alla66
23.12.11,23:39
Doviezli ste si z dovolenky exotické korenie a zrazu ste zistili, že neviete kam ho použiť? Máte konkrétne recepty, ktoré obsahujú tieto jednotlivé ingrediencie?
HARISSA?
4 EPICES?
CUMMUL?
SEX VITAMINE??? :confused:
Kvaka
23.12.11,22:57
Doviezli ste si z dovolenky exotické korenie a zrazu ste zistili, že neviete kam ho použiť? Máte konkrétne recepty, ktoré obsahujú tieto jednotlivé ingrediencie?
HARISSA?
4 EPICES?
CUMMUL?
SEX VITAMINE??? :confused:
Ja som si tiež doniesla, tie prvé tri, harissu som používala na mäso, ale len občas, moc mi to nevoňalo, mala som práškovú. Pozri aj tu http://cs.wikipedia.org/wiki/Harissa
4 épices je zmes korenia, je tam muškátový orech, zázvor, biele korenie a klinčeky.
Cummul by mala byť egyptská rasca, a ten sex vitamíne, no vyskúšaj, uvidíš.
Recepty nemám, ale 4 zložkové korenie na mäso, do polievok, zeleniny a tak.
lujza.j
24.12.11,09:27
cummulTuto sadu koření jsem také dostala…co se týče 4Epices, tak jak již někdo zmínil je to směs pepře, hřebíčku, zázvoru a muškátového oříšku, nač se ale dá použít přesně nevím, ale na internetu jsem našla že se používá ve francouzské kuchyni a to do paštik, polévek, ragů, masa, párků. Je náhražkou pepře, skořice či zázvoru. Co se týče koření s označením Cummul, tak na německých stránkách jsme našli, že se jedná o druh kmínu, konkrétně by mělo jít o egyptský kmín, který je jemnější než ten nám známý, český.

toto je z nejakej českej debaty:)

http://varecha.pravda.sk/diskusie/harrisa-harisa-harissa/1539-forum.html
Slayer666
24.12.11,10:04
Harissa by v kazdom pripade mala byt cerstva. Mne osobne velmi chuti, ale iba vtedy, ked si ju urobim sam v maziari (skratka cerstvo pripravena pasta je vzdy o inom). Ak si dobre pamatam, tak je to pasta z cili s cesnakom, koriandrom, rascovcom, rascou a olivovym olejom. Kto ma rad stiplave, je vhodna aj na party ako dip k chipsom. Co sa tradicnejsich vyuziti tyka, este sa ti po nich pozriem.

Pokial moja chaba znalost arabciny siaha, cummul bude to iste, co cumin vo francuzstine, cize rascovec rimsky (cuminum cyminium). Uz som tu mal s niekym debatu o tomto koreni. Podoba sa rasci (carum carvi), ale to je tak vsetko, co s nou ma spolocne. Botanicky to nie je druh rasce, je to iny rod. No a je to jedno z najrozsirenejsich koreni na svete, pouziva sa predovsetkym v Indii, Pakistane, Irane, arabskych krajinach, Turecku, Grecku, v stredoveku sa udomacnilo v Spanielsku a odtial sa dostalo do Latinskej Ameriky. V znamom texaskom chile con carne je nenahraditelne. Z Indie sa zas rozsirilo dalej na vychod a najdeme ho v thajskych kari pastach (takisto cerstve pasty, pripravene v maziari zo zeleniny, byliniek a korenin a pouzivane ako zaklad do omacok). Odporucam zacat s arabskou a tureckou kuchynou, lebo tam sa zvycajne koreniny prilis nekombinuju (s vynimkou Maroka), takze skor budes moct vnimat jeho aromu. Mozem ti nejake recepty vyhladat, alebo vies po anglicky?

Quatre épices, tak s tym som sa zatial stretol iba pri francuzskych masiarskych vyrobkoch (pastety, klobasy). Sex vitamine netusim.

Ozaj, stastne a vesele vsetkym!
Slayer666
26.12.11,10:32
No tak tu je niekolko tradicnych receptov z Maroka, Tuniska, Libanonu, Egypta, Syrie a Turecka. Ak spominam olej a dalej nespecifikujem, myslim tym akykolvek rastlinny olej (napr. slnecnicovy), v pripade olivoveho oleja ide zas vzdy o extra panensky, chlebom sa mysli arabsky chlieb, ak nehovorim o krajci chleba, petrzlen sa oplati jedine plocholisty, kuceravy petrzlen je totalna sprostost (aj ked v nudzi mozno lepsie ako ziaden).

Takze pokial ide o harissu, pripravit ju je jednoduche. Claudia Roden dava takyto recept: 60g susenych cili papriciek namocime vo vode na 30 minut, dame do maziara so styrmi strucikmi cesnaku, lyzickou mleteho koriandru, lyzickou mletej rasce a solou. Podrvime a pridavame extra panensky olivovy olej, kym nedostaneme stredne hustu pastu. V oleji to zavrete vydrzi v chladnicke mnoho tyzdnov. Akukolvek sypku zmes, ktoru dostat v tych darcekovych baleniach v obchodoch so suvenirmi, treba vyhodit. A tiez odporucam vyhybat sa obchodom so suvenirmi.

Tri salaty, kde sa pouziva harissa:

Ajlouke Qura‘a
Ide o tunisky salad z varenej cukety. Autorka uz v uvode pise, ze Arabi maju zeleninu radsej rozvarenu ako nedovarenu (vyrastala v Kahire tak by sme jej mohli verit).
Asi pol kila cukety nakrajame na vacsie kusy a varime vo vode 10-15 minut. Vyberieme, nakrajame na male kusky a precedime, aby sme ju zbavili vody a popucime vydlickou. Teraz pridame tie veci, bez ktorych by to bol strasny humus (varena cuketa – co ja viem?): stavu z polky citrona, tri lyzice extra panenskeho olivoveho oleja (dalej uz budem hovorit len o olivovom oleji, ale vzdy mam na mysli extra panensky), lyzicku harissy, jeden ci dva struciky cesnaku nadrobno, pol lyzicky mleteho koriandru a pol lyzicky rasce. Dosolime, premiesame a podavame studene. Autorka nepise, ako sa to je, ale predpokladam, ze ako nejake predjedlo s chlebom (rad by som upozornil, ze chlieb k arabskym jedlam sa oplati upiect cerstvo!).

Omi Houriya
Dalsi tunisky salat, ktory moze sluzit ako dip na namacanie chleba alebo cerstvej zeleniny.
Asi 700g starej mrkvy ocistime a nakrajame na hrube kolieska. Uvarime v osolenej vode a popucime vydlickou. Primiesame styri lyzice olivoveho oleja, tri lyzice vinneho octa, dva struciky cesnaku nadrobno, lyzicku harissy, pol druha lyzicky mleteho rascovca rimskeho (alebo rasce), pol lyzicky mleteho zazvoru a sol. Podavame studene.
Povazujem za potrebne pristavit sa pri tom pouziti rascovca alebo rasce. Tieto dve korenia maju uplne inu chut a nedaju sa nahradzat. Ani v tomto pripade nejde o nahradzanie, ale iba o variaciu. Tunisko a Alzirsko su tiez jedine arabske krajiny, kde sa rasca hojne pouziva. Dalsia variacia je namiesto rascovca/rasce dve lyzice medu a lyzicku skorice.

Slatit Batata Helwa
Salat zo sladkych zemiakov z Maroka. Maroko (spolu s Iranom) je zname svojimi zvlastnymi kombinaciami sladkeho a v tomto pripade pikantneho.
Asi 700g sladkych zemiakov ocistime a nakrajame na kocky (asi 3cm). Zalejeme vodou len tolko, aby boli zakryte. Pridame ½ - ¾ lyzicky mleteho zazvoru, lyzicku skorice, lyzicku harissy, stavu z polky citrona (alebo viac), dve lyzicky medu a sol a varime odkryte asi 15 minut, kym zemiaky nezmaknu, ale nesmu sa rozvarit. Hotove ich hned vyberieme a stavu podla potreby zredukujeme (mala by mat sirupovitu konzistenciu). Nalejeme ju na zemiaky a pridame pat lyzic olivoveho oleja a styri lyzice nasekanej petrzlenovej alebo koriandrovej vnate. Dochutime a podavame studene.

Dve tuniske polievky:

Lablabi
Velmi popularna cicerova polievka, ktora sa v Tunisku podava na ranajky. Male kaviarne ju serviruju ludom iducim do prace.
Dve salky ciceru sa namocia na noc vo vode. Potom sa v dvoch litroch vody uvaria, co moze trvat od troch do piatich hodin. Pridame styri az pat strucikov cesnaku nadrobno, aspon lyzicku harissy, lyzicku mleteho rascovca rimskeho a sol a varime 20 minut. Servirujeme tak, ze do misky alebo taniera dame krajec stareho alebo oprazeneho chleba, nalejeme nan polievku, kazdemu dame stvrtku citrona na pripadne dochutenie a tiez olivovy olej, ktoreho si kazdy moze naliat podla chuti.

Brudu bil Hout
Dalsia tuniska polievka, tentokrat rybacia. Autorka odporuca pouzit filety z tresky alebo podobnej ryby.
Do hrnca nalejeme liter vody, pridame styri lupane a stvrtene paradajky, pol kila ocistenych a stvrtenych zemiakov, lyzicu paradajkoveho pretlaku, pol lyzicky harissy, ½ - ¾ lyzicky rascovca rimskeho, styri struciky cesnaku nadrobno, stavy z polky citrona a sol a varime 20 minut, kym zemiaky nie su makke. Pridame styri lyzice olivoveho oleja a pol kila ryby a varime este 10 minut, potom opatrne rozdelime rybu na mensie kusky, pridame pol salky posekanej petrzlenovej alebo koriandrovej vnate a posekane listy z troch ci styroch vetviciek maty, premiesame a ihned podavame.

A este jedna vec:

Shakshouka
Takisto pochadza z Tuniska, je to jedlo vhodne na ranajky.
Dve zelene alebo cervene papriky nakrajame na sirsie rezance a restujeme za casteho miesania na olivovom oleji, kym nezmaknu. Pridame tri ci styri struciky cesnaku nadrobno a ked zacne chytat farbu, ihned pridame styri lupane a stvrtene paradajky, pol lyzicky harissy, sol, cierne korenie a varime, kym paradajky nezmaknu. Rozbijeme do toho styri vajcia tak, aby sa vytvorili na tom zeleninovom ragu nieco ako volske oka a trochu ich posolime. Ked seknu, mozeme hned podavat s chlebom.

Pokial ide o rascovec rimsky, tych receptov je skutocne obrovske mnozstvo, takze tu je len zopar.

Najprv take dve jednoduche ''natierky'' na chlieb.

Dukkah
Oblubena zmes orieskov a semien z Egypta, ktora sa podava s chlebom a olivovym olejom. Chlieb sa natrha a kazdy si ho najprv namoci v oleji a potom v dukkah.
Budeme potrebovat salku sezamovych semien, 1 ¾ salky koriandrovych semien, 2/3 salky lieskovych orieskov a ½ salky semien rascovca rimskeho. Kazdu menovanu surovinu je potrebne uprazit, najlepsie oddelene, kedze kazda potrebuje iny cas. Lieskovce potom pojdu lahko olupat. Olupane lieskovce spolu s ostatnymi surovinami, ½ lyzickou soli a ¼ lyzickou cierneho korenia pomixujeme v mixeri nadrobno, ale nie prilis dlho, lebo oleje z lieskovcov a sezamu by sa mohli uvolnit a vytvorit pastu. Dukkah ma byt sucha a sypka zmes. Vo flasi vraj vydrzi mnoho mesiacov.

Muhammara
Je to relish z Turecka a Syrie, ktory mozno takisto podavat s chlebom alebo ako prilohu k zeleninovemu salatu ci grilovanemu masu. V oblasti Syrie, Iraku, vychodneho Turecka a Iranu pouzivaju vo svojej kuchyni velmi zvlastne dochucovadlo – melasu z granatoveho jablka. Je takmer cierna, vyrazne kysla a velmi husta. Dostat ju v obchodoch s arabskymi potravinami. Odporucam si ju zaobstarat.
Suroviny su: 1 ¼ salky luskanych vlasskych orechov, 1 ½ lyzice paradajkoveho pretlaku, krajec celozrnneho chleba, bez kory, jemne uprazeneho, ½ salky olivoveho oleja, dve lyzice melasy z granatoveho jablka, stipka cili, lyzicka rascovca rimskeho, dve lyzicky cukru, sol. Vsetko pomixujeme na nie prilis hladku pastu.

Potom niekolko najznamejsich (nielen) Egyptskych jedal:

Falafel
Len malo jedal z blizkeho vychodu je takych znamych ako ta’amia, u nas znamejsie pod nazvom falafel. Je to jedno z narodnych jedal Egypta a je rozsirene po celom Mashriqu (zemepisna nazov pre oblast Izraela, Syrie, Libanonu a Iraku).
Falafel, ako tomu hovoria v Alexandrii, su fasirky z bobu obycajneho, skvelo ochutene a okorenene, fritovane v oleji. V Libanone a Syrii sa robia z kombinacie bobu a ciceru, v Izraeli sa pouziva iba cicer. Su vitane na ranajky, na obed, na veceru, kedykolvek.
Bob je u nas uz takmer zabudnuta strukovina, co je chyba. Velka. Nie taka, este vacsia. Takze kde ho zohnat? V supermarketoch urcite nie, na trhu asi tiez nebude velmi nebude. Takze neostava nez sa spolahnut na obchody s arabskymi potravinami. No a tych nie je vela. Ale kde su, tak tam by nemal byt problem najst ako suseny, tak mrazeny zeleny bob, lebo pre nich je to nieco ako pre nas zemiaky.
Takze budeme potrebovat takmer pol kila suseneho bobu, ktory treba olupat, ak nedostanete lupany, a namocit na 24 hodin. Potom sa precedi a necha trochu osusit na papierovych obruskoch. Dame ho do mixera, pridame dve lyzicky mleteho rascovca rimskeho, lyzicku mleteho koriandru, mlete cili, ak chceme, lyzicku sody bikarbony, sol a mlete cierne korenie a rozmixujete na uplne hladku pastu (velmi dolezite!). Nechame aspon 30 minut odpocivat.
Jednu velku cibulu a pat jarnych cibuliek nasekame na take drobne kusky, ako sa nam podari (mixer neodporucam). Posekame tiez sest strucikov cesnaku a 2/3 salky koriandrovej alebo petrzlenovej vnate. Vsetko premiesame s bobovou pastou a dobre premiesime. Robime placky o priemere asi 5cm a hrubke okolo 6mm a nechame ich odpocinut 15 minut. V hrnci poriadne rozpalime olej a smazime po davkach, pricom prevraciame iba raz. Po vybrati polozime na papierove obrusky.
Podavame s hummus bi tahina alebo baba ghanouj, paradajkovo-uhorkovym salatom a chlebom.

Baba ghanouj
Asi 900g baklazanu upecieme domakka, olupeme a makke ‘‘maso‘‘ nechame padnut do sita, posekame nozom a popucime vidlickou, nechame horku stavu odtiect. Dame do misky, pridame 4 lyzice tahiny (sezamovej pasty), sol a stavu z dvoch citronov alebo dve ci tri lyzice melasy z granatoveho jablka, moze sa tiez pridat pol lyzicky mleteho rascovca rimskeho a dva ci tri struciky cesnaku nadrobno. Poriadne premiesame a pripadne este dochutime. Podavame k falafelu a ak chceme, pokropime olivovym olejom a posypeme nasekanou petrzlenovou vnatou.

Hummus bi tahina
Na noc namocime 1 ¼ salky ciceru, potom uvarime domakka. Pomixujeme na kasu, pridame stavu z dvoch citronov, dva ci tri struciky cesnaku, styri alebo pat lyzic tahiny a sol. Prilejeme trochu vody, v ktorej sa varil cicer, aby sme dostali taku kremovu konzistenciu, a dochutime podla potreby.

Ful medames
Tradicne egyptske ranajky zo suseneho bobu su takisto narodnym jedlom, na brehoch Nilu sa pripravuju uz od cias faraonov. Zvycajne sa pouzivaju mensie boby, ale mozno pouzit akekolvek a u nas si aj tak vyberat nemozeme. Budeme potrebovat nelupane boby (ale to budu aj tak asi jedine, ktore sa budu dat zohnat).
Dve salky bobov namocime cez noc vo vode a potom ich uvarime domakka (potrva to asi dve a pol hodiny). Ked su makke, posolime ich a nechame vodu zredukovat. Naberacku bobov este pomixujeme a vratime do hrnca na zahustenie. Ide nam o nieco ako privarok.
Podavaju sa posypane nasekanou petrzlenovou vnatou a s chlebom. Kazdemu hostovi sa moze dat jedno vajce natvrdo a do stredu stola sa polozia dochucovadla, aby sa kazdy obsluzil: olivovy olej, stvrtene citrony, sol a cierne korenie, maly tanier s nadrobno posekanym cesnakom, dalsi s mletym rascovcom rimskym a este jeden s drvenou susenou cili paprickou.

Dve univerzalne omacky k rybe:

Chermoula
Marocka marinada a omacka k rybe, ktora ide dobre ku pecenej, grilovanej ci dusenej rybe. Polovicu pouzijeme ako marinadu (hodina by mala stacit) a druhou polovicou polejeme hotovu rybu.
V mixeri pomixujeme 2/3 salky posekanej koriandrovej vnate, styri struciky cesnaku, lyzicku mleteho rascovca rimskeho, lyzicku mletej papriky, pol lyzicky mleteho cili, stavu z jedneho citrona a asi 1dcl olivoveho oleja.

Tarator bi tahina
V Libanone a Syrii sa tato omacka podava ku grilovanej a pecenej rybe a tiez k studenej rybe.
Celu salku tahiny a stavu z polky citrona pomixujeme a pridavanim vody dosiahneme hustotu sladkej smotany. Pridame sol, pol lyzicky mleteho rascovca rimskeho a dva az styri struciky cesnaku nadrobno.

Jedna vynikajuca polievka:

Shorbet adds
Sosovicova polievka, v Egypte velmi oblubena. Pokojne sa moze uvarit aj den dopredu.
Jednu velku cibulu nadrobno smazime do sklovita v styroch lyziciach olivoveho oleja. Pridame tri struciky cesnaku nadrobno, lyzicku mleteho rascovca rimskeho, lyzicku mleteho koriandru, stipku cili a miesame. Pridame 1 ¾ salky cervenej sosovice, hrst nasekanych zelerovych listov a jednu mrkvu nadrobno, zalejeme dvoma litrami kuracieho vyvaru a nechame varit 30-45 minut, kym sa sosovica nerozvara. Mala by byt relativne riedka, asi ako sladka smotana. Dochutime solou, ciernym korenim a stavou z polky az celeho citrona.
Dve cibule nakrajame na polkolieska a v olivovom oleji restujem, kym nechytia hnedu farbu. Chlieb pita opecieme a nalameme na kusky. Kazdu porciu polievky ozdobime lyzicou cibule a chlebom a na stred stola polozime stvrtene citrony.

A este na zaver:

Tagine kefta mkawra
Marocka klasika, ich alternativa k nasim masovym gulkam v paradajkovej omacke. Podavat s mnozstvom cerstveho chleba. Este poznamka k paradajkam. Idealne je pouzit zrele San Marzano paradajky, ktore dostat v lete na trhu (aspon tu v KE), alebo podobnu podlhovastu odrodu. Urcite nepouzivajte tie z piateho mesiaca Saturnu dovezene skrobovite, hnusne, kysle, s belavou duzinou, ktore dostat teraz. S konzervovanymi tiez nemam dobre skusenosti. Takze ak ste rovnaki idioti ako ja a v lete ste si nezavarili San Marzano, tak si musite pockat do jula.
Najprv si pripravime masove gulky. Potrebujeme 700g mleteho jahnacieho alebo hovadzieho, jednu cibulu na velmi drobno, tri lyzice nasekanej petrzlenovej vnate, lyzicku mleteho rascovca rimskeho, lyzicku mletej skorice, pol lyzicky mleteho zazvoru, stipku cili, sol a cierne korenie. Vsetko dobre premiesame a tvarujeme gulky o velkosti ping-pongovej lopticky, ktore potom smazime v oleji z kazdej strany. Vyberieme ich na papierove obrusky.
Potom si pripravime omacku. Idealne je pouzit nejaku keramicku nadobu, v ktorej sa to potom aj serviruje (v Maroku sa pouziva nadoba tagine, ktora dava tomu jedlu meno), ale postaci aj velka panvica. Na olivovom oleji restujeme dve nadrobno nakrajane cibule. Ked su makke, pridame dva struciky cesnaku, 700g lupanych a pokrajanych paradajok, lyzicku cukru (uvadza autorka, ale ak sa pouziju spravne paradajky, tak si myslim, ze zbytocne), jednu malu cili papricku nadrobno a sol. Varime asi 20 minut a potom pridame masove gulky a varime este 5 minut. Potom opatrne rozbijeme sest vajec do omacka, trochu posolime a nechame bielka seknut.
mamina h.
14.01.12,18:51
harissa sa vacsinou spomina vsade ako pasta, ale ja som ju v spanielsku aj v maroku zazila ako suchu zmes korenia, dokonca ju predaval OXFAM s takym mlyncekom, co sa priamo drti vyborna, planujem si ju namiesat teraz, nemate s tym niekto skusenost? pastu nechcem ... dakujem.