Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal medzi koncom jednej a začiatkom druhej zmeny minimálny odpočinok v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín. Inými slovami, od konca jednej pracovnej zmeny do začiatku druhej pracovnej zmeny musí byť časový odstup najmenej 12 hodín. Tu treba pripomenúť, že podľa § 96 ods. 2 sa za pracovný čas považuje aj čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce ale prácu nevykonáva (neaktívna časť pracovnej pohotovosti na pracovisku).

Mladistvý zamestnanec musí mať minimálny odpočinok aspoň 14 hodín v priebehu 24 hodín (v prípade mladistvých zamestnancov výnimky nie sú možné).

Povinnosť zamestnávateľa rozvrhnúť pracovný čas tak, aby mal zamestnanec zákonom stanovený minimálny odpočinok sa týka rozvrhnutia pracovného času bez zohľadnenia prípadnej práce nadčas.


Výnimky

Nepretržitý denný odpočinok možno skrátiť až na 8 hodín zamestnancovi staršiemu ako 18 rokov:

- v nepretržitých prevádzkach,
- pri turnusovej práci,
- pri naliehavých poľnohospodárskych prácach
- pri naliehavých opravárskych prácach,
- ak ide o odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život alebo zdravie zamestnancov,
- pri mimoriadnych udalostiach.

Ak zamestnávateľ takto skráti minimálny odpočinok je povinný dodatočne poskytnúť zamestnancovi do 30 dní rovnocenný nepretržitý náhradný odpočinok.

V prípade, ak sa zamestnanec vráti z pracovnej cesty po 24. hodine (po polnoci), tak sa mu poskytne čas na nevyhnutný odpočinok od skončenia pracovnej cesty do nástupu do práce v rozsahu osem hodín, a ak tento čas spadá do pracovného času zamestnanca, aj náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.