jued
28.01.06,15:37
Ahojte, chcela by som sa Vás opýtať ako je to v prípade ak podnikateľ k 01.01.2006 prerušil živnosť do roku 2011. V roku 2006 mu na účet nabiehajú príjmy z pohľadávok. Má podnikateľ viesť riadne paňažný denník?
Viem, že uvedené príjmy musí v daňovom priznaní za rok 2006 zdaniť, ale môže si uplatniť aj výdavky napr. poplatky súvisiace s vedením bankového účtu, nakoľko má prerušené podnikanie? Ďakujem Vám za Vaše názory.
apo
28.01.06,14:53
Ahojte, chcela by som sa Vás opýtať ako je to v prípade ak podnikateľ k 01.01.2006 prerušil živnosť do roku 2011. V roku 2006 mu na účet nabiehajú príjmy z pohľadávok. Má podnikateľ viesť riadne paňažný denník?
Viem, že uvedené príjmy musí v daňovom priznaní za rok 2006 zdaniť, ale môže si uplatniť aj výdavky napr. poplatky súvisiace s vedením bankového účtu, nakoľko má prerušené podnikanie? Ďakujem Vám za Vaše názory.
Mať príjmy z nájmu nezakladá podmienku mať živnosť. Do § 6 nám spojili príjmy zo živnosti s príjmami z nájmu dokopy.

Z toho vyplýva, že FO má príjmy z nájmu tak táto FO má dve možnosti. Alebo vedie účtovníctvo (jednoduché alebo podvojné) čiže je účtovnou jednotkou so všetkým čo k tomu patrí, ALEBO sa FO osoba rozhodne iba evidovať príjmy a výdavky. Výdavky bude táto FO evidovať iba v tom prípade ak si nechce uplatniť paušálne výdavky v roku 2006 už 40%.

Zhrniem, na spôsob výpočtu základu dane z príjmu FO z nájmu nemá vplyv pozasatvená živnosť.

V mojom príspevku som uvažoval tak, že FO o ktorej je reč má príjmy iba z nájmu, neposkytuje služby s nájmom spojené, to už by bol iný prípad nakoľko ak sa s nájmom poskytujú aj služby je na to potrebná živnosť. Za poskytovanie služieb sa nepovažuje rozúčtovanie el. energie, alebo plynu pokiaľ každý nájomca má vlastný vykurovací systém. Rozúčtovanie tepla z teplárne už je problém, upratovanie je celkoim určite služba, ktorá si vyžaduje mať živnost.

apo
jued
28.01.06,15:02
Asi som to nenapísala podrobne. Jedná sa o to , že táto firma do 31.12.2005 podnikala v oblasti nákupu a predaju tovaru. K 31.12.2005 eviduje nezaplatené faktúry zo strany odberateľov. Tieto úhrady začínajú nabiehať na bežný účet až v roku 2006 . Od 01.01.2006 je podnikanie prerušené.
apo
28.01.06,15:12
Pri prerušenej živnosti je samozrejmosťou, že príijmy z pohľadávok prichádzajú. Ja by som neváhal s uplatňovaním výdavkov na BÚ. Pozor, nesmie Vás napadnúť za rok 2006 si uplatniť paušálne výdavky voči príjmom v roku 2006 nakoľko to by ste museli rok 2005 daňovo ukončiť ako keby ste živnosť 31.12.2005 úplne ukončili.

apo
jued
29.01.06,12:28
Pri prerušenej živnosti je samozrejmosťou, že príijmy z pohľadávok prichádzajú. Ja by som neváhal s uplatňovaním výdavkov na BÚ. Pozor, nesmie Vás napadnúť za rok 2006 si uplatniť paušálne výdavky voči príjmom v roku 2006 nakoľko to by ste museli rok 2005 daňovo ukončiť ako keby ste živnosť 31.12.2005 úplne ukončili.

apo

Ale keď budem podávať daňové priznanie za rok 2006, budem mať nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka ? Živnostník , ktorý prerušil živnosť bude mať naďalej aj príjmy zo závislej činnosti v ČR.
apo
29.01.06,16:39
Ale keď budem podávať daňové priznanie za rok 2006, budem mať nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka ? Živnostník , ktorý prerušil živnosť bude mať naďalej aj príjmy zo závislej činnosti v ČR.

Každý daňový rezident SR má nárok na nezdaniteľnú časť. Sú to Vietnamci podnikajúci na Slovensku, Slováci podnikajúci na Slovensku. Ďaňové priznanie tzpu A aj B nikomu nebráni uplatniť nezdaniteľnú časť.

apo
Katarina
29.01.06,20:22
Netreba náhodou už v daňovom priznaní za rok 2005 upraviť základ dane o zásoby, pohľadávky a záväzky, keďže ku dňu podania daňového priznania t.j. k 31.3.2006 je živnnosť prerušená?
Prosím vyjadrite sa k tomu. Ďakujem
ondrejvla
29.01.06,20:36
Pri podaní DP za rok 2005 sipovinný vysporiadať svoje daň.povinnosti ako pri ukončení podnikania, §17,ods.8,písm.a) a upraviť základ dane o výšku pohľadávok a záväzkov, o výšku nespotrebovaných zásob...
Pozri si § 17 ZoDP

§ 17
Všeobecné ustanovenia o zisťovaní základu dane

(1) Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza

a) u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva1) alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,
b) u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva1) z výsledku hospodárenia.

(2) Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa

a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,
b) zvýši o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane,
c) zníži o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do základu dane.

(3) Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňa

a) príjem, pre ktorý je ustanovené, že sa daň vybraná podľa § 43 ods. 6 považuje za splnenie daňovej povinnosti, alebo pri ktorom daňovník, ktorý je fyzickou osobou a ktorý nie je povinný tento príjem účtovať, nevyužil možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7,
b) príjem z nákupu vlastných akcií za hodnotu nižšiu, ako je ich menovitá hodnota, pri následnom znížení základného imania; za príjem z nákupu sa považuje rozdiel medzi menovitou hodnotou akcií a nižšou hodnotou, za ktorú sa nakúpili,
c) suma, ktorá už bola u toho istého daňovníka zdanená podľa tohto zákona alebo podľa doterajších predpisov,
d) daň z pridanej hodnoty vzťahujúca sa na hmotný majetok a nehmotný majetok,
1. na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty6) uplatnil nárok na odpočet pri registrácii podľa osobitného predpisu, pričom o daň z pridanej hodnoty6) je daňovník povinný znížiť vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku,
2. ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu, 6) o ktorú upraví vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku,
e) suma rovnajúca sa hodnote 45 % z rozdielu, o ktorý úhrn výdavkov (nákladov) z prevádzky vlastného stravovacieho zariadenia prevyšuje úhrn príjmov z jeho prevádzky,
f) výnos z odpísaného záväzku, ktorého plnenie prevzal nový dlžník,
g) príjem prislúchajúci k výdavku (nákladu), ktorý nebol uznaný za daňový výdavok podľa § 19, ktorý bol daňovník povinný účtovať,
h) dotácia, podpora a príspevok u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov; tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane
1. postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku,
2. v období čerpania dotácie, podpory a príspevku, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté,
i) príjem a obstarávacia cena cenného papiera účtovaná do výdavkov (nákladov) pri zabezpečovacom prevode cenného papiera u dlžníka a pri spätnom prevode cenného papiera u veriteľa.

(4) Súčasťou základu dane je aj príjem, z ktorého sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, ak vybraním zrážky nie je splnená daňová povinnosť alebo ak daňovník, ktorý je fyzickou osobou a nie je povinný tieto príjmy účtovať, využil možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7. Súčasťou základu dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je aj výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok.

(5) Súčasťou základu dane závislej osoby je aj rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch závislých osôb vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch, pričom tento rozdiel znížil základ dane. Pri určení rozdielu sa použije postup podľa § 18. Pri určení základu dane závislej osoby sa povoľuje zahrnúť do daňových výdavkov aj pomerná časť výdavkov (nákladov) na služby vynaložených inou osobou, voči ktorej je závislou osobou, ak

a) služba preukázateľne súvisí s predmetom činnosti tejto závislej osoby,
b) by si musela objednať túto službu u nezávislých osôb alebo takúto činnosť vykonať sama, keby jej ju neposkytla osoba, voči ktorej je závislou osobou,
c) cena služby zodpovedá princípu nezávislého vzťahu (§ 18 ods. 1),
d) preukáže úhrnnú výšku výdavkov (nákladov) vynaložených na túto službu a spôsob ich delenia medzi osoby dosahujúce úžitok z tejto služby.

(6) Úpravu základu dane zahraničnej závislej osoby na území Slovenskej republiky povolí správca dane, ak daňová správa štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú medzinárodnú zmluvu, vykonala úpravu základu dane závislej osoby v zahraničí. Povolenie takejto úpravy správca dane písomne oznámi daňovníkovi


(7) Základ dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, vykázaný podľa odseku 1, nemôže byť nižší, ako by bol dosiahnutý, keby ako nezávislá osoba vykonávala rovnaké alebo podobné činnosti nezávisle od jej zriaďovateľa. Na úpravu základu dane stálej prevádzkarne sa primerane použije postup podľa § 18. Do zdaniteľných príjmov sa zahŕňa príjem dosiahnutý činnosťou stálej prevádzkarne. Do daňových výdavkov sa môžu zahrnúť aj náklady preukázateľne vynaložené zriaďovateľom stálej prevádzkarne na účely tejto stálej prevádzkarne vrátane nákladov na vedenie a všeobecných správnych výdavkov bez ohľadu na miesto ich vzniku, ak zriaďovateľ stálej prevádzkarne preukáže úhrnnú výšku týchto nákladov za podnik ako celok, zdôvodní spôsob ich delenia medzi jednotlivé časti podniku daňovníka a preukáže tok výrobkov alebo služieb smerujúcich do tejto stálej prevádzkarne. Ak nemožno určiť základ dane týmto spôsobom, na jeho určenie možno použiť aj pomer zisku alebo straty k nákladom alebo k hrubým príjmom pri porovnateľných činnostiach u porovnateľných daňovníkov alebo porovnateľnú výšku obchodného rozpätia a podobné porovnateľné ukazovatele, ak sa na ich základe preukázateľne vyčísli základ dane. Ďalej možno použiť metódu rozdelenia celkových ziskov podniku daňovníka jeho rôznym častiam alebo organizačným zložkám, ak sa dodrží princíp nezávislého vzťahu (§ 18). Daňovník môže písomne požiadať správcu dane o odsúhlasenie konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne. Ak správca dane odsúhlasí navrhovanú metódu určenia základu dane, uplatňuje sa táto daňovníkom navrhnutá a odôvodnená metóda najmenej počas jedného zdaňovacieho obdobia, pričom k zmene metódy nemôže dôjsť v priebehu zdaňovacieho obdobia.

(8) Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zrušeniu daňovníka s likvidáciou (§ 41 ods. 3) alebo v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz alebo povolené vyrovnanie (§ 41 ods. 5), alebo v ktorom dochádza k skončeniu podnikania daňovníka (§ 6) alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo prenájmu (§ 6), upraví daňovník, ktorý

a) účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv na lesnú pestovnú činnosť a opravných položiek k nadobudnutému majetku, výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa §
jued
30.01.06,11:57
Ja som sa na to informovala, a bolo mi povedané, že keď som živnosť prerušila k 01.01.2006 tak som povinná vysporiadať svoje daňové povinnosti až pri priznaní za rok 2006, t.j . ak neobnovím živnosť do 31.03.2007. Tak ako to má byť vlastne?
alušik
30.01.06,12:10
Netreba náhodou už v daňovom priznaní za rok 2005 upraviť základ dane o zásoby, pohľadávky a záväzky, keďže ku dňu podania daňového priznania t.j. k 31.3.2006 je živnnosť prerušená?


Ja si myslim, že za rok 2005 nie je povinnosť urobiť vysporiadanie ako pri ukončení podnikania, §17,ods.8,písm.a) a upraviť základ dane o výšku pohľadávok a záväzkov, o výšku nespotrebovaných zásob....
Robila by som to v prípade, že by som tu živnosť prerušila 31.12.2005. Daňové priznanie podávam za rok 2005 a za toto zdaňovacie obdobie predsa nedošlo k prerušeniu. Čiže to vysporiadanie budem zvažovať až pri podaní daňového priznania za rok 2006, ak nebudem mať k termínu podania daňového priznania (31.3.2007) živnosť obnovenú. Vidím to tak, že je dôležitý dátum prerušenia - podľa toho, do akého zdaňovacieho obdobia patrí, vtedy robím vyporiadanie.
jued
30.01.06,12:34
Ja si myslim, že za rok 2005 nie je povinnosť urobiť vysporiadanie ako pri ukončení podnikania, §17,ods.8,písm.a) a upraviť základ dane o výšku pohľadávok a záväzkov, o výšku nespotrebovaných zásob....
Robila by som to v prípade, že by som tu živnosť prerušila 31.12.2005. Daňové priznanie podávam za rok 2005 a za toto zdaňovacie obdobie predsa nedošlo k prerušeniu. Čiže to vysporiadanie budem zvažovať až pri podaní daňového priznania za rok 2006, ak nebudem mať k termínu podania daňového priznania (31.3.2007) živnosť obnovenú. Vidím to tak, že je dôležitý dátum prerušenia - podľa toho, do akého zdaňovacieho obdobia patrí, vtedy robím vyporiadanie.

Ďakujem za Tvoj príspevok, ja som dostala presne takú istú informáciu.
judy
24.02.06,09:49
ak je prerusena zivnost naklady a vynosy v danom roku neboli, podavate aj nulove vykazy na danovy urad ??????
M3G
27.02.06,21:54
Ja si myslim, že za rok 2005 nie je povinnosť urobiť vysporiadanie ako pri ukončení podnikania, §17,ods.8,písm.a) a upraviť základ dane o výšku pohľadávok a záväzkov, o výšku nespotrebovaných zásob....
Robila by som to v prípade, že by som tu živnosť prerušila 31.12.2005. Daňové priznanie podávam za rok 2005 a za toto zdaňovacie obdobie predsa nedošlo k prerušeniu. Čiže to vysporiadanie budem zvažovať až pri podaní daňového priznania za rok 2006, ak nebudem mať k termínu podania daňového priznania (31.3.2007) živnosť obnovenú. Vidím to tak, že je dôležitý dátum prerušenia - podľa toho, do akého zdaňovacieho obdobia patrí, vtedy robím vyporiadanie.

A keby som 31.3.2007 živnosť obnovil tak na 2 dni, malo by byť všetko v poriadku a nemusel by som nič vysporiadavať, že?
Nie je za to nejaký postih, za takého predĺženie živnosti?