Ozaj ide o úroky? To bolo na výpise, že je to príjem § 7 ods. 1 písm. a) ? Lebo pokial je to podielový fond, ten by mohol vyplácať aj dividendu.

Ahoj. na doklade je uvedený nadpis "Potvrdenie o výplate výnosov". Asi máš pravdu, nedočítal som to poriadne. Jedná sa o podielové fondy.

A ten občan SR bude s určitosťou považovaný za rezidenta iného štátu? Lebo to, že tu rok nepracoval, ešte neznamená, že nemôže ísť o rezidenta SR. A od toho sa odvíja aj odpoved či treba/netreba podať u nás DP. Ak by šlo o nerezidenta SR, DP netreba podávať. V opačnom prípade DP podať musí.

Ahoj, jedná sa o občana, ktorý má už v DE trvalý pobyt. Teda podľa tvojho vysvetlenia sa jedná o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou. Ešte teoreticky, ak by mal trvalý pobyt na území v SR, tak daňové priznanie musí podať len za tie príjmy z kapitálového majetku, a čo s daňou, ktorá už bola v Belgicku zrazená v sume 15,- €.

Takže nakoniec ani nie je podstatné, či by išlo o úroky alebo dividendu, pokial nie je rezidentom SR. Tieto príjmy sa zdaňujú u nás podľa rezidencie. Aj ked bol ten podielový fond zakúpený na Slovensku, príjem je dosiahnutý v zahraničí, takže u nás by to nezdaňoval. Ak by bol predsa rezidentom SR, DP by aj tak musel podať a potom či by sa aj tento príjem zahrňal/nezahrňal do DP záleží na tom, o čo naozaj ide.
Tú daň proste zaplatil, zahraničie na to malo právo, to mu nevrátia ani v DE.


K určeniu rezidencie ak je stály byt v obidvoch štátoch /snad to pomôže/

Ak má fyzická osoba stály byt v obidvoch zmluvných štátoch, bude považovaná za rezidenta toho zmluvného štátu, v ktorom má stredisko životných záujmov.


Stredisko životných záujmov predstavuje štát, ku ktorému má fyzická osoba užšie osobné a hospodárske vzťahy (napr. rodinné, sociálne a ekonomické vzťahy, zamestnanie, politické, kultúrne a iné aktivity, miesto podnikania, miesto, z ktorého spravuje svoj majetok).

Pri posudzovaní, ku ktorému štátu má fyzická osoba užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov), je potrebné brať do úvahy všetky skutočnosti a okolnosti a posudzovať ich ako celok, hoci osobitnú pozornosť je potrebné venovať osobným vzťahom.

Príklad Pán Edmund, ktorý má trvalý pobyt, stály byt, manželku a deti v Slovenskej republike, si z dôvodu častých obchodných rokovaní súvisiacich s podnikateľskými aktivitami v Rakúskej republike zriadil a udržiaval na tomto území druhý stály byt, pričom podľa vnútroštátnych daňových predpisov týchto zmluvných štátov je rezidentom obidvoch štátov. Keďže si pán Edmund udržiaval stále byty v obidvoch zmluvných štátoch a nie je možné podľa predmetného kritéria určiť, v ktorom štáte bude rezidentom na daňové účely, je potrebné uplatniť ďalšie kritérium vymedzené v príslušnej medzinárodnej zmluve a zistiť, ku ktorému štátu má pán Edmund užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov). Slovenský správca dane zistil, že pán Edmund má v Slovenskej republike úzke rodinné väzby, uzatvorené životné poistky, je členom športového klubu, čerpá účelový úver na rekonštrukciu svojho bytu v Slovenskej republike, manželka vlastní obchod s bižutériou a je členkou záhradníckeho spolku, pán Edmund vlastní v Slovenskej republike záhradnú chatku, spláca splátky za lízing auta, je angažovaný v politickej strane, v Slovenskej republike má rodina praktických a odborných lekárov a pán Edmund pôsobí ako dobrovoľník v miestnom protidrogovom centre. Po posúdení uvedených skutočností je zrejmé, že hoci má pán Edmund zriadený v Rakúskej republike druhý stály byt, súčasne si udržiava stály byt na území Slovenskej republiky v prostredí, v ktorom žije, vykonáva podnikateľskú činnosť, kde má rodinu a ďalšie osobné vzťahy a ekonomické záujmy, a preto je po uplatnení kritéria strediska životných záujmov rezidentom Slovenskej republiky.

Dôkaznými prostriedkami preukazujúcimi prenesenie strediska životných záujmov fyzickej osoby do iného zmluvného štátu a deklarovaní úmyslu trvalo žiť v tomto inom štáte môžu byť napr. písomné ohlásenie skončenia trvalého pobytu v zmluvnom štáte, potvrdenie o rezidencii vydané zahraničným správcom dane, udelenie povolenia na pobyt pre rodinných príslušníkov v inom zmluvnom štáte, zmluvy o uzatvorení životných, sociálnych a zdravotných poistení, nadobudnutie nehnuteľností v zahraničí a preukázanie vlastníctva výpisom z katastra nehnuteľností, pracovný vzťah uzatvorený na dobu neurčitú, resp. iné doklady preukazujúce užšie rodinné a sociálne vzťahy v inom zmluvnom štáte, majetkové pomery, politické, obchodné a kultúrne aktivity. Ak má fyzická osoba stály byt v obidvoch zmluvných štátoch a nie je možné určiť štát, v ktorom má stredisko životných záujmov alebo ak táto osoba nemá k dispozícii stály byt ani v jednom zo zmluvných štátov, bude rezidentom toho zmluvného štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava. Kritérium obvyklého zdržiavania sa uvedené v príslušnej medzinárodnej zmluve nie je možné stotožňovať s kritériom obvyklého zdržiavania sa vymedzenom v zákone o dani z príjmov. Na účely medzinárodnej zmluvy sa výrazom „štát, v ktorom sa osoba obvykle zdržiava“ rozumie ten zmluvný štát, v ktorom sa fyzická osoba zdržiava častejšie, pričom uvedené zdržiavanie sa fyzickej osoby je potrebné posudzovať nielen v spojení so stálym bytom, ktorý má táto osoba umiestnený v zmluvnom štáte, ale s akýmkoľvek iným miestom v tomto štáte, kde sa táto osoba zdržiava. Ak fyzická osoba nemá stály byt ani v jednom zo zmluvných štátov (napr. z dôvodu ubytovania v hoteloch), je potrebné posudzovať všetky pobyty v príslušnom zmluvnom štáte bez ohľadu na účel týchto pobytov. Ak sa fyzická osoba obvykle zdržiava v obidvoch zmluvných štátoch alebo v žiadnom z nich, bude rezidentom toho zmluvného štátu, ktorého je štátnym príslušníkom. Ak je fyzická osoba štátnym príslušníkom obidvoch zmluvných štátov, resp. žiadneho z nich, kompetentné orgány príslušných zmluvných štátov majú povinnosť určiť štát, ktorého je táto osoba rezidentom, vzájomnou dohodou prostredníctvom procedúry uvedenej v článku 25 medzinárodnej zmluvy.

Ahoj. Tak už je to vyriešené. Celú rodinu ma v DE, pracuje tam a vlastne tam aj žije. Na Slovensko chodí už len na návštevu. Ešte raz vďaka.

Ahojte. Teraz mám trošku iný problém. Občan SR, starobný dôchodca poberal počas roka príjmy podľa § 5 od dvoch zamestnávateľov, dôchodok prevýšil nárok na zníženie základu danie na daňovníka a príjem z podielových listov zo zahraničia (aspoň to, tak je uvedené na potvrdení ČSOB). Na prvom potvrdení o výplate výnosov (§7/1a) je uvedená zrazená daň vo výške 15% v Belgicku a na druhom potvrdení je uvedený len hrubý výnos bez zrazenej dane. Ja som daňové priznanie vyplnil následovne:
r.85 príjmy spolu (§5 + §7), r. 86 daň z týchto príjmov, r. 90 hrubý príjem podľa §7/1a z prvého potvrdenia + hrubý príjem podľa § 7/1a z druhého potvrdenia, r. 91 daň zaplatená v Belgicku, teda len z prvého potvrdenia, lebo na druhom potvrdení nebola daň zrazená, r. 92 vypočítané percento dane na účely zápočtu, r. 93 suma dane, ktorú možno započítať, r. 94 daň uznaná na zápočet, teda len daň uvedená na prvom potvrdení, r. 95 suma dane po vyňatí a zápočte, r. 96 hrubý príjem podľa §7/1a z prvého potvrdenia + hrubý príjem podľa § 7/1a z druhého potvrdenia, r. 97 daň zrazená v Belgicku (daň uvedená na prvom potvrdení), r. 98 to isté čo na r. 97, r. 99 Daň (r. 95 - r. 98).
Chcem sa poradiť, či som to vyplnil na správnych riadkoch, resp. či som nemal ten nezdanený príjem podľa § 7/1a uvedený na druhom potvrdení uviesť na r. 87, alebo r. 87 až 89 sa tohto prípadu netýkajú. Ďakujem.

Zistite si v banke čo bol ten zdanený príjem. Ak by to boli úroky, zápočet o.k. Ak to bola vyplatená dividenda, tento príjem by sa do DP vôbec neuvádzal a ani daň zaplatená v zahraničí by sa nemohla započítať, kedže u nás nie sú predmetom dane. /§3/
Druhý nezdanený príjem boli vyplatené podielove listy patriace v §7 pod písm.g.

Dobrý deň, na prvom potvrdení je uvedené, že toto potvrdenie sa vydáva za účelom daňového priznania klienta za rok 2011. V zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sú príjmy z podielových listov zo zahraničia predmetom zdanenia v SR, konkrétne v zmysle § 7 ods. 1 písm. a).. Na druhom potvrdení, kde nie je zdanený výnos, je uvedené, že toto potvrdenie sa vydáva za účelom daňového priznania klienta za rok 2011. V zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sú príjmy z podielových listov zo zahraničia predmetom zdanenia v SR, konkrétne v zmysle § 7 ods. 1 písm. a)..

Hmm, dosť zaujímavé, ako to banka zatrieďuje. Predaj pod. listov /nezdanený príjem/ by mal patriť pod písm.g a kedže z tohto príjmu nebola urobená zrážka dane, mali by sa platiť aj 14%-né zdr. odvody zo základu dane /príjem-výdaj/. Ak dáte všetko dokopy a ešte tam uvediete aj nejakú zrážku dane, pripadá mi to ako snaha vyhnúť sa zdr. odvodom /ved kto by ich chcel platiť že?/ Možno preto sa to aj banka snaží tak nejak zaradiť, ale ona zase za to zodpovednosť nebude znášať. Už je na každom ako si to spraví, správnejšie riešenie som sa snažila načrtnúť, ale mnohým nebude po vôli.

Banka, to pravdepodobne preto zaradila do §7/1a, lebo ide len o vyplatenie výnosu, a v písmene g) je uvedené, že príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia). A v tomto prípade došlo len k vyplateniu výnosu.

Tak ak PL neboli predané, potom už ostáva len možnosť, že boli vyplatené aj úroky aj dividenda. DO DP by sa uvádzali iba úroky.

zdravím :) ak som mala príjem z predaja podielových listov, väčšina z nich bola nadobudnutá do 31.12.2003, ale v roku 2008 boli vymenené z dôvodu zmeny z listinných na zaknihované (menil sa aj fond a nových pl som získala viac), mám vo výpočtoch dp uviesť prepočet množstva pôvodných podielových listov obstaraných do 31.12.2003 a vypočítať si príjem z nich? banka mi zdanila celý výnos, bez ohľadu na dátum obstarania pl

Netreba. Vkladom sú pôvodne nadobudnuté podiely /počet ks x cena podielu + vstupný poplatok/ príjmom nové PL, ktoré boli vrátené /počet ks x cena PL mínus výstupný poplatok/ Predpokladám, že tak to asi spravila aj banka. Daň u PL nadobudnutých pred r. 2004 si treba pýtať späť.

dana, ďakujem :) do dp uvádzam v r. 11 tab. 2 teda celý príjem, nie iba výnos?

áno uviesť hrubý ešte nezdanený príjem a strhnutá daň bude na r. 108

Ahojte, FO, zivnostnik mal vyplatene podielove listy, na potvrdeni z banky je minusovy zaklad dane, teda dan je nulova. Tento prijem nemusim uvadzat v DP? Ak mu banka pripisala tuto sumu na podnikat. ucet, ako to zapisat v denniku? Ako ost. nezdan. prijem?

Dobrý deň,

rada by som sa poradila nakoľko sa stretávam s takým prvýkrát.

FO - nepodnikateľ mala príjmy :
1. zo závislej činnosti § 5 TPP
2. a príjmy § 7 ods 1 c Príjmy z kapitálového majetku
c) úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností,

poskytla úročenú pôžičku, pôžička ešte trvá, mesačne uhrádzané úroky, príjmom roku 2012 sú úroky uhradené do 31.12.2012 alebo aj úroky za december 2012 - tie budú uhradené v januári 2013

ako príloha sa nedáva nič?

Môžem z uvedeného chápať, že len úrok inkasovaný do 31.12.2012 pretože len pri § 5 špecifikovaný príjem inkasovaný do 31.1. nasledujúceho roka? Ďakujem


§ 4
Základ dane


(1) Základ dane sa zistí ako súčet
a) čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2, ktoré sa znižujú o nezdaniteľné časti základu dane (§ 11), a
b) čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4, § 7 a 8.

(2) O daňovú stratu sa znižuje základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a 2, pričom sa použije postup podľa § 30.

(3) Príjmy zo závislej činnosti (§ 5) plynúce daňovníkovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie.

(4) Výdavky vynaložené na zásoby a iné nevyhnutne vynaložené výdavky spojené so začatím činnosti vynaložené v kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom daňovník s príjmami podľa § 6 začal túto činnosť vykonávať, sa zahrnú do základu dane, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom začal túto činnosť vykonávať. U daňovníka s príjmami podľa § 6, ktorý pokračuje v činnosti8) poručiteľa, sa prihliadne aj na zásoby získané z dedičstva po poručiteľovi, ktorý mal príjmy podľa § 6, ak o tieto zásoby bol zvýšený základ dane poručiteľa podľa § 17 ods. 8.

(5) Príjem z predaja nehnuteľností a hnuteľných vecí, ktoré boli zahrnuté do obchodného majetku a ktoré daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ich daňovník prenajímal len sčasti, ktorý nie je oslobodený od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a) až c), sa zahrnie do základu dane len v tom pomere, v akom daňovník tento majetok využíval na uvedené činnosti.

(6) Príjem, z ktorého je možné daň vyberanú zrážkou podľa § 43 ods. 6 písm. a) až d) považovať za preddavok na daň, sa zahŕňa do základu dane, ak daňovník využil možnosť odpočítať daň vyberanú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7.

(7) Príjem, pre ktorý je ustanovené, že sa daň vybraná podľa § 43 ods. 6 považuje za splnenie daňovej povinnosti, sa do základu dane nezahŕňa.

(8) Príjmy uvedené v § 6 ods. 3, § 7 a 8, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak; v tom istom pomere sa zahŕňajú do základu dane výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie týchto príjmov.

(9) U daňovníka s príjmami z podnikania (§ 6) sa základ dane zisťuje vždy za kalendárny rok, a to aj vtedy, ak bol na daňovníka vyhlásený konkurz, povolené vyrovnanie alebo povolená reštrukturalizácia; na tento účel je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho roka, pričom povinnosť zostaviť účtovnú závierku podľa osobitného predpisu77) týmto nie je dotknutá.