Zamestnanec i zamestnávateľ môže v dvojmesačnej lehote uplatniť na súde aj neplatnosť skončenia pracovného pomeru dohodou (§ 60).


Nárok zamestnanca

Pri neplatnej dohode o skončení pracovného pomeru sa postupuje pri posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej zamestnancovi zamestnávateľom (§ 79).

Ak súd rozhodne o neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí.

Výnimka

Súd môže rozhodnúť o neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou a súčasne môže rozhodnúť, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. V takom prípade pracovný pomer končí.

Náhrada mzdy patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku za obdobie:

- odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní,
- do dňa, odkedy mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci,
- alebo do dňa, kedy ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru (viď výnimka vyššie).

Náhrada mzdy je pritom obmedzená časom deväť mesiacov. Najvyššia suma náhrady v uvedených prípadoch je teda možná vo výške deväťmesačného priemerného zárobku zamestnanca.

Ak súd rozhodne o neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že netrvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, respektíve neoznámi zamestnávateľovi nič, pracovný pomer sa končí ku dňu, ku ktorému by uplynula výpovedná doba pri skončení pracovného pomeru výpoveďou. Zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho dvojmesačného priemerného zárobku.


Nárok zamestnávateľa

Ak súd rozhodne o neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou, zamestnávateľ si v žiadnom prípade nemôže uplatňovať nárok na náhradu škody pre neplatnosť dohody.