Nevšímať si ich a robiť si s úsmevom svoju prácu. :)

PS: nikto nie je dokonalý ..........

Nikto nie je dokonalý, to áno, ale nie každý si to aj myslí.

tak zdravím, viem sa cítiť do vašej situácie zažil som aj ja všelijakých kolegov a aj medzi chlapmi to môže vyzerať podobne ako píšete, sú tu medzi nami ľudia všelijaký, taký čo vedia všeko, všade boli a všetko videli, taký čo si berú do huby ľudí ktroých vôbec nepoznajú a nič o nich nevedia a tak daľej. Proste dajaký blb resp krava či trubka sa najde v každej partii
ale povedať chcem len jedno že: neberte si nič osobne, ak sa vám zda že vas niekto rieši nemáte pravdu rieši hlavne sám seba svoje problemi svoje sračk.y
aspoň tak to píše Don Migule ruiz vo svojej knihe 4 dohody. Prečítal som, páčila sa
PS a je aj nahratá v MP3

Klara, veru ludia su kadejaki... moje kolegyne vedia byt strasne zlate, ked je vsetko tak, ako sa paci im... nedajboze po nich chciet nieco navyse, alebo im neurobit po voli.. vtedy ale odidem, ponadavam si, predycham, popripade sa postazujem kamoske. ale na druhy den uz je vsetko ok.. tak ako z ich strany, tak aj z mojej..
jednoducho nikdy nikde nenajdes idealny kolektiv, obcas treba niektore veci prehltnut, alebo prejst so zatatymi zubami.
viem si predstavit, ake to musi byt neprijemne rano ist s nechutou do prace.. ale pokial sa neda inak, nevsimaj si ich, nelej im vodu na mlyn..

*a ja tych mojich kolegov, aj napriek drobnym zabomysim vojnam tam ci tam, mam fakt rada.

drzim palce.

ja to nechapem, ja mam problem tychto ludi prestat riesit, cely den sa musim na ne pozerat, a vidim co kecaju, na kom sa smeju, nemusi to byt ani na mne, a uz ma to totalne rozculi az sa trasiem..strasne by som chcela byt v tomto salamista, ale nejde mi to, aj ked som sa vela krat snazila :(

Začnite ich provokovať,vymýšľajte si do takej miery,až im ich klebety prestanú mať zmysel.Navymýšľajte si aj nemožné,trošku to potrvá,ale určite vyhráte.Mám s tým skúsenosť.Keď to nešlo po dobrom,tak som zmenil rétoriku.

no to by asi nefungovalo, ja zas nechcem klesnut na ich uroven, ja chcem prist do roboty, odrobit si svoje bez toho aby ma o energiu oberalo este stádo kráv, ktore si o sebe myslia neviem čo..navyse ja pracujem na kontrole, a kazdu chybu co urobia im musim oznamit a ukazat, a to by ste mali vidiet tie ksichty. Dnes som to uz takmer isla riesit s majstrom, ale ja zas nechcem v robote robit nejake hnevy, ale uz neviem co robit. Lebo oni si z mojich recí nerobia nic, chcela by som byt v tomto flegmatik, ale nne sa to neda, aj ked vidim krivdu co sa mna netyka, tak ma to hrozne trápi. Nenavidim takych ludi.

ja to nechapem, ja mam problem tychto ludi prestat riesit, cely den sa musim na ne pozerat, a vidim co kecaju, na kom sa smeju, nemusi to byt ani na mne, a uz ma to totalne rozculi az sa trasiem..strasne by som chcela byt v tomto salamista, ale nejde mi to, aj ked som sa vela krat snazila :(


Sú i takí ľudia, ktorí sa s tým narodili + prípadne toto správanie v nich podporilo i rodičovstvo v rámci výchovy. Už som sa kdesi vyjadrila, že tak ako si duševne vyrovnaný človek dodá energiu - či už ráno alebo v priebehu dňa - úsmevom, pohárom džúsu, cvičením, alebo inak, ten si nepotrebuje dodať energiu tým, že iného naštve, zosmiešni, poohovára, atp.
Neplýtvaj teda tou svojou, šetri si ju pre svojich najbližších a najmilších. Chápem, že ťa tie stvory srdia, no tíško si v duchu šepkaj "ty mi ani po päty nesiahaš". Vydržať ! :)

ja pracovať v dusnej atmosfére neviem, ja potrebujem mať pohodu, veď ľudia sú koľko 9 hodín denne v robote a majú chuť a energiu si to aj znepríjemňovať. Koľkokrát som v obchode, počujem ako si predavačky v pohode hundrú a ohovárajú kolegyne, niekedy mám sto chutí im povedať, či ich to baví, takto si znepríjemňovať život. Takže držím palce, ja budem radšej sama ako s takýmito kolegyňami.

Ludia a hlavne zeny..máte niekto kolegyne co maju v hlave nas.até?? ako s nimi vychadzate ked uz ste im povedali svoje a teraz vas len ohováraju a vy s nimi musite vychadzat? Ja uz som na konci s nervami. Len riesia druhych ludi, vsetko chdu vediet, pocut, usi a oci maju furt na stopkach..vsetko ich trápi, ostatné kolegyne ich tiez nemusia ale maju z nich asi strach a nechcu si ich pohnevat, tak sa tvaria ze vsetko je ok, iba ja som im ukazala ze ich mam v zadnej casti tela a povedala im co si o nich myslim..ale tym som si na seba rozputala este vacsie peklo, Lebo teraz sa spolcili aj s tymi ktorych ohovarali predtym a ja som najhorsia. Nasa sefka dala za pravdu mne, a vie o co ide. Ale tiez sa nechce furt hadat, aj ked drzí stranu mne. Neustale ohovaranie a neprijemne pohlady ma uz vytacaju. Jednej som povedala co si o nej myslim, nenadavala som jej ani nic podobne, len som jej povedala aby nebola furt taka zvedava a aby sa nestarala do mna, co a ako robim a nekomentovala, a aby pouzivala rozum a nie len to čo povie jej "naj kamoska". A odvtedy sa urazila a kde sa dá ma ohovaraju. Aj to na nich vidím. Nemam na to nervy, nechapem ludi co sa staraju len o druhych, kazda vec im je smiesna alebo trapna, jak pridrbane sliepky. Nejde o robotu v kancli. ale vo vyrobe. Ale co som pocula, ani v kancli to nie je bohvieco. Neviem co uz mam robit, zacinam si predstavovat ako im obom dávam po hube. Ma niekto posobne problemy? ako ich riesite?


http://www.zdravie.sk/images/forum/good_filter_on.png (http://www.zdravie.sk/sz/739/t1570311/p1/otrasne-kolegyne.html?good=1):confused:
...z tohoto popisu problému by som kvitoval akurát tak postoj šéfky ...

Na druhej strane hocaký popis nepostačuje k poriadnej a adekvátnej rade , ako sa zachovať v danej situácii...
Ide o to , že nie každy je schopný urobiť to , čo by urobil v určitej chvíľke niekto iný ...
...takže babo raď ....

...ale za seba ???
Viacerí ( aj poraďáci ) už zistili , že irónia je mojím rodným priezviskom......;) , osobne by som najprv akože touto cestou sa vybral ...
Môžem povedať , že v určitých problémoch žiaden krik , nadávky , vyhrážky atď nepomáhajú ....skôr opak je pravdou a môžem povedať , že bývalého šéfa som svojim flegmatickým postojom do biela vytáčal ....červený bol až potom , keď som ho pred súd pohnal ( aj vyhral )....;)

Vždy je potrebné zvážiť či chceme mať pravdu, alebo priateľa, v tvojom prípade "dobré" (znesitelné) pracovné prostredie. Keď im to šéfka toleruje, stým nič neurobíš

Zažila som. Až do takej miery a takých nervov, že som bola schopná hodiť svoj mobilný telefón o stenu a druhá strana ? Nič. Vzdala som to. Dnes ? Každý byvalý kolega sa jej vyhráža, že jej da cez p.sky. Možno je to riešenie. Alebo su to fakt ľudia, ktorí nemajú chrbtovú kosť. Dnes ? Robím v mužskom kolektíve a môžu o mne rozprávať kto chce čo chce. Vôbec ma to netrápi. Asi sa to niekedy ináč počúva, keď rozpráva dristy žena a keď rozpráva muž.
PS: Moja bývala kolegyňa-pracovná sa so mnou snažila riešiť nie pracovné veci ale ... čo doma, či periem v aviváži, koľkokrát do týždňa varím, ako sa stravujeme, aké máme choroby ...až som mala istý čas pocit, že mám nábeh na nádor alebo rakovinu...a vtedy som si povedala dosť.

S úsmevom ich pošli niekam .... napr. pracovať ....