Vidíš, že radiť tam, kde sa nedá nič rozumné robiť, nie je ľahké. Nemôžete ani zmeniť formu spoločenstva na správcu, tam tiež treba 2/3 hlasov. Tak čo, rozoberiete dom na tehly?
Pokiaľ sa nič nestane, nik vám nepríde kontrolovať, či predsedu máte. Ak by sa čokoľvek stalo, zodpovední sú všetci spoluvlastníci - z toho treba vychádzať a tým presviedčať.

Môžete zapísať súčasný stav do zápisnice zo zhromaždenia, pre každý prípad, ak by sa niekto zobudil a kdekoľvek sťažoval. Môžete sa pokúsiť dať zapísať niektorého predsedu bez nadpolovičnej väčšiny, niekedy aj to prejde. Inak len presviedčať.

mali sme podobný prípad- v prvej voľbe prišla nadpolovičná väčšina majiteľov na zhromaždenie- voľba bola neplatná, lebo predseda nedostal nadpolvičnú väčšinu všetkých maj. bytov. Pri druhej voľbe sa zučastnilo málo majiteľov. Predseda bol hodinu po začatí zhromaždenia zvolený nadpolovičnou väčšinou zúčastnených. Prvú voľbu OÚ neuznal - opakovanú áno.

Dobrý deň,

v septembri sme mali schôdzu, kde sa mal voliť predseda spoločenstva a dozorná rada. V dome je 39 bytov, na schôdzi sa zúčastnilo 21. Dozornú radu odsúhlasili všetci zúčastnení. Na predsedu boli navrhnutí dvaja kandidáti. Za doterajšieho predsedu, ktorému už skončilo 3-ročné obdobie, hlasovalo 13 vlastníkov, za druhého predsedu hlasovali 2 vlastníci. Ani jeden z nich teda nedostal nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých vlastníkov (t.j. 20 a viac hlasov). Tým sa schôdza skončila.
Vo februári máme novú schôdzu, ktorej jediným bodom je voľba predsedu spoločenstva. Čo ak sa predseda znovu nezvolí, lebo bude buď málo zúčastnených, t.j. menej ako polovica, alebo žiadny kandidát na predsedu nedostane viac ako polovicu hlasov všetkých vlastníkov? Myslím, že platí:
„(3) Predsedu odvoláva zhromaždenie nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ak je predseda odvolaný a nie je súčasne zvolený nový predseda, ak sa predseda vzdá funkcie alebo ju nie je schopný vykonávať z iných dôvodov najmenej po dobu troch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, do zvolenia nového predsedu vykonáva funkciu predsedu člen rady určený radou."
V našom prípade však žiadny člen z rady nechce vykonávať funkciu predsedu. Môže rada poveriť dočasnou funkciou predsedu napr. iného vlastníka bytu (s jeho súhlasom samozrejme). Alebo môže funkciu predsedu vykonávať starý predseda, t.j. ten, ktorému už skončilo 3-ročné obdobie? Alebo ostaneme bez predsedu? Je možné o voľbe predsedu hlasovať písomne? Viete niekto poradiť, ako riešiť takúto situáciu, ktorá veľmi pravdepodobne nastane? Vopred ďakujem za odpovede.

Zákon 182/1993, § 14 je špeciálne o rozhodovaní v bytovom dome.

§ 14

(1) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým.

(2) Pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených ; to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa odseku 3, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i), § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4.

Zákon nevylučuje, že predseda nemôže byť zvolený menšinou v dome, teda ak vás bude na schôdzi 19 vlastníkov po hodine je voľba predsedu právoplatná v súlade s uvedeným zákonom, ak získa súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných vlastníkov.

Môže sa aj písomne, ale treba dodržať § 14, odsek 6. Ak nie môže sa stať, že súd písomné hlasovanie vyhlási za neplatné! Ak niektorý vlastník požiada súd, aby rozhodol.

§ 7c

(2) Predseda je štatutárny orgán, ktorý riadi činnosť spoločenstva a koná v jeho mene. Predsedu volí zhromaždenie nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na tri roky. Za predsedu môže byť zvolená len fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony a je bezúhonná. Predseda rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločenstva, ak nie sú týmto zákonom, zmluvou o spoločenstve alebo stanovami zverené inému orgánu spoločenstva. Predseda navrhuje po prerokovaní v rade zhromaždeniu na schválenie

a) rozpočet spoločenstva na príslušný kalendárny rok,
b) ročnú účtovnú závierku spoločenstva,
c) výšku mesačných úhrad za plnenia,
d) výšku mesačných platieb za správu,
e) použitie prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv,
f) výšku príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv,
g) vyúčtovanie úhrad za plnenia,
h) podanie návrhu na exekučné konanie, 12ab)
i) vykonanie dobrovoľnej dražby12ac) bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15.

(3) Predsedu odvoláva zhromaždenie nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ak je predseda odvolaný a nie je súčasne zvolený nový predseda, ak sa predseda vzdá funkcie alebo ju nie je schopný vykonávať z iných dôvodov najmenej po dobu troch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, do zvolenia nového predsedu vykonáva funkciu predsedu člen rady určený radou.

(4) Predseda zodpovedá za škodu spôsobenú spoločenstvu, vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome alebo tretím osobám porušením svojich povinností alebo prekročením svojich právomocí.

§ 14, odsek 6

(6) Ak nejde o rozhodovanie o zmluve o spoločenstve alebo o zmluve o výkone správy môže správca, zástupca vlastníkov alebo predseda vyhlásiť písomné hlasovanie. Pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sedem dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, a o termíne a mieste hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým. Na hlasovacom lístku musí byť uvedený deň konania hlasovania, meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, otázka alebo otázky; ak je viac otázok, označia sa poradovými číslami. Pri každej otázke musia byť dva rámčeky, z ktorých jeden je nadpísaný slovom "áno" a druhý slovom "nie". Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru nevyznačí svoj názor, je hlas neplatný. Po vykonaní hlasovania písomnou formou správca, zástupca vlastníkov alebo predseda za účasti ďalších dvoch vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a oznámi ho do piatich pracovných dní od písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým.Aby bolo písomné hlasovanie právoplatné, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak zákon neustanovuje inak. V prípade neúspešného hlasovania musí byť predmet hlasovania prerokovaný na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení podľa odseku 2. Hlasovanie písomnou formou o tej istej veci možno opakovať až po prerokovaní predmetu hlasovania na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení. Prehlasovaný vlastník bytu a nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, pretože mu nebol oznámený spôsobom v dome obvyklým, má právo obrátiť sa do troch mesiacov od hlasovania na súd, inak jeho právo zaniká.

Tak nakoniec sme voľbu predsedu vyriešili písomne. Vytlačila som hlasovacie hárky, vyvesila oznam, že bude písomné hlasovanie, pobehala po bytoch a to už väčšina ľudí nemala problém zahlasovať, takže máme právoplatne zvoleného predsedu.

Tak nakoniec sme voľbu predsedu vyriešili písomne. Vytlačila som hlasovacie hárky, vyvesila oznam, že bude písomné hlasovanie, pobehala po bytoch a to už väčšina ľudí nemala problém zahlasovať, takže máme právoplatne zvoleného predsedu.

Nooo, neviem, neviem.

A toto si dodržala?

Miesto konania, hlasovania je pred dverami každého bytu? Alebo na ulici? Alebo v dome, pivnici?

Mohlo by byť, že pred domom x, to je miesto.

Tiež v dome x v pivnici , to je tiež miesto.

Pred dverámi bytov v dome, to už sú miesta!

A zákon jesne definuje miesto hlasovania, nie miesta.

Na každom hlasovacom lístku malo byť meno, priezvisko, o čom sa hlasuje, kedy sa hlasuje,

X, Y.

Voľba predsedu.

Dňa xx. xx. xxxx

o yy,yy.

(6) Ak nejde o rozhodovanie o zmluve o spoločenstve alebo o zmluve o výkone správy môže správca, zástupca vlastníkov alebo predseda vyhlásiť písomné hlasovanie. Pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sedem dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, a o termíne a mieste hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým. Na hlasovacom lístku musí byť uvedený deň konania hlasovania, meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, otázka alebo otázky; ak je viac otázok, označia sa poradovými číslami. Pri každej otázke musia byť dva rámčeky, z ktorých jeden je nadpísaný slovom "áno" a druhý slovom "nie". Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru nevyznačí svoj názor, je hlas neplatný.

Lístok, ktorý nevyplnil vlastník konkrétneho bytu je neplatný.

Ak nikto nemá námietky, na ulici môže, na súde nie. Ak, neviem čo na to sudca. Či je predseda tak zvolený, zvolený právoplatne?

Hlasovací lístok som podľa svojho najlepšieho vedomia urobila v súlade so zákonom. Miesto hlasovania som určila ako bytový dom xy vrátane adresy. Predpokladám, že v zákone sa nedefinuje, ako má byť špecifikované miesto, koľko má mať m2 a pod. Termín bol tiež definovaný a aj ďalšie údaje ako meno, dátum atď. Hlasovacie lístky sme mali ako u debilov, keďže v zákone je niečo také, že na otázku/otázky sa môže odpovedať iba áno alebo nie. Takže namiesto jednej otázky, či chcú za predsedu Fera, Joža alebo Aničku sme mali 3 otázky typu: Volíte za predseda Joža? áno/nie Volíte za predsedu Fera? áno/nie... Hlasy sme čítali aj za účasti 3 obyvateľov domu a výsledky vyvesili v dome obvyklým. Neviem o tom, že by sa niekto sťažoval na súde... Jedna osoba chcela vidieť hlasovacie lístky, tak si ich bola pozrieť, inak neevidujem problémy.

Miesto bolo určené ako bytový dom s číslom a adresou. Keby som určila presnejšie, napr. pivnica, tak tam príde zase tak štvrtina ľudí a je po vtákoch, teda po predsedovi... Takže som behala po bytoch v bytovom dome.

Miesto bolo určené ako bytový dom s číslom a adresou. Keby som určila presnejšie, napr. pivnica, tak tam príde zase tak štvrtina ľudí a je po vtákoch, teda po predsedovi... Takže som behala po bytoch v bytovom dome.

Ááá, Acica. Pýtal som sa, tak ako tu býva zvykom 50 : 50, počítal som s odpoveďou tak na 75 %, prepočítal som sa, odpoveď je 100 %!

Niekto sa narobil, niekto sa potom narodil. A potom je to, ako sa to hovorí „ raz na svet, raz zo sveta, vraj život. A život sa vyvíja. Život v bytovom dome tiež, a tiež aj zákony, ktorými sa riadi v dome spolunažívanie spoluvlastníkov domu.

Začnem od piky. Od 1.1.1992 platí novela 47/1992 Občianskeho zákonníka, ktorú podpísal Dubček. A v ňom § 125 odsek 1

(1) Osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom.

Od 1.9.1993 je v platnosti zákon 182/1993. Ktorý podpísali štátne orgány činitelia, (Prezident, Predseda parlamentu, Predseda vlády) Kováč, Gašparovič, Mečiar.

V uvedenom zákone je § 14, ktorým sa riadi rozhodovanie v bytových domoch.

§ 14

(1) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu, rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve a pozemku, najmä o spôsobe ich prevádzky, údržby a opráv.

(2) Pri hlasovaní sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov; za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník jeden hlas. Ak ide o dôležité rozhodnutie týkajúce sa spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku, môžu sa prehlasovaní vlastníci bytov alebo nebytových priestorov v dome obrátiť na súd, aby o veci rozhodol.

(3) Pri rovnosti hlasov alebo ak sa väčšina hlasov alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

(4) Spoluvlastníci bytu a nebytového priestoru v dome majú pri hlasovaní jeden hlas pripadajúci na ich byt alebo nebytový priestor v dome.

Ako vidieť na začiatok stačili štyri odseky. Čo nerieši 182, to sa rieši podľa § 3.

§ 3

(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonník a osobitné predpisy.6)

(2) Právne vzťahy k bytom a nebytovým priestorom v domoch sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov, ktoré sa týkajú nehnuteľností, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Ustanovenia osobitných predpisov7) nie sú týmto zákonom dotknuté.

Bytový dom je vec, nehnuteľnosť v spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov.

§ 139

(1) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

(2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

(3) Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

Nič nebránilo spoluvlastníkom dohodnúť sa na písomnej dohode o hospodárení so spoločnou vecou.

Ani zákon182, ani OZ neurčuje podmienky písomnej dohody. Takže to bolo na vlastníkoch čo, kedy, kde a ako. A potom prípadne na súde, ak si niektorý vlastník uplatní to svoje právo.

To vydržalo až do 1.7.2004 novelou 367/2004 nastali od 1.7.2004 zmeny, ktoré podpísali Šuster, Hrušovský, Dzurinda.

V § 14 došlo k zmene, už nie štyri, ale sedem odsekov má. V našej veci je podstatný odsek 6.

(6) Ak tento zákon neustanovuje inak, môžu sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome dohodnúť na hlasovaní písomnou formou. Pred hlasovaním písomnou formou musia byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome desať dní vopred informovaní o predmete hlasovania. Navrhnúť hlasovanie písomnou formou môže len predseda, ktorý uverejní informáciu o predmete hlasovania spôsobom v dome obvyklým. Po vykonaní hlasovania písomnou formou predseda za účasti ďalších dvoch vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a oznámi ho spôsobom v dome obvyklým. V prípade neúspešného hlasovania sa predmet hlasovania prerokuje na schôdzi vlastníkov podľa odseku 2. Hlasovanie písomnou formou sa nemôže opakovať. Prehlasovaní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome majú právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol.

Takže krok dopredu, ale čo vlastníci, ktorí sa rozhodli pre správu domu správcom a zmluvou o výkone správy bytového domu. Tí zo zákona nemajú predsedu, že by predseda správcu, ak predsedu správca má? A čo ak nemá? Kto môže?

To vydržalo do 1.7.2007 novela 268/2007 uviedla zmeny v zákone 182, ktoré podpísali Gašparovič, Paška, Fico.

V § 8a pribudol odsek 4

(4) Styk vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome so správcom zabezpečuje zástupca vlastníkov zvolený na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „schôdza vlastníkov“). Zástupca vlastníkov informuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o činnosti správcu a o dôležitých otázkach prevádzky domu. Zástupca vlastníkov je povinný uplatňovať voči správcovi požiadavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v súlade so zmluvou o výkone správy. Zástupca vlastníkov nie je oprávnený rozhodovať o veciach, o ktorých môžu rozhodovať len vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome podľa § 14.“.

Aktívny vlastník, vlastníci nemali potrebu uviesť tento inštitút do zákona. Zákon im predsa umožňoval akúkoľvek kontrolu na čom sa v dome podieľa, alebo z čoho má zaplatiť ako spoluvlastník podiel. Ten kto vykonával správu domu mu bol a aj je povinný mu umožniť nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa jeho podielu na veciach týkajúcich sa správy domu.

Tento inštitút si do zákona presadili tí, ktorí vykonávajú správu bytových domov ako živnosť, zvyčajne im zástupcovia vlastníkov slúžia ako poskokovia. Nie všetci a nie vždy.

Zmeny sú aj v odseku 6. Aké?

1. Určuje o čom nemôže byť vyhlásené písomné hlasovanie.
2. Už môže aj správca, ba aj nová zákonom umožnená funkcia, zástupca vlastníkov.
3. Desať dní sa skrátilo na sedem, povinnosť informovať spoluvlastníkov domu.
4. Pribudla povinnosť uviesť termín hlasovania.
5. Pribudla informácia kedy je hlasovanie právoplatné.
6. Za istých okolnosti sa 15 dní predlžuje na tri mesiace, kedy je možné požiadať súd, aby o veci rozhodol.


„(6) Ak nejde o rozhodovanie podľa odseku 3, môže správca, zástupca vlastníkov alebo predseda navrhnúť písomné hlasovanie. Pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sedem dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, a o termíne hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým. Po vykonaní hlasovania písomnou formou zástupca vlastníkov alebo predseda za účasti ďalších dvoch vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a oznámi ho do piatich pracovných dní od písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým. Aby bolo písomné hlasovanie právoplatné, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. V prípade neúspešného hlasovania musí byť predmet hlasovania prerokovaný na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení podľa odseku 2. Hlasovanie písomnou formou o tej istej veci nemožno opakovať. Prehlasovaný vlastník bytu a nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, pretože mu nebol oznámený spôsobom v dome obvyklým, má právo obrátiť sa do troch mesiacov od hlasovania na súd, inak jeho právo zaniká.“.

To vydržalo do 1.4.2010 novela 70/2010 a jej zmeny podpísali Gašparovič, Paška, Fico.

Zmeny sú aj v odseku 6. Aké?

1. Hlasovanie o úvere môže byť už vykonané aj písomne. Nemôže byť už len o zmluve o SVB a zmluve o výkone správy, Správcom! A zmene správy domu.
2. Pribudla povinnosť informovať o mieste hlasovania.
3. Tiež povinnosť čo všetko musí byť na hlasovacom lístku uvedené.
4. O predmete hlasovania musí byť jasne definovaná otázka z ktorej je pre vlastníka jednoznačná odpoveď vyznačená na hlasovacom lístku, ÁNO, a NIE! Ktorú je vlastník povinní označiť, ak tak nespraví, hlasovací lístok je neplatný!

„(6) Ak nejde o rozhodovanie o zmluve o spoločenstve alebo o zmluve o výkone správy môže správca, zástupca vlastníkov alebo predseda vyhlásiť písomné hlasovanie. Pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sedem dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, a o termínea mieste hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým. Na hlasovacom lístku musí byť uvedený deň konania hlasovania, meno a priezvisko vlastníka byt alebo nebytového priestoru v dome, otázka alebo otázky; ak je viac otázok, označia sa poradovými číslami. Pri každej otázke musia byť dva rámčeky, z ktorých jeden je nadpísaný slovom „áno“ a druhý slovom „nie“. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru nevyznačí svoj názor, je hlas neplatný. Po vykonaní hlasovania písomnou formou správca, zástupca vlastníkov alebo predseda za účasti ďalších dvoch vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a oznámi ho do piatich pracovných dní od písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým. Aby bolo písomné hlasovanie právoplatné, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak zákon neustanovuje inak. V prípade neúspešného hlasovania musí byť predmet hlasovania prerokovaný na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení podľa odseku 2. Hlasovanie písomnou formou o tej istej veci možno opakovať až po prerokovaní predmetu hlasovania na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení. Prehlasovaný vlastník bytu a nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, pretože mu nebol oznámený spôsobom v dome obvyklým, má právo obrátiť sa do troch mesiacov od hlasovania na súd, inak jeho právo zaniká.“.

Myslím, že ten zákon 182 potreboval tie uvedené zmeny, detaily. Ale prečo?

Je logické, že keď niekoľkí sú spoluvlastníkmi tak sa spolu stretnú na jednom mieste a dohodnú sa ako budú so spoločnou vecou nakladať, užívať ju. Ale najprv sa bolo treba tými vlastníkmi stať, čomu sa prevažne bytové družstva bránili. U nás tiež presviedčali, že to nie je potrebné, však hospodárenie družstva je na dobrej úrovni. K prvým prevodom došlo až od roku 2001. SVB sa nezaložilo A tak v podstate malo vedenie družstva pravdu. Zostalo nám robiť správcu. Nadiktovalo si zmluvu o výkone správy a vlastníci v eufórii, že byty sú ich, podpísali. No nejako pozabudli, že aj dom je ich. A tak si niektorí mysleli, že len byt je ich. Nepokladali si za povinnosť zúčastňovať sa spoločných schôdzi. A tak sa pristúpilo aj k písomným hlasovaniam, prevažne pri dverách bytov, čo je podľa mňa najhorší spôsob. Ten kto dával vec podpisovať, mohol každému v podstate vysvetliť po svojom a každému inak a bez pripomienok ostatných spoluvlastníkov.
Jeden príklad, vlastník podpísal na základe toho ako mu bolo vysvetlené. Išlo o koeficient radiátora, mál 0,400 podpísal, že aby sa nepoužívali pri rozpočítavaní nákladov za teplo. Mal zaznamenaných 4 000 Jednotiek, na rozpočítanie mu ostalo len 1 600. Keď mu to bolo riadne vysvetlené, jeho odpoveď „Však to mi ta ?iča nepovedala“.

Iný príklad, rozhodovalo sa o úvere na tretí krát, nebol dostatočný počet vlastníkov bytov, za dvoch hlasovali deti, bez splnomocnenia, ale nikto sa na to nesťažoval, tak je to v súlade so zákonom. A príkladov by tu mohlo byť more, ktoré, ak by sa niektorý vlastník obrátil na súd, by mali, mohli byť tie rozhodnutia zrušené.

Ale k tomu vášmu, problému predsedu ste volili po ukončení volebného obdobia, nie podľa odseku 3. Je vás 39 na schôdzi bolo 21, to je 54 %. Predseda mohol byť zvolený, ale získal len 33 %, druhý kandidát len 5 %, a 15 % na schôdzi si nepokladalo za povinnosť vyjadriť sa k voľbe. Nepíšeš ako ste dopadli na tej ďalšej schôdzi, ale asi nič moc, keď si sa ozvala až za polroka.

Takže vám neostala iná možnosť ako písomné hlasovanie. Už podľa poslednej úpravy odseku 6. Teda visel oznam sedem dní pred konaním písomného hlasovania, voľbe predsedu SVB, kedy, od kedy - do kedy a kde, bytový dom číslo x, ulica x, obec x, teda kdekoľvek na ktoromkoľvek mieste v tom dome v uvedenom čase. Alebo pri dverách bytov.

Ako príklad, zoberme si voľby, Prezidenta, Poslancov parlamentu, Primátorov, Starostov, Poslancov miest, obci. Je vyhlásené aké voľby sa konajú, kde sa konajú, kedy sa konajú, od kedy – do kedy sa konajú. A hovorí sa, že každý by si mal splniť svoju občiansku povinnosť, lebo je to jeho právo, voliť! V krajných prípadoch môžu členovia volebnej komisie s prenosnou urnou zájsť za občanmi, ktorí sú imobilní a tak im umožniť uplatniť si právo voliť.

Predpokladám, že vlastníci v tých 39 bytoch sú všetci mobilní a netreba chodiť za nimi do bytu, pred byt. Ale ak sa nechcú zúčastniť voľby predsedu SVB, potom by som povedal, že je to o ich ľahostajnosti a nezodpovednosti voči ich spoločnému majetku. Teda nie imobilitou, ale debilitou, to je súčet ich ľahostajnosti a nezodpovednosti. Ale sú skutočne na tom tak zle? Nie, však oni nelietajú hore – dole, od dverí k dverám po chalupe.

Ak si pozorne prečítaš zákon 182/1993, § 14, vlastníci sa môžu dohodnúť akokoľvek a ich rozhodnutie je v súlade so zákonom a právoplatné do doby pokiaľ si niektorý vlastník neuplatní svoje právo uvedené v zákone, požiadať súd, aby o veci rozhodol. Potom je, bude právoplatné, môže byť, ak ho súd nezruší.

Takže, aj vaše písomné hlasovanie je právoplatné, ak ... ale asi už nie ... tak áno.

A otázočka: Myslíš, že zákonodarci dosadili do zákona, odseku 6 to miesto konania, preto aby spoluvlastníci vedeli, že rozhodujú o svojom a vo svojom, alebo na konkrétnom mieste vo svojom?

Nečítal som nikde v zákone, že ak si vlastníci nezvolia po volebnom období, troch rokoch predsedu, že je naďalej zodpovedný za správu domu ten ktorému skončilo volebné obdobie. Ani to, že v takom prípade spoluvlastníci domu nie sú zodpovedný za to čo sa v dome deje. Ty áno?

A ešte, ktorého ste si zvolili? Toho, čo dostal prvý krát trinásť hlasov, toho čo len dva hlasy, alebo je predsedom úplne niekto iný?

Nie Fero, nie Jožo, ale Anička?

Zvolený bol ten, ktorému vypršalo 3-ročné obdobie, t.j. ten istý, čo dostal prvýkrát 13 hlasov. Boli 3 kandidáti, druhý v poradí dostal 2 hlasy, posledný 0 hlasov. Proste len kvôli tomu, že ľudia sú leniví a ľahostajní som musela robiť písomné hlasovanie. Teda nemusela, ale tak si myslím, že je dobré mať niekoho, kto sa postará o výmenu vodomerov, zatekajúcu strechu, zabezpečí servis výťahu a pod. Vlastníci bytov by sa spamätali až vtedy, keď by sa im barák rozpadol. Keď som klopkala pri dverách a rozdala im hárky, tak hlasovali všetci oslovení, t.j. všetci tí, čo boli doma. V praxi som od piatku do nedele cca 4 krát obehala byty s hlasovacími lístkami. Niektorí sa pýtali, prečo to nie je v obálkach a nehádže sa to do krabice. Miestami by som ich najradšej poslala niekam, nie sú ochotní zísť pár poschodí v určenom čase, aby sa predseda odhlasoval zdvihnutím ruky, ale chceli by obáločky... Tak som sa im snažila vysvetliť, že to nie je anonymné hlasovanie, že sa tam musia podpísať, je tam ich meno a pod. Na "formálne" sčítanie hlasov som si prizvala 2 babky, ktoré v kuse do všetkého rýpu, ale ani prstom nepohnú. Jedna z nich neprišla. Až neskôr som sa dozvedela, že si bola vyžiadať hlasovacie lístky u správcu, lebo sa jej nepozdávalo, že okrem nej už len jeden nehlasoval za terajšieho predsedu. Dotyčná má terajšieho predsedu ťažké srdce, a keďže bol znovu zvolený, tak na neho podala trestné oznámenie za spreneveru. Takže aktuálne sa u nás v baráku vyšetruje. Btw. keď som dotyčnú pani na schôdzi navrhla do dozornej rady, tak bola proti.

To ti verím, niekedy sa treba vykašľať na zákon, a isť proti stene. Nie všetky padnú, ta u vás, áno. Že to nie je med lízať? Držím palce.

Ono vždy je za tým niečo viac, ako je prvý krát napísané. :);)