Jozef Mihál
13.04.12,11:23
Zamestnávateľ má právo v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadiť zamestnancovi aby sa mimo rozvrhu pracovných zmien a nad svoj určený týždenný pracovný čas zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy. V takýchto prípadoch hovoríme o tzv. pracovnej pohotovosti. Pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť najviac v rozsahu osem hodín v týždni a najviac v rozsahu 100 hodín v kalendárnom roku.

Zamestnávateľ sa môže so zamestnávateľom dohodnúť na pracovnej pohotovosti aj nad rozsah ôsmich hodín v týždni a 100 hodín za kalendárny rok - keďže tu je nutná dohoda, zamestnanec musí s vyšším rozsahom pracovnej pohotovosti súhlasiť. V kolektívnej zmluve možno dohodnúť obmedzenie rozsahu pracovnej pohotovosti, ktorú možno so zamestnancom dohodnúť.


Výnimky

Podľa § 164 ods. 3 pracovná pohotovosť sa nemôže nariadiť a môže sa len dohodnúť s:

- tehotnými ženami,
- ženami alebo mužmi trvale sa starajúcimi o dieťa mladšie ako tri roky,
-osamelými ženami alebo osamelými mužmi, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov.

Podľa § 174 ods. 1 zamestnávateľ nesmie nariadiť ani dohodnúť pracovnú pohotovosť s mladistvými zamestnancami.


Rozdelenie pracovnej pohotovosti

Podľa toho, na akom mieste sa zdržiava zamestnanec počas pracovnej pohotovosti, sa pracovná pohotovosť rozdeľuje na:

- pracovnú pohotovosť na pracovisku,
- pracovnú pohotovosť mimo pracoviska.


Neaktívna časť pracovnej pohotovosti

Ak počas pracovnej pohotovosti zamestnanec nepracuje a je len pripravený na výkon práce, hovoríme o tzv."neaktívnej časti" pracovnej pohotovosti.


Neaktívna časť pracovnej pohotovosti na pracovisku

Neaktívna časť pracovnej pohotovosti, počas ktorej sa zamestnanec zdržiava na pracovisku, sa považuje za pracovný čas. Tu si je potrebné uvedomiť:

- podľa § 85 ods. 9 priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca na pracovisku a práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín,
- podľa § 85a ods. 1 pracovný čas zamestnanca môže byť viac ako 48 hodín týždenne v priemere za rozhodné obdobie najviac štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich, len v prípade, ak ide o zdravotníckeho zamestnanca podľa osobitného predpisu a ak zamestnanec s takým rozsahom pracovného času súhlasí a rozsah týždenného pracovného času neprekročí 56 hodín v priemere.

Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa zákona o minimálnej mzde (počas roka 2012 je to suma 1,88 eur). Podľa § 119 ods. 3 základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.

Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na poskytnutí náhradného voľna za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, patrí zamestnancovi mzda podľa prvej vety a za hodinu tejto pracovnej pohotovosti hodina náhradného voľna; za čas čerpania náhradného voľna zamestnancovi mzda nepatrí.


Neaktívna časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska

Neaktívna časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska sa nezapočítava do pracovného času.

Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa zákona o minimálnej mzde (počas roka 2012 je to 20% z 1,88 eur, čo je 0,376 eur).


Aktívna časť pracovnej pohotovosti

Ak počas pracovnej pohotovosti zamestnanec vykonáva prácu, hovoríme o tzv. "aktívnej časti" pracovnej pohotovosti. Tá sa považuje za prácu nadčas - a započítava sa do pracovného času.


Príklad

Zamestnávateľ na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadi zamestnancovi aby sa po skončení svojej pracovnej zmeny ešte 2 hodiny zdržiaval na pracovisku a mal pracovnú pohotovosť. Zamestnanec má podľa pracovnej zmluvy ustanovený týždenný pracovný čas 40 hodín a je odmeňovaný mesačnou mzdou vo výške 800 €. Za pracovnú pohotovosť patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy - teda pomerná časť z mesačnej mzdy 800 €, pripadajúca na 2 hodiny.

V danom prípade by sa pomerná časť základnej zložky mzdy vypočítala nasledovne:

2 x (800 € / 173,81 ...priemerný počet hodín pracovného času na mesiac) = 2 x 4,6027 = 9,2054 €

Poznámka: Presný spôsob výpočtu pomernej časti mzdy môže byť upravený vo mzdových podmienkach, dohodnutých v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve.

Príklad

Zamestnávateľ na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadi zamestnancovi aby sa po skončení svojej pracovnej zmeny každý deň ešte hodinu zdržiaval na pracovisku a mal pracovnú pohotovosť. Zamestnanec je odmeňovaný hodinovou mzdou vo výške 3 €/hodina. Za pracovnú pohotovosť patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy - teda za každú hodinu pracovnej pohotovosti na pracovisku suma 3 €.

Príklad

Zamestnávateľ na zabezpečenie nevyhnutných úloh dohodne so zamestnancom na pracovnej pohotovosti na pracovisku. Zamestnanec je odmeňovaný podľa dosiahnutého výkonu. Pri stanovení mzdy za pracovnú pohotovosť na pracovisku nevieme určiť pomernú časť základnej zložky mzdy a preto v súlade s § 96 ods. 3 prvá veta patrí zamestnancovi mzda najmenej vo výške minimálnej mzdy - v roku 2012 najmenej 1,88 € za hodinu - zamestnanec sa však so zamestnávateľom môžuu dohodnúť i na vyššej sume.

Príklad

Zamestnávateľ nariadi v pondelok zamestnancovi z vážnych prevádzkových dôvodov po skončení riadnej pracovnej zmeny pracovnú pohotovosť na pracovisku v rozsahu 8 hodín. Zamestnanec je odmeňovaný hodinovou mzdou 2,50 € za hodinu. Za pracovnú pohotovosť na pracovisku dostane zamestnanec mzdu vo výške 8 x 2,50 € = 20 €.

Zamestnávateľ sa so zamestnancom dohodnú, že za 8 hodín pracovnej pohotovosti na pracovisku bude zamestnanec čerpať nasledujúci deň - v utorok - náhradné voľno (tj. nepríde vôbec do práce). Za týchto 8 hodín náhradného voľna zamestnanec nemá nárok na mzdu - za utorok nedostane mzdu.