Dobrý deň,

sociálna poisťovňa nám teraz doručila právoplatné rozhodnutie z júla 2016, podľa ktorého bol náš zamestnanec povinný vrátiť neoprávnene vyplatenú dávku v nezamestnanosti. Nakoľko to do dnešého dňa nebolo uhradené, žiada nás, aby sme vykonali zrážky v zmysle § 131 ods. 2 ZP.

Môžme vykonávať zrážky len na základe žiadosti soc.poisťovne a zrážať ich ako prednostné?



Ďakujem

Na to poisťovňa dnes nemá oprávnenie, aby od Vás žiadala vykonávanie zrážky.
Ak Vám neposlali k tomu ešte niečo iné (napr. dohodu o zrážkach spísanú so zamestnancom).
SP si bude môcť svoje pohľadávky vymáhať takýmto spôsobom až do 1.7.201 - ale nie na základe žiadosti. Potom to čo SP pošle by sa malo volať Príkaz na začatie vymáhania pohľadávky zrážkami zo mzdy a následne Exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávky zrážkami zo mzdy. Toto ale ešte dnes možné nie je.

Dobrý deň, ak zrážam zo mzdy bežnú pohľadávku z 1/3 a výživné z 2/3, pričom ďalšie neprednostné a prednostné čakajú ešte v poradí a príde mi daňová exekúcia. Má daňová exekúcia prednosť pred zrážkou na výživné, alebo bude čakať až kým nedozrážam na všetky skôr doručené pohľadávky? ďakujem

daňová exekúcia nemá prednosť pred ostatnými zrážkami.

Ďakujem pani Motyčková,

posielam aj informáciu zo soc.poisťovne, keď sme sa pýtali na uvedenú zrážku:

v súlade s §236 ods.2 zákona o soc.poistení zamestnávateľ môže vykonať zrážky v zmysle § 131 ods.2 písm.d) ZP po predložení právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a jedná sa o bežné zrážky. Väčšina zamestnávateľov tieto zrážky akceptuje a vykonáva ich zamestnancom. Až keď zamestnávateľ zrážky nevykoná, postúpia to na exekučné konanie, resp. po 1.7. na vymáhanie pohľadávok soc.poisťovňou, kde vzniknú ďalšie náklady.

Aha, opravujem sa. Zabudla som na písm. d) v § 131 ods 2, lebo síce o ňom viem, ale roky (asi 15-20 rokov) som sa s tým nestretla, tak mi to teraz nedošlo.
Majú pravdu, zrážku budete vykonávať. Pohľadávky na dávkach zo sociálneho poistenia sú prednostnými pohľadávkami, budete zrážať z dvoch tretín.

Dobrý deň, máme so zamestnancom problém, ktorý už polroka nedokáže vyúčtovať finančnú zálohu na zakúpenie potrebného materiálu. Čiastka je 800 euro. Musím aj v takomto prípade pri zrážke postupovať ako pri výpočte neprednostnej pohľadávke? ďakujem pekne.

V prvom rade potrebujete na to spísať s ním dohodu o zrážkach zo mzdy, podpísaním nadobúda poradie a postupujete ako pri výpočte neprednostnej pohľadávky.

Dobré rán pani RNDr. Motyčková, prosím Vás o pomoc; vopred ďakujem Kurtíková

Dňa 26.1.2017 mi bolo doručené (emailom čiže kópia) od Advokátskej kancelárie JUDr. Peter Rybár, s.r.o. Kuzmányho č. 29, 040 01 Košice, IČO 47234466 (zastupuje žalobkyňu pani Výbochovú Andreu Uznesenie Okresného súdu v Žiari nad Hronom Sp.zn.: 5Csp/65/2016 – 33, IČS:6416210082 zo dňa 30.11.2016, kde súd rozhodol: Nariadil neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovanému POHOTOVOSŤ s.r.o. Pribinova 25, 811 09 Bratislava (nie priamo našej firme a preto to súd ani nám nedoručil) zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov k zmluve o úvere č. 609600423 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 09.07.2012 a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Na základe tejto Dohody o zrážkach zo mzdy sa práve vykonávajú zrážky;
-neviem si poradiť či vykonať zrážku, alebo nevykonať a oznámiť Pohotovosti s.r.o., že na základe rozhodnutia súdu, (ktorý mi súd nedoručil, ale doručil zamestnakynin advokát) sme zastavili vykonávanie zrážok, keď si myslím, že práve Pohotovosť s.r.o. by mala dala dať pokyn nám o zastavení výkonu zrážok ? A tiež naša firma nefigurovala v rozhodnutí Okresného súdu Žiar, súd nerozhodol o okamžitej povinnosti nevykonávať zrážky (hoci v odôvodnení v uznesení bola naša firma spomenutá, že žalobkyni vykonávame zrážky ba základe doručenej Dohody o zrážkach zo mzdy práve mi ??

A tiež pri inej Dohode o vykonávaní zrážok u menovanej dlžníčky, cca v októbri 2016, kde mi Okresný súd Žiar nad Hronom doručil originál, a kde našej firme priamo Okresný súd nariadil v uznesení , že firme ....... s miestom výkonu činnosti...... nariaďuje neodkladné opatrenie povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného Pohotovosť až do právoplatného skončenia konania vo veci samej – a tu som okamžite pozastavila výkon zrážok...

To - tučným, je správne.
To prvé, to odporúčam obrátiť sa na právnika, neviem, či takéto rozhodnutie má priamy účinok aj na Vás. Ak by to došlo mne, ja by som to pozastavila.

Zamestnanec má už jednu 1/3 exekúciu a teraz mi prišla druhá na zdravotné čo je 2/3

prednostná exekúcia. Ako budem postupovať pri druhej exekúcii, ktorá je prednostná.
Má čistú mzdu 366 EUR a ženu a 1 dieťa. 366-198,09-99,04=68,87 :3=22,96 EUR je 1/3.
Najprv splatím prvú exekúciu a potom až začnem zrážať druhú alebo zrážam aj 1/3 na
prednostnú exekúciu? Ďakujem.

366 - 198,09 - 49,52 - 49,52 = 68,87 eur
prvá tretina 22,95 eur
druhá tretina 22,95 eur
tretia tretina 22,95 eur
Prvá tretina 22,95 eur pôjde na neprednostnú pohľadávka a druhá tretina 22,95 eur pôjde na prednostnú pohľadávku na zdravotné
Zamestnancovi vyplatíte 198,09+2x49,52+22,95

Zamestnancovi zrážame zrážku od 9/2016 podľa § 551 Občianskeho zákonníka, v 2/2017 prišiel exekučný príkaz na neprednostnú pohľadávku. Keďźe celá 1/3 zvyšku čistej mzdy ide na zrážku podľa OZ, má exekúcia prednosť pred zrážkou podľa OZ?

Zamestnancovi zrážame zrážku od 9/2016 podľa § 551 Občianskeho zákonníka, v 2/2017 prišiel exekučný príkaz na neprednostnú pohľadávku. Keďźe celá 1/3 zvyšku čistej mzdy ide na zrážku podľa OZ, má exekúcia prednosť pred zrážkou podľa OZ?
nie nemá, rozhodujúce je, kedy získala pohľadávka poradie, dohoda o zrážkach zo mzdy nie je "menejcenny institut" ako sudne rozhodnutie

Dobrý den,



mám otázku ohľadom preplatku aj nedoplatku u zamestnaca po RZD alebo RZZP.
Preplatky započítat do výpočtu exekúcie?
Nedoplatky odpočítat pred výpočtom exekucie?

Dakujem za odpoveď.

Nedoplatky odpočítať určite, preplatky som tu tento týždeň už preberala, ja to pripočítavam, ak na to nedošiel osobitne príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky.

Dobrý deň,

dočítala som sa, že preplatky z RZD treba zahrnúť do výpočtu exekučnej zrážky. Je teda lepšie, keď zamestnanec podá daňové priznanie??

"Je lepšie" je subjektívna záležitosť.
Ak podá DP, tak je možné, že ten preplatok nepôjde exekútorovi, ale je možné že exekútor dá príkaz na prikázanie pohľadávky aj na DÚ alebo mu zablokuje účet a potom si nepomôže + sa zvýšia trovy exekúcie. Na druhej strane, aj keď sa to ľuďom nepáči, je lepšie exekúciu vyplatiť čo najskôr, nenabiehajú ďalšie úroky a trovy a iné. Exekúcia sama nezmizne.

"Je lepšie" je subjektívna záležitosť.
Ak podá DP, tak je možné, že ten preplatok nepôjde exekútorovi, ale je možné že exekútor dá príkaz na prikázanie pohľadávky aj na DÚ alebo mu zablokuje účet a potom si nepomôže + sa zvýšia trovy exekúcie. Na druhej strane, aj keď sa to ľuďom nepáči, je lepšie exekúciu vyplatiť čo najskôr, nenabiehajú ďalšie úroky a trovy a iné. Exekúcia sama nezmizne.

Toho všetkého si je vedomý. Detaily tu nechcem rozpitvávať. Jednoducho bude férovejšie, ak dostane peniaze on a nie exekútor.

Ďakujem

V novele EP sa v novom ust. § 81 sa uvádza: "Zrazenú sumu vyplatí platiteľ mzdy exekútorovi. Zrazenú sumu je platiteľ mzdy povinný vyplatiť, aj keď sám má voči oprávnenému peňažnú pohľadávku, ktorú by si inak mohol započítať.“


Ako toto chápať,... mali by sme podľa § 131 Zákonníka práce rešpektovať poradie, či ako to mysleli? Zamestnanec uzná škodu, ktorú firme spôsobil, spíše so zamestnávateľom dohodu o zrážke zo mzdy, o mesiac na to príde exekučný príkaz. Škoda ešte nie je uhradená, takže ju z prvej tretiny douhrádzam a potom príde narad (ak ide o bežnú pohľadávku), táto pohľadávka.

Tá tučná časť bola v EP aj predtým.
Ale oprávnený nie je povinný. Čiže zamestnávateľ zráža Jožkovi Mrkvičkovi sumu v prospech oprávneného XY. Sumu musí poslať exekútorovi, aj keď zamestnávateľ má voči oprávnenému XY pohľadávku, ktorú by si mohol zpočítať.

Tá tučná časť bola v EP aj predtým.
Ale oprávnený nie je povinný. Čiže zamestnávateľ zráža Jožkovi Mrkvičkovi sumu v prospech oprávneného XY. Sumu musí poslať exekútorovi, aj keď zamestnávateľ má voči oprávnenému XY pohľadávku, ktorú by si mohol zpočítať.

ta veta ma zmiatla, teraz je to uz jasne

Chápem, tiež ma v minulosti pár krát vyplašila, ale už si to pamätám.

Pôvodne bolo (§ 46 ods. 7 EP), že na požiadanie účastníka konania zašle exekútor v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti jedenkrát ročne bezodplatne vyúčtovanie exekučného konania podľa stavu ku dňu jeho vyhotovenia; v ostatných prípadoch uhradí účastník konania exekútorovi vecné náklady spojené s vyhotovením vyúčtovania exekučného konania.
Teraz to v novele EP nie je, bol to "celkom dobry paragraf", na základe ktorého sa dalo bezplatne si vyžiadať a odkontrolovať si zostatky dlhov ...". dúfam, že som to neprehliadla, ale iný som nenašla ...


Dobre myslená bola aj úprava § 69 EP sa - z okruhu postihnuteľných príjmov vylúčili „prídavky na deti“ a to z dôvodu, že prídavok na dieťa nemá charakter mzdy. Škoda, žek prídavkom "nešupli" aj daňový bonus, žeby sa aspoň, aj keď je to bohužiaľ malá suma, nepostihovala exkúciou.

Dobrý deň,



chcela by som sa opýtať, ako to je pri zrážkach podľa dohody so zamestnávateľom (zrážky za nezotrvanie v PP po poskytnutí zvýšenia kvalifikácie - strhne sa najviac čo sa dá)alebo keď je dôvodom náhrada škody zamestnávateľovi, prihliadam na nepostihnuteľnú sumu na daňovníka a keď mu strhávame aj za stravné lístky, môžeme to aj z toho životného minima,alebo musí mu aspoň to ostať...ďakujem

Ak máte dohodu o zrážkach na nejakú pohľadávku zamestnávateľa, vzťahuje sa na to § 20 Zákonníka práce - v takom prípade výška zrážky je obmedzená tretinovým systémom, zrážate najviac 1/3.
Zrážka na stravné lístky má iný charakter. Dohoda je uzatvorená na spôsob platenia (v čase uzatvorenia to ešte nebola dlžoba) a na tú sa tretinový systém nevzťahuje. Čiže môžete ich zraziť aj z nepostihnuteľnej sumy.

Dobrý deň,



chcela by som sa opýtať, ako to je pri zrážkach podľa dohody so zamestnávateľom (zrážky za nezotrvanie v PP po poskytnutí zvýšenia kvalifikácie - strhne sa najviac čo sa dá)alebo keď je dôvodom náhrada škody zamestnávateľovi, prihliadam na nepostihnuteľnú sumu na daňovníka a keď mu strhávame aj za stravné lístky, môžeme to aj z toho životného minima,alebo musí mu aspoň to ostať...ďakujem
to čo menujete ide o zrážky podľa § 20 ods. 2 Zákonníka práce (kvalifikacia, uznaná náhrada škody), ide o bežné pohľadávky, ktoré sa uspokoja z prvej tretiny (a uplatníte aj nepostihnuteľné sumy)

to čo menujete ide o zrážky podľa § 20 ods. 2 Zákonníka práce (kvalifikacia, uznaná náhrada škody), ide o bežné pohľadávky, ktoré sa uspokoja z prvej tretiny (a uplatníte aj nepostihnuteľné sumy)

Ďakujem za odpoveď. Ale čo v prípade, že u nás skončil a môžeme mu to keď tak stiahnuť v poslednej výplate. 1/3 v tomto prípade by bola málo. Musí mu ostať aspon nepostihnuteľná čiastka a tej môžem následne stiahnuť aj sumu za stravné lístky. Ide o to či môžem v určitom prípade siahnuť aj na tú nepostihnuteľnú čiastku.(čo sa týka ale len lístkov nie iných zrážok)

Viac ako tretiu (na dlžobu) môžete zraziť len s písomným súhlasom - nad rámec dohody o zrážkach, musia mu ostať aspoň nepostihnuteľné sumy. Stravné lístky môžete zraziť aj z nepostihnuteľnej sumy.
Ak sa celá pohľadávka v poslednej výplate nezrazí, uvediete dohodu o zrážkach do zápočtového listu a nasledujúci zamestnávateľ bude mať povinnosť vykonávať túto zrážku. Tiež môže zamestnanec sumu zaplatiť do pokladne alebo na váš účet bez obmedzenia. Inak už len vymáhať bežným spôsobom.

Dobrý deň, poprosila by som o info ako postupovať, keď v jeden deň sú doručené 3 ex.príkazy. Ako som si naštudovala, mali by sa uspokojiť pomerne podľa výška vymáhanej sumy. Vypočítam príslušné percento, ktoré platí až do splatenia výšky jednej z nich? Ďakujem pekne.

Uspokoja sa pomerne. Ak sa budú uspokojovať pomerne, tak sa naraz splatia, pokiaľ tam nie sú zrážky rôzneho druhu (prednostné, neprednostné). Ak sú tam aj prednostné aj neprednostné, tak to percento nebude každý mesiac sedieť (ale okrem mňa na to nikto nepríde, si myslím. Kludne si to tak zjednodušte, aj tak, ak tam máte úroky, tak je to nemožné správne urobiť.)

Nie sú od jedného exekútora? Potom by ste mohli celú zrážku poslať jemu a nech si to rozdelí, ako chce (ako káže zákon).

Dobrý deň p. Motyčková, nie sú žiaľ od jedného exekútora... Ono na úvod mi to jeden z exekútorov (ten čo mal najvyššiu pohl) vysvetlil tak, že pomerne podľa výšky pohľadávky ku dňu doručenia. Druhá pani exekútorka - tam sú tie ostatné dve - súhlasila. Čiže spočítala sa celková výška pohľadávky zo všetkých troch a pomerne podľa výšky % rozrátala ako sa bude splácať. Na splatenie pohľadávok rovnako sa určite týmto spôsobom nedostanem, už teraz mi je to zrejmé...neviem, či nemám požiadať opätovne o prehodnotenie zostatkov, ale to by mi zasa logicky vyplývalo robiť každý mesiac... a to som nerobila : (

To prehodocovanie neriešte každý mesiac, to nikto tak nerobí. Tiež neviete, ako bola plnená pohľadávka iným spôsobom (mimo toho, čo ide od vás). Čiže ak by ste to mali robiť každý mesiac, to by ste mali žiadať o zostatky každý mesiac u exekútora, asi by z toho neboli nadšení. Máme nejaký zákon, ale treba aj žiť. Ak to máte všetko neprednostné, alebo všetko prednostné, tak používajte tie percentá, ktoré ste si spočítali. Ak sú tam diametrálne odlišné úroky a pod. alebo sa niektorá pohľadávka splatí, tak z času na čas (raz za rok, dva) to môžete prehodnotiť, uvidíte ako sa tie percentá zmenia, či to bude podstatné.

Ďakujem, ste úžasná : )

Dobrý deň,

chcem sa spýtať, ak má zamestnanec viac platiteľov mzdy, exekútor určí na akú časť základnej mzdy má konkrétny platiteľ prihliadnuť. Ak sa zamestnancovi zrážajú u jedného zamestnávateľa 3 exekúcie, pričom 1 exekúcia ide exekútorovi A a ďalšie dve exekúcie exekútorovi B, ak exekútor B určí, že zamestnávateľ má prihliadať len na 1/2 základnej sumy, platí to pre obe Exekúcie od exekútora B ? Alebo musí exekútor konkrétne určiť na akú pohľadávku akú časť základnej sumy použiť/nepoužiť ? Na exekúciu zo mzdy pre exekútora A použijem stále 100 % základných súm, až kým mi exekútor A neoznámi inak ?

Ďakujem

Dobry den, som zacinajuca mzdarka a potrebujem radu. Exekutor nam zaslal prikaz na zacatie exekucie a exekucny prikaz. Postacuje to vykonavanie zrazok? Je potrebne ziadat aj poverenie od exekutora? Mam este jednu otazku je potrebne spisat so zamestnancom aj dohodu o vykonavani zrazky zo mzdy? Dakujem

Samozrejme, že to postačuje.

Dobrý deň,

chcem sa spýtať, ak má zamestnanec viac platiteľov mzdy, exekútor určí na akú časť základnej mzdy má konkrétny platiteľ prihliadnuť. Ak sa zamestnancovi zrážajú u jedného zamestnávateľa 3 exekúcie, pričom 1 exekúcia ide exekútorovi A a ďalšie dve exekúcie exekútorovi B, ak exekútor B určí, že zamestnávateľ má prihliadať len na 1/2 základnej sumy, platí to pre obe Exekúcie od exekútora B ? Alebo musí exekútor konkrétne určiť na akú pohľadávku akú časť základnej sumy použiť/nepoužiť ? Na exekúciu zo mzdy pre exekútora A použijem stále 100 % základných súm, až kým mi exekútor A neoznámi inak ?

Ďakujem

Ja si myslím, že to závisí od toho, čo exekútor napísal. Ak určil presne, že k exekúcii xy sa má použiť len 1/2 nepostihnuteľnej sumy. Ak napísal všeobecne, že zamestnávateľ má použiť 1/2 nepostihnuteľnej sumy, tak potom to platí pre obe exekúcie. Neviem to inak posúdiť, len tak ako napísal exekútor.
Na exekúciu sa použije 100%.
Tu môžu vzniknúť aj také situácie, že exekútor A oznámi platiteľovi X, aby nepoužil nepostihnuteľné sumy, exekútor B oznámi platiteľov Y, aby nepoužil nepostihnuteľné sumy a zamestnanec má smolu. Nuž, zákon to umožňuje.

Dobrý deň pani RNDr. Motyčková, prosím Vás o radu;
Dňa 26.04.2017 bol doručený príkaz na začatie exekúcie od súdneho exekútora pre EOS KSI na zamestnankyňu, ktorá vykonáva prácu na základe DOPČ (starobná dôchodkyňa); zároveň mi súdny exekútor oznámil, že povinnej bola pri výpočte zrážky z dôchodkovej dávky zohľadnená základná nepostihnuteľná suma a nakoľko táto patrí povinnému len raz, je potrebné vykonať zrážky z jej mzdy už bez zohľadnenia nepostihnuteľnej sumy – to mi je jasné nezohľadním;
Z oznámenia mi nebolo jasné, či môžem uplatniť základnú nepostihnuteľnú sumu na manžela vo výške 50%ŽM(manžel je u nás zamestnaný na PZ a nie je starobný dôchodca), telefonicky aj písomne som sa dotazovala u súdneho exekútora – odpoveď písomná zatiaľ nedošla(telefonicky mám si overiť u sociálnej poisťovne či bola uplatnená nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu a ak boli použité, tak tretinový systém); na Ústredí SP mi oznámili, že boli uplatnené obe – aj základná aj na vyživovanú osobu; takže zrazím 1/3 z čistej mzdy ale nemám o tom žiaden doklad zo SP, ani súdny exekútor neuviedol, že nemám zohľadniť nepostihnuteľnú sumu na vyživovanú osobu

Vopred ďakujem Kurtíková Zuzana

Nie je vecou dohody, kto nepostihnuteľnú sumu uplatní. Čiže aj ak nepostihnuteľnú sumu uplatní SP, uplatníte ju aj vy. IBA exekútor zo zákona má určiť, kto má nepostihnuteľnú sumu uplatniť. Pričom zákon hovorí § 88 :
"Ak exekútor prikazuje vykonať exekúciu zrážkami zo mzdy niekoľkým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy (§ 70 (https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170401#paragraf-70)) nemajú zrážať. Keby príjem povinného nedosahoval u niektorého platiteľa mzdy ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľ mzdy je povinný oznámiť to exekútorovi. Exekútor potom znova určí, akú časť základnej sumy má každý platiteľ mzdy zrážať. Exekútor môže tiež určiť, aby ich vykonával len niektorý z platiteľov mzdy a aby ostatní vo vykonávaní zrážok zatiaľ nepokračovali."
K pojmom - nepostihnuteľná suma je len zaužívaný pojem, nie je to pojem uvedený v zákone. Zákon hovorí o základnej sume, základná suma je definovaná v Nariadení vlády 268/2006 Z.z. a skladá sa zo sumy na povinného a na vyživované osoby. Aj ja používam pojem nepostihnuteľná suma, lebo je jasnejší, je len otázkou, či by exekútor nemal používať v príkazoch zákonné pojmy.
Čiže treba si dobre prečítať, čo napísal exekútor. Ak napísal o nepostihnuteľnej sume, ja by som to videla takto :
nepostihnuteľná suma = základná suma (celá = na povinného + vyživované osoby)
nepostihnuteľná suma na povinného = len časť základnej sumy na povinného.

Exekútor presne napísal: oznamujem Vám. že povinný je zároveň aj poberateľom dôchodkovej dávky, pričom pri výpočte zrážky z dôchodkovej dávky bola povinnému základná suma zohľadnená a nakoľko povinnému patrí len raz, je potrebné vykonať zrážky z jeho mzdy už bez zohľadnenia základnej nepostihnuteľnej sumy - citovala som presne z oznámenia;
:) (aké je dôležité pochopiť presné slovíčka); Ďakujem Vám,

nevedela som sa k tomu dopátrať, čítala som nepozorne - základná nepostihnuteľná suma =(na povinného + vyživované osoby Ďakujem Vám za vysvetlenie

Dobrý deň, chcem Vás ešte poprosiť o info.

Máme dve exekúcie.Na prednostnú exekúciu (A), ktorá prišla ako prvá v poradí sa má zohľadniť aj základná suma (povinný + 2 VO). Na prednostnú (B), ktorá prišla ako druha v poradí sa nemajú uplatňovať základné sumy. Čistá mzda zamestnanca je 411,11 €.

Na exekúciu A vychádza 411 - 198,09 + 2*49,52 = 113,98, t.j. 1/3 = 37,99. Teda sa zrazí spolu 75,98 € (37,99 z prvej a 37,99 z druhej tretiny)

Na exekúciu B vychádza 411,11-0 = 411,11-297,13 = 113,98 zvyšok čistej mzdy nad 1,5 ŽM, I.tretina 99,04, druhá 99,04, teda na ňu zrazím :

Z I a 2.tretiny rozdiel 99,04 - 37,99 = 61,05, t.j. spolu (x2)122,1 + celú sumu 113,98, Spolu 236,08 ?

Ďakujem

Ja by som to robila tak.

Môžem ešte poslednú otázku, ak exekútor určí, že sa má uplatňovať zo základnej sumy na povinného napr. 100 €, ak sa zmení po 1.7.životné minimum, stále uplatňujem len týchto 100 €, kým mi neurčí inak....? Ak mi určí polovicu, uplatním po 1.7 polovicu novéo ŽM

Ďakujem

Áno. Ale zvyčajne ak exekútor určuje, tak buď je tam, že neuplatní nič alebo je to dané percentuálne. S určením konkrétnej sumy som sa nestretla.

Áno. Ale zvyčajne ak exekútor určuje, tak buď je tam, že neuplatní nič alebo je to dané percentuálne. S určením konkrétnej sumy som sa nestretla.

Pri % určení sa to zaokrúhli na dve desatinné miesta matematicky ?

Dobrý deň, chcem Vás ešte poprosiť o info.

Máme dve exekúcie.Na prednostnú exekúciu (A), ktorá prišla ako prvá v poradí sa má zohľadniť aj základná suma (povinný + 2 VO). Na prednostnú (B), ktorá prišla ako druha v poradí sa nemajú uplatňovať základné sumy. Čistá mzda zamestnanca je 411,11 €.

Na exekúciu A vychádza 411 - 198,09 + 2*49,52 = 113,98, t.j. 1/3 = 37,99. Teda sa zrazí spolu 75,98 € (37,99 z prvej a 37,99 z druhej tretiny)

Na exekúciu B vychádza 411,11-0 = 411,11-297,13 = 113,98 zvyšok čistej mzdy nad 1,5 ŽM, I.tretina 99,04, druhá 99,04, teda na ňu zrazím :

Z I a 2.tretiny rozdiel 99,04 - 37,99 = 61,05, t.j. spolu (x2)122,1 + celú sumu 113,98, Spolu 236,08 ?

Ďakujem

Zostane mu teda 95,05 eura ... hm, teda ani nie životné minimum, podľa mňa to nie je správne. Podla § 88 EP: "Ak exekútor prikazuje vykonať exekúciu zrážkami zo mzdy niekoľkým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy (§ 70 (https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170401#paragraf-70)) nemajú zrážať. Keby príjem povinného nedosahoval u niektorého platiteľa mzdy ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľ mzdy je povinný oznámiť to exekútorovi. Exekútor potom znova určí, akú časť základnej sumy má každý platiteľ mzdy zrážať. Exekútor môže tiež určiť, aby ich vykonával len niektorý z platiteľov mzdy a aby ostatní vo vykonávaní zrážok zatiaľ nepokračovali.
Čiže muselo by ísť „niekoľko zamestnávateľov“ a to je stále ten istý zamestnávateľ. Takže PP č. 2, ktorá prišla ako druhá, sa uspokojí až vtedy ak bude poriešená PP č. 1: 411,11 = 297,13 (nepostihnuteľné sumy) + 38,00 (tretia tretina) + 75,98 (zrážka na PP č. 1).

V tej otázke išlo o prípad, keď zamestnanec mal dvoch platiteľov mzdy (A,B). Čiže exekútor by mal postupovať podľa uvedeného §. Zároveň má dve/tri exekúcie od rôznych exekútorov (X,Y) - potom sa môže stať, že exekútor A napíše platiteľovi X, aby nepoužil nepostihnuteľnú sumu a exekútor B určí platiteľovi Y, aby nepoužil nepostihnuteľnú sumu, Potom má zamestnanec smolu. Všetko je v súlade s §88. Možno by sa dalo nájsť nejaké všeobecné ustanovenie, že by tento postup exekútorov mohol zamestnanec namietať, ale aj exekútori postupovali v súlade so zákonom.
Jeden exekútor "riadi" iba svoje exekúcie, nedáva pokyny pre exekúcie iného exekútora. Aj to ustanovenie hovorí, iba že ak by príjem nedosahoval ani uvedenú časť základnej mzdy, ... čiže nie zvyšok mzdy po zrazení že by mal dosahovať nejakú sumu.

Pri % určení sa to zaokrúhli na dve desatinné miesta matematicky ?

Zaokrúhľovanie si musíte vymyslieť sami, to nikde nenájdete. :)Čiže 2 des.miesta matematicky.

Ak to bolo tak myslené, tak potom je to OK. Zamestnanec si to musí strážiť ... presne tak:-)

Dobrý deň, môžte mi prosím poradiť z koľkých tretín zrážam peňažné plnenie vydané OR PZ-ODI? Ďakujem.

Zrejme pod tou skratkou je polícia? A ide o nariadenie výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy? Či čo je to peňažné plnenie vydané ... (peňažné plnenie vydané je podľa mňa, že mi niekto dal dáke peniaze, či?).

Áno je to od polície postúpené súdnemu exekútorovi a peňažné plnenie bližšie špecifikované nie je.

Ak je to príkaz na začatie exekúcie a pohľadávka policajného zboru, tak je to neprednostná pohľadávka.

Ak sa v roku 2018 budú zamestnancovi bez účasti na základnom imaní vyplácať dividendy za rok 2017, z dividend sa platí ZP, SP a preddavková daň.

Ak sa v roku 2018 budú zamestnancovi s účasťou na základnom imaní vyplácať dividendy za rok 2017, z dividend sa zráža zrážková daň.

Ako sa správne stanoví čistá mzda pre exekúcie (ak má zamestnanec aj mesačnú mzdu) ?

Suma dividend sa nezahŕňa do výpočtu čistej mzdy pre exekúcie ?

Čistá mzda pre exekúcie bude ponížená o zdravotne poistenie, sociálne poistenie, preddavkovú daň a zrážkovú daň z dividend ?

Ďakujem

Minimálne v druhom prípade by som sumu dividend do príjmu pre exekučné zrážky nezahrnula - určite to nie je mzda ani iný príjem poskytovaný zamestnancovi.
V prvom prípade - ja by som to do mzdy zahrnula. Podľa ZP to nie je síce mzda, ale zráźky sa vykonávajú zo všetkých zložiek príjmu poskytovaných zamestnancovi zamestnávateľom. A toto je príjem ktorý je vyplatený len z titulu toho, že ten človek je zamestnancom.

Dobrý deň, prosím Vás ak zamestnanec sa po 2 mesiacoch vrátil znova do zamestnania a mal exekúcie, máme ďalej zrážať exekúcie, ktoré mal u nás v 1.prac.pomere, alebo máme čakať znova na exekučné príkazy od exekútorov? (Zamestnanec odišiel z práce do zahraničia aby si zarobil na exekúcie, vratil sa naspäť a vraj jednu exekúciu splatil už.) Ďakujem.

Oslovíte exekútorov, že zamestnanec nastúpil a evidujete exekúciu, aby vám poslali pokyny k exekúcii. Kým to nepríde, zrážate do depozitu.

Dobrý deň, chcem sa spýtať, v prípade ak schvália životné minimum s hodnotou 199,48 €, potom od 1.7.2017 bude základná suma na povinného pri výpočte zrážky zo mzdy na výživné 83,77 € a na vyživovanú osobu 34,90 €?

Ide mi o ten spôsob výpočtu, či sa počíta najskôr 199,48*60 % = 119,688, to sa zaokrúhli nadol na 119,68 a z toho 70 % = 83,776, zaokrúhlene nadol na 83,77. Alebo sa vypočíta 199,48*0,6*0,7 = 83,7816 a až toto sa zaokrúhli nadol na 83,78 ?

Ďakujem

Zaokrúhľovanie nie je celkom jasné. EP o zaokrúhľovaní nehovorí nič, Nariadenie vlády 268/2006 Z.z. (NV) hovorí len o zaokrúhľovaní súm uvedených v Nariadení vlády.
To by potom mohlo znamenať, že na povinného pri výživnom pre maloleté dieťa je výpočet 199,48*60% nadol na eurocenty (NV) = 119,68, potom z toho 70%, zaokrúhlim matematicky (lebo v EP sa o zaokrúhľovaní nehovorí) = 83,78 €.

Na vyživovanú osobu ten istý postup, najskôr podľa NV 25% z 199,48 = 49,87, z toho podľa EP 70% matematicky 34,90.

Ďakujem, len mi je potom divné, že doteraz platná hodnota na povinného pri výživnom bola 83,19, čo vychádza 198,09 * 0,6 = 118,854, zaokrúhlené na 118,85 x 0,7 = 83,195. Ak by to bolo zaokrúhlené matematicky, zrejme by bola hodnota 83,20

Áno, zrejme. Platí prvá veta, čo som napísala. Nikto vám nedá záväzné stanovisko, a súdne rozhodnutie určite k tomu nikdy žiadne nebude. Robte, ako chcete.

Súhlas nie je to úplne jasné, ale spravidla sa sumy (nielen pri exekúciách) zaokrúhľujú pri čiastkových prepočtoch až vo "finále":(199,48x0,6)x0,7 = 83,7816 = 83,78
(199,48x0,25)x0,7 = 34,909 = 34,90

Názory sa rôznia aj na to, kedy nové sumy uplatniť, či už v júnových výplatách robených v mesiaci júl, alebo až v júlových výplatách robených v mesiaci august ... čo vy nato?

Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy,1) (https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/268/20160101#poznamky.poznamka-1) je 100 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu2) (https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/268/20160101#poznamky.poznamka-2) platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.

Malo by to byť až vo výplatách spracovaných za júl, teda za mesiac za ktorý sa zrážky vykonávajú.

V tomto súhlasím s analytikom. Aj keď to znenie, za ktorý sa vykonávajú zrážky tiež sa dá poňať rôzne.

Dala som podnet na MS SR ... ak sa vyjadria, ozvem sa:-)

Dobrý deň

Dovoľujem si na vás sa obrátiť s nasledujúcou otázkou : Započíta sa VRECKOVÉ poskytnuté pri zahraničnej pracovnej do čistej mzdy pri výpočte exekučných zrážok. Ďakujem vopred

Sofi

Dobrý deň

Dovoľujem si na vás sa obrátiť s nasledujúcou otázkou : Započíta sa VRECKOVÉ poskytnuté pri zahraničnej pracovnej do čistej mzdy pri výpočte exekučných zrážok. Ďakujem vopred

Sofi

Nie.
Ale na to vám mohlo prísť príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky, to je iné, do toho sa to započítava.

Dobrý deň pani RNDr.Motyčková uzatváram dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 131 ods. 3 ZPv platnom znení za stravné lístky okrem ostatných bodov by som tam radauviesť:
V prípade rozviazania PPzamestnanec uznáva dlh a dáva súhlas so zrážkou zo mzdy vo výške dosiaľnesplatenej čiastky za stravné lístky. Zrážka sa vykoná s uplatnením základnejsumy. Nesplatený záväzok zamestnanca sa vyznačí v zápočtovom liste a prenesiesa na nasledujúceho zamestnávateľa, resp. iného platiteľa, ktorý nesplatenúčiastku uhradí na účet zamestnávateľa -.......................................... údaje ZĽ a bankové spojeniea čú.

Váš názor poprosím; vopredďakujem Kurtíková

Dobrý deň, chcem sa spýtať,

ak zamestnávateľ zráža zo mzdy 3 prednostné exekúcie, každá prišla od iného exekútora, v poradi 1,2,3, teda nie narac. teda ako prvá sa uspokojuje z 1/3 a 2/3 prvá v poradi....ak vsak napíše exekútor pri pohladávke č 3, ze sa na nu nemaju uplatnovat nepostihnutelné sumy, potom sa bude zrážať zo mzdy nadalej na 1. pohladavku a zo zvysku z 1/3 (ktorá bude vyššia ako pre prvú pohladávku) sa bude zrážat aj táto 3 ? Je to takto správne ?

Dobrý deň pani RNDr.Motyčková uzatváram dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 131 ods. 3 ZPv platnom znení za stravné lístky okrem ostatných bodov by som tam radauviesť:
V prípade rozviazania PPzamestnanec uznáva dlh a dáva súhlas so zrážkou zo mzdy vo výške dosiaľnesplatenej čiastky za stravné lístky. Zrážka sa vykoná s uplatnením základnejsumy. Nesplatený záväzok zamestnanca sa vyznačí v zápočtovom liste a prenesiesa na nasledujúceho zamestnávateľa, resp. iného platiteľa, ktorý nesplatenúčiastku uhradí na účet zamestnávateľa -.......................................... údaje ZĽ a bankové spojeniea čú.

Váš názor poprosím; vopredďakujem Kurtíková


uff a to on už je niečo dlžný?

Túto vašu formuláciu by som dala na právnika - lebo v prípade rozviazania PP zamestnanec uznáva dlh ... no to sa mne nezdá, uznávať dlh keby čosi?

Ani neviem, čo znamená, źe zrážka sa vykoná s uplatnením základnej sumy

Ten zápočtový list tam uvádzať nemusíte, to je zo zákona (keby šlo o dlh)

Ale formulovať vám to nebudem.

Dobrý deň, chcem sa spýtať,

ak zamestnávateľ zráža zo mzdy 3 prednostné exekúcie, každá prišla od iného exekútora, v poradi 1,2,3, teda nie narac. teda ako prvá sa uspokojuje z 1/3 a 2/3 prvá v poradi....ak vsak napíše exekútor pri pohladávke č 3, ze sa na nu nemaju uplatnovat nepostihnutelné sumy, potom sa bude zrážať zo mzdy nadalej na 1. pohladavku a zo zvysku z 1/3 (ktorá bude vyššia ako pre prvú pohladávku) sa bude zrážat aj táto 3 ? Je to takto správne ?
Myslím, že toto je v zákone nedoriešené, ale tak ako píšete.
Aké nezmysly tam potom môžu vyjsť ani nehovorím.

Zrážky zo mzdy boli vykonávané na základe exekučného príkazu a odvádzané na účet exekútora. Exekútor následne zaslal "Zrušenie exekučného príkazu" a uviedol, že príkaz na začatie exekúcie je platný. Zrážky sme vykonávali naďalej ale peniaze ostali blokované na firemnom účte. Postupovali sme správne? Zamestnanec konči pracovný pomer dohodou 31.8.2017. Čo je potrebné urobiť zo zadržanou sumou vykonaných ale neodvedených zrážok?

Postupovali ste správne. Exekútorovi treba oznámiť, že zamestnanec končí a že máte nazrážené v depozite nejaké čiastky. Potom budete čakať až kým exekútor exekúciu nezruší alebo nepošle exekučný príkaz, prípadne niečo iné sa nestane (konkurz a pod.).

Prosím o pomoc pri určení poradia zrážok. Zamestnankyni došli exekúcie 1. dve neprednostné, 1.tretinu delím na polovicu po dohode s exekútorom; 2. prednostná VSZP, tam posielam celú 2. tretinu; došlo uznesenie k Kraj. súdu BA na uspokojenie prednostnej pohľadávky. Mám teraz rozdeliť druhú tretinu v prospech exekúcie VSZP a v prospech justičnej pokladnice?

Ďakujem

AK tá justičná pokladnica došla až po zdravotnej poisťovni, tak čaká, kým príde na poradie.

Zamestnancovi vykonávam zrážky 1/3 na základe exekučného príkazu. Teraz mi prišli 2 žiadosti
o zrážky zo mzdy - dohody. Mám mu tieto dohody o zrážke zo mzdy zraziť a potom vypočítať 1/3
z čistej mzdy na zrážku exekúcie alebo tieto zrážky mám zaradiť do poradia ako exekúcie.
Ďakujem

Tie dohody zaradíte do poradia rovnako ako exekúcie.

nie nemá, rozhodujúce je, kedy získala pohľadávka poradie, dohoda o zrážkach zo mzdy nie je "menejcenny institut" ako sudne rozhodnutie

Áno tiež som bola o tom presvedčená, ale dnes mi bol doručený exek.príkaz na nášho zamestnanca, kde sa uvádza, že "exekučné konanie je nútený výkon štátu na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu a že má prednosť pred dohodami o zrážkach s rôznymi spoločnosťami". Takže teraz som si až nie taká istá. P. Motyčková aký je Váš názor?

Ak zamestnancovi zrážam už 2 roky dohodu o zrážkach zo mzdy a teraz nám bol doručený exe.príkaz 1/3 mám ho uprednostniť?

Môj názor je ten, čo som písala. Ale v tomto sú naozaj spory. Existuje judikát 22/1985, ktorý hovorí, že súdom nariadené pohľadávky nemajú automaticky prednosť pred dohodami o zrážkach. Tiež stanovisko MPSVaR je v tomto zmysle.

p. Motyčková,

viete prosím poradiť, ako postupovať pri exekúciách zamestnanca, ak nám priniesol uznesenie zo súdu, že je v konkurze? Máme na základe toho pozastaviť zrážanie exekúcii alebo aký je postup? ďakujem

Dobrý deň, ak môžem nadviazať na predchádzajúci podobný prípad. Matka je na rodičovskej dovolenke. Má 2 deti. Jedno bude mať v 04/2018 3 roky a druhé v novembri 2017 1 rok. Otec SZČO chce požiadať o rodičovskú dovolenku k prvému dieťaťu. Matka zostane ešte doma pri druhom dieťati (do práce sa ešte nevráti). Podľa hore uvedených informácii v zamestnaní nemusí hlásiť nič, len sa odhlási na ÚPSVaR z poberania rodičovského príspevku. Je potrebné, aby sa prihlásila na zdravotnej poisťovní ako samoplatiteľ na platenie odvodov do ZP, alebo sa bude posudzovať ako matka na rodičovskej dovolenke pri druhom dieťati, ktoré v 11/2017 dovŕši 1 rok bez poberania rodičovského príspevku a potom nemusí platiť odvody do ZP? Za skorú odpoveď vopred ďakujem.

Dobrý deň, ak môžem nadviazať na predchádzajúci podobný prípad. Matka je na rodičovskej dovolenke. Má 2 deti. Jedno bude mať v 04/2018 3 roky a druhé v novembri 2017 1 rok. Otec SZČO chce požiadať o rodičovskú dovolenku k prvému dieťaťu. Matka zostane ešte doma pri druhom dieťati (do práce sa ešte nevráti). Podľa hore uvedených informácii v zamestnaní nemusí hlásiť nič, len sa odhlási na ÚPSVaR z poberania rodičovského príspevku. Je potrebné, aby sa prihlásila na zdravotnej poisťovní ako samoplatiteľ na platenie odvodov do ZP, alebo sa bude posudzovať ako matka na rodičovskej dovolenke pri druhom dieťati, ktoré v 11/2017 dovŕši 1 rok bez poberania rodičovského príspevku a potom nemusí platiť odvody do ZP? Za skorú odpoveď vopred ďakujem.
Ospravedlňujem sa za zle umiestnený príspevok, myslela som, že som na téme Otec na materskej

Dobrý deň,



chcela by som sa spýtať, keď bola voči zamestnancovi spísaná zápisnica o škodovej udalosti a v rámci nej je už dohodnuté, že si spoločnosť bude nárokovať odškodné vo výške spôsobenej škody 126 EUR (rozbité bedničky), zamestnanci majú poistenie ale on ho nemal uhradené tak mu to musíme zraziť, otázka je či aj tu beriem do úvahy životné minimum, teda mu musí ostať??zrazíme celú sumu len aby ostalo životné minimum...a keď má zrážky aj za stravné lístky tak to mu môžme zraziť aj z toho minima???

Viem že už tu bola táto otázka, stravné lístky môžeme zrážať aj z nepostihnuteľnej sumy, ktorá zostane po exekučnej zrážke?

Ja si myslím, že stravné lístky sú trochu iný typ dohody o zrážkach a môžu sa zraziť z nepostihnuteľnej sumy.

Dobrý deň,

chcela by som sa opýtať ako počítať dve exekučné zrážky, ktoré majú rovnaké poradie, lebo prišli v jeden deň? Jedná zrážka je dlh na výživnom na maloleté dieťa a druhá je prednostná zrážka. Z 2/3 sa prednosť dlh na výživnom. Ako to má byť z 1/3? Ide o to, že keď sa počíta najprv dlh na výživnom na maloleté dieťa a potom druhá prednostná zrážka, tak výška zrážky z 1/3 vychádza iná, ako keď sa počíta najprv prednostná zrážka a potom dlh na výživnom na maloleté dieťa. Je to kvôli rozdielnej výške nepostihnuteľných súm.

Príklad 1: Najprv sa počíta dlh na výživnom na maloleté dieťa (200€) a potom prednostná zrážka (100). ČM je 446,03€.

Dlh na výživnom: NS na povinného = 83,77€. NS na 1 vyživovanú osobu = 34,90€.

Zrážka z 1/3 + presah = 100,26€ (99,74 + časť z presahu 0,25)
Zrážka z 2/3 = 99,74€

Zrazí sa celý dlh 200€ (100,26 + 99,74).

Prednostná zrážka: NS na povinného = 199,48€. NS na 1 vyživovanú osobu = 49,87€.

Zrážka z 1/3 = 0 zrazilo sa už maximum na dlhu
Zrážka z 2/3 = 0 zrazilo sa už maximum na dlhu

Celkovo sa mu z obidvoch zrážok zrazí menej ako v prvom príklade 200€.

Keďže prišli zrážky v jeden deň, vykoná sa ešte rozpočítanie zrážok, ale iba z 1/3, tzn. dlh na výživnom bude 66,84€ a prednostná zrážka 33,42€. Zrážky z 2/3 sa nerozpočítajú.

Príklad 2: Najprv sa počíta prednostná zrážka (100) a potom dlh na výživnom na maloleté dieťa (200€). ČM je 446,03€.

Prednostná zrážka: NS na povinného = 199,48€. NS na 1 vyživovanú osobu = 49,87€.

Zrážka z 1/3 = 65,56€
Zrážka z 2/3 = 0 zrazilo sa maximum na dlhu na výživnom zrážke

Dlh na výživnom: NS na povinného = 83,77€. NS na 1 vyživovanú osobu = 34,90€.

Zrážka z 1/3 + presah = 62,32€.
Zrážka z 2/3 = 99,74€

Celkovo sa mu z obidvoch zrážok zrazí viac ako v prvom príklade 227,62€.

Keďže prišli zrážky v jeden deň, vykoná sa ešte rozpočítanie zrážok, ale iba z 1/3, tzn. dlh na výživnom bude 85,25 €a prednostná zrážka 42,63€. Zrážky z 2/3 sa nerozpočítajú.


Ďakujem za pomoc

Zákon stanovuje pravidlá ale nie postup, a to je problém. Postup treba vymyslieť a dá sa ich vymyslieť niekoľko, ktoré sú v súlade s pravidlami v zákone. Jedným z problémov pri určení postupu je, že keď tretina pre výživné na maloletého je vyššia ako tretina pre iné pohľadávky, či ak sa najskôr zrazí niečo pre maloletého, či je to posudzované, že najskôr sa použila tá časť pre maloletého a potom tá spoločná časť, alebo naopak - a to je dôvodom, prečo tie príklady vyšli inak.
Ale platí že, prednostné pohľadávky sa najskôr uspokoja z druhej tretiny až potom sa uspokojujú z prvej tretiny. Takže samozrejme najskôr druhá tretina pôjde na výživné a dlžné výživné, to je úplne jasné zo zákona. Potom ale rozdelenie prvej tretiny je otázne. Ja preferujem taký postup, že to čo má maloletý v tretine navyše, dať len maloletému a potom spoločnú časť prvej tretiny rozdeliť v pomere podľa výšky pohľadávky (v danom momente je pohľadávka výživného nižšía o sumu druhej tretiny a časti prvej tretiny). Ale tento postup, ako som napísala v úvode, zákon priamo neurčuje, a nie je zakázané použiť iný postup zodpovedajúci pravidlám. Súdne rozhodnutie k určeniu presného postupu som zatiaľ nevidela.

Ďakujem za odpoveď. Takže sa musím rozhodnúť ako budem postupovať, keďže je viac možností.

Dobrý deň,
zamestnancovi prišla jedna prednostná a jedna neprednostná exekúcia. Obidve prišli v jeden deň. Zamestnanec chce v zmysle § 73 EP požiadať o vykonávanie zrážok vo väčšom rozsahu.

Môže sa vykonávanie zrážok vo väčšom rozsahu použiť aj na prednostnú exekúciu alebo len na neprednostnú, na ktorú máme dohodu o zrážkach zo mzdy?

Môže sa na prednostnú exekúciu použiť tretia tretina a pre neprednostnú druhá a aj tretia tretina?

Ak sa môže z obidvoch zrážať druhá a tretia tretina, majú sa zrážky z druhej a tiež z tretej tretiny uspokojiť pomerne?

Ďakujem za odpoveď

Súhlas zamestnanca sa "zrealizuje" až po tom, čo sa urobilo všetko zo zákona.ˇČiže v tomto prípade súhlas sa bude robiť z tretej tretiny. Na ktorú zrážku má ísť tretia tretina, určí zamestnanec - v písomnom súhlase určí, s čím súhlasí - koľko kam.
Zo zákona - keďže prišli v jeden deň, druhá tretina ide na prednostnú, prvá sa rozdelí pomerne na obe.

Dobrý deň pani RNDr. Motyčková,vopred sa ospravedlňujem moja otázka nepatrí do tejto témy, ale nenašla som tému, ktorá by zodpovedala mojej otázke:
Zamestnávateľ chce prijať do PP zamestnankyňu, ktorá je rozhodnutím zo SP invalidná na 55%. V ZP je evidovaná ako invalidná na 55%. Problém je v tom, že rozhodnutie stratila - nemám doklad o invalidite (§ 40 ZP ods.8 hovorí, že zamestnanec so zdravotným postihnutím na účely tohto zákona je zamestnanec uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, ktorý svojmu zamestnávateľovi predloží rozhodnutie o invalidnom dôchodku) - keďže ho nemá - bude postačovať potvrdenie od SP o invalidite, miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a poberaní invalidného dôchodku pre uplatnenie nižších odvodov pre ZP,...

Vopred ďakujem

Áno, stačí potvrdenie zo SP o invalidite - poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%.

Dobrý deň,

chcem Vás poprosiť o radu. Zamestnanec má čistú mzdu 600 €. Z výplaty sa mu zrážajú dve exekúcie a to prednostná + neprednostná exekúcia. 10.10.2017 sme vyplatili zamestnancovi zálohu 200 €. Následne prišla 16.10 ďalšia exekúcia na výživné. Moja otázka je, pri výpočte zrážok zo mzdy na prvé dve exekúcie budem vychádzať z čistej mzdy vo výške 600 € a pri výpočte exekúcie na výživne (pre tento mesiac) z čistej mzdy vo výške 400 €? Ďakujem

áno

Dobrý deň, prosím Vás o radu, zamestnanec mal exekúciu, ktorá mu bola zrážaná. Skončil pracovný pomer oznámili sme to exekútorovi, ale o 2 mesiace sa vrátil zamestnanec naspäť. Nezrážali sme mu nič, napísala som mailom exekútorovi asi o 2 mes. lebo neprišiel žiaden exekuč.príkaz, že je naspäť našim zamestnancom a on mi dnes odpísal, že naďalej vedú exekúciu a aký je zostatok. My ako zamestnávateľ sme povinný pokračovať v exekúcii, ktorá nám prišla pri prvom prac.pomere alebo máme čakať kým príde znova exekučný príkaz? Ďakujem pekne za radu.

Pokračujete v tej exekúcii - na základe toho príkazu ktorý máte a pokynu exekútora.

Prišiel mi jeden exekučný príkaz v ktorom sú uvedení naraz dvaja dlžníci - obaja sú naši noví zamestnanci. Mám to chápať, akoby mali exekúciu zaplatiť obidvaja spolu? Lenže jeden už platí skoršiu exekúciu, ktorá je aj prednostná. Takže túto môže začať platiť až keď splatí tú prvú prednostnú? A túto exekúciu bude zatiaľ platiť len ten druhý?
Ak poberá daň.bonus, započítava sa tiež do čistej mzdy? Je lepšie si ho zrušiť a uplatniť pri daňovom priznaní alebo aj tak naň exekútor siahne?

Nestretla som sa ešte, že by jeden príkaz na začatie exekúcie bol na dvoch dlžníkov, to sa mi moc nezdá, ale to asi ne je vecou posúdenia. Ale na jednu dlžobu môže byť exekúcia u dvoch dlžníkov. U zamestnávateľa posudzujete exekúciu u kaźdého zamestnanca osobitne, u jedného bude čakať "v poradi", u druhého budete zrážať.
Môj názor je, že daňový bonus sa do čistej mzdy nezapočítava.

Dobrý deň, prosím Vás o radu;
dňa 06.11.2018 mi došli od advokátskej kancelárie 3 Dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 551a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení s výzvou na vykonávanie zrážok zo mzdy na nášho zamestnanca (kópia úveru neoverená - dohoda o zrážkach je lej jedným bodom v zmluve o úveroch, je to teda neprimeraná podmienka v spotrebiteľských zmluvách aj podľa zákona na ochranu spotrebiteľov z 2014 sú takéto dohody neplatné, pretože musia byť spísané osobitne, ale úvery sú z roku 2008);
menovanému som vykonávala zrážku zo mzdy na základe doručeného exekučného príkazu a 05.11.2018 mi exekútor oznámil, že ruší exekučný príkaz nakoľko na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (vykonávanie zrážok som zastavila zo mzdy za 102018) posledná zrážka zo mzdy odišla 17.10.2018 a v obchodnom vestníku bol zverejnený od 12.10.2018 – tá zrážka sa už nemala vykonať, nevedela som o tom, že na jeho majetok bol vyhlásený konkurz; v Obchodnom vestníku som ho našla, keď som sa dotazovala zamestnanca;
Postup:
1/Oznámim advokátskej kancelárii , že (kópia úveru - dohoda o zrážkach je lej jedným bodom v zmluve o úveroch, je to teda neprimeraná podmienka v spotrebiteľských zmluvách aj podľa zákona na ochranu spotrebiteľov z 2014 sú takéto dohody neplatné, pretože musia byť spísané osobitne); tiež, že na majetok dlžníka bol vyhlásený konkurz, ktorý už bol zverejnený v Obchodnom vestníku a z tohto dôvodu nebudú zrážky vykonávané? (môžem to ja urobiť, nie je vec súdu oznámiť všetkým veriteľom)

2/exekúcia je teda zrušená, tieto 3 dohody o zrážkach zo mzdy si založím spolu s oznámením, že bol na dlžníka vyhlásený konkurz – správne?

...... a budem čakať či mi správca konkurznej podstaty pošle žiadosť na vykonávanie zrážok zo mzdy, alebo ako prosím postupovať?

pre foltanpek: V zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa konkurz považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Uznesenie o vyhlásení konkurzu súd d o r u č í účastníkom konkurzného konania, správcovi, príslušnému registrovému súdu, príslušnému daňovému orgánu, colnému riaditeľstvu a ďalším súdu z n á m y m orgánom (t.j. nemusí ísť o všetkých veriteľov) , ktoré vedú s dlžníkom konanie, ktoré sa v dôsledku vyhlásenia konkurzu prerušuje; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. S vaším postupom v bodoch 1 a 2 súhlasím.

Pred rokom 2014 o neplatnosti takýchto dohôd rozhodoval súd, ale ak to nikto na súde nenamietal a neprehlásil, že nemal možnosť to podpísať bez toho bodu a pod., tak to nie je automaticky zo zákona neplatné. Vy nemôžete nahrádzať súd. Ale kópiu by som neakceptovala.
Ak bol vyhlásený konkurz, otázne je aký, lebo tie nové - oddlženie konkurzom (§ 167f) pohľadávky ruší súd, pri starých typoch konkurzov sa môžu pohľadávky vymáhať len prihlásením v konkurze, pri tomto type konkurzu (§11 a nasl.) musíte automaticky všetky zrážky prestať zrážať.

Dobrý deň pani RNDr. Motyčková dobrý deň; ďakujem za odpoveď a obraciam sa na Vás ešte k danému problému a prosím o vyjadrenie;
mám ten spis z Obchodného vestníka pred sebou a neviem posúdiť o aký typ konkurzu ide - uvádzam zo spisu:
......vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka .....
......vyzýva veriteľov, aby si svoje pohľadávky prihlásili u správcu.....
......oddlžuje dlžníka tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia....
V konkurze sa prihláškou uplatňujú pohľadávky uspokojované v konkurze (§166a ods. 1 ZKR)...
Veriteľ pohľadávok uspokojovaných v konkurze (§166a ods. 1) a veriteľ nedotknutých pohľadávok (§166c ods. 1) majú právo sa prihlásiť do konkurzu do času, kým správca neoznámi v Obchodnom vestníku, že ide zostaviť rozvrh.....
Sú tu § 166a ods. 1 - ktoré pohľadávky sú uspokojované
§ 166b ods. 1 – ktoré pohľadávky sú vylúčené z uspokojovania
§ 166c ods. 1 – ktoré pohľadávky sú nedotknuté

Neviem posúdiť aký je to typ konkurzu v (kútiku duše) myslím, že nový typ – oddlženie konkurzom; Teda nezačnem vykonávať zrážky.....
Oznámim advokátskej kancelárii , že vzhľadom na to, že na majetok dlžníka bol vyhlásený konkurz, ktorý už bol zverejnený v Obchodnom vestníku dňa 12.10.2018 a na dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 06.11.2018 z tohto dôvodu nebudú zrážky vykonávané..... a budem čakať či mi správca konkurznej podstaty pošle žiadosť na vykonávanie zrážok zo mzdy?

Ďakujme za Váš čas

Je to nový konkurz - oddlženie konkurzom. Ak by išlo o exekúciu, pri tomto type zastavuje exekúciu až exekútor, na základe rozhodnutia súdu. Pri dohode o zrážkach neviem, skúste sa obrátiť na právnika/MPSVaR/MS, čo s tým. Asi by som postupovala, ako píšete.

Ďakujem

Môže zamestnávateľ zraziť zamestnancovi odstupné podľa § 131 odst. 2 písm. h/ ZP t. j. bez dohody o zrážkach až do nuly, alebo musí rešpektovať "tretinový systém"?

Môže zraziť bez odhody a bez dohody môže "zraziť" do nuly. Obdobne ako pri "zrážke" prečerpanej dovolenky je podľa môjho názoru aj v tomto prípade možné ponížiť hrubý príjem (základ dane, VZ) o sumu odstupného až do 0.

Dobrý deň,



chcela by som sa informovať na výkon zrážok na základe Dohody o zrážkach §551 (nebankovka), jednu zrážku vykonávam v presne stanovenej mesačnej zrážke, ktorá je uvedená v Dohode a teraz prišla na toho istého zamestnanca ďalšia Dohoda o zrážkach § 551 v inej mesačnej sume, spolu je to nejakých 70 EUR ( i keď jedna je so skorším dátumom), môžem ich obe zrážať, ak je to takáto suma???tu neplatí poradie v akom prišli ako pri exekúciách???ďakujem.

Zrážate všetky dohody, ktoré prišli, najviac však v úhrne sumu vo výške jednej tretiny podľa tretinového systému. Ak suma tretiny nestačí na všetky dohody, zrážate v poradí v akom dohody došli.

Dobrý deň, prosím Vás poradili by ste mi? Dostali sme od exekútora príkaz na začatie exekúcie. Tak sme vykonali zrážku a dali do depozitu. Doteraz však neprišiel príkaz na vykonanie exekúcie a zamestnanec už aj skončil pracovný pomer.
Čo máme spraviť s tou vykonanou zrážkou? Vrátiť ju zamestnancovi?
Ďakujem

pre pam000: zostava v depozite, nemozete ju vratit zamestnancovi, jedine ak by vas tak usmernil exekutor - mozete ho v tejto veci dotazovat

pre pam000: zostava v depozite, nemozete ju vratit zamestnancovi, jedine ak by vas tak usmernil exekutor - mozete ho v tejto veci dotazovat





ďakujem veľmi pekne

Dobrý deň, prosím Vás o informáciu ohľadne konkurzu. Konkurz bol vyhlásený v čase spracovania miezd a preto mi nie je jasné ako postupovať. V zákone je jasne uvedené, že pokiaľ je exekúcia doručená pred odoslaním mzdy alebo jej časti, sme povinní vykonať zrážku a zaslať ju exekútorovi. Nikde sa ale nerieši, ako postupovať pokiaľ je v tomto období vyhlásený konkurz . Keby mi došla exekúcia 4.7. musím ju zraziť zo mzdy, ktorá bude vyplatená až v mesiaci júl. Platí to obdobne aj v prípade konkurzu zo dňa 4.7., že zrážku už nemôžem vykonať, pretože bol konkurz pred termínom výplaty mzdy? Alebo ide o mzdu za jún a preto má exekútor ešte nárok na zrazené sumy? Ďakujem.

Mometnálne je ešte problém rozlíšiť o aký druh konkurzu ide.

Ak išlo o oddlženie konkurzom podľa §166 a nasl., Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, tak vyhlásením konkurzu sa zrážky nezastavujú, o zastavení zrážok rozhoduje súd - exekútor zastaví exekúciu na základe rozhodnutia súdu (zamestnávateľ čaká na pokyn od exekútora).

Ak ide o konkurz podľa § 11 a nasl., tak odo dňa vyhlásenia konkurzu sa zastavujú všetky zrážky - v tomto prípade, ak bol konkurz vyhlásený pred odoslaním mzdy, zrážka sa nevykoná. Platí to úplne rovnako ako pri začatí exekúcie, po dni vyhlásenia konkurzu podľa § 11 a nasl. nemôžete zo mzdy zrážku vykonať.

Dobrý deň,
môžeme prestať zrážať zrážku, nie exekúciu, ak si to zamestnankyňa vyslovene a písomne neželá, aby sme jej ju zrážali? Máme s ňou spísanú dohodu o zrážkach. Prvotne ide o pôžičku z Poštovej banky, ktorú prebral Pro civitas, teraz Bencont. Môže byť zamestnávateľ niekým stíhaný, ak prestane zrážať takúto zrážku? Ďakujem

Z otázky nie je jasné, na základe čoho zrážku robíte.

Ak robíte zrážku na základe dohody o zrážkach, ktorý podpísal zamestnanec a zamestnávateľ - ak tam nemáte osobitné dojednania o možnosti vypovedania tejto dohody, domnievam sa, že ak zamestnanec vypovedá / ukončí túto dohodu jednostranným úkonom, platnosť dohody končí a zrážať ďalej nemôžete.
Ak robíte zrážku na základe predloženej dohody o zrážkach zo mzdy podľa §551 a táto dohoda spĺňa všetky náležitosti, ste povinní zrážku vykonať. Zamestnankyňa sa môže na súde domáhať neplatnosti tejto dohody (vy nie ste súd aby ste zisťovali a vyhodnocovali, za akých podmienok dohodu uzatvorila). Zároveň na súde môže dať žiadosť o predbežné opatrenie na zastavenie vykonávania zrážok. Ak vám to príde zo súdu, zrážku zastavíte.

Dobrý deň, realizujem zrážky zo mzdy - rekreačný príspevok predstavuje príjem, ten môže byť postihnutý exekúciou ? Ďakujem.

Podľa mňa rekreačný príspevok podlieha zrážkam zo mzdy, viď § 132 Zákonníka práce.

Dobrý deň, realizujem zrážky zo mzdy - rekreačný príspevok predstavuje príjem, ten môže byť postihnutý exekúciou ? Ďakujem.

často sa s touto otázkou stretávam, zákon v tomto smere nie je jednoznačný, ale po konzultáci s právnikom a aj s MS SR postupujem takto:

"Podľa § 89 EP ustanovenia o exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na exekúciu zrážkami z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú odmenu za prácu. Musí ísť teda o príjem, ktorý nahrádza, mzdu. Rekreačný príspevok (a aj napr. daňový bonus) ju nenahrádza. Tu sa už aplikuje nie Zákonník práce, ale Exekučný poriadok. Možno prijať záver, že príjem zamestnanca na účely Zákonníka práce nie je totožný s príjmom (iným príjmom) uvedeným v Exekučnom poriadku. Preto príspevok na rekreáciu je možné postihnúť exekúciou, ale podľa môjho názoru len exekúciou prikázaním inej peňažnej pohľadávky podľa § 105 a nasl. Exekučného poriadku."

S tým názorom nesúhlasím, za mzdu na účely zrážok sa podľa §132 považuje každý príjem ktorý poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi (určite minimálne podľa Zákonníka práce). Exekučný poriadok potom hovorí len o mzde (čo keby nebolo §132 je len odmena za prácu) a príjmoch ktoré nahrádzajú mzdu, ale ako príjmy, ktoré nahrádzajú mzdu vymenúva napríklad dávky sociálneho poistenia, dôchodky a pod., čiže hovorí len o náhradách mimo Zákonníka práce. V náhradách nevymenúva napr. náhradu mzdy za dovolenku a pod., preto si myslím, že zákonodarca neuviedol túto náhradu preto, že už je uvedená v Zákonníku práce v § 132. Obdobne teda ako zrážkam zo mzdy podliehajú náhrady mzdy (napr. za dovolenku) na základe §132, aj rekreačný príspevok by mal podliehať zrážkam zo mzdy na základe § 132.

Oponovala som ustanovením § 132 Zákonníka práce, ale usmernenie bolo, že musí ísť o iný príjem, ktorá nahrádza mzdu (ust. § 89 EP: "... z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o vykonaní práce, z náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávok sociálneho poistenia a z dôchodkov starobného dôchodkového sporenia). Náhrada mzdy napr. v case dovolenky mzdu nahradza, takze to je v poriadku, ale napr. rekreačný príspevok nie. Podla nich sa tu uz neaplikuje ZP, ale EP, pretoze ten stanovuje, co je iny prijem. Ma to urcitu logiku, preto sa priklanam k ich nazoru, kazdopadne zakon nie je jednoznacny a len sud by to mohol "rozlusknut", ziaden judikakt (podla mojich znalosti) vsak bohuzial nie je.

Len aj exekúcie sa robia podľa Zákonníka práce, podľa ZP je to mzda na účely zrážok, tak nepotrebujem zisťovať či je to iný príjem, keď ej to mzda. A neviem prečo by sa na exekúcie nemal vzťahovať § 132, keď sa jedná o zrážku. Ale môžeme čakať na judikáty.

Dobrý deň. Prosím o pomoc pri výpočte exekúcií, nakoľko som doteraz nezrážala exekučné zrážky a som v tom stratená. Zamestnanec má čistú mzdu 427,11 €, je slobodný. Dňa 24.7. bol doručený príkaz na začatie exekúcie, kde je uvedené, že sa má zrážať vo výške dvoch tretín zo mzdy /prednostná pohľadávka/ a 25.7. bol doručený príkaz na začatie exekúcie a zároveň exekučný príkaz /neprednostná pohľadávka/. Mala by som zrážať len prednostnú pohľadávku a exekútorovi neprednostnej pohľadávky dať vedieť, že je v poradí? A aký by mal byť výpočet exekučnej zrážky? Ďakujem veľmi pekne za pomoc.

V prvom príspevku je odkaz na výpočet zrážok. Moja kalkulačka na výpočet tretín je tu http://mzdymotyckova.sk/pomocky .
V uvedenom prípade budete zrážať, len prvú došlú = prednostnú pohľadávku a druhému v poradí napíšete, že je v poradí.

Dobrý deň, mám zamestnanca, ktorému nemôžem vykonať zrážku zo mzdy, lebo má vyššie nepostihnuteľné sumy ako je jeho čistá mzda. Požiadal ma ale o vykonávanie zrážok. Môžem mu vyhovieť? A musím potom uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy? Ďakujem

Ak sa jedná o vykonanie zrážky na exekúciu alebo inú "nútenú zrážku", v tomto prípade mu nemôžete vyhovieť. Zamestnávateľ síce môže so súhlasom zamestnanca vykonávať vyššie zrážky, ale ani so súhlasom zamestnanca nesmie siahnuť na nepostihnuteľné sumy (tzv.základnú sumu).
Ak by sa jednalo len o zaplatenie časti mzdy na iný účet (napr, sporenie, súkromná poistka a pod.), na to sa exekučný poriadok nevzťahuje a tomu môžete vyhovieť - určite by som takto ale neposielala peniaze na účet exekútora. Zamestnanec si z vyplatenej mzdy môže sám uhradiť pohľadávku, ktorú chce.

Dobrý deň,

a ako s príspevkom zo SF peňažným a nepeňažným? tiež podlieha zrážkam zo mzdy na exekúciu.

Ďakujem

Dobrý deň,

a ako s príspevkom zo SF peňažným a nepeňažným? tiež podlieha zrážkam zo mzdy na exekúciu.

Ďakujem

podla mojho nazoru podlieha, ak ide o exekuciu prikazanym inych penaznych pohladovak

čiže nie zrážkou zo mzdy, ale napr. zrážkou z účtu v banke?

takže naozaj zrážku zo mzdy máme realizovať len z príjmov, ktoré sa považujú za mzdu alebo nahrádzajú mzdu?

čiže nie zrážkou zo mzdy, ale napr. zrážkou z účtu v banke?

takže naozaj zrážku zo mzdy máme realizovať len z príjmov, ktoré sa považujú za mzdu alebo nahrádzajú mzdu?



Pokúsim sa vysvetliť môj názor ... Podľa EP sa ustanovenia o exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na exekúciu zrážkami z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o vykonaní práce, z náhrady príjmu pri DPN, dávok sociálneho poistenia a z dôchodkov starobného dôchodkového sporenia. To znamená, že za iný príjem na účely výkonu zrážok zo mzdy možno považovať príjem, ktorý nahrádza povinnému odmenu za prácu, alebo aj príjmy, ktoré povinnému nenahrádzaju odmenu za prácu - ale osobitny predpis napr. EP ich vyslovene menuje, napr. nahrady mzdy, nahrada príjmu pri DPN. Finančný príspevok na stravu však mzdu za prácu nenahrádza a ani ho EP vyslovene nemenuje, ze moze podliehat vykonu exekucie zrazkami zo mzdy alebo z inch prijmov.
Súdna prax zastáva názor, podľa ktorého zrážke zo mzdy podliehajú všetky zložky mzdy, teda základná mzda, prémie, príplatky, doplatky ... Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení Zákonníka práce alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, náhrada príjmu pri DPN a ... po novom aj finačný príspevok na stravovanie (§ 118 ods. 2 ZP). Znamená to, že tieto plnenia nie je možné postihnúť exekúciou zrážkami zo mzdy. Aj keď uvedené plnenia nie sú podľa Zákonníka práce považované za mzdu, je možné niektoré z nich postihovať exekúciou zrážkami z iných príjmov, na ktorú sa použijú ustanovenia o exekúcii zrážkou zo mzdy - takýmto príkladom je napr. náhrada príjmu pri DPN, náhrada mzdy. Podľa môjho názoru tak daňový bonus, rekreačný príspevok alebo finančný príspevok na stravovanie nemožno zahrnúť pod pojem iný príjem a už vôbec nie do pojmu mzda, a teda nemožno aplikovať ani ustanovenia o zrážkach zo mzdy a iných príjmov.

Odchodné a odstupné by ste zahrnuli do takéhoto príjmu, z ktorého sa robia zrážky zo mzdy? lebo EP (§89) menuje málo takýchto príjmov, ktoré idú do zrážky pre exekúcie.

Takže zo žiadnych ďalších príjmov (napr. príspevky zo SF,...) by sa nerealizovali zrážky zo mzdy.

chápem správne? Ďakujem veľmi pekne, je naozaj veľmi rôznych názorov na toto.










Pokúsim sa vysvetliť môj názor ... Podľa EP sa ustanovenia o exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na exekúciu zrážkami z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o vykonaní práce, z náhrady príjmu pri DPN, dávok sociálneho poistenia a z dôchodkov starobného dôchodkového sporenia. To znamená, že za iný príjem na účely výkonu zrážok zo mzdy možno považovať príjem, ktorý nahrádza povinnému odmenu za prácu, alebo aj príjmy, ktoré povinnému nenahrádzaju odmenu za prácu - ale osobitny predpis napr. EP ich vyslovene menuje, napr. nahrady mzdy, nahrada príjmu pri DPN. Finančný príspevok na stravu však mzdu za prácu nenahrádza a ani ho EP vyslovene nemenuje, ze moze podliehat vykonu exekucie zrazkami zo mzdy alebo z inch prijmov.
Súdna prax zastáva názor, podľa ktorého zrážke zo mzdy podliehajú všetky zložky mzdy, teda základná mzda, prémie, príplatky, doplatky ... Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení Zákonníka práce alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, náhrada príjmu pri DPN a ... po novom aj finačný príspevok na stravovanie (§ 118 ods. 2 ZP). Znamená to, že tieto plnenia nie je možné postihnúť exekúciou zrážkami zo mzdy. Aj keď uvedené plnenia nie sú podľa Zákonníka práce považované za mzdu, je možné niektoré z nich postihovať exekúciou zrážkami z iných príjmov, na ktorú sa použijú ustanovenia o exekúcii zrážkou zo mzdy - takýmto príkladom je napr. náhrada príjmu pri DPN, náhrada mzdy. Podľa môjho názoru tak daňový bonus, rekreačný príspevok alebo finančný príspevok na stravovanie nemožno zahrnúť pod pojem iný príjem a už vôbec nie do pojmu mzda, a teda nemožno aplikovať ani ustanovenia o zrážkach zo mzdy a iných príjmov.

Odchodné a odstupné by ste zahrnuli do takéhoto príjmu, z ktorého sa robia zrážky zo mzdy? lebo EP (§89) menuje málo takýchto príjmov, ktoré idú do zrážky pre exekúcie.

Takže zo žiadnych ďalších príjmov (napr. príspevky zo SF,...) by sa nerealizovali zrážky zo mzdy.

chápem správne? Ďakujem veľmi pekne, je naozaj veľmi rôznych názorov na toto.

Ja mám odlišný názor od pani Matlovičovej, podľa mňa na základe §132 Zákonníka práce sa ustanovenia o zrážkach zo mzdy vzťahujú na všetky zložky príjmu poskytované zamestnávateľom zamestnancovi. Na základe tohto platby podľa Zákonníka práce, napr. rekreačný príspevok, odstupné, odchodné do mzdy na účely exekúcie započítavam. Ale súhlasím s pani Matlovičovou, že finančný príspevok na stravovanie do prímu pre exekúciu počítať nebudem, na základe toho, že je to definované ako účelovo viazaný príspevok na stravovanie. Exekučný poriadok potom hovorí, že do mzdy sa započítavajú aj príjmy, ktoré nahrádzajú odmenu za prácu a tieto vymenúva ako napr. dôchodky, náhrada príjmu pri PN - aj podľa znenia EP je zrejmé, že EP za odmenu za prácu považuje aj iné zložky príjmu zamestnanca, nielen mzdu, ale aj náhrady mzdy. Vyplýva mi to z toho, že EP ani jednu z bežných náhrad mzdy, tak ako sú definované v ZP neuvádza, a ako náhradu posudzuje príjmy, ktoré sú poskytované mimo Zákonníka práce.

čiže nie zrážkou zo mzdy, ale napr. zrážkou z účtu v banke?

takže naozaj zrážku zo mzdy máme realizovať len z príjmov, ktoré sa považujú za mzdu alebo nahrádzajú mzdu?


Podľa môjho názoru Exekučný poriadok (EP) hovorí o tom, že iný príjem možno postihnúť exekúciou zrážkami zo mzdy a iných príjmov len vtedy, ak ide o príjem, ktorý nahrádza mzdu. Slovo "nahrádza" je rozhodujúce. Náhrada mzdy za dovolenku, za lekára, nahrádza príjem za prácu ... odstupné, odchodné, to je už komplikovanejšie, ale aj tieto plnenia zamestnancovi "nahrádzajú" odmenu za prácu, a to najmä vtedy, ak zamestnanec inú prácu po ukončení zamestnania nemá, a nepriamo ich možno považovať aj za ohodnotenie práce zamestnanca (najmä v prípade odchodného).
Pri definícii, čo je "iný príjem v EP" sa už neaplikuje Zákonník práce, ale Exekučný poriadok, pretože vykonávam exekučné zrážky, nie zrážky napr. podľa § 131 ods. 6 ZP. Inak povedané, príjem zamestnanca na účely Zákonníka práce nie je totožný s príjmom (iným príjmom) uvedeným v Exekučnom poriadku. V EP sa uvádza, že postihovať možno príjem nahrádzajúci odmenu za prácu, a nie všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom. A ja sa zatiaľ riadim týmto, hlavne dovtedy, kým nebude nejaký judikát, či zmysluplná zmena legislatívy. Ale názory sa na to rôznia aj medzi právnikmi.

Dobrý deň, zamestnankyňa nám doručila uznesenie-vyhlásenie konkurzu na jej majetok. Je tam určený správca, ktorý nás však ešte nekontaktoval. Nám ako zamestnávateľovi ešte nič doručené nebolo. Aký je postup? Môžme mi iba na základe tohto uznesenia pozastaviť zrážky zo mzdy na exekúcie? Alebo ako mám postupovať? Ďakujem.

Odporúčam obrátiť sa na konkurzného správcu. Máme totiž 2 druhy konkurzu. Ak ide o konkurz vyhlásený podľa § 17 alebo § 18 zákona o konkurze, tak je treba automaticky zastaviť vykonávanie všetkých zrážok. Ak ide o oddlženie konkurzom podľa § 166 a nasl. (čo je v súčasnosti oveľa častejšie), vykonávanie zrážok automaticky nezastavujete , ale o zastavení vymáhania jednotlivých pohľadávok rozhoduje súd - a o tom by Vás mal informovať buď exekútor alebo srpávca.