Jozef Mihál
09.04.12,14:02
Ak zamestnávateľ neplatne skončil pracovný pomer a zamestnanec trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával

Ak súd rozhodne, že zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí.

Výnimka

Súd môže rozhodnúť, že zamestnávateľ neplatne skončil pracovný pomer a súčasne môže rozhodnúť, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. V takom prípade pracovný pomer končí.


Zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť náhradu mzdy

Ak súd rozhodne, že zamestnávateľ neplatne skončil pracovný pomer, tak zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku za obdobie:

- odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní,
- do dňa, odkedy mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci,
- alebo do dňa, kedy ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru (viď výnimka vyššie).

Náhrada mzdy je pritom obmedzená časom deväť mesiacov. Najvyššia suma náhrady v uvedených prípadoch je teda možná vo výške deväťmesačného priemerného zárobku zamestnanca.


Ak zamestnávateľ neplatne skončil pracovný pomer a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával

Ak súd rozhodne, že zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak

a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,
b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

V takýchto prípadoch má zamestnanec nárok na náhradu mzdy v sume svojho dvojmesačného priemerného zárobku.