Jozef Mihál
10.04.12,08:58
Od 1.9.2011 sa zaviedla novinka v Zákonníku práce a to možnosť dohody zamestnávateľa a zamestnanca na tzv. "konkurenčnej doložke". Podstatou je ochrana záujmov zamestnávateľa pred neželaným zneužitím jeho know-how u konkurencie.

Dôležité je, že ide o možnosť, nie povinnosť dohody. Zamestnávateľ nemôže nútiť zamestnanca, aby s "konkurenčnou doložkou" súhlasil. V tom je rozdiel oproti § 83, kedy má zamestnávateľ právo vyžadovať od zamestnanca, aby sa zdržal zárobkovej činnosti, ktorá má konkurenčný charakter počas trvania zamestnania.

Na druhej strane takýto záujem zamestnávateľa by sa mal prejaviť už v okamihu dohody o pracovnej zmluve v procese prijímania nového zamestnanca a ak potenciálny nový zamestnanec nesúhlasí s takýmto dojednaním, jednoducho pracovnú zmluvu neuzavrie.

Ak sa medzi zamestnávateľom a zamestnancom uzavrie "konkurenčná doložka" neznamená to, že po skončení zamestnania sa bývalý zamestnanec po dohodnutú dobu vôbec nesmie zamestnať. Zamestnať sa môže ale len takým spôsobom, aby nešlo o vykonávanie činnosti majúcej konkurenčný charakter voči bývalému zamestnávateľovi.


Dohoda o obmedzení zárobkovej činnosti ako súčasť pracovnej zmluvy

Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu v pracovnej zmluve dohodnúť, že zamestnanec po skončení pracovného pomeru nebude po určitú dobu, najdlhšie jeden rok, vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. Takýto závazok, respektíve dohoda, musí byť súčasťou pracovnej zmluvy, inak je neplatný.

Súčasťou pracovnej zmluvy by v takom prípade malo byť:

- čo najpresnejšie vymedzenie činností, ktoré majú k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter,
- stanovenie doby, počas ktorej sa zamestnanec zaviaže nevykonávať zárobkovú činnosť konkurenčného charakteru. Táto doba nesmie byť stanovená dlhšie, ako na jeden rok.
- výška náhrady ktorú poskytne zamestnávateľ zamestnancovi po skončení pracovného pomeru počas plnenia záväzku nevykonávať zárobkovú činnosť konkurenčného charakteru,
- prípadne aj výška náhrady, ktorú je zamestnanec povinný zaplatiť zamestnávateľovi pri porušení záväzku.


Kedy je možné uzavrieť dohodu o obmedzení zárobkovej činnosti

Dohoda sa môže uzavrieť len pred začiatkom pracovného pomeru, respektíve vo forme dodatku k pracovnej zmluve počas trvania pracovného pomeru. Dohodu nie je možné uzatvoriť až po skončení pracovného pomeru.

Dohodu nie je možné uzatvoriť medzi akýmkoľvek zamestnancom a zamestnávateľom. Podľa § 83a ods. 2 tak možno urobiť len vtedy, ak zamestnanec v priebehu trvania pracovného pomeru má možnosť nadobudnúť informácie alebo znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné a ich využitie by mohlo privodiť zamestnávateľovi podstatnú ujmu.

Príkladom sú pracovné pozície vo výskume, v IT spoločnostiach, v právnickych firmách, v spoločnostiach zaoberajúcich sa obchodom a podobne.

Naopak "konkurenčnú doložku" nie je možné uzatvoriť so zamestnancom na pracovnej pozícií nevyžadujúcej žiadne špecifické znalosti, respektíve na ktorej zamestnanec nezískava žiadne špecifické informácie. Príkladom sú pracovné pozície v stavebníctve, poľnohospodárstve, maloobchode, väčšine bežných služieb poskytovaných obyvateľom atď. Aj tu však je možné rozlišovať pracovné pozície a v prípade vedúcich zamestnancov, riadiacich pracovníkov je možné podľa okolností zvážiť zmysel "konkurenčnej doložky".


Súd môže "konkurenčnú doložku" obmedziť alebo zrušiť

Dohoda o obmedzení zárobkovej činnosti po skončení zamestnania môže reálne poškodzovať záujmy zamestnanca a obmedzovať jeho ústavné právo na prácu. Preto má zamestnanec právo obrátiť sa na súd. Súd môže rozhodnúť o obmedzení (zúžení), respektíve úplnom zrušení "konkurenčnej doložky" vtedy, ak podľa rozhodnutia súdu je dohodnuté obmedzenie zárobkovej činnosti väčšie, ako to vyžaduje potrebná miera ochrany zamestnávateľa.


Nárok zamestnanca na primeranú náhradu pri plnení záväzku

Pri uzavretí "konkurenčnej doložky" má po skončení pracovného pomeru zamestnanec právo na primeranú peňažnú náhradu počas doby plnenia záväzku nevykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter.

Podľa § 83a ods. 4 výška tejto peňažnej náhrady musí byť najmenej 50 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca za každý mesiac plnenia záväzku. Splatnosť tejto náhrady je vo výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, a to za predchádzajúce mesačné obdobie (po dohode zamestnanca a zamestnávateľa sa splatnosť náhrady môže určiť inak).


Nárok zamestnávateľa na náhradu pri porušení záväzku zo strany zamestnanca

Zamestnávateľ a zamestnanec môžu ako súčasť "konkurenčnej doložky" v pracovnej zmluve uzavrieť dohodu, podľa ktorej ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru počas dohodnutej doby poruší svoj záväzok nevykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, musí zaplatiť zamestnávateľovi primeranú peňažnú náhradu.

Suma peňažnej náhrady nesmie presiahnuť celkovú sumu peňažnej náhrady zamestnávateľa dohodnutej podľa § 83a ods. 4.

Suma peňažnej náhrady sa primerane zníži, ak zamestnanec splnil svoj záväzok sčasti. Zaplatením peňažnej náhrady záväzok zamestnanca zanikne.


Vypovedanie "konkurenčnej doložky"

Ak zamestnávateľ so zamestnancom v pracovnej zmluve dohodnú "konkurenčnú doložku", zamestnávateľ môže jednostranne od tejto dohody odstúpiť len počas trvania pracovného pomeru zamestnanca. V takom prípade záväzok zaniká prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo odstúpenie doručené zamestnancovi, najneskôr však posledným dňom trvania pracovného pomeru.

Zamestnanec môže dohodu o "konkurenčnej doložke" jednostranne vypovedať len po skončení pracovného pomeru. A to vtedy, ak mu zamestnávateľ nevyplatil peňažnú náhradu do 15 dní od uplynutia jej splatnosti. Záväzok zaniká dňom, v ktorom bola výpoveď doručená zamestnávateľovi.

Odstúpenie zamestnávateľa od dohody, aj vypovedanie dohody zo strany zamestnanca musia byť písomné, inak sú neplatné.


Kolektívna zmluva

V kolektívnej zmluve je možné vymedziť:

- vymedziť okruh zamestnancov, s ktorými možno dohodnúť "konkurenčnú doložku",
- dobu trvania obmedzenia zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru,
- minimálnu mieru primeranej peňažnej náhrady podľa § 83a ods. 4,
- obmedzenie najvyššej sumy peňažnej náhrady podľa § 83a ods. 5.


Príklad

Spoločnosť ABC je IT spoločnosť zaoberajúca sa vývojom antivírového software. Spoločnosť uzavrie pracovnú zmluvu s novým zamestnancom, pánom Ivanom. Pretože pán Ivan bude pôsobiť ako vývojový pracovník a pri svojej práci sa dostane k dôležitým informáciám a vedomostiam týkajúcich sa predmetu činnosti spoločnosti, súčasťou pracovnej zmluvy bude aj dohoda podľa § 83a Zákonníka práce o obmedzení zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru. Súčasťou dohody bude:

1. Činnosť, ktorá má k predmetu činnosti spoločnosti ABC konkurenčný charakter sa určuje ako: "vývoj antivírového software".
2. Doba, počas ktorej sa pán Ivan zaväzuje nevykonávať zárobkovú činnosť konkurenčného charakteru sa stanovuje na jeden rok od skončenia pracovného pomeru v spoločnosti ABC.
3. Výška náhrady ktorú poskytne spoločnosť ABC pánovi Ivanovi počas trvania záväzku podľa bodu 2. sa stanovuje na 60% jeho priemerného mesačného zárobku za každý mesiac trvania záväzku.
4. V prípade porušenia záväzku je pán Ivan povinný zaplatiť spoločnosti ABC náhradu vo výške stanovenej v bode 3. za každý mesiac porušenia záväzku odo dňa porušenia záväzku do posledného dňa doby stanovenej podľa bodu 2.

Ak v budúcnosti pán Ivan skončí pracovný pomer v spoločnosti ABC, môže sa zamestnať napríklad v inej IT spoločnosti, avšak nie v spoločnosti, ktorej predmetom činnosti je vývoj antivírového software.
majar
28.06.22,07:16
Dobrý deň, chcela by som sa spýtať na Váš názor.
So zamestnancom sa v PZ dohodlo obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru. Zamestnanec skončil PP k 31.3.2022 a otázku mám k výpočtu peňažnej náhrady a použitia priemerného hodinového zárobku pre jej výpočet.

Ktorý priemerný hodinový zárobok sa mal použiť pre výpočet peňažnej náhrady? Podľa môjho názoru ten, ktorý platil k dátumu skončenia pracovného pomeru, tzn. k 31.3.2022 (priemer počítaný z 4Q/2021 používaný v 1Q/2022). Nový priemerný hodinový zárobok na 2Q/2022 sa počítal k 01.04.2022 a vtedy už zamestnanec nebol v pracovnom pomere a preto pre tohto zamestnanca nebol dôvod počítať nový priemerný hodinový zárobok, aj keď v 1Q/2022 mal vyplatenú mzdu, aj odpracoval viac ako 21 dní.

Priemerný hodinový zárobok sa podľa môjho názoru všeobecne počíta pre pracovnoprávne účely v období, kedy tento vzťah trvá (je uzatvorený) a nie po skončení. Ak sa niečo vypláca resp. dopláca po skončení pracovnoprávneho vzťahu a vychádza sa z priemerného zárobku, použije sa posledný platný priemerný zárobok, tzn. priemer, ktorý bol platný k dátumu skončenia PP.

Vopred ďakujem za odpoveď
Iveta Matlovičová
29.06.22,12:30
Dobrý deň, chcela by som sa spýtať na Váš názor.
So zamestnancom sa v PZ dohodlo obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru. Zamestnanec skončil PP k 31.3.2022 a otázku mám k výpočtu peňažnej náhrady a použitia priemerného hodinového zárobku pre jej výpočet.

Ktorý priemerný hodinový zárobok sa mal použiť pre výpočet peňažnej náhrady? Podľa môjho názoru ten, ktorý platil k dátumu skončenia pracovného pomeru, tzn. k 31.3.2022 (priemer počítaný z 4Q/2021 používaný v 1Q/2022). Nový priemerný hodinový zárobok na 2Q/2022 sa počítal k 01.04.2022 a vtedy už zamestnanec nebol v pracovnom pomere a preto pre tohto zamestnanca nebol dôvod počítať nový priemerný hodinový zárobok, aj keď v 1Q/2022 mal vyplatenú mzdu, aj odpracoval viac ako 21 dní.

Priemerný hodinový zárobok sa podľa môjho názoru všeobecne počíta pre pracovnoprávne účely v období, kedy tento vzťah trvá (je uzatvorený) a nie po skončení. Ak sa niečo vypláca resp. dopláca po skončení pracovnoprávneho vzťahu a vychádza sa z priemerného zárobku, použije sa posledný platný priemerný zárobok, tzn. priemer, ktorý bol platný k dátumu skončenia PP.

Vopred ďakujem za odpoveď

použije sa PHZ platný k dátumu skončenia pracovného pomeru, t.j. platný k 31.3.2022