Ak by ste hľadali len jednu vyhlášku, alebo zákon ktorý by komplexne riešil výlety, exkurzie, školy v prírode a pod., tak také niečo nenájdete.
To, čo všetko musí byť splnené na takom školskom výlete, ak chcete aby bolo všetko podľa zákona, rieši viacero zákonov, smerníc a vyhlášok.
Niektoré z nich sú napr.:
Zákon 124/2006 ... o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci,
Vyhláška 526/2007 ... ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na zotavovacie podujatia ,
Vyhláška 305/2008 ... o škole v prírode
... a viacero iných

Po prečítaní príspevku, som len krútil hlavou nad opísaným zážitkom.
Ja, ak som išiel s deťmi niekam do zahraničia, kontrolujem to či majú pasy so sebou ešte aj na mieste zrazu pred odchodom do zahraničia. Zároveň žiadam aj rodičov, aby mi doniesli aj fotokópiu pasu (tú stranu kde sú hlavné informácie), lebo človek nikdy nevie čo sa môže stať a pri strate pasu, je vždy dobré mať pri sede aspoň kópiu.
Prihlášky mám počas celej doby k dispozícii, ak by som potreboval niečo skontrolovať, prípadne by som potreboval kontakt na rodičov. Učím deti ale aj k tomu, aby vedeli kontakt na jedného z rodičov aj naspamäť, aby ak sa niečo stane, sme vedeli rýchlo rodičov kontaktovať.
To, čo uvádzate v príspevku, hodnotím ako zlyhanie trénera. Tréner, učiteľ, vychovávateľ je stále na takejto akcii zodpovedný za to čo sa na nej deje, rieši vzniknuté problémy a má za zverené deti zodpovednosť. Dôležitá je ale zodpovednosť a dôvera medzi rodičom a tým, kto sa o ich deti stará.

Takto nejako by to malo v skutočnosti vyzerať, ako píše brontosaurus. V prípade, žeby sa niečo stalo, v momente ako osoba (úmyselne nepíšem pedagóg, lebo tréner ním môže byť aj nemusí) prevezme dieťa či už na výlet, exkurziu, súťaž a pod. prechádza na ňu úplná zodpovednosť za toto dieťa. Takže odvolávať sa na to, že dieťa nemalo pri sebe telefónne čísla alebo iný kontakt na rodičov je slabý argument (a ak by sa náhodou niečo stalo, tak by mal dosť veľký problém). No a o tom, že nemalo dieťa pas, tak to svedčí o tom, že organizačne tento človek úplne zlyhal. Áno, aj rodičia sú určitým spôsobom zodpovední, ale on si mal po prevzatí dieťaťa skontrolovať všetko, aby bol pripravený na cestu a všetko zabezpečiť tak, aby nenastal problém (to bola jeho povinnosť). Ak dieťa absolvuje výlet v rámci školy, ktorá ho organizuje, tak by mali byť dodržané min. podmienky Vyhlášky č. 320/2008 Z.z. o základne škole a s inými súvisiacimi predpismi (ako bolo spomenuté). Škola by mala mať toto ošetrené aj vo svojich interných dokumentoch, kde by mali mať stanovené podmienky organizácie školských výletov, exkurzií, súťaží a pod.

Dobrá téma o obrovskej zodpovednosti finančne podhodnoteného a spoločensky nedoceneného pedagóga.
Spomína si ešte niekto na tragickú udalosť, kedy prišli 4 deti o život pri nastupovaní na vlak v Trnave? Išlo o jednodňový výlet, deti z BA, ôsmaci, deviataci?
Rovnako tragická smrť asi spred desiatich rokov jedného dieťaťa z výbornej BA školy?
Výlety. Tisíc očí nestačí jednému človeku pri takýchto akciách.
Obdivujem pedagógov. Tá obrovská zodpovednosť za žiakov. Náročné povolanie.

Dobrá téma o obrovskej zodpovednosti finančne podhodnoteného a spoločensky nedoceneného pedagóga.
Spomína si ešte niekto na tragickú udalosť, kedy prišli 4 deti o život pri nastupovaní na vlak v Trnave? Išlo o jednodňový výlet, deti z BA, ôsmaci, deviataci?
Rovnako tragická smrť asi spred desiatich rokov jedného dieťaťa z výbornej BA školy?
Výlety. Tisíc očí nestačí jednému človeku pri takýchto akciách.
Obdivujem pedagógov. Tá obrovská zodpovednosť za žiakov. Náročné povolanie.

Nikto nespochybňuje finančné podhodnotenie a nedocenenie pedagógov, naopak s týmto tvrdením určite viacerí súhlasíme. Ide však o priamu prípravu a organizáciu výletov, zodpovednosť pedagóga je skutočne veľmi veľká a dnešné deti sú vo veľkej miere dosť nezvládnuteľné. A práve preto si myslím, že samotná príprava a organizácia takýchto akcií si vyžaduje prvoradú pozornosť zo strany pedagóga, aby sa vyhol nepríjemnostiam (aspoň po tej formálnej stránke, zvlášť ak cestuje do zahraničia). Čo sa týka už bezpečnosti zdravia a žiakov, to už je vždy riziko každého jedného dozoru, ktorý absolvuje s deťmi tieto akcie a je na zváženie, do akej miery je zodpovedný, ak dieťa neposlúchne jeho pokyny (každý prípad je individuálny). Ale prístup trénera k dieťaťu a k rodičom spôsobom, ako uviedla zadávateľka témy je skutočne neprofesionálny. Zodpovednosť za bezpečnosť a zdravie dieťaťa je jedná vec a zodpovednosť za prípravu a organizovanie výletu je druhá vec. Úzko spolu súvisia samozrejme, ale ak rodič niečo opomenie, je trošku zvláštne, že takýto pedagóg prenáša vinu na dieťa (že nemá kontakt na rodičov, pas a pod.). Neviem do akej miery boli o tomto výlete informovaní rodičia, aké mali pokyny, aby dieťaťu zabezpečili všetko čo potrebuje, aby na nič nezabudli, to by malo byť tiež súčasťou pokynov, ktoré rodič mal dostať a dať si pozor pri príprave svojho dieťaťa na výlet, aby mal tie základné veci, ktoré sa od neho vyžadujú. Môžeme tu viesť siahodlhé diskusie o tom,kto pochybil, každopádne chyba sa stala na oboch stranách, ale keby si tréner skontroloval pred odchodom všetko tak, ako mal, nemohlo sa stať, že dieťa vycestuje bez pasu. Sám si komplikoval potom celý pobyt a kto za to mohol? Ďalšia vec bol kontakt na rodičov. V dnešnom svete mobilov by nemal byť problém, ale rodičia sa spoliehali na to, že pri vyplnení prihlášky tieto údaje budú slúžiť práve tomu, kto tieto deti na výlet berie. Tak kto bol zase zodpovedný, že tento kontakt nemal pri sebe. Rodič? Dieťa? Nemusíme sa baviť myslím o tom, do akej miery kto je zodpovedný. Či už je to rodič alebo pedagóg, ide o naše deti a ak niekto niečo organizuje, tak by to malo byť v takej spolupráci, aby dieťa nebolo nijako ohrozené. O správaní detí nemusíme hovoriť, to je kapitola sama o sebe, ale pedagóg, dozor, alebo ten, kto berie deti na akúkoľvek akciu mimo školy by si mal byť dostatočne vedomý, čo to obnáša a podľa toho sa aj zariadiť. Pretože práve pedagóg ak sa niečo stane je prvý, ktorý je napadnutý. No a práve preto by sa mal chrániť tým, že bude mať všetko potrebné zabezpečené, pretože ak sa už rieši problém, tak sa hľadajú chyby aj tam, kde by nikto nepredpokladal a povedal by možno, to je banalita. A z tej banality sa potom rozvinie základ pochybenia a začne sa kolotoč obvinení. Ja tiež obdivujem pedagógov, ich zodpovednosť a profesiu, ktorú vykonávajú. Majú to stále ťažšie. Ale buďme úprimní, koľkí z nich často narobia vrásky nám rodičom, deťom a nedokáže si s tým obyčajný človek poradiť, často ani sama škola nie? Ten kto zažil bezmocnosť z toho, že dieťaťu je naozaj ukrivdené, bolo to aj potvrdené a každý mávol len rukou nad tým, že o tom probléme vie, ale nemá možnosti to zmeniť, ten by mohol o tomto probléme rozprávať. Tak zostaňme pri zadaní témy a konkrétnej odpovede na konkrétnu otázku a diskusiu o učiteľoch, deťoch a rodičoch môžeme rozoberať v témach, ktoré tu už tiež boli založené.

dakujem za odpovede,zoznam s vecmi ktoré sme mali mat so sebou,sme mali,no nadalej sme s trenerom v roztžke a svoju vinu si neuznal,je to človek ktorý si chybu nikdy neprizná a nadalej si myslí že sme my urobili chybu,ked sme ten pas zabudli dať dietatu,že jemu sa to počas dvadsať ročnej praxe nestalo adt adt,ešte uvediem,že pri prvom telefonickom vytknutí problému sa mu manželka ospravedlnila,a ja ked som prišiel po dieta k autobusu som to ani nechcel riešiť,po prvé pred všetkými-to vôbec,a ani som nechcel zdržiavať ostatných našou debatou,ale on čakal asi všeobecné daľšie ospravedlnenie pred všetkými a pri odovzdávaní diplomu pred autobusom,večer v zime začal vykrikovať aký bol s nami veľký problém,čo beriem ako neprofesionálne, lebo sme si to mali vyriešiť inokedy sami dvaja,no a ja na to že citujem dobrý den ale stačilo nám zavolať a pas by som priniesol,no a to bol asi hlavný problém jeho ega,že som sa tam nezačal ospravedlnovať,ale som si dovolil také niečo povedať,pritom problém a ospravedlnenie sme prebrali už telefonom,a tiež som mu povedal že pardona ale môže sa stať že sme to zabudli,ale on namiesto toho aby si z toho zobral aj ponaučenie a nabudúce si pasy kontroloval neustále sa s nami aj mailami aj osobne háda,nemá to zmysle, napr. malý ide do školy prírody a učiteľka 6 týždnov predtým si od nám pýta kopie zdravotných preukazov,to je iný prístup,teraz zvažujeme že naozaj malého dáme do iného klubu,pretože ak sa niečo stane,nemusíme byť o tom hned upovedomený a aj to skončí iba na hádke kto je vinný-on nie,a proste ak sa nedá s niekým komunikovať a prípadne ho upozorniť na nejaké detaily a veci ktoré ked berie naše dieťa na výlet turnaj a pod,tak mu proste neveríme, že v krízovej situácii správne zareguje a to je najpodstatnejšie,mali sme na škole aj úraz,malý spadol,v družine preskakovali pníčky a sa smykol, rozbil si tak ústa,že mal 11 stehov na štyroch miestach a aj ked sme to vôbec nejako neriešili, že chyba skoly,tak si myslím že vychovávateľka ich mala dôraznejšie prinútiť aby to nerobili,lebo vraj ich upozornila a neposluchli, ale dobre stalo sa,a aj z tejto situácie vieme že sa proste niečo môže stať a ani neviete kedy,prevencia tomu predísť je najlepšie.s pozdravom