej osoby do 5 násobku živ minima oslobodený dnes je 500€.

Nerob z komára somára.





§32 zákona o správe daní a poplatkov.
(5) Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré majú príjmy z podnikateľskej 9) alebo inej zárobkovej činnosti 10) alebo v rámci tejto činnosti vykonávajú platby fyzickým osobám a z týchto platieb nezrážajú daň, sú povinné uskutočnené platby oznamovať miestne príslušnému správcovi dane podľa trvalého pobytu prijímateľa, ak u jednotlivej fyzickej osoby presiahne platba sumu 100 000 Sk za kalendárny rok. Táto povinnosť sa nevzťahuje na bezhotovostné platby vykonané prostredníctvom banky alebo na uskutočnené platby za nakúpený tovar alebo prijatú službu, ak prijímateľ platby eviduje tržby prijaté v hotovosti na pokladnici. V oznámení sa uvedie meno, priezvisko, trvalý pobyt fyzickej osoby a daňové identifikačné číslo (§ 31 ods. 11), ak jej bolo pridelené, prípadne miesto podnikania fyzickej osoby, vyplatená suma, vrátane zrážok vykonaných podľa osobitného predpisu 10e), deň a dôvod platby. Oznámenie sa zašle vždy do tridsiatich dní po uplynutí kalendárneho roku, v ktorom bola platba vykonaná.

jasne je oslobodený, podľa § 9 daň. zákona.....
ale aj tak je to podľa situácie....
ak by som ja ako FO či PO nakúpila trebárs zemiaky (tie by boli z nat. mzdy, pochybujem , že až za 100 000 Sk ale ak by tomu tak bolo....) mám podľa zákona č. 511/92 § 32 ods. 5 povinnosť nahlásiť výplatu v hotovosti....mňa ako podnikateľský subjekt predsa nebude zaujímať, odkiaľ ich on má, či ich dopestoval, mňa zaujíma kvalita a cena za kt. to nakupujem.....a povinnosť vyplývajúca zo zákona (bonznúť ho) ...
je pravda, ak by DU vyzval predávajúceho , musí podať DP a v ňom by vysvetlil, že ich dostal ako nat. mzdu....
mýlim sa????

Nič v daňovom priznaní nemusí vysvetľovať. Ak ide o oslobodený príjem, a v tomto prípade to tak naozaj je, tak podá daňové priznanie A zo závislej činnosti, teda ak nemal iný príjem.
Veď tie zemiaky si mohol aj dopestovať sám.:eek:

teraz som neporozumela príspevkom č. 16 a 17....
prestal platiť § 32 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.? alebo ako ste to mysleli???

550 € je menej ako 3319,39 €.:eek: Teda asi tak.

Zdaňovať nemusí ale len do určitej výšky (ak nepredáva na nakúpený tovar na trhu bez pokladne )

Toto je čo?
Ak nepredáva tak predsa nič nemusí zdaňovať.
A môžem predať hocičo čo je oslobodené, trebárs aj hrad a nemusím sa starať o tú určitú výšku. Ak je to raz oslobodené, tak nezdaňujem.

Teda ešteže nerobíte na daňovom úrade.:eek:

Veď tie zemiaky si mohol aj dopestovať sám.:eek:
ak by si zemiaky dopestoval sám, má nárok na oslobodených 500 € a ostatné zdaňuje podľa § 8 ods. 1, pís. a , daň. zákona....
kde má možnosť použiť 25% paušál. výdavky.....

ak by si zemiaky dopestoval sám, má nárok na oslobodených 500 € a ostatné zdaňuje podľa § 8 ods. 1, pís. a , daň. zákona....
kde má možnosť použiť 25% paušál. výdavky.....

Môže aj do 1000 €, ak polovicu dá na manželku. A nič nemusí dokazovať, ani nikde vypisovať.

Môže aj do 1000 €, ak polovicu dá na manželku. A nič nemusí dokazovať, ani nikde vypisovať.
a ak má rozvetvenú rodinu tak na každého jedného člena po 500€....

Poprosím o radu, ak architekta požiadajú aby vykonal na súťaži žiakov na stavebnej fakulte porotcu a dostane za to príjem, inak je SZČO , ráta sa tento príjem ako príjem podľa §8 a do výšky 500 € je oslobodený od dane, takže ho vôbec nezahrniem do DP.

Poprosím o radu, ak architekta požiadajú aby vykonal na súťaži žiakov na stavebnej fakulte porotcu a dostane za to príjem, inak je SZČO , ráta sa tento príjem ako príjem podľa §8 a do výšky 500 € je oslobodený od dane, takže ho vôbec nezahrniem do DP.

Treba doplniť na základe čoho mu bola tá odmena vyplatená.... Mal nejakú zmluvu? Nebola to dohoda o vykonaní práce? Treba viac informácii...

Treba doplniť na základe čoho mu bola tá odmena vyplatená.... Mal nejakú zmluvu? Nebola to dohoda o vykonaní práce? Treba viac informácii...

Áno mal nejakú zmluvu, ale ešte ju nemám k dispozícií. Hneď ako ju budem mať ozvem sa.
Zatiaľ ďakujem

No už je to vyriešené- bola to dohoda o vykonaní práce a už máme aj potvrdenie o príjme.

Mám zamestnanca, ktorý má príjem ako samostatne hospod. roľník za nájom ornej pôdy a chov dobytka cca 3000 €. Je možné, aby si v DP B uplatnil odpočet 2 x 500 € (na seba aj na manželku ako spoluvlastníka)?

Mám zamestnanca, ktorý má príjem ako samostatne hospod. roľník za nájom ornej pôdy a chov dobytka cca 3000 €. Je možné, aby si v DP B uplatnil odpočet 2 x 500 € (na seba aj na manželku ako spoluvlastníka)?

Myslím, že chov dobytka a prenájom nie sú pod tým istým paragrafom. Všetky činnosti sa delia na tzv. aktívne a pasívne. Aktívne sú za prácu, pasívne sú za prenájom. 500 EUR sa dá odpísať z pasívnych príjmov. Je možné tieto príjmy rozdeliť aj na manželku. :)

Lenže on si chce vo svojom DP odpočítať 1000,- €, manželka požiadala z-teľa o klasické RZD (bez prílež. príjmu)

Lenže on si chce vo svojom DP odpočítať 1000,- €, manželka požiadala z-teľa o klasické RZD (bez prílež. príjmu)

Mali by spísať nejakú zmluvu, dohodu alebo niečo také, z ktorej bude zrejmé, že sa ten príjem rozdeľuje a akým spôsobom, je to len na nich. On si potom podá daňové priznanie a uplatní si tých 500 EUR. Ale myslím si, že to sa v daňovom priznaní neudáva, tam sa priamo vypisuje už len tá časť, ktorú chce zdaniť (ale to neviem určite). Ak v tej dohode bude uvedené, že na manželku ide 500 EUR, tak si myslím, že ona môže požiadať o ročné zúčtovanie . Čiže v podstate on môže zdaniť sumu o 1000 EUR nižšiu ako je celková vyplatená suma....

Veľmi pekne ďakujem za odpoveď.

Ešte by som sa chcela opýtať, nestačilo by do poznámok uviesť, že sumu dotácie si manželia rozdelili na základe BSM a to manžel toľko a manželka toľko? V súvislosti s týmto rozdelením ma ešte napadlo, či takýto príjem manželky (ak si uplatní 500,- €, nemusí podávať DP lebo iný príjem nemá) treba započítať ako vlastný príjem pri uplatňovaní nezdaniteľnej položky na manželku? A ešte : môže si na takýto príjem uplatniť 25 % paušálne výdavky?

Ešte by som sa chcela opýtať, nestačilo by do poznámok uviesť, že sumu dotácie si manželia rozdelili na základe BSM a to manžel toľko a manželka toľko? V súvislosti s týmto rozdelením ma ešte napadlo, či takýto príjem manželky (ak si uplatní 500,- €, nemusí podávať DP lebo iný príjem nemá) treba započítať ako vlastný príjem pri uplatňovaní nezdaniteľnej položky na manželku? A ešte : môže si na takýto príjem uplatniť 25 % paušálne výdavky?
Prosím o pomoc, budem vďačná za každú konkrétnu odpoveď.

Prosím o pomoc, budem vďačná za každú konkrétnu odpoveď.

Pokiaľ má manželka iba tento príjem (500 EUR), môže si odpočítať sumu 500 EUR, takže jej príjem v roku 2011 bude 0 EUR a určite nemusí podávať daňové priznanie. Ak si ju manžel bude uplatňovať vo svojom daňovom priznaní, môže podľa mňa uviesť príjem 0 EUR a teda si manžel môže uplatniť plnú sumu odpočítateľnej položky na manželku. Manžel, ak si neuplatňuje pri nájme skutočné náklady, môže si odpočítať náklady 40 %z príjmov.
Snáď to ešte niekto potvrdí :o

Pokiaľ má manželka iba tento príjem (500 EUR), môže si odpočítať sumu 500 EUR, takže jej príjem v roku 2011 bude 0 EUR a určite nemusí podávať daňové priznanie. Ak si ju manžel bude uplatňovať vo svojom daňovom priznaní, môže podľa mňa uviesť príjem 0 EUR a teda si manžel môže uplatniť plnú sumu odpočítateľnej položky na manželku. Manžel, ak si neuplatňuje pri nájme skutočné náklady, môže si odpočítať náklady 40 %z príjmov.
Snáď to ešte niekto potvrdí :o
Skutočne si môže odpočítať až 40 %?
A môžu si manželia tie dotácie rozdeliť aj inak ako presne na polovicu (napr. sumu 2000 € rozdeliť na 500 a 1500)?

Skutočne si môže odpočítať až 40 %?
A môžu si manželia tie dotácie rozdeliť aj inak ako presne na polovicu (napr. sumu 2000 € rozdeliť na 500 a 1500)?

Príjem si môžu rozdeliť podľa dohody medzi sebou, teda aj 1500 a 500. Náklady z prenájmu môžu byť vypočítané aj %, stačí si pozrieť DP B, tam je to aj v poznámkach.

prosim o radu som zamestnanec a pracujem na zaklade zmluvy, v roku 2011 mi bol vyplateny prijem za cistenie a upratovanie lesa v sume 500,- EUR som povinny tento prijem dat do danoveho priznania??? alebo je to prilezitostny prijem a nemusim ho nikde uvadzat??

prosim o radu som zamestnanec a pracujem na zaklade zmluvy, v roku 2011 mi bol vyplateny prijem za cistenie a upratovanie lesa v sume 500,- EUR som povinny tento prijem dat do danoveho priznania??? alebo je to prilezitostny prijem a nemusim ho nikde uvadzat??

dôležité na základe akej zmluvy bol tento príjem vyplatený.... http://www.fler.cz/sites/all/libraries/tinymce/jscripts/tiny_mce/plugins/emotions/img/premyslim.gif

zmluva o dielo myslim, podpisal som len vydavkovy doklad a prevzatie penazi

zmluva o dielo myslim, podpisal som len vydavkovy doklad a prevzatie penazi

No mohol by to byť aj príležitostný príjem, do 500 EUR by som neuvádzala v DP http://www.fler.cz/sites/all/libraries/tinymce/jscripts/tiny_mce/plugins/emotions/img/premyslim.gif

Zamestnanec uzatvoril počas roka 2 Zmluvy o dielo s 2 spoločnosťami:

1. zhotovenie a dodanie textov, fotografických, dokumentačných a ilustračných materiálov v rozsahu 1,5 autorského hárku pre knižnú publikáciu ... kde objednávateľ zrazil a odviedol 2% z honoráru do Literárneho fondu
2.Zmluva o dielo na ustukočnenie bádateľského výskumu -výskum v archívoch.

Rozhodujem sa, či tieto príjmy zaradiť pod paragraf 8 ako príležitostné príjmy (a zdaniť len príjmy prevyšujúce 500€ podľa par. 9 g) alebo pod par. 6 ods. 2a (a uplatniť 40% paušálne výdavky).

Ja sa prikláňam skôr k par. 8.

Budem veľmi rada akýmkoľvek odpovediam a zamysleniam ... :-)

Ďakujem.

na § 6 musí mať DIč (ako umelec) má ho? ak nie tak § 8 príl. príjem s 500€ oslobodenou čiastkou....
do výdavkov iba výdavky na dosiahnutie príjmu.....

Ďakujem moc, DIČ ako umelec nemá, týmto sa moje špekulácie skončili :-)

Dobrý večer,
viete mi, prosím, poradiť s týmto:
známy je invalidný dôchodca. Od poisťovne Allianz dostáva
každý rok doplatok k sociálnym dávkam po úraze (za rok 2011 to bolo 2.200 eur). V 2011 si môže odpočítať len
500 eur alebo aj 25 % výdavky? Je správne zaradenie tohoto príjmu do § 8 odst. 1 prísm. a)? Naozaj musí doplatiť
daň?
Ďakujem za odpoveď.

Dobrý večer,
viete mi, prosím, poradiť s týmto:
známy je invalidný dôchodca. Od poisťovne Allianz dostáva
každý rok doplatok k sociálnym dávkam po úraze (za rok 2011 to bolo 2.200 eur). V 2011 si môže odpočítať len
500 eur alebo aj 25 % výdavky? Je správne zaradenie tohoto príjmu do § 8 odst. 1 prísm. a)? Naozaj musí doplatiť
daň?
Ďakujem za odpoveď.
aký je jeho ročný príjem?

Nemá iný príjem len invalidný dôchodok a ten doplatok z poisťovne.

výška toho príjmu za rok 2011 bola aká?

Invalidný dôchodok neviem koľko mal, príjem z poisťovne
bol 2200 eur v roku 2011. Každý rok si uplatnil NČ len na tento príjem. Teraz je z toho zaskočený.

Ahoj, mam klienta, ktory mi dal potvrdenie, ze poberal prilezitostny prijem podla §8 odst.1. V potvrdeni je uvedene:ze je vydane v zmysle prehlasenia o vykonavani funkcie zastupcu vlastnikov....Jasne je tam uvedeny §8. Na porade som citala, ze toto by nemalo byt ako prilezitostny prijem. Co teraz ako postupovat. Moze to byt v § 8 ak to tak uviedli na potvrdeni? a moze si v tomto pripade uplatnit oslobodenie 500 EUR?

na § 6 musí mať DIč (ako umelec) má ho? ak nie tak § 8 príl. príjem s 500€ oslobodenou čiastkou....
do výdavkov iba výdavky na dosiahnutie príjmu.....

Kde presne nájdem, že pre príjem podľa paragrafu 6, musí mať daňovník pridelené DIĆ? Špekulujem, lebo mám robiť daňové priznanie študentovi, ktorý na základe zmluvy o dielo tvoril webové stránky. Keďže mal za minulý rok príjem 2.000 EUR, vzniká mu povinnosť podať daňové priznanie a v prípade, že to zaradím do príležitostného príjmu, tak mu vzniká povinnosť zaplatiť daň.... No myslím, že bude riadne sklamaný..... :o A nemyslím, že to bol neaktívny príjem.... robil to na vlastnom PC, platil si internet.... v podstate mal s tým kopec roboty a potom mu z toho ešte 100 EUR zoberú? ..... A to robil ešte v roku 2010, ale vyplatili mu to až v januári 2011.... Ak by mu to vyplatia v roku 2010, tak to má bez dane.... :mee:

Pokiaľ má manželka iba tento príjem (500 EUR), môže si odpočítať sumu 500 EUR, takže jej príjem v roku 2011 bude 0 EUR a určite nemusí podávať daňové priznanie. Ak si ju manžel bude uplatňovať vo svojom daňovom priznaní, môže podľa mňa uviesť príjem 0 EUR (nie, musí tam uviesť aj tých 500€) a teda si manžel môže uplatniť plnú sumu odpočítateľnej položky na manželku. Manžel, ak si neuplatňuje pri nájme skutočné náklady, môže si odpočítať náklady 40 %z príjmov.
Snáď to ešte niekto potvrdí :o
Do príjmu manželky sa uvádzajú aj oslobodené príjmy.

Ahoj, mam klienta, ktory mi dal potvrdenie, ze poberal prilezitostny prijem podla §8 odst.1. V potvrdeni je uvedene:ze je vydane v zmysle prehlasenia o vykonavani funkcie zastupcu vlastnikov....Jasne je tam uvedeny §8. Na porade som citala, ze toto by nemalo byt ako prilezitostny prijem. Co teraz ako postupovat. Moze to byt v § 8 ak to tak uviedli na potvrdeni? a moze si v tomto pripade uplatnit oslobodenie 500 EUR?

Ja mám 2 zástupcov vlastníkov bytov..... Doteraz mi vždy nosili príjem na základe zmluvy a tvrdili, že je to príležitostný príjem, alebo dokonca to chceli dávať pod paragraf 6, lebo majú DIČ... V zmluve mali jasne napísané, že sú povinný dodržiavať pokyny bytového družstva..... tak som sa vždy hnevala, prečo ich neprihlásia na dohodu... Od minulého roka už majú dohodu.... Čo si myslím, že je správne, pretože to nerobia vo svojom mene, ale podľa pokynov bytového družstva....

už som to aj ja zistila, zabudla som to opraviť....

Ja mám 2 zástupcov vlastníkov bytov..... Doteraz mi vždy nosili príjem na základe zmluvy a tvrdili, že je to príležitostný príjem, alebo dokonca to chceli dávať pod paragraf 6, lebo majú DIČ... V zmluve mali jasne napísané, že sú povinný dodržiavať pokyny bytového družstva..... tak som sa vždy hnevala, prečo ich neprihlásia na dohodu... Od minulého roka už majú dohodu.... Čo si myslím, že je správne, pretože to nerobia vo svojom mene, ale podľa pokynov bytového družstva....

no ale to neriesi teraz moj problem. On mi priniesol len to potvrdenie kde je ze ide o §8, ja to tam mam len som neznizila o tych 500 EUR. Spominal mi, ze si ich volali z druzstva a tento rok budu riesit inak. Ale co mam spravit ja, mozem mu znizit ten prijem o 500 EUR alebo to tam radsej nechat sice v §8 ale neznizene?

Prosim vie mi niekto poradit? Ak mam v rukach potvrdenie ze ide o prilezitostny prijem §8 odst.1, mozem znizit prijem o 500 EUR oslobodenych od dane, aj napriek tomu, ze by malo ist podla povahy prijmu o §6. Kto nesie zodpovednost, ten kto vystavil to potvrdenie alebo danovnik?

Prosim vie mi niekto poradit? Ak mam v rukach potvrdenie ze ide o prilezitostny prijem §8 odst.1, mozem znizit prijem o 500 EUR oslobodenych od dane, aj napriek tomu, ze by malo ist podla povahy prijmu o §6. Kto nesie zodpovednost, ten kto vystavil to potvrdenie alebo danovnik?

Ja si myslím, že áno, že má nárok na odpočet 500 EUR z tohto príjmu. Prečo si myslíte, že by to mal byť príjem podľa paragrafu 6? Má ta osoba na túto činnosť založenú živnosť? Alebo sa nahlásil na DÚ, že vykonáva túto činnosť a pridelili mu DiČ? Ak nie, podľa toho čo je tu písané, je to náhodný príjem a patrí pod paragraf 8 a tým pádom je nárok na odpočet 500 EUR... :o
Ja by som skôr potrebovala takýto jednorázový príjem dostať do paragrafu 6, ale údajne, pokiaľ nemá DIČ, tak sa do paragrafu 6 nemôže zaradiť.... :o

Ja si myslím, že áno, že má nárok na odpočet 500 EUR z tohto príjmu. Prečo si myslíte, že by to mal byť príjem podľa paragrafu 6? Má ta osoba na túto činnosť založenú živnosť? Alebo sa nahlásil na DÚ, že vykonáva túto činnosť a pridelili mu DiČ? Ak nie, podľa toho čo je tu písané, je to náhodný príjem a patrí pod paragraf 8 a tým pádom je nárok na odpočet 500 EUR... :o
Ja by som skôr potrebovala takýto jednorázový príjem dostať do paragrafu 6, ale údajne, pokiaľ nemá DIČ, tak sa do paragrafu 6 nemôže zaradiť.... :o


to bol omyl myslela som §5. Ospravedlnujem sa a dakujem.

A preco to chcete dostat pod § 6, ked nema DIC? Ten moj je zivnostnik, takze ak by si rozsiril zivnost o nieco kde by sa to dalo zapasovat, tak by namiesto dohody mohol fakturovat nie?

Inak ja som príjmy týchto zástupcov vždy zaraďovala pod paragraf 5 a dodanila som ich. Keď sa ma pri odovzdávaní DP pýtali, prečo som to tam dala, tak som im povedala, že som to nevedela zaradiť, pretože oni mali iba mandátnu zmluvu a mne to vychádzalo len pod závislú činnosť. ˇživnosť na to nemali, kapitalové príjmy to neboli a nebol to ani príležitostný príjem, pretože v zmluve mali jasne napísané, že sú povinný konať podľa príkazov bytového družstva opakovane po celý rok.... Nemala som k tomu nikdy daňovú kontrolu, ale v tom daňovom priznaní to videli a nevrátili to.... :o

A preco to chcete dostat pod § 6, ked nema DIC? Ten môj príjem som chcela zaradiť pod ten paragraf 6, pretože ten študent mal za celý rok príjem 2000 EUR a tým pádom by si mohol uplatniť odpočítateľnú položku a tým pádom by nemusel platiť daň... V tom paragrafe 8 si môže znížiť príjem o 500 EUR , možno ešte o 25 % na náklady ale zostane mu z toho zaplatiť daň cca 100 EUR. Pre mladého študenta je to však veľká suma...

Inak ja som príjmy týchto zástupcov vždy zaraďovala pod paragraf 5 a dodanila som ich. Keď sa ma pri odovzdávaní DP pýtali, prečo som to tam dala, tak som im povedala, že som to nevedela zaradiť, pretože oni mali iba mandátnu zmluvu a mne to vychádzalo len pod závislú činnosť. ˇživnosť na to nemali, kapitalové príjmy to neboli a nebol to ani príležitostný príjem, pretože v zmluve mali jasne napísané, že sú povinný konať podľa príkazov bytového družstva opakovane po celý rok.... Nemala som k tomu nikdy daňovú kontrolu, ale v tom daňovom priznaní to videli a nevrátili to.... :o

A preco to chcete dostat pod § 6, ked nema DIC? Ten môj príjem som chcela zaradiť pod ten paragraf 6, pretože ten študent mal za celý rok príjem 2000 EUR a tým pádom by si mohol uplatniť odpočítateľnú položku a tým pádom by nemusel platiť daň... V tom paragrafe 8 si môže znížiť príjem o 500 EUR , možno ešte o 25 % na náklady ale zostane mu z toho zaplatiť daň cca 100 EUR. Pre mladého študenta je to však veľká suma...

25% si moze uplatnit len ak ide o prilezitostne prijmy z polnohospodarstva, lesneho a vodneho hospodarstve, ak som to spravne pochopila, nie v mojom pripade asi.
Moj klient sice ma potvrdenie od spravcu, ze ide o prilezitostny prijem, zmluvu som nevidela. Ale povedal mi, ze spravca mal kontrolu z DU (tusim) a bolo spravcovi oznamene, ze kedze ide o pravidelne vyplacanie odmeny, ide o § 5. Ale kedze klient ma potvrdenie od spravcu kde je jasne uvedene, ze ide o prijem podla § 8 odst.1 dala som to do DP pod tento §, len som mu neznizila o 500 Eur. Takze to opravim.
Nemoze sa stat, ze mu pride od spravcu na podnet DU nejake opravene potvrdenie, ze to patri pod iny §? Lebo ak by to bolo pod §5, tam si nic neznizuje.

Moj klient sice ma potvrdenie od spravcu, ze ide o prilezitostny prijem, zmluvu som nevidela. Ale povedal mi, ze spravca mal kontrolu z DU (tusim) a bolo spravcovi oznamene, ze kedze ide o pravidelne vyplacanie odmeny, ide o § 5. Ale kedze klient ma potvrdenie od spravcu kde je jasne uvedene, ze ide o prijem podla § 8 odst.1 dala som to do DP pod tento §, len som mu neznizila o 500 Eur. Takze to opravim.
Nemoze sa stat, ze mu pride od spravcu na podnet DU nejake opravene potvrdenie, ze to patri pod iny §? Lebo ak by to bolo pod §5, tam si nic neznizuje.

Pokiaľ je také potvrdenie, tak by som to kľudne dala pod ten paragraf 8 a aj odpočítala tých 500 EUR. Myslím, že vy nenesiete zodpovednosť za vystavený doklad a pri zaraďovaní príjmu postupujete podľa priloženého dokladu. Možno by som sa pýtala toho kto vystavil takýto doklad, prečo vystavil takýto doklad.... :o

Ahoj, mam klienta, ktory vyplatil cez banku studentovi za rozvoz letakov. Vobec ho nenapadlo, ze treba nejaka zmluva, faktura (ak by bol zivnostnik). Ide o prilezitostny jednorazovy prijem - student mal rozniest urcite mnozstvo letakov a dostal za to odmenu 100 EUR. Ako to zlegalizovat? Dohoda neprichadza do uvahy - musel by ho mat nahlaseneho na SP. Viem, ze s prikaznou zmluvou su tiez problemy, ale nebolo by mozne v tomto pripade dat toto na prikaznu zmluvu s tym, ze si to student musi uviest v DP. A kedze studen nemal prijmy nad 1779,65 EUR DP nema povinnost podat a navyse je to prilezitostny prijem a do 500 EUR oslobodeny. Myslite, ze by mohla byt prikazna zmluva?
V tomto pripade naozaj nejde o spekulacie ale o klientovu naivitu.

Ahoj, mam klienta, ktory vyplatil cez banku studentovi za rozvoz letakov. Vobec ho nenapadlo, ze treba nejaka zmluva, faktura (ak by bol zivnostnik). Ide o prilezitostny jednorazovy prijem - student mal rozniest urcite mnozstvo letakov a dostal za to odmenu 100 EUR. Ako to zlegalizovat? Dohoda neprichadza do uvahy - musel by ho mat nahlaseneho na SP. Viem, ze s prikaznou zmluvou su tiez problemy, ale nebolo by mozne v tomto pripade dat toto na prikaznu zmluvu s tym, ze si to student musi uviest v DP. A kedze studen nemal prijmy nad 1779,65 EUR DP nema povinnost podat a navyse je to prilezitostny prijem a do 500 EUR oslobodeny. Myslite, ze by mohla byt prikazna zmluva?
V tomto pripade naozaj nejde o spekulacie ale o klientovu naivitu.

Myslím, že ak to nebola opakovaná činnosť, kľudne sa dá použiť príkazná zmluva a nie je to v rozpore so zákonom. Študent to dá do paragrafu 8, ods.1, možno ani nemusí robiť DP...

Myslím, že ak to nebola opakovaná činnosť, kľudne sa dá použiť príkazná zmluva a nie je to v rozpore so zákonom. Študent to dá do paragrafu 8, ods.1, možno ani nemusí robiť DP...

velmi pekne dakujem. Tak som rada, ze som uvazovala spravne.

Teraz som dohovorila s kamaratkou, ze prikazna zmluva je vzdy brana z pohladu zakona o DzP ako zavisla cinnost. Priznam sa, ze toto neviem, citala som na porade protichodne nazory.

Dobrý deň.
Potrebujem sa spýtať, za rok 2011 som mala príjem zahrnutý v daňovom priznaní par 6 ods. 2písm a) poskytnutie práv z duševného vlastníctva, kde som si uplatnila paušálne výdavky.
Je potrebné sa prihlásiť do SP od júla ako povinný platca odvodov? mám nejaké povinnosti voči zdravotnej poisťovni?
ďakujem

Poprosím o radu, aj keď som už niečo podobné čítala, predsa nie som si istá, či to je dobre. Firma má odklad podania daňového priznania do konca mája. Zrejme mali už problémy koncom roka, keď si na prípravu podkladov pre uzavretie účtovníctva a vypracovanie DP zaobstarali brigádničku - 16 rokov, s ktorou spísali takúto zmluvu: "Zmluva o spracovaní účtovných dokladov uzavretá podľa § 262 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov medzi....
Predmetom zmluvy je záväzok spracovateľa spracovať objednávateľovi v období od 01.12.2011 do 23.12.2011 účtovné doklady objednávateľa za obdobie roku 2011 tak, aby boli podkladom pre vypracovanie daňového priznania objednávateľa za rok 2011 a záväzok objednávateľa zaplatiť spracovateľovi za poskytnutú výpomoc dohodnutú odmenu. Odmena bola vo výške 1100 €. Ona to urobila a odmena aj bola vyplatená.
Chcem sa len opýtať, či je tá zmluva v poriadku, alebo radšej nejakú inú, napr.príkaznú. A vôbec, môže 16 ročná osoba podpisovať nejaké zmluvy? Dotyčná osoba DP nepodávala, pretože celý rok žiaden iný príjem nemala.
Ďakujem veľmi pekne.

Dobrý deň, prosím, poraďte. Môže občan, nie SZČO postaviť inému občanovi napr. drevostavbu a zdaniť ako príležitostný príjem? Ďakujem

Dobrý deň, prosím, poraďte. Môže občan, nie SZČO postaviť inému občanovi napr. drevostavbu a zdaniť ako príležitostný príjem? Ďakujem

Určite si nemyslím, že je to príležitostný príjem .

a je nejaká možnosť, že zamestnaný občan chce postaviť kamarátovi niečo a chce príjem zdaniť. Na základe čoho?

ZoD podľa Obč.zák.

a je nejaká možnosť, že zamestnaný občan chce postaviť kamarátovi niečo a chce príjem zdaniť. Na základe čoho?

Výstavba drevostavby je podnikaním. Ak to beriem ako komplex , výsledkom práce je drevená stavba a dotyčný dostal za prácu zaplatené..A to nie je náhodná činnosť , ale podnikaním bez živnostenského oprávnenia .Stále sa pridržiavam kontextu Vašej zadanej otázky .

Inak §8 vstupuje do VMZ pre ZP .

Príjmy z príležitostných činností fyzických osôb


Publikované: 25-06-2012
Ročník: 2012 - Číslo: 10 - Svetlana Faiglová
Tento príspevok slúži na poskytnutie informácie o definovaní a zdaňovaní ostatných príjmov [§ 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“)], konkrétne príjmov z príležitostných činností dosiahnutých fyzickou osobou [§ 8 ods. 1 písm. a) ZDP]. Ostatné príjmy nie sú v ZDP taxatívne vymenované.
Ostatné príjmy (§ 8 ZDP), tak ako je už uvedené, nie sú taxatívne vymenované v ZDP. Už z prvej vety § 8 ods. 1 ZDP vyplýva, že medzi ostatné príjmy patria len tie príjmy, ktoré nie sú príjmami zo závislej činnosti (§ 5 ZDP), z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6 ZDP) a z kapitálového majetku (§ 7 ZDP). Ide najmä o príjmy podľa písmen:

a) príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a príležitostného prenájmu hnuteľných vecí,
b) príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností,
c) príjmy z predaja hnuteľných vecí,
d) príjmy z prevodu opcií,
e) príjmy z prevodu cenných papierov,
f) príjmy z prevodu účasti (obchodného podielu) na spoločnosti s r. o., komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva,
g) príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva,
h) dôchodky podľa § 842 Občianskeho zákonníka a podobné opakujúce sa požitky,
i) výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní,
j) ceny z verejných súťaží, ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže a zo športových súťaží, ak nejde o daňovníka (tzv. profesionálneho športovca), ktorý športovú činnosť vykonáva v rámci inej samostatnej zárobkovej činnosti [§ 6 ods. 2 písm. b) ZDP],
k) príjmy z derivátových operácií,
l) peňažné a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov, výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny alebo prostredníctvom tretej osoby.


Už z názvu tohto príspevku je zrejmé, že sa budeme venovať príjmom z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a príležitostného prenájmu hnuteľných vecí.

Pri zaraďovaní týchto príjmov je potrebné si uvedomiť, že za príjmy z príležitostných činností nemožno považovať také príjmy, ktoré síce sú dosiahnuté iba niekedy, ale ako výsledok sústavne vykonávanej činnosti na základe zmluvného vzťahu uzatvoreného na dlhšie obdobie. Ak chceme správne určiť daňovú povinnosť z príjmu, ktorý fyzickej osobe plynul zo zmluvne dohodnutých podmienok, napríklad podľa Zákonníka práce, Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka, je nepochybne správne zaradiť tento príjem, resp. určiť, o aký druh príjmu ide. Až keď daňovník takto zmluvne dohodnutý príjem nemôže (čo neznamená, že nechce) zaradiť medzi príjmy podľa § 5 až § 7 ZDP, zaradí takýto dosiahnutý príjem medzi ostatné príjmy podľa § 8 ZDP.

Bezpochyby teda daňovník, ktorý je fyzickou osobou a ktorý dosiahne príjem z činnosti vykonávanej na základe zmluvne dohodnutých podmienok (podľa Zákonníka práce alebo Občianskeho zákonníka, alebo Obchodného zákonníka), musí v prvom kroku správne príjem identifikovať (správne určiť druh príjmu),čo je, tak ako je už uvedené, veľmi rozhodujúce na správne určenie daňovej povinnosti.

Z ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a) ZDP vyplýva, že príjmami zo závislej činnosti sú príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania.

Ak máme posúdiť, či sa príjmy vyplácané na základe zmluvy považujú za príjmy zo závislej činnosti (§ 5 ZDP), mali by sme vychádzať z istej závislosti, t. j. či sú splnené také znaky (závislosť), keď daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu je povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa predmetného príjmu. Ak sú splnené znaky závislosti, tak takto dosiahnutý príjem sa zaradí medzi príjmy zo závislej činnosti. Ak ale nie sú splnené znaky závislosti, potom sa predmetný príjem zaraďuje podľa svojho druhu medzi príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6 ZDP), z kapitálového majetku (§ 7 ZDP) alebo ostatné príjmy (§ 8 ZDP).

Ak sú podnikanie alebo iná samostatne zárobková činnosť daňovníka zmluvne dohodnuté, potom daňovníkovi z týchto činností plynie príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. Ak ale podnikanie daňovníka, na ktoré je potrebné oprávnenie podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“), je vykonávané bez oprávnenia, príjem sa zaradí medzi ostatné príjmy (§ 8 ZDP). Je však dôležité, či tento príjem je možné zaradiť medzi príjmy z príležitostnej činnosti [§ 8 ods. 1 písm. a) ZDP] alebo medzi iný ostatný príjem neuvedený v§ 8 ods. 1 písm. a) až l) ZDP, keďže nejde o taxatívny výpočet ostatných príjmov. Aj stanovisko Daňového riaditeľstva SR Banská Bystrica (do 31. decembra 2011 DR SR, pretože od 1. januára 2012 už ide o Finančné riaditeľstvo SR so sídlom v Bratislave) k tejto problematike je jednoznačné, že takýto príjem je iným ostatným príjmom, nie teda príjmom z príležitostnej činnosti podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP.

Znamená to teda, že medzi príjmy z príležitostných činností podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP (ak nejde o príjmy podľa § 5 až § 7 ZDP) sa zaradí len príjem, ktorý plynie bez zmluvne dohodnutých podmienok. Inak povedané, ak daňovníkovi, ktorý je fyzickou osobou, plynie príjem z činnosti, pri ktorej sa sama rozhoduje vykonať túto činnosť (t. j. bez zmluvne dohodnutých podmienok s inou osobou, ktorá by jej určila alebo prikázala tieto podmienky), zaradí tento príjem medzi príjmy z príležitostných činností. Príležitostnou činnosťou by nemala byť na daňové účely považovaná vždy ani sezónna činnosť. Medzi príjmy z príležitostných činností patrí určite príjem zo zberu lesných plodov, odvoz nepotrebného papiera a železa do zberných surovín a pod.

Zdroj :

http://www.pp.sk/WebDUPP/main/ArticleShow.aspx?ArtID=42951&print=1

Ďakujem za odpovede. Takže živnosť byť musí, alebo stačí ZoD podľa občianskeho zákonníka? Vie mi to niekto s určitosťou potvrdiť?

Tak dobre chápem, že keď nemá živnosť a chce pracovať pre niekoho kto tiež nemá živnosť, jednoducho sa to nedá?

Skúšam ešte raz, ktorá odpoveď je pravdivá? Chce kamarát kamarátovi stavať dom. Nemá žiaden z nich živnosť. Musí si jeden z nich vybaviť, alebo sa dá uzatvoriť DoZ podľa Občianskeho zákonníka. A príjem ako zdaniť? Ide o to, aby mal aj záruku na stavbu, aj príjem riadne zdanený. Poradí mi niekto, čo s tým?

Skúšam ešte raz, ktorá odpoveď je pravdivá? Chce kamarát kamarátovi stavať dom. Nemá žiaden z nich živnosť. Musí si jeden z nich vybaviť, alebo sa dá uzatvoriť DoZ podľa Občianskeho zákonníka. A príjem ako zdaniť? Ide o to, aby mal aj záruku na stavbu, aj príjem riadne zdanený. Poradí mi niekto, čo s tým?

Môže dať občan(zamestnanec) dať nejakú záruku na stavbu domu kedy za stavbu domu dostane zaplatené , má k tomu odborné vzdelanie aby dom mohol stavať a ručiť za svoju prácu ? má k tejto činnosti povolenie ?...myslím, že ja som sa dostatočne vyjadrila. Ešte by sa mala vyjadriť Kejka jej zmluve o dielo .

Ja stále trvám na živnosti .Ja som sa vyjadrila .To je pekné, že to chce zdaniť , ale ....
Toto nie je že napr. niekomu prepíšem text, alebo umyjem okná a tento príjem dám do §8.