Skúšobná doba je obdobie v ktorom si zamestnávateľ "vyskúša" zamestnanca a naopak zamestnanec má možnosť vyskúšať si, či mu dohodnutá práca vyhovuje. Počas skúšobnej doby môže tak zamestnávateľ ako i zamestnanec písomne skončiť pracovný pomer z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu (viď § 72). Výnimkou sú zamestnankyne, ktoré sú tehotné, majú dieťa vo veku do 9 mesiacov vrátane, alebo dojčia dieťa. S takýmito zamestnankyňami môže v skúšobnej dobe zamestnávateľ skončiť pracovný pomer len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a s náležitým písomným odôvodnením.

Po uplynutí skúšobnej doby nie je možné ukončiť pracovný pomer "len tak", ale len v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce, viď § 59 a nasledujúce.

Skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť v prípadoch podľa § 53 ods. 1 (uzatvorenie pracovnej zmluvy so žiakom strednej odbornej školy alebo so žiakom odborného učilišťa ktorý sa pripravoval na povolanie pre príslušného zamestnávateľa).

Dohoda na skúšobnej dobe

Skúšobná doba sa môže (ale nemusí) dohodnúť písomne v pracovnej zmluve. Skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť až po vzniku pracovného pomeru. V prípade, že sa pracovná zmluva dohodne v písomnej podobe až po začatí pracovného pomeru, nie je možné v takejto pracovnej zmluve dohodnúť sa na skúšobnej dobe, respektíve takáto dohoda je neplatná (tu platí všeobecné odporúčanie písomne uzatvoriť pracovnú zmluvu ešte pred prvým dňom dohodnutého nástupu do práce, respektíve najneskôr v deň dohodnutého nástupu do práce).

V pracovnej zmluve je možné dohodnúť sa i na neuplatnení skúšobnej doby. Ak sa skúšobná doba vôbec nedohodne v pracovnej zmluve, nie je možné ju uplatňovať ani zo strany zamestnanca ani zo strany zamestnávateľa.

Dĺžka skúšobnej doby

Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom v pracovnej zmluve dohodne na skúšobnej dobe, súčasťou tejto dohody je obvykle aj dohoda na dĺžke skúšobnej doby (ak sa v pracovnej zmluve dohodne skúšobná doba ale neuvedie sa jej konkrétna dĺžka, platia doby uvedené v § 45 Zákonníka práce).

Zákonník práce umožňuje dohodu na skúšobnej dobe maximálne v trvaní troch mesiacov.

Výnimka č.1:

Skúšobná doba sa môže dohodnúť maximálne v trvaní šesť mesiacov v prípade:

vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu,
vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca.


...inými slovami, platí to v prípade vedúcich zamestnancov na prvej alebo druhej úrovni riadenia (organizačnej štruktúry) zamestnávateľa.

Výnimka č.2:

V kolektívnej zmluve sa môže dohodnúť, že štandardná skúšobná doba (tri alebo šesť mesiacov) sa môže v pracovnej zmluve dohodnúť so zamestnancom v trvaní až šesť mesiacov, v prípade vedúcich zamestnancov na prvej alebo druhej úrovni riadenia až deväť mesiacov.

Treba zdôrazniť, že takto predĺžená skúšobná doba je možná len ak sa to dohodne v kolektívnej zmluve s predstaviteľmi odborovej organizácie a súčasne ak s predĺženou skúšobnou dobou súhlasí zamestnanec pri dojednaní pracovnej zmluvy.

V kolektívnej zmluve je možné dohodnúť sa naopak i na kratšej skúšobnej dobe - napríklad maximálne jeden mesiac pre "bežných" zamestnancov a maximálne tri mesiace pre vedúcich zamestnancov.

Kedy je možné predĺženie skúšobnej doby

V prípade prekážok v práci na strane zamestnanca (viď § 136 až 141, napríklad výkon verejnej funkcie, plnenie občianskej povinnosti, iný úkon vo všeobecnom záujme, povinná lekárska prehliadka, účasť na ďalšom vzdelávaní, práceneschopnosť, ošetrovanie člena rodiny, návšteva lekára, materská a rodičovská dovolenka, narodenie dieťaťa, úmrtie rodinného príslušníka, svadba, účasť na štrajku...) sa skúšobná doba automaticky predlžuje o trvanie týchto prekážok v práci.

V kolektívnej zmluve možno dohodnúť, že skúšobná doba sa nepredlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca.

Naopak v kolektívnej zmluve je možné dohodnúť ďalšie objektívne dôvody, o ktoré sa predlžuje skúšobná doba vrátane času prekážok v práci na strane zamestnávateľa (§ 142). Napríklad je možné dohodnúť, že skúšobná doba sa predlžuje o dobu trvania prestojov z dôvodu porúch na strojovom zariadení, nedostatku vstupných surovín, nepriaznivého počasia a podobne.

Príklad

V spoločnosti ABC sa v kolektívnej zmluve upraví, že trvanie skúšobnej doby je v súlade s § 45 ods. 1 Zákonníka práce s týmito výnimkami:
- v prípade vedúcich zamestnancov na prvom stupni riadenia môže byť skúšobná doba dohodnutá v pracovnej zmluve v trvaní až 9 mesiacov,
- v prípade vedúcich zamestnancov na druhom stupni riadenia môže byť skúšobná doba dohodnutá v pracovnej zmluve v trvaní až 8 mesiacov,
- skúšobná doba sa nebude predlžovať o prekážky v práci na strane zamestnanca,
- skúšobná doba sa bude predlžovať o prekážky v práci na strane zamestnávateľa a to v prípade ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z dôvodu nepriaznivého počasia.

Skúšobná doba pri pracovnom pomere na určitú dobu

Pri prvom pracovnom pomere na určitú dobu platia všetky ustanovenia o skúšobnej dobe tak, ako pri pracovnom pomere na dobu neurčitú. Pri opätovne uzatvorenom pracovnom pomere na dobu určitú už nie je možné dohodnúť, respektíve uplatniť skúšobnú dobu.

Príklad

Pani Ivana sa zamestná na dobu určitú na čas od 1.10.2011 do 31.3.2012. V pracovnej zmluve sa dohodne na skúšobnej dobe v trvaní troch mesiacov. Skúšobná doba trvá od 1.10.2011 do 31.12.2011.

Po skončení pracovnej zmluvy k 31.3.2012 zamestnávateľ ponúkne pani Ivane novú pracovnú zmluvu na dobu určitú na obdobie od 1.4.2012 do 31.12.2012. V tejto pracovnej zmluve už nie je možné dojednať skúšobnú dobu ani si ju "automaticky" uplatniť.