Právo doživotného užívania nehnuteľnosti ich oprávňuje v dome bývať, pričom toto právo oprávneným osobám zaniká až ich smrťou. Podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka platí, že ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Hrubým nepomerom možno rozumieť stav, kedy oprávnená osoba, ktorá má právo v nehnuteľnosti doživotne bývať nijako neprispieva na nájomné, opravy či služby spojené s užívaním nehnuteľnosti. V prípade, že súd tento stav posúdi tak, že medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného existuje hrubý nepomer, na návrh povinného z vecného bremena právo doživotného užívania domu v prospech rodičov zruší. Zrušiť právo rodičom nehnuteľnosť doživotne užívať však nebude možné bez ich vedomia. Znamená to, že zrušiť vecné bremeno doživotného užívania možno na základe zmluvy o zániku vecného bremena, ktorú je potrebné zavkladovať do katastra nehnuteľností, alebo na základe rozhodnutia súdu.

Právo doživotného užívania nehnuteľnosti ich oprávňuje v dome bývať, pričom toto právo oprávneným osobám zaniká až ich smrťou. Podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka platí, že ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Hrubým nepomerom možno rozumieť stav, kedy oprávnená osoba, ktorá má právo v nehnuteľnosti doživotne bývať nijako neprispieva na nájomné, opravy či služby spojené s užívaním nehnuteľnosti. V prípade, že súd tento stav posúdi tak, že medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného existuje hrubý nepomer, na návrh povinného z vecného bremena právo doživotného užívania domu v prospech rodičov zruší. Zrušiť právo rodičom nehnuteľnosť doživotne užívať však nebude možné bez ich vedomia. Znamená to, že zrušiť vecné bremeno doživotného užívania možno na základe zmluvy o zániku vecného bremena, ktorú je potrebné zavkladovať do katastra nehnuteľností, alebo na základe rozhodnutia súdu.

hm, a moze sa povinny z vecneho bremena v tomto pripade na sude spolu so zrusenim vecneho bremena domahat aj nejakeho plnenia (uhrady casti platieb nakladov spojenych s uzivanim nehnutelnosti) za nejake uplynule obdobie ?

hm, a moze sa povinny z vecneho bremena v tomto pripade na sude spolu so zrusenim vecneho bremena domahat aj nejakeho plnenia (uhrady casti platieb nakladov spojenych s uzivanim nehnutelnosti) za nejake uplynule obdobie ?

Aj keď majú právo doživotného bývania, sú povinní znášať náklady podľa miery spoluužívania. Takže je možné domáhať sa, druhá vec je, ako súd rozhodne.

O tom môže rozhodnúť jedine súd? už som to našla v občianskom zákonníku : (3) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania. Znamená to, že podľa zákona sú povinní prispievať na náklady bez toho, aby im to určil súd?

O tom môže rozhodnúť jedine súd? už som to našla v občianskom zákonníku : (3) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania. Znamená to, že podľa zákona sú povinní prispievať na náklady bez toho, aby im to určil súd?

Áno, sú povinní, ale hneď v prvej vete je uvedené ......pokiaľ sa účastníci nedohodli inak........ A v predchádzajúcom príspevku som písala, že ak sa nedohodnete na tom, aby prispievali, tak zrušiť vecné bremeno doživotného užívania možno na základe zmluvy o zániku vecného bremena, ktorú je potrebné zavkladovať do katastra nehnuteľností, alebo ak k podpisu takejto zmluvy nedôjde, teda sa nedohodnete, tak na základe rozhodnutia súdu.

Aj keď majú právo doživotného bývania, sú povinní znášať náklady podľa miery spoluužívania. Takže je možné domáhať sa, druhá vec je, ako súd rozhodne.
...je aj tretia možnosť ...

...vrátiť " dar " s plnou parádou a fertig ...


...si teda neviem predstaviť , že ako by som náklady na tri byty utiahol ....to by som si rovno šranok okolo krku mohol začať uťahovať ...

Ak by sa dohodli na bezplatnom bývaní, muselo by to byť v zmluve. Býva aj taká situácia, obdarovaný darcom vlastne prispieva na živobytie a tak akoby si splácal nehnuteľnosť, ktorú neužíva zatiaľ vôbec alebo užíva časť.

Ak sa darca s obdarovaním nedohodli na bezplatnom užívaní, ide o tzv. holé vlastníctvo. Obdarovaný využíva dar ako doteraz ale nehradí nič, čo môže byť jeho vypočítavosť. Normálne by si museli rodičia všetko platiť a syn by nehnuteľnosť zdedil. Môže však ísť aj o výchovu syna, ktorý je povinný prispievať rodičom na živobytie ak sú v núdzi, ale dobrovolne to nerobí.

Keď ste sa teda nedohodli na bezplatnom bývaní, nemusíš im platiť aspoň elektrinu, plyn a pod. Platby do fondu opráv a spoločné náklady domu si ako vlastník povinný platiť. Vrátiť jednostranne dar sa dá tiež len za určených zákonných podmienok.

Keby sa išlo do dôsledkov, dali by sa od nich vymáhať náklady do troch rokov dozadu. Zrušiť vecné bremeno v nehnuteľnosti by znamenalo postarať sa im o bývanie inde a platiť im nájomné, kúpiť inú nehnuteľnosť a umožniť im tam bývať, vyplatiť ich jednorazovo a pod.