Jozef Mihál
17.04.12,08:09
Dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom kalendárnom roku, sa kráti len z dôvodov, ktoré vznikli v tom roku (viď § 109 ods. 7).
Krátenie dovolenky za kalendárny rok a pomernej časti dovolenky za kalendárny rok
Zamestnancovi, ktorý má nárok na dovolenku za kalendárny rok alebo pomernú časť dovolenky za kalendárny rok (§ 101), pretože odpracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, môže (ale nemusí) zamestnávateľ dovolenku krátiť ak nepracoval z dôvodu:
- výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu,
- čerpania rodičovskej dovolenky (§ 166 ods. 2 = "štandardná" rodičovská dovolenka po skončení materskej dovolenky),
- dôležitých osobných prekážok v práci, podľa § 141 ods. 1 a ods. 3 písm. c).
Dôležité osobné prekážky v práci, ktoré sa zohľadňujú ako neodpracované dni na účel krátenia dovolenky, sú:
- dočasná pracovná neschopnosť pre chorobu alebo úraz, okrem obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá,
- karanténa, ošetrovanie chorého člena rodiny, starostlivosť o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca,
- iné bližšie nešpecifikované pracovné voľno na žiadosť zamestnanca s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy.
Podľa § 109 ods. 2 sa dovolenka zamestnancovi nekráti za obdobie:
- dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá,
- materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 (= rodičovská dovolenka poskytnutá mužovi od narodenia dieťaťa v rozsahu materskej dovolenky, ak sa stará o narodené dieťa).
Dovolenka sa kráti nasledovne:
- za prvých 100 neodpracovaných dní o jednu dvanástinu,
- za každých ďalších 21 dní o jednu dvanástinu.
Z uvedeného vyplýva, že ak má zamestnanec právo na dovolenku za kalendárny rok alebo na jej pomernú časť podľa § 101, nárok na dovolenku sa mu nekráti, ak neodpracoval menej ako 100 dní. Ku kráteniu dochádza len ak neodpracoval 100 a viac dní.
Pozor, podľa § 109 ods. 4 pri krátení dovolenky sa musí zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa trval počas celého kalendárneho roka, poskytnúť dovolenka aspoň v dĺžke jedného týždňa, mladistvému zamestnancovi v dĺžke dvoch týždňov.
Pri krátení dovolenky za neodpracované dni si treba uvedomiť, že ak počet odpracovaných dní zamestnanca v kalendárnom roku klesne pod 60, dovolenku nekrátime, ale dovolenku určíme podľa § 105 ako dovolenku za odpracované dni.
Príklad
Zamestnanec je zamestnaný u zamestnávateľa po celý rok 2012. Má nárok na dovolenku v trvaní 5 týždňov (25 pracovných dní). Počas roka 2012 však neodpracuje z dôvodu práceneschopnosti a ošetrovania člena rodiny spolu 146 pracovných dní. Odpracuje 113 dní.
Za prvých 100 neodpracovaných dní sa dovolenka kráti o jednu dvanástinu a za zostávajúcich 46 neodpracovaných dní (= 2 x 21 + 4) o ďalšie dve dvanástiny - spolu sa dovolenka kráti o tri dvanástiny.
Zamestnancovi zostane nárok na dovolenku vo výške 9/12-tin celoročného nároku, teda 18,75 dňa.
Príklad
Zamestnanec nastúpil do zamestnania k 1.2.2012 a zamestnanie trvalo až do konca roka 2012. Keby pracoval celý rok, mal by nárok na dovolenku v trvaní 5 týždňov (25 pracovných dní).
Kvôli práceneschopnosti vymeškal 125 dní. Celkovo odpracoval 106 dní.
Keďže odpracoval 106 dní - viac ako 60 - avšak pracovný pomer netrval nepretržite celý rok, nemá nárok na celých 5 týždňov (25 pracovných dní) dovolenky, ale podľa § 101 len na pomernú časť dovolenky, podľa § 102 je to 11/12-tin dovolenky za celý rok.
Pretože počas roka 2012 neodpracoval z dôvodu práceneschopnosti 125 dní, v súlade s § 109 ods.1 sa mu dovolenka kráti a to za prvých 100 neodpracovaných dní o jednu dvanástinu a za ďalších 21 dní (z 25 zostávajúcich) o ďalšiu dvanástinu. Spolu sa dovolenka kráti o dve dvanástiny.
Po zohľadnení všetkých skutočností má zamestnanec nárok na dovolenku vo výške 9/12-tin celoročného nároku, v jeho prípade teda 9/12-tin z 25 dní = 18,75 dňa.
Krátenie dovolenky pri absencií
Ak zamestnanec bez ospravedlnenia vymešká pracovnú zmenu (pracovný deň), môže mu zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú.
Krátenie dovolenky pri výkone trestu
Ak zamestnanec nepracoval pre výkon trestu odňatia slobody, tak sa mu dovolenka kráti za každých 21 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu. Rovnako sa kráti dovolenka za výkon väzby, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený alebo ak bol zamestnanec spod obžaloby oslobodený, prípadne ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný alebo že mu bola udelená milosť, alebo že trestný čin bol amnestovaný.
Krátenie dovolenky za odpracované dni
V prípade zamestnanca, ktorý v kalendárnom roku odpracoval menej ako 60 dní, sa dovolenka nekráti ale v súlade s § 105 sa mu určí dovolenka za odpracované dni - teda má nárok na dovolenku v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.
V takýchto prípadoch sa dovolenka za odpracované dni kráti len za prípadné absencie.
Krátenie dodatkovej dovolenky
Dodatkovú dovolenku možno krátiť iba za prípadné absencie.
Krátenie dovolenky za kalendárny rok a pomernej časti dovolenky za kalendárny rok
Zamestnancovi, ktorý má nárok na dovolenku za kalendárny rok alebo pomernú časť dovolenky za kalendárny rok (§ 101), pretože odpracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, môže (ale nemusí) zamestnávateľ dovolenku krátiť ak nepracoval z dôvodu:
- výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu,
- čerpania rodičovskej dovolenky (§ 166 ods. 2 = "štandardná" rodičovská dovolenka po skončení materskej dovolenky),
- dôležitých osobných prekážok v práci, podľa § 141 ods. 1 a ods. 3 písm. c).
Dôležité osobné prekážky v práci, ktoré sa zohľadňujú ako neodpracované dni na účel krátenia dovolenky, sú:
- dočasná pracovná neschopnosť pre chorobu alebo úraz, okrem obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá,
- karanténa, ošetrovanie chorého člena rodiny, starostlivosť o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca,
- iné bližšie nešpecifikované pracovné voľno na žiadosť zamestnanca s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy.
Podľa § 109 ods. 2 sa dovolenka zamestnancovi nekráti za obdobie:
- dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá,
- materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 (= rodičovská dovolenka poskytnutá mužovi od narodenia dieťaťa v rozsahu materskej dovolenky, ak sa stará o narodené dieťa).
Dovolenka sa kráti nasledovne:
- za prvých 100 neodpracovaných dní o jednu dvanástinu,
- za každých ďalších 21 dní o jednu dvanástinu.
Z uvedeného vyplýva, že ak má zamestnanec právo na dovolenku za kalendárny rok alebo na jej pomernú časť podľa § 101, nárok na dovolenku sa mu nekráti, ak neodpracoval menej ako 100 dní. Ku kráteniu dochádza len ak neodpracoval 100 a viac dní.
Pozor, podľa § 109 ods. 4 pri krátení dovolenky sa musí zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa trval počas celého kalendárneho roka, poskytnúť dovolenka aspoň v dĺžke jedného týždňa, mladistvému zamestnancovi v dĺžke dvoch týždňov.
Pri krátení dovolenky za neodpracované dni si treba uvedomiť, že ak počet odpracovaných dní zamestnanca v kalendárnom roku klesne pod 60, dovolenku nekrátime, ale dovolenku určíme podľa § 105 ako dovolenku za odpracované dni.
Príklad
Zamestnanec je zamestnaný u zamestnávateľa po celý rok 2012. Má nárok na dovolenku v trvaní 5 týždňov (25 pracovných dní). Počas roka 2012 však neodpracuje z dôvodu práceneschopnosti a ošetrovania člena rodiny spolu 146 pracovných dní. Odpracuje 113 dní.
Za prvých 100 neodpracovaných dní sa dovolenka kráti o jednu dvanástinu a za zostávajúcich 46 neodpracovaných dní (= 2 x 21 + 4) o ďalšie dve dvanástiny - spolu sa dovolenka kráti o tri dvanástiny.
Zamestnancovi zostane nárok na dovolenku vo výške 9/12-tin celoročného nároku, teda 18,75 dňa.
Príklad
Zamestnanec nastúpil do zamestnania k 1.2.2012 a zamestnanie trvalo až do konca roka 2012. Keby pracoval celý rok, mal by nárok na dovolenku v trvaní 5 týždňov (25 pracovných dní).
Kvôli práceneschopnosti vymeškal 125 dní. Celkovo odpracoval 106 dní.
Keďže odpracoval 106 dní - viac ako 60 - avšak pracovný pomer netrval nepretržite celý rok, nemá nárok na celých 5 týždňov (25 pracovných dní) dovolenky, ale podľa § 101 len na pomernú časť dovolenky, podľa § 102 je to 11/12-tin dovolenky za celý rok.
Pretože počas roka 2012 neodpracoval z dôvodu práceneschopnosti 125 dní, v súlade s § 109 ods.1 sa mu dovolenka kráti a to za prvých 100 neodpracovaných dní o jednu dvanástinu a za ďalších 21 dní (z 25 zostávajúcich) o ďalšiu dvanástinu. Spolu sa dovolenka kráti o dve dvanástiny.
Po zohľadnení všetkých skutočností má zamestnanec nárok na dovolenku vo výške 9/12-tin celoročného nároku, v jeho prípade teda 9/12-tin z 25 dní = 18,75 dňa.
Krátenie dovolenky pri absencií
Ak zamestnanec bez ospravedlnenia vymešká pracovnú zmenu (pracovný deň), môže mu zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú.
Krátenie dovolenky pri výkone trestu
Ak zamestnanec nepracoval pre výkon trestu odňatia slobody, tak sa mu dovolenka kráti za každých 21 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu. Rovnako sa kráti dovolenka za výkon väzby, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený alebo ak bol zamestnanec spod obžaloby oslobodený, prípadne ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný alebo že mu bola udelená milosť, alebo že trestný čin bol amnestovaný.
Krátenie dovolenky za odpracované dni
V prípade zamestnanca, ktorý v kalendárnom roku odpracoval menej ako 60 dní, sa dovolenka nekráti ale v súlade s § 105 sa mu určí dovolenka za odpracované dni - teda má nárok na dovolenku v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.
V takýchto prípadoch sa dovolenka za odpracované dni kráti len za prípadné absencie.
Krátenie dodatkovej dovolenky
Dodatkovú dovolenku možno krátiť iba za prípadné absencie.
eva6459
23.11.15,11:00
Počítajú sa na účely krátenia dovolenky z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti do počtu zameškaných pracovných dní aj dni sviatkov, ktoré pripadli na inak pracovný deň?
certik
08.12.15,07:38
Dobrý deň, poprosím o radu:
Zamestnankyňa nastúpila do pracovného pomeru 01.03.2015 na dobu neurčitú. Od 10.4.2015 do 01.09.2015 bola práce neschopná. Prácu začala vykonávať znovu 02.09.2015. Koľko dní má nárok na dovolenku pri ročnom nároku 25 dní. Prípadne či sa jej bude dovolenka nejako krátiť... Ďakujem
Zamestnankyňa nastúpila do pracovného pomeru 01.03.2015 na dobu neurčitú. Od 10.4.2015 do 01.09.2015 bola práce neschopná. Prácu začala vykonávať znovu 02.09.2015. Koľko dní má nárok na dovolenku pri ročnom nároku 25 dní. Prípadne či sa jej bude dovolenka nejako krátiť... Ďakujem
Jana Motyčková
08.12.15,09:26
Robí pondelok-piatok? Zrejme odrobí 60 dní, t.j . nárok 25/12x10 = 21 sa kráti za prvých 100 neodpracovaných dní o 1/12 celoročného nároku, za každých ďalších 21 dní o ďalšiu dvanástinu. Ak som dobre spočítala neodpracované dni, tak ich je 103. T.j. nárok sa kráti ešte o 2 dni. Spolu nárok 19 dní.
kajanakaja
29.02.16,08:02
Dobrý deň p. Motyčková, poprosím radu.
Zamestnanec - otec bol podľa Zákonníka práce na rodičovskej dovolenke, podľa Sociálnej poisťovne poberal materské. Čo sa týka výpočtu dovolenky, správam sa akoby bol na rodičovskej, či materskej :) vopred ďakujem pekne.
Zamestnanec - otec bol podľa Zákonníka práce na rodičovskej dovolenke, podľa Sociálnej poisťovne poberal materské. Čo sa týka výpočtu dovolenky, správam sa akoby bol na rodičovskej, či materskej :) vopred ďakujem pekne.
Jana Motyčková
29.02.16,09:41
Tu treba rozlišovať, či mu bola poskytnutá rodičovská dovolenka podľa §166 ods. 1 alebo § 166 ods. 2.
Pri RD podľa §166 ods.1 sa dovolenka nekráti, pri ods. 2 sa kráti.
Podľa § 166 ods. 1 má otec nárok na RD v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa v rozsahu 34 (37,63) týždňov od narodenia dieťaťa. Ak bola RD poskytnutá takto, dovolenka sa nekráti. Ak ale RD bola poskytnutá neskôr, t.j. na prehĺbenie starostlivosti o dieťa - podľa § 166 ods. 2, dovolenka sa kráti.
Pri RD podľa §166 ods.1 sa dovolenka nekráti, pri ods. 2 sa kráti.
Podľa § 166 ods. 1 má otec nárok na RD v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa v rozsahu 34 (37,63) týždňov od narodenia dieťaťa. Ak bola RD poskytnutá takto, dovolenka sa nekráti. Ak ale RD bola poskytnutá neskôr, t.j. na prehĺbenie starostlivosti o dieťa - podľa § 166 ods. 2, dovolenka sa kráti.
ADB
16.03.16,07:56
Dobrý deň,
prosila by som o radu:
Zamestnanec odpracoval v roku 2016 7 dni nasledne do 15.3.2016 PN, od 1.2.2016 vo výpovednej lehote, koniec PP 31.3.2016
Ma zamestnanec nárok na dovolenku za 2016?
Dakujem.
prosila by som o radu:
Zamestnanec odpracoval v roku 2016 7 dni nasledne do 15.3.2016 PN, od 1.2.2016 vo výpovednej lehote, koniec PP 31.3.2016
Ma zamestnanec nárok na dovolenku za 2016?
Dakujem.
Jana Motyčková
16.03.16,09:24
Ak bude mať odpracovaných (vrátane čerpanej dovolenky a sviatkov) do 31.3 aspoň 21 dní, tak má nárok na 1/12 celoročného nároku.
ADB
17.03.16,10:19
Naozaj sa za odpracovane dni pocita aj dovolenka? Bez cerpanej dovolenky 21 dni nebude, ale s dovolenkou mi to vychadza presne 21 dni.
Dakujem.
Dakujem.
Mila123
17.03.16,10:42
Naozaj sa za odpracovane dni pocita aj dovolenka? Bez cerpanej dovolenky 21 dni nebude, ale s dovolenkou mi to vychadza presne 21 dni.
Dakujem.
áno aj D
Dakujem.
áno aj D
JajaFabša
18.03.16,07:03
Zamestnanec má ešte dovolenku z minulého roku, vznikol mu nárok aj tento rok. Ak bude mať absenciu v tomto roku, môže sa mu krátiť len tohtoročná dovolenka, alebo mu možno krátiť aj z minuloročnej?
Jana Motyčková
18.03.16,07:58
§ 109 ods.7 :"Dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom kalendárnom roku, sa kráti len z dôvodov, ktoré vznikli v tom roku."
JajaFabša
18.03.16,10:26
Tiež zastávam tento názor, ale náš právnik nie.
Vďaka za odpoveď
Vďaka za odpoveď
Jana Motyčková
18.03.16,13:45
Ono to nebol názor, iba citácia. To len tak mimochodom ....
zhv
08.07.16,08:48
Dobrý deň, zamestnanec požiadal o neplatené voľno v roku 2015 do 31.07.2016. Teraz požiadal o rozviazanie prac.pomeru dohodou k 31.07.2016.
Nárok na dovolenku určíme podľa §105 ZP.Čiže v roku 2016 neodpracoval ani 1 deň,takže nemá nárok na dovolenku za rok 2016. Dovolenku za rok 2015 mu preplatíme.
Nárok na dovolenku určíme podľa §105 ZP.Čiže v roku 2016 neodpracoval ani 1 deň,takže nemá nárok na dovolenku za rok 2016. Dovolenku za rok 2015 mu preplatíme.
Jana Motyčková
08.07.16,16:44
Áno .
zhv
02.08.16,11:09
Dobrý deň, zamestnanec požiadal o neplatené voľno v roku 2015 do 31.07.2016. Teraz požiadal o rozviazanie prac.pomeru dohodou k 31.07.2016.
Nárok na dovolenku určíme podľa §105 ZP.Čiže v roku 2016 neodpracoval ani 1 deň,takže nemá nárok na dovolenku za rok 2016. Dovolenku za rok 2015 mu preplatíme.
Dobrý deň, aké odvody Zp,SP budú platené z tejto nevyčerpanej preplatenej dovolenky za rok 2015??)dakujem
Nárok na dovolenku určíme podľa §105 ZP.Čiže v roku 2016 neodpracoval ani 1 deň,takže nemá nárok na dovolenku za rok 2016. Dovolenku za rok 2015 mu preplatíme.
Dobrý deň, aké odvody Zp,SP budú platené z tejto nevyčerpanej preplatenej dovolenky za rok 2015??)dakujem
Jana Motyčková
03.08.16,05:44
V SP je to príjem po skončení poistenia, a teda príjem sa rozpočíta na poslednú dobu poistenia (v r.2015), poistné sa platí do všetkých fondov. V ZP treba dať 2N K 30.7.2016, 2 K 31.7.2016 (t.j. bude pre ZP 1 deň prihlásený ako zamestnanec), poistné do ZP sa platí "normálne", príjem uvediete v Príjem pre uplatnenie OP, počet dní vo výkaze 1.
elesta
08.12.16,07:39
Dobrý deň, poprosím o radu. Zamestnanec mal od 1.8.15 neplatené voľno do 31.8.16, od 1.9.16 nastúpil do práce. Budem mu dovolenku krátiť, alebo mu dám pomernú časť dovolenky za odpracované dni? Je zamestnaný od 2008 na dobu neurčitú.
Podľa môjho názoru krátiť.
Ďakujem
Podľa môjho názoru krátiť.
Ďakujem
Jana Motyčková
08.12.16,13:16
Pracovný pomer trval celý rok, bude mať odpracovaných aspoň 60 dní, čiže má nárok na dovolenku za kalendárny rok, ktorá sa bude krátiť za prvých 100 neodpracovaných dní o 1/12 a za každých ďalších 21 dní o ďalšiu dvanástinu.
Beulka
13.12.16,09:46
Počítajú sa na účely krátenia dovolenky z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti do počtu zameškaných pracovných dní aj dni sviatkov, ktoré pripadli na inak pracovný deň?
Vo viacerých príbuzných témach ohľadom krátenia dovolenky sa spomína v komentároch niektorých členov Porady, že na účely krátenia dovolenky z dôvodu dlhodobej PN sa do počtu zameškaných pracovných dní počítajú aj sviatky, ktoré pripadli na inak pracovný deň. V § 109 sa hovorí o pracovných dňoch, ako to má správne byť ?
Vo viacerých príbuzných témach ohľadom krátenia dovolenky sa spomína v komentároch niektorých členov Porady, že na účely krátenia dovolenky z dôvodu dlhodobej PN sa do počtu zameškaných pracovných dní počítajú aj sviatky, ktoré pripadli na inak pracovný deň. V § 109 sa hovorí o pracovných dňoch, ako to má správne byť ?
Jana Motyčková
13.12.16,15:03
Počas PN nepracoval v ten deň kôli PN nie kôli sviatku, t.j. nepracoval podľa § 109 ods.1 písm. d).
Z opačnej strany §144a ako výkon práce je považovaná doba "počas ktorej zamestnanec nepracuje preto, že je sviatok, za ktorý mu patrí náhrada mzdy alebo za ktorý sa mu jeho mesačná mzda nekráti,"
Čiže na jednej strane je to uvedené v dobách, ktoré sa považujú za neodpracované, na druhej strane nie je to uvedené v dobách, ktoré sa považujú za výkon práce, a teda jednoznačne za tieto dni sa nárok na dovolenku kráti..
Z opačnej strany §144a ako výkon práce je považovaná doba "počas ktorej zamestnanec nepracuje preto, že je sviatok, za ktorý mu patrí náhrada mzdy alebo za ktorý sa mu jeho mesačná mzda nekráti,"
Čiže na jednej strane je to uvedené v dobách, ktoré sa považujú za neodpracované, na druhej strane nie je to uvedené v dobách, ktoré sa považujú za výkon práce, a teda jednoznačne za tieto dni sa nárok na dovolenku kráti..
Beulka
14.12.16,06:28
Ďakujem veľmi pekne pani Motyčková !
Mila123
04.01.17,15:52
Dobrý večer,
zamestnankyňa bola 19 rokov (nepomýlila som sa) na MD a RD, spolu vychovala 10 detí. Posledné dieťa malo 15.11.2016 tri roky, nastúpila do zamestnania a súčasne začala čerpať riadnu dovolenku. Mzdárky jej prepočítali nárok na dovolenku v dĺžke 80 dní. Mne sa to zdá primálo, pretože ak uvažujem k jednej riadnej MD na jedno dieťa jej vychádza iba 8 dní čo je málinko, ale aby som si bola istá, že je to v poriadku, že napr. si zamestnankyňa nečerpala dovolenku medzi materskými a pod. preto moja otázka znie:
môže zamestnanec po takej dlhej dobe žiadať zamestnávateľa o výpočet, prepočet, resp. rekapituláciu nároku a čerpanie riadnej dovolenky spätne 19 rokov?
ďakujem
zamestnankyňa bola 19 rokov (nepomýlila som sa) na MD a RD, spolu vychovala 10 detí. Posledné dieťa malo 15.11.2016 tri roky, nastúpila do zamestnania a súčasne začala čerpať riadnu dovolenku. Mzdárky jej prepočítali nárok na dovolenku v dĺžke 80 dní. Mne sa to zdá primálo, pretože ak uvažujem k jednej riadnej MD na jedno dieťa jej vychádza iba 8 dní čo je málinko, ale aby som si bola istá, že je to v poriadku, že napr. si zamestnankyňa nečerpala dovolenku medzi materskými a pod. preto moja otázka znie:
môže zamestnanec po takej dlhej dobe žiadať zamestnávateľa o výpočet, prepočet, resp. rekapituláciu nároku a čerpanie riadnej dovolenky spätne 19 rokov?
ďakujem
Mila123
09.01.17,08:31
Dobrý večer,
zamestnankyňa bola 19 rokov (nepomýlila som sa) na MD a RD, spolu vychovala 10 detí. Posledné dieťa malo 15.11.2016 tri roky, nastúpila do zamestnania a súčasne začala čerpať riadnu dovolenku. Mzdárky jej prepočítali nárok na dovolenku v dĺžke 80 dní. Mne sa to zdá primálo, pretože ak uvažujem k jednej riadnej MD na jedno dieťa jej vychádza iba 8 dní čo je málinko, ale aby som si bola istá, že je to v poriadku, že napr. si zamestnankyňa nečerpala dovolenku medzi materskými a pod. preto moja otázka znie:
môže zamestnanec po takej dlhej dobe žiadať zamestnávateľa o výpočet, prepočet, resp. rekapituláciu nároku a čerpanie riadnej dovolenky spätne 19 rokov?
ďakujem
Prepáčte, poprosím odpoveď (neviem si rady)
zamestnankyňa bola 19 rokov (nepomýlila som sa) na MD a RD, spolu vychovala 10 detí. Posledné dieťa malo 15.11.2016 tri roky, nastúpila do zamestnania a súčasne začala čerpať riadnu dovolenku. Mzdárky jej prepočítali nárok na dovolenku v dĺžke 80 dní. Mne sa to zdá primálo, pretože ak uvažujem k jednej riadnej MD na jedno dieťa jej vychádza iba 8 dní čo je málinko, ale aby som si bola istá, že je to v poriadku, že napr. si zamestnankyňa nečerpala dovolenku medzi materskými a pod. preto moja otázka znie:
môže zamestnanec po takej dlhej dobe žiadať zamestnávateľa o výpočet, prepočet, resp. rekapituláciu nároku a čerpanie riadnej dovolenky spätne 19 rokov?
ďakujem
Prepáčte, poprosím odpoveď (neviem si rady)
Jana Motyčková
09.01.17,09:31
Áno, môže. Nárok na dovolenku neprepadá počas materskej a rodičovskej dovolenky. Nie je to ohraničené nejakým obdobím.
Myslím, že v niektorom období bolo možné nevyčerpanú dovolenku preplatiť, možno došlo aj k nejakému preplateniu dovolenky, to už ale teraz spätne neviem isto.
Myslím, že v niektorom období bolo možné nevyčerpanú dovolenku preplatiť, možno došlo aj k nejakému preplateniu dovolenky, to už ale teraz spätne neviem isto.
Orsz
08.02.17,09:20
Dobrý deň, mám prosbu ohľadom zamestnankyne, ktorá bola od augusta 2016 do 27.januára 2017 na PN, a od 28.1.2017 nastúpila na MD - tú bude mať do 22.9.2017, a od 23.9.2017 nastúpi na RD. Do nároku na dovolenku v r. 2017 sa aj MD považuje za výkon práce podľa §144a ods.1 písm.e) ? Ak odrátam dni PN a RD, čo je cca 90 dní aj so sviatkami, na r. 2017 vychádza, že bude mať plný nárok na dovolenku, t.j. 25 dní, ktorú si bude môcť vyčerpať po nástupe z RD? Počítam to správne? Ďakujem.
Jana Motyčková
08.02.17,09:37
Materská dovolenka je považovaná za výkon práce.
Čiže áno, neodpracovaných bude cca 90 dní, krátenie nároku na dovolenku nie je.
Čiže áno, neodpracovaných bude cca 90 dní, krátenie nároku na dovolenku nie je.
Orsz
08.02.17,09:38
Ďakujem :)
Gogova
01.03.17,11:05
Dobrý deň, poprosím o odsúhlasenie výpočtu :
Zamestnankyňa učiteľka sa 1.7.2017 vráti z RD. Čiže v r.2017 od jan. do júna neodpracovala spolu 125 dní.
Dovolenka sa jej bude krátiť o 2 dvanástiny = 45 dní : 12 = 3,75 x 2 = 7,5 dňa.
Nárok na dovolenku od 1.7.2017 bude mať 37,5 dňa.
Plus 10 dní dovolenky z minulých rokov.
Spolu dovolenka = 47,5 dňa.
Idem na to správne prosím? ĎAKUJEM
Zamestnankyňa učiteľka sa 1.7.2017 vráti z RD. Čiže v r.2017 od jan. do júna neodpracovala spolu 125 dní.
Dovolenka sa jej bude krátiť o 2 dvanástiny = 45 dní : 12 = 3,75 x 2 = 7,5 dňa.
Nárok na dovolenku od 1.7.2017 bude mať 37,5 dňa.
Plus 10 dní dovolenky z minulých rokov.
Spolu dovolenka = 47,5 dňa.
Idem na to správne prosím? ĎAKUJEM
Jozef Mihál
01.03.17,11:40
Súhlasím.
Gogova
08.03.17,12:22
Ďakujem :-)
marigy
03.07.17,20:05
Zamestnanec bol od 12.8.2016 dlhodobo práceneschopný do 5.2.2017. Nastúpil po PN do zamestnania a pre zhoršený zdravotný stav je opätovne práceneschopný od 4.5.2017. Po predložení lekárskeho posudku o dlhodobej strate zdravotnej spôsobilosti na výkon doterajšej práce, k 31.7.2017 požiadal o skončenie pracovného pomeru dohodou zo zdravotných dôvodov. Z minulého roka má nevčerpanú dovolenku 22,5 dní a na rok 2017 keby pracoval by mal nárok 17,5 dní do 31.7. Prosím o radu koľko dní máme preplatiť na rok 2017 ak má odpracovaných 57 dní a ostatné PN. Len za odpracované dni, 5 dní dovolenky? Ďakujem.
Jana Motyčková
04.07.17,06:01
Ak bude na PN až do skončenia pracovného pomeru, mne to vychádza, že má odpracovaných (na účely dovolenky) 63 dní. Neodpracovaných z dôvodu PN je 88. Čiže nárok bude na 7/12 celoročného nároku.
marigy
05.07.17,07:48
Áno, ďakujem nepočítali sme mu potvrdenia od lekárov aj tie sa započítavajú do odpracovaných dní, veľmi pekne Vám ďakujem.
Jana Motyčková
06.07.17,07:39
Návšteva lekára sa počíta ako výkon práce na účely nároku na dovolenku.
alena33
28.08.17,09:46
Dobrý deň. Zákonník práce v § 101 hovorí o tom, že za odpracovaný deň pre účely nároku na dovolenku sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Obdobné ustanovenie sa už ale neuvádza v § 109, ktorý hovorí o zameškaných pracovných dňoch pre účely krátenia dovolenky. Ak zamestnanec pol dňa pracoval a pol dňa mal napr. neplatené voľno, § 101 jasne povie, že tento deň sa nezapočítava do odpracovaných dní. Znamená to, že tento deň sa má započítať celý do neodpracovaných dní? Alebo sa takýto deň do neodpracovaných dní môže započítať aj časťou, teda napr. ako 0,5 dňa? Za Váš názor vopred ďakujem.
ErikaDP
30.08.17,07:54
Dobrý deň,
prosim o informáciu: krátenie dovolenky po nastupe po skončení viacročnej rodičovskej dovolenky:
Otázka č.1: krátenie za prvých 100 vymeškaných dní z dôvodu RD sa posudzuje každý rok samostatne ? Krátili sme v roku 2015, keď RD začala za prvých 100 vymeškaných dní o 1/12 a následne za každých 21 dní o ďaľšiu 1/12. Ako krátiť po skončení RD v roku 2017 , ( nastupila do práce od 1.8.2017, predpoklad je že vznikne nárok za rok , lebo odpracuje aspoň 60 dní v roku, máme znovu pre účely krátenia posudzovať nových 100 vymeškaných dní pre RD v roku 2017?
Otázka č. 2: zamestnakyna so skrateným uväzkom ( 4 dňový týždeň, ročný nárok 16 dní dovolenky). Pre účely krátenia dovoelnky máme limit prvých 100 a ďaľších 21 neodpracovaných dní alikôtne prepočítť na skrátený 4 dňový úväzok? :
100 neodpracovaných dní pri plnom 5 dňovom uväzku je u zamestnanyne so skrateným 4 dňovým úväzkom: 100:5x4 = za prvých 80 dní za ktoré sa kráti o 1/12
21 neodpracovaných dní pri plnom 5 dňovom úväzku je u zamestnankyne so skráteným 4 dňovým úväzkom: 21:5x4 = za každých ďaľších 17 smien sa kráti o 1/12
T.j. zamestnakyna v roku 2017 ukončila RD 31.7.2017, z dôvodu RD vymeškala 30 týždňov, to je 120 smien pri 4 dňovom úväzku, kratenie: o 3/12 z 16 dní, t.kj nárok 2017 bude mať po krátení 12 smien
Ďakujem
prosim o informáciu: krátenie dovolenky po nastupe po skončení viacročnej rodičovskej dovolenky:
Otázka č.1: krátenie za prvých 100 vymeškaných dní z dôvodu RD sa posudzuje každý rok samostatne ? Krátili sme v roku 2015, keď RD začala za prvých 100 vymeškaných dní o 1/12 a následne za každých 21 dní o ďaľšiu 1/12. Ako krátiť po skončení RD v roku 2017 , ( nastupila do práce od 1.8.2017, predpoklad je že vznikne nárok za rok , lebo odpracuje aspoň 60 dní v roku, máme znovu pre účely krátenia posudzovať nových 100 vymeškaných dní pre RD v roku 2017?
Otázka č. 2: zamestnakyna so skrateným uväzkom ( 4 dňový týždeň, ročný nárok 16 dní dovolenky). Pre účely krátenia dovoelnky máme limit prvých 100 a ďaľších 21 neodpracovaných dní alikôtne prepočítť na skrátený 4 dňový úväzok? :
100 neodpracovaných dní pri plnom 5 dňovom uväzku je u zamestnanyne so skrateným 4 dňovým úväzkom: 100:5x4 = za prvých 80 dní za ktoré sa kráti o 1/12
21 neodpracovaných dní pri plnom 5 dňovom úväzku je u zamestnankyne so skráteným 4 dňovým úväzkom: 21:5x4 = za každých ďaľších 17 smien sa kráti o 1/12
T.j. zamestnakyna v roku 2017 ukončila RD 31.7.2017, z dôvodu RD vymeškala 30 týždňov, to je 120 smien pri 4 dňovom úväzku, kratenie: o 3/12 z 16 dní, t.kj nárok 2017 bude mať po krátení 12 smien
Ďakujem
Jozef Mihál
02.09.17,18:57
ErikaDP:
1. Áno, každý rok sa pri krátení nároku na dovolenku posudzuje samostatne.
2. Nie, nárok na dovolenku i postup pri krátení nároku na dovolenku nezávisí od výšky úväzku. Pripomínam, že dovolenka sa určuje v týždňoch. Aj v uvedenom prípade, kedy má zamestnankyňa skrátený úväzok tak, že pracuje 4 dni v týždni, sa postupuje tak, že krátenie o 1/12 je za prvých 100 zameškaných pracovných dní, a za každých celých 21 zameškaných pracovných dní o ďalšiu 1/12-tinu.
1. Áno, každý rok sa pri krátení nároku na dovolenku posudzuje samostatne.
2. Nie, nárok na dovolenku i postup pri krátení nároku na dovolenku nezávisí od výšky úväzku. Pripomínam, že dovolenka sa určuje v týždňoch. Aj v uvedenom prípade, kedy má zamestnankyňa skrátený úväzok tak, že pracuje 4 dni v týždni, sa postupuje tak, že krátenie o 1/12 je za prvých 100 zameškaných pracovných dní, a za každých celých 21 zameškaných pracovných dní o ďalšiu 1/12-tinu.
Jozef Mihál
02.09.17,18:59
Dobrý deň. Zákonník práce v § 101 hovorí o tom, že za odpracovaný deň pre účely nároku na dovolenku sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Obdobné ustanovenie sa už ale neuvádza v § 109, ktorý hovorí o zameškaných pracovných dňoch pre účely krátenia dovolenky. Ak zamestnanec pol dňa pracoval a pol dňa mal napr. neplatené voľno, § 101 jasne povie, že tento deň sa nezapočítava do odpracovaných dní. Znamená to, že tento deň sa má započítať celý do neodpracovaných dní? Alebo sa takýto deň do neodpracovaných dní môže započítať aj časťou, teda napr. ako 0,5 dňa? Za Váš názor vopred ďakujem.
Pri § 109 sa postupuje podľa "návodu" danom podľa § 101.
Pri § 109 sa postupuje podľa "návodu" danom podľa § 101.
alena33
03.09.17,17:04
Pri § 109 sa postupuje podľa "návodu" danom podľa § 101.
Ak by som pri § 109 mala postupovať podľa "návodu" danom § 101, tak za neodpracovaný deň by sa považoval len ten deň, ktorého väčšia časť bola neodpracovaná. To by ale znamenalo, že ak zamestnanec pod zmeny pracoval a pol zmeny mal neplatené voľno, tak tento deň sa nezapočíta ani medzi odpracované, ani medzi neodpracované. Pochopila som Vašu odpoveď správne?
Ak by som pri § 109 mala postupovať podľa "návodu" danom § 101, tak za neodpracovaný deň by sa považoval len ten deň, ktorého väčšia časť bola neodpracovaná. To by ale znamenalo, že ak zamestnanec pod zmeny pracoval a pol zmeny mal neplatené voľno, tak tento deň sa nezapočíta ani medzi odpracované, ani medzi neodpracované. Pochopila som Vašu odpoveď správne?
Jana Motyčková
04.09.17,06:48
ErikaDP:
2. Nie, nárok na dovolenku i postup pri krátení nároku na dovolenku nezávisí od výšky úväzku. Pripomínam, že dovolenka sa určuje v týždňoch. Aj v uvedenom prípade, kedy má zamestnankyňa skrátený úväzok tak, že pracuje 4 dni v týždni, sa postupuje tak, že krátenie o 1/12 je za prvých 100 zameškaných pracovných dní, a za každých celých 21 zameškaných pracovných dní o ďalšiu 1/12-tinu.
S týmto nesúhlasím. Treba použiť §144a ods. 4 : "Na zistenie, či sú splnené podmienky vzniku nároku na dovolenku, sa posudzuje zamestnanec, ktorý je zamestnaný po určený týždenný pracovný čas, akoby v kalendárnom týždni pracoval päť pracovných dní, aj keď jeho pracovný čas nie je rozvrhnutý na všetky pracovné dni v týždni. To platí aj na zistenie počtu dní na účely krátenia dovolenky okrem neospravedlnenej neprítomnosti v práci."
Čiže postup, ako uviedla ErikaDP je v princípe správny.
2. Nie, nárok na dovolenku i postup pri krátení nároku na dovolenku nezávisí od výšky úväzku. Pripomínam, že dovolenka sa určuje v týždňoch. Aj v uvedenom prípade, kedy má zamestnankyňa skrátený úväzok tak, že pracuje 4 dni v týždni, sa postupuje tak, že krátenie o 1/12 je za prvých 100 zameškaných pracovných dní, a za každých celých 21 zameškaných pracovných dní o ďalšiu 1/12-tinu.
S týmto nesúhlasím. Treba použiť §144a ods. 4 : "Na zistenie, či sú splnené podmienky vzniku nároku na dovolenku, sa posudzuje zamestnanec, ktorý je zamestnaný po určený týždenný pracovný čas, akoby v kalendárnom týždni pracoval päť pracovných dní, aj keď jeho pracovný čas nie je rozvrhnutý na všetky pracovné dni v týždni. To platí aj na zistenie počtu dní na účely krátenia dovolenky okrem neospravedlnenej neprítomnosti v práci."
Čiže postup, ako uviedla ErikaDP je v princípe správny.
ErikaDP
06.09.17,08:39
ErikaDP:
1. Áno, každý rok sa pri krátení nároku na dovolenku posudzuje samostatne.
2. Nie, nárok na dovolenku i postup pri krátení nároku na dovolenku nezávisí od výšky úväzku. Pripomínam, že dovolenka sa určuje v týždňoch. Aj v uvedenom prípade, kedy má zamestnankyňa skrátený úväzok tak, že pracuje 4 dni v týždni, sa postupuje tak, že krátenie o 1/12 je za prvých 100 zameškaných pracovných dní, a za každých celých 21 zameškaných pracovných dní o ďalšiu 1/12-tinu.
Dobrý deň,
ďakujem pán Mihál za odpoveď a pomoc.
Dovolim si zapolemizovať s odpoveďou číslo 2 : splnenie podmienky odpracovania 100 dní aj u zamestnanca so skráteným úväzkom.
Napríklad ak by zamestnankyňa mala skrátený úväzok napríklad 0,2, t.j . pracuje len jeden deň v týždni. Počas celoročného trvania pracovného pomeru teda odpracuje len 52 smien. Ona nikdy nedosiahne ani odpracovanie 60 smien pre získanie nároku na celoročnú dovolenku, ani nikdy nevymešká 100 smien, lebo toľko ani nemá v roku odpracovať. Z toho mi vyplýva že tie limity pre posudzovanie nárokov sa majú nejakým spôsobom prispôsobiť úväzku zamestnanca, tak ako uvádza pani Motyčková v odpovedi v prispevku 41 .
1. Áno, každý rok sa pri krátení nároku na dovolenku posudzuje samostatne.
2. Nie, nárok na dovolenku i postup pri krátení nároku na dovolenku nezávisí od výšky úväzku. Pripomínam, že dovolenka sa určuje v týždňoch. Aj v uvedenom prípade, kedy má zamestnankyňa skrátený úväzok tak, že pracuje 4 dni v týždni, sa postupuje tak, že krátenie o 1/12 je za prvých 100 zameškaných pracovných dní, a za každých celých 21 zameškaných pracovných dní o ďalšiu 1/12-tinu.
Dobrý deň,
ďakujem pán Mihál za odpoveď a pomoc.
Dovolim si zapolemizovať s odpoveďou číslo 2 : splnenie podmienky odpracovania 100 dní aj u zamestnanca so skráteným úväzkom.
Napríklad ak by zamestnankyňa mala skrátený úväzok napríklad 0,2, t.j . pracuje len jeden deň v týždni. Počas celoročného trvania pracovného pomeru teda odpracuje len 52 smien. Ona nikdy nedosiahne ani odpracovanie 60 smien pre získanie nároku na celoročnú dovolenku, ani nikdy nevymešká 100 smien, lebo toľko ani nemá v roku odpracovať. Z toho mi vyplýva že tie limity pre posudzovanie nárokov sa majú nejakým spôsobom prispôsobiť úväzku zamestnanca, tak ako uvádza pani Motyčková v odpovedi v prispevku 41 .
ErikaDP
06.09.17,08:47
S týmto nesúhlasím. Treba použiť §144a ods. 4 : "Na zistenie, či sú splnené podmienky vzniku nároku na dovolenku, sa posudzuje zamestnanec, ktorý je zamestnaný po určený týždenný pracovný čas, akoby v kalendárnom týždni pracoval päť pracovných dní, aj keď jeho pracovný čas nie je rozvrhnutý na všetky pracovné dni v týždni. To platí aj na zistenie počtu dní na účely krátenia dovolenky okrem neospravedlnenej neprítomnosti v práci."
Čiže postup, ako uviedla ErikaDP je v princípe správny.
Ďakujem pani Motyčková za odpoveď a za pomoc s prepočtom limitov nárokov na dovolenku pri skratenom týždennom uväzku (4 smenový týždeň)
ten §144 a ods 4 je napísaný tak nejako že ho neviem aplikovať na samotný konkrétny prepočet limitov dní na vznik nárokov, ale pochopila som že rieši tento problém.
ErikaDP
Čiže postup, ako uviedla ErikaDP je v princípe správny.
Ďakujem pani Motyčková za odpoveď a za pomoc s prepočtom limitov nárokov na dovolenku pri skratenom týždennom uväzku (4 smenový týždeň)
ten §144 a ods 4 je napísaný tak nejako že ho neviem aplikovať na samotný konkrétny prepočet limitov dní na vznik nárokov, ale pochopila som že rieši tento problém.
ErikaDP
eva6459
08.01.18,12:39
Zamestnanec pracuje v nepretržitej prevádzke v pracovných zmenách po 11,25 hod. podľa rozpisu zmien. Z dôvodu pracovnej neschopnosti od 4 - 12/2017 mu budeme krátiť dovolenku. Do počtu "zameškaných pracovných dní" sa započítavajú dní, kedy mal naplánovanú zmenu alebo klasické pracovné dni?
Jana Motyčková
08.01.18,18:25
Viď §144a ods. 4:
Na zistenie, či sú splnené podmienky vzniku nároku na dovolenku, sa posudzuje zamestnanec, ktorý je zamestnaný po určený týždenný pracovný čas, akoby v kalendárnom týždni pracoval päť pracovných dní, aj keď jeho pracovný čas nie je rozvrhnutý na všetky pracovné dni v týždni. To platí aj na zistenie počtu dní na účely krátenia dovolenky okrem neospravedlnenej neprítomnosti v práci.
Na zistenie, či sú splnené podmienky vzniku nároku na dovolenku, sa posudzuje zamestnanec, ktorý je zamestnaný po určený týždenný pracovný čas, akoby v kalendárnom týždni pracoval päť pracovných dní, aj keď jeho pracovný čas nie je rozvrhnutý na všetky pracovné dni v týždni. To platí aj na zistenie počtu dní na účely krátenia dovolenky okrem neospravedlnenej neprítomnosti v práci.
Jarka
09.05.18,10:27
Chcela by som len potvrdiť, či uvažujem správne.
Zamestnankyňa nastúpila po ukončení rodičovskej dovolenky 1.5.2018 do práce, nie som si istá či sa je bude krátiť dovolenka za rok 2018 z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Vychádza mi že by sa krátiť nemala lebo rodičovská dovolenka bola kratšie ako 100 odpracovaných dní,nie som si tým však istá a nechcem jej zle vypočítať nárok na dovolenku,za predpokladu , že bude pracovať do konca roku.Ďakujem za radu.
Zamestnankyňa nastúpila po ukončení rodičovskej dovolenky 1.5.2018 do práce, nie som si istá či sa je bude krátiť dovolenka za rok 2018 z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Vychádza mi že by sa krátiť nemala lebo rodičovská dovolenka bola kratšie ako 100 odpracovaných dní,nie som si tým však istá a nechcem jej zle vypočítať nárok na dovolenku,za predpokladu , že bude pracovať do konca roku.Ďakujem za radu.
Jana Motyčková
09.05.18,11:49
Ak nebude mať do konca roka ďalšie "neodpracované dni" (napr. PN, OČR, neplatené voľno), tak sa nárok neznižuje.
Mila123
16.04.19,06:54
Dobrý deň, zamestnankyna nastúpi po RD 01.06.2019(dieťa má 4 roky- RD sa predlžovala vzhladom na zdravotný stav dieťaťa).
Nárok na dovolenku sa kráti o 1/12?
Nárok na dovolenku sa kráti o 1/12?
Iveta Matlovičová
16.04.19,07:10
do konca maja 2019 zameskala z dovodu RD 109 dni, ak bude robit do konca roka 2019 rocny narok sa jej bude kratit o jednu dvanastinu
certik
23.05.19,06:27
Ak mi zamestnanec nenastúpil dva dni do práce a ani nemá na tieto dni žiadne ospravedlnenie, môžem mu dať na tieto dni absenciu a následne na to mu krátiť dovolenku za každý deň absencie? Keďže je v ZP napísané, že môžem o jeden až dva dni krátiť dovolenku za každú neospravedlnenú zameškanú zmenu, môžem mu za tieto dva dni krátiť dovolenku o 4 dni? Bude to v poriadku? Ďakujem
Jana Motyčková
23.05.19,12:50
O tom, či ide o neospravedlnené zameškanie práce, rozhoduje zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Ak u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov nepôsobia, zamestnávateľ môže konať samostatne.
Po splnení predchádzajúcej podmienky (prerokovanie), ak zamestnávateľ rozhodne o tom, že to bola absencia, môže krátiť dovolenku o 1 deň za každú zameškanú zmenu. Krátenie o 2 dni za každú zameškanú zmenu síce zákon umožňuje, ale podľa súdnych rozhodnutí, by mal byť k tomu vnútorný predpis, ktorý hovorí, za akých podmienok je krátená dovolenka o 1 deň a kedy o 2 dni (s vnútorným predpisom by mali byť zamestnanci oboznámení).
Po splnení predchádzajúcej podmienky (prerokovanie), ak zamestnávateľ rozhodne o tom, že to bola absencia, môže krátiť dovolenku o 1 deň za každú zameškanú zmenu. Krátenie o 2 dni za každú zameškanú zmenu síce zákon umožňuje, ale podľa súdnych rozhodnutí, by mal byť k tomu vnútorný predpis, ktorý hovorí, za akých podmienok je krátená dovolenka o 1 deň a kedy o 2 dni (s vnútorným predpisom by mali byť zamestnanci oboznámení).
obecbracovce
28.11.19,21:04
Zamestnankyňa (ktorá u nás pracuje cca od roku 2000) dňa 2.1.2019 nastúpila na PN , ktorú ukončí najskôr k 31.12.2019. Po ukončení PN chce čerpať dovolenku.
Viem, že dovolenka sa kráti za prvých 100 pracovných dní 1/12 a potom za každých 21 pracovných dní 1/12 .
Keďže podľa mňa zamestnankyňa v roku 2019 neodpracovala potrebných 60 dní, takže za rok 2019 nemá nárok na žiadnu dovolenku – teda jej ani nič nebudeme krátiť.
Z roku 2018 jej však ostala nevyčerpaná dovolenka 10 dní. Po návrate do práce môže čerpať tých 10 dní starej dovolenky, alebo tieto budeme krátiť?
Viem, že dovolenka sa kráti za prvých 100 pracovných dní 1/12 a potom za každých 21 pracovných dní 1/12 .
Keďže podľa mňa zamestnankyňa v roku 2019 neodpracovala potrebných 60 dní, takže za rok 2019 nemá nárok na žiadnu dovolenku – teda jej ani nič nebudeme krátiť.
Z roku 2018 jej však ostala nevyčerpaná dovolenka 10 dní. Po návrate do práce môže čerpať tých 10 dní starej dovolenky, alebo tieto budeme krátiť?
Jana Motyčková
29.11.19,20:15
Dovolenku za príslušný rok môžete krátiť len z dôvodov, ktoré v danom roku vznikli. Čiže nárok na dovolenku za rok 2019 nevznikol. Dovolenku z roku 2018 nemáte prečo krátiť, zostatok dovolenky z roku 2018 jej dáte čerpať po skončení PN.
Rebeka77
23.12.19,11:50
Zamestnankyňa bola práceneschopná od 15.03.2018 do 29.05.2019.
Zostatok dovolenky z roku 2018 bol 2 dni.
Po ukončení PN čerpala 4 dni dovolenky, po ktorej nastúpila na ďalšiu PN a trvá dodnes.
Vzniká jej nárok na dovolenku za rok 2019, keď neodpracovala ani 21 dní, navyše bude mať prečerpanú dovolenku v počte 2 dni?
Je môj názor správny? Ďakujem.
Zostatok dovolenky z roku 2018 bol 2 dni.
Po ukončení PN čerpala 4 dni dovolenky, po ktorej nastúpila na ďalšiu PN a trvá dodnes.
Vzniká jej nárok na dovolenku za rok 2019, keď neodpracovala ani 21 dní, navyše bude mať prečerpanú dovolenku v počte 2 dni?
Je môj názor správny? Ďakujem.
Jana Motyčková
27.12.19,09:29
Nárok na dovolenku za rok 2019 jej nevznikol, keďže nemá odpracovaných 21 dní. Ak nemala zvyšný nárok z roku 2017 a zostatok z r. 2018 bol len 2 dni, tak má prečerpanú dovolenku 2 dni.
Mila123
30.04.20,05:33
Dobrý deň,
1. otázka: kráti sa dovolenka v súvislosti s § 142 ods. 3 a 250b ods. 6? Myslím, že nie, opravte ma ak sa mýlim.
2. otázka: pedagogický zamestnanec nastúpil do prace 04.02.2020. Pracovný pomer bol na dobu určitú do 30.04.2020.
V mesiaci 02/2020 čerpal 4 dni dovolenky (jarné prázdniny).
Od 16.03.2020 má náhradu mzdy - prekážka na strane zamestnávateľa § 142 ods. 3 až do ukončenia pracovného pomeru - 30.04.2020.
Aký nárok na dovolenku vznikne zamestnancovi? (ročný nárok 45 dní keďže ide o pedagogického zamestnanca). Správne počítam, že 3,75 dňa za odpracovné dni?
1. otázka: kráti sa dovolenka v súvislosti s § 142 ods. 3 a 250b ods. 6? Myslím, že nie, opravte ma ak sa mýlim.
2. otázka: pedagogický zamestnanec nastúpil do prace 04.02.2020. Pracovný pomer bol na dobu určitú do 30.04.2020.
V mesiaci 02/2020 čerpal 4 dni dovolenky (jarné prázdniny).
Od 16.03.2020 má náhradu mzdy - prekážka na strane zamestnávateľa § 142 ods. 3 až do ukončenia pracovného pomeru - 30.04.2020.
Aký nárok na dovolenku vznikne zamestnancovi? (ročný nárok 45 dní keďže ide o pedagogického zamestnanca). Správne počítam, že 3,75 dňa za odpracovné dni?
Jana Motyčková
30.04.20,06:13
1. nekráti
2. ak dobre počítam má presne 60 odpracovaných dní, nárok je za 2 mesiace 2/12 x 45 = 7,5 dňa dovolenky.
2. ak dobre počítam má presne 60 odpracovaných dní, nárok je za 2 mesiace 2/12 x 45 = 7,5 dňa dovolenky.
Mila123
30.04.20,06:22
áno, ale naozaj pracovala do 15.03 potom už od 16.03. mala § 142 ods.. Takže prekážka na strane zamestnávateľa sa berie ako výkon práce?
Jana Motyčková
30.04.20,06:30
§144a - Ako výkon práce sa posudzuje, aj keď zamestnanec nepracuje pre prekážku v práci, ak tento zákon nehovorí inak. Inak je napr. v ods. 2 a 3 a tam to uvedené nie je. Ani v §142, prípadne 144 nie je uvedené, že by to nebolo výkonom práce.
zze/2001-311/144a
zze/2001-311/144a
Iveta Matlovičová
30.04.20,07:57
súhlasím s p. Motyčkovou, len mne vyšlo, že výkon práce = 63 dní (nástup bol 4.2., a započítavajú sa aj sviatky)
Jana Motyčková
30.04.20,09:19
súhlasím s p. Motyčkovou, len mne vyšlo, že výkon práce = 63 dní (nástup bol 4.2., a započítavajú sa aj sviatky)
áno, ja som zle počítala týždne a dni v kalendári.
áno, ja som zle počítala týždne a dni v kalendári.
Niamh
18.11.20,09:05
Dobrý deň prosím vás o radu, máme zamestnankyňu zamestnanú už od roku 2018, má nárok na 25 dní dovolenky. V roku 2020 bola na dlhodobej PN od 11.03.-30.09.2020. Počet prac.dní ( vrátane 6 sviatkov ) bol 146 dní. T.j. krátili sme o 3/12 = 6 dní. Zamestnankyňa však tvrdí že sviatky sa zarátavať nemajú ( ak by sme ich nerátali, krátili by sme len o 2/12 = 4 dni ).
Postupovali sme správne? Ak áno môžeme jej to zdôvodniť takto? ( pomohla som si vašimi skoršími odpoveďami ).
Vopred vám ďakujem za odpoveď.
Ak u zamestnanca počas PN pripadá štátny sviatok na inak bežný pracovný deň (teda pri rovnomernom prac. čase na pondelok až piatok), tak sa ráta ako neodpracovaný deň, keďže ho neodpracoval nie z dôvodu, že bol sviatok, ale z dôvodu, že bol PN.
T.j. počas PN nepracoval v ten deň kôli PN a nie kôli sviatku. T.j. nepracoval podľa § 109 ods.1 písm. d) a následne § 141 ods.1 ZP.
To znamená že je to uvedené v dobách, ktoré sa považujú za neodpracované.
Zároveň v ZP §144a je ako výkon práce je považovaná doba "počas ktorej zamestnanec nepracuje preto, že je sviatok, za ktorý mu patrí náhrada mzdy alebo za ktorý sa mu jeho mesačná mzda nekráti".
V prípade PN dostáva zamestnanec za uvedený sviatok náhradu mzdy? T.j. je to v zmysle tohto § považované za výkon práce? Nie.
Ak je na PN, za sviatok náhradu mzdy nedostáva, pretože sa to počas trvania PN nepovažuje za výkon práce.
Za výkon práce by sa to považovalo, ak by nebol PN a počas sviatku by nepracoval ( a dostal by náhradu mzdy ).
Postupovali sme správne? Ak áno môžeme jej to zdôvodniť takto? ( pomohla som si vašimi skoršími odpoveďami ).
Vopred vám ďakujem za odpoveď.
Ak u zamestnanca počas PN pripadá štátny sviatok na inak bežný pracovný deň (teda pri rovnomernom prac. čase na pondelok až piatok), tak sa ráta ako neodpracovaný deň, keďže ho neodpracoval nie z dôvodu, že bol sviatok, ale z dôvodu, že bol PN.
T.j. počas PN nepracoval v ten deň kôli PN a nie kôli sviatku. T.j. nepracoval podľa § 109 ods.1 písm. d) a následne § 141 ods.1 ZP.
To znamená že je to uvedené v dobách, ktoré sa považujú za neodpracované.
Zároveň v ZP §144a je ako výkon práce je považovaná doba "počas ktorej zamestnanec nepracuje preto, že je sviatok, za ktorý mu patrí náhrada mzdy alebo za ktorý sa mu jeho mesačná mzda nekráti".
V prípade PN dostáva zamestnanec za uvedený sviatok náhradu mzdy? T.j. je to v zmysle tohto § považované za výkon práce? Nie.
Ak je na PN, za sviatok náhradu mzdy nedostáva, pretože sa to počas trvania PN nepovažuje za výkon práce.
Za výkon práce by sa to považovalo, ak by nebol PN a počas sviatku by nepracoval ( a dostal by náhradu mzdy ).
Iveta Matlovičová
18.11.20,14:25
Dobrý deň prosím vás o radu, máme zamestnankyňu zamestnanú už od roku 2018, má nárok na 25 dní dovolenky. V roku 2020 bola na dlhodobej PN od 11.03.-30.09.2020. Počet prac.dní ( vrátane 6 sviatkov ) bol 146 dní. T.j. krátili sme o 3/12 = 6 dní. Zamestnankyňa však tvrdí že sviatky sa zarátavať nemajú ( ak by sme ich nerátali, krátili by sme len o 2/12 = 4 dni ).
Postupovali sme správne? Ak áno môžeme jej to zdôvodniť takto? ( pomohla som si vašimi skoršími odpoveďami ).
Vopred vám ďakujem za odpoveď.
ano postupovali ste spravne, kratit sa ma o 3/12
Postupovali sme správne? Ak áno môžeme jej to zdôvodniť takto? ( pomohla som si vašimi skoršími odpoveďami ).
Vopred vám ďakujem za odpoveď.
ano postupovali ste spravne, kratit sa ma o 3/12
Niamh
20.11.20,08:36
Ďakujem pekne :-)
ErikaDP
10.05.21,10:06
Dobrý deň,
prosim o Váš názor : krátenie dovolenky pri subehu materskeho z inej firmy a neplateného voľna u nás,
Zamesnankyňa u nás nastupila do prac.pomeru, krátko pred začiatkom poberania peňažnej pomoci v materstve. Nárok na materské si uplatnila ešte zo vsťahu u bývalého zamestnávateľa , u nás jej nárok na materské nevznikol. Popri poberaní materského u nás vykonávala prácu, pokiaľ jej to situácia dovoľovala , t,j, pred pôrodom a krátku dobu na skrátený úväzok aj počas starostlivosti o dieťa. V období, keď vôbec nebola u nás v práci sme sa dohodli na na neplatenom voľne. T.j. pracovný pomer nepretržite trvá, len zamesntavatel ospravedlnil nepritomnosť na základe žiadosti zamestnanca o neplatené voľno z osobných dôvodov starostlivosť o dieťa.
Doba starostlivosti o dieťa počas poberania materského nie je dôvodom na krátenie dovolenky, považuje sa za odpracované dni. Aň
Otázka : Platí to aj v prípade že zamestnankyna nie je u nás na materskej dovolenke, je u nás na neplatenom voľne . T.j. môžme jej krátiť nároky na dovolenku za dobu keď bola poberateľkou PPvMat z iného poistenia od iného zamestnávateľa a u nás bola súbežne na neplatenom voľne ?
Vďaka Erika DP
prosim o Váš názor : krátenie dovolenky pri subehu materskeho z inej firmy a neplateného voľna u nás,
Zamesnankyňa u nás nastupila do prac.pomeru, krátko pred začiatkom poberania peňažnej pomoci v materstve. Nárok na materské si uplatnila ešte zo vsťahu u bývalého zamestnávateľa , u nás jej nárok na materské nevznikol. Popri poberaní materského u nás vykonávala prácu, pokiaľ jej to situácia dovoľovala , t,j, pred pôrodom a krátku dobu na skrátený úväzok aj počas starostlivosti o dieťa. V období, keď vôbec nebola u nás v práci sme sa dohodli na na neplatenom voľne. T.j. pracovný pomer nepretržite trvá, len zamesntavatel ospravedlnil nepritomnosť na základe žiadosti zamestnanca o neplatené voľno z osobných dôvodov starostlivosť o dieťa.
Doba starostlivosti o dieťa počas poberania materského nie je dôvodom na krátenie dovolenky, považuje sa za odpracované dni. Aň
Otázka : Platí to aj v prípade že zamestnankyna nie je u nás na materskej dovolenke, je u nás na neplatenom voľne . T.j. môžme jej krátiť nároky na dovolenku za dobu keď bola poberateľkou PPvMat z iného poistenia od iného zamestnávateľa a u nás bola súbežne na neplatenom voľne ?
Vďaka Erika DP
Jana Motyčková
10.05.21,11:00
Mohla u vás čerpať materskú dovolenku, potom by sa jej dovolenka nekrátila. Neplatené voľno mimo dôvodov podľa Zákonníka práce nie je výkonom práce na účely dovolenky. To, či poberá alebo nepoberá materské je pre Zákonník práce irelevantné a nemá vplyv na zisťovanie nároku na dovolenku.
ErikaDP
11.05.21,15:39
Mohla u vás čerpať materskú dovolenku, potom by sa jej dovolenka nekrátila. Neplatené voľno mimo dôvodov podľa Zákonníka práce nie je výkonom práce na účely dovolenky. To, či poberá alebo nepoberá materské je pre Zákonník práce irelevantné a nemá vplyv na zisťovanie nároku na dovolenku.
Ďakujem za odpoveď, Erika DP
Ďakujem za odpoveď, Erika DP
Karin87
02.06.21,07:30
Dobrý deň, zamestnanec bol práceneschopný od 01.11.2020 do 31.05.2021. Nastúpil 01.06.2021. Dovolenka sa mu bude krátiť o 1/12. Chcem sa opýtať či mu to môžem skrátiť už teraz, keďže ešte neodpracoval 60 dní alebo až keď tých 60 dní odpracuje?
Jana Motyčková
02.06.21,08:40
Definitívne to budete riešiť na konci roka, prípadne pri skončení PP. Firmy to zvyčajne riešia tak, že kým zamestnanec neodrobí 60 dní, počítajú dovolenku za odpracované dni (1/12 za každých 21 odpracovaných dní) a potom až po odpracovaní 60 dní to zmenia na krátenie základnej výmery za neodpracované dni. Stále ale platí, že môžete dať zamestnancovi čerpať dovolenku, aj keď na ňu ešte nárok nevznikol, ak predpokladáte, že nárok vznikne do konca kalendárneho roka, resp. do skončenia PP.
Karin87
02.06.21,11:27
A ešte jedna otázka ohľadom krátenia dovolenky. Zamestnanec bol PN od 21.4.2020 až do 31.3.2021. Za rok 2020 odpracoval 60 dní, takže mu vznikol ročný nárok, ktorý potom krátim po zameškaní prvých 100 dní 1/12 a za každých dalších 21 dní 1/12.....?
Jana Motyčková
02.06.21,11:37
áno
Karin87
02.06.21,12:02
Ďakujem
Iveta Matlovičová
02.06.21,20:11
Dobrý deň, zamestnanec bol práceneschopný od 01.11.2020 do 31.05.2021. Nastúpil 01.06.2021. Dovolenka sa mu bude krátiť o 1/12. Chcem sa opýtať či mu to môžem skrátiť už teraz, keďže ešte neodpracoval 60 dní alebo až keď tých 60 dní odpracuje?
ja len doplním, že nás SW (ak ide o zamestnanca s PP na dobu neurčitú), vygeneruje predpokladaný nárok na dovolenku na daný rok a tu pokráti hneď pri prvých 100 zameškaných dňoch, ale vždy ju pri zmene okolností (napr. ukončenie PP) opakovane prepočíta - je to vec nastavenia funkčnosti každého mzdového programu
ja len doplním, že nás SW (ak ide o zamestnanca s PP na dobu neurčitú), vygeneruje predpokladaný nárok na dovolenku na daný rok a tu pokráti hneď pri prvých 100 zameškaných dňoch, ale vždy ju pri zmene okolností (napr. ukončenie PP) opakovane prepočíta - je to vec nastavenia funkčnosti každého mzdového programu
ABD
12.08.21,12:14
Prosím o pomoc s určením nároku na dovolenku resp. prípadným krátením v tomto prípade: zamestnanec (podľa veku celoročný nárok na 25 dní dovolenky) mal zostatok "starej" dovolenky z roku 2020 9 dní. Dochádzka v roku 2021 (pracovné dni vrátane sviatkov):
január: 9 dní PN + 12 dní odprac. (tých 12 dní bolo čerpanie 12 dní dovolenky)
február: 20 dní PN
marec: 18 dní PN + 5 dni odprac. (tých 5 odpracovaných = 5 dní dovolenka)
apríl: 5 dní PN + 17 dní odprac.
máj: 21 dní odprac.
jún: 8 dní PN + 14 dní odprac. (tých 14 dní bolo čerpanie 14 dní dovolenky)
júl: 22 dní PN
august: 5 dní PN a zároveň ukončenie prac.pomeru k 6.8.2021
Takže v roku 2021 pracoval len v apríli a máji, spolu 38 dní, ostatné čerpal dovolenku (na ktorú ani nemal nárok).
Zamestnávateľ urobil chybu, že mu vopred poskytol dovolenku v takom rozsahu, otázka je na koľko dní dovolenky má teda nárok za rok 2021 a za aký počet dní musí vrátiť vyplatenú náhradu mzdy?
Ak spočítam reálne odpracovaných 38 dní + 9 dní starej dovolenky tak mi vychádza že by mal mať nárok za rok 2021 len na 2/12 za odprac.dni? Ďakujem.
január: 9 dní PN + 12 dní odprac. (tých 12 dní bolo čerpanie 12 dní dovolenky)
február: 20 dní PN
marec: 18 dní PN + 5 dni odprac. (tých 5 odpracovaných = 5 dní dovolenka)
apríl: 5 dní PN + 17 dní odprac.
máj: 21 dní odprac.
jún: 8 dní PN + 14 dní odprac. (tých 14 dní bolo čerpanie 14 dní dovolenky)
júl: 22 dní PN
august: 5 dní PN a zároveň ukončenie prac.pomeru k 6.8.2021
Takže v roku 2021 pracoval len v apríli a máji, spolu 38 dní, ostatné čerpal dovolenku (na ktorú ani nemal nárok).
Zamestnávateľ urobil chybu, že mu vopred poskytol dovolenku v takom rozsahu, otázka je na koľko dní dovolenky má teda nárok za rok 2021 a za aký počet dní musí vrátiť vyplatenú náhradu mzdy?
Ak spočítam reálne odpracovaných 38 dní + 9 dní starej dovolenky tak mi vychádza že by mal mať nárok za rok 2021 len na 2/12 za odprac.dni? Ďakujem.
Iveta Matlovičová
12.08.21,19:02
Prosím o pomoc s určením nároku na dovolenku resp. prípadným krátením v tomto prípade: zamestnanec (podľa veku celoročný nárok na 25 dní dovolenky) mal zostatok "starej" dovolenky z roku 2020 9 dní. Dochádzka v roku 2021 (pracovné dni vrátane sviatkov):
január: 9 dní PN + 12 dní odprac. (tých 12 dní bolo čerpanie 12 dní dovolenky)
február: 20 dní PN
marec: 18 dní PN + 5 dni odprac. (tých 5 odpracovaných = 5 dní dovolenka)
apríl: 5 dní PN + 17 dní odprac.
máj: 21 dní odprac.
jún: 8 dní PN + 14 dní odprac. (tých 14 dní bolo čerpanie 14 dní dovolenky)
júl: 22 dní PN
august: 5 dní PN a zároveň ukončenie prac.pomeru k 6.8.2021
Takže v roku 2021 pracoval len v apríli a máji, spolu 38 dní, ostatné čerpal dovolenku (na ktorú ani nemal nárok).
Zamestnávateľ urobil chybu, že mu vopred poskytol dovolenku v takom rozsahu, otázka je na koľko dní dovolenky má teda nárok za rok 2021 a za aký počet dní musí vrátiť vyplatenú náhradu mzdy?
Ak spočítam reálne odpracovaných 38 dní + 9 dní starej dovolenky tak mi vychádza že by mal mať nárok za rok 2021 len na 2/12 za odprac.dni? Ďakujem.
doba PN nie je vykon prace, doba cerpania dovolenka je vykon prace ... takze ak pocitam v roku 2021 odpracovane 38 dni + 31 dni (dovolenka) = 69 dni, narok na rok 2021 je 7/12 z rocnej vymery, t.j. 14,5 dňa + dovolenka z roku 2020 v rozsahu 9 dní, spolu 23,5 dňa ... v roku 2021 čerpal však 31 dní, to znamená musi vrátiť náhradu mzdy sa 7,5 dňa dovolenky
január: 9 dní PN + 12 dní odprac. (tých 12 dní bolo čerpanie 12 dní dovolenky)
február: 20 dní PN
marec: 18 dní PN + 5 dni odprac. (tých 5 odpracovaných = 5 dní dovolenka)
apríl: 5 dní PN + 17 dní odprac.
máj: 21 dní odprac.
jún: 8 dní PN + 14 dní odprac. (tých 14 dní bolo čerpanie 14 dní dovolenky)
júl: 22 dní PN
august: 5 dní PN a zároveň ukončenie prac.pomeru k 6.8.2021
Takže v roku 2021 pracoval len v apríli a máji, spolu 38 dní, ostatné čerpal dovolenku (na ktorú ani nemal nárok).
Zamestnávateľ urobil chybu, že mu vopred poskytol dovolenku v takom rozsahu, otázka je na koľko dní dovolenky má teda nárok za rok 2021 a za aký počet dní musí vrátiť vyplatenú náhradu mzdy?
Ak spočítam reálne odpracovaných 38 dní + 9 dní starej dovolenky tak mi vychádza že by mal mať nárok za rok 2021 len na 2/12 za odprac.dni? Ďakujem.
doba PN nie je vykon prace, doba cerpania dovolenka je vykon prace ... takze ak pocitam v roku 2021 odpracovane 38 dni + 31 dni (dovolenka) = 69 dni, narok na rok 2021 je 7/12 z rocnej vymery, t.j. 14,5 dňa + dovolenka z roku 2020 v rozsahu 9 dní, spolu 23,5 dňa ... v roku 2021 čerpal však 31 dní, to znamená musi vrátiť náhradu mzdy sa 7,5 dňa dovolenky
ABD
13.08.21,10:19
doba PN nie je vykon prace, doba cerpania dovolenka je vykon prace ... takze ak pocitam v roku 2021 odpracovane 38 dni + 31 dni (dovolenka) = 69 dni, narok na rok 2021 je 7/12 z rocnej vymery, t.j. 14,5 dňa + dovolenka z roku 2020 v rozsahu 9 dní, spolu 23,5 dňa ... v roku 2021 čerpal však 31 dní, to znamená musi vrátiť náhradu mzdy sa 7,5 dňa dovolenky
Ďakujem ... mňa len zneistilo, že on vlastne čerpal tých 31 dní dovolenky "neoprávnene" keby mu ju zamestnávateľ poskytoval priebežne podľa nároku, tak by mu vznikol len nárok na dovolenku za odpracované dni a musel by vrátiť náhradu za 17 dní (zamestnávateľ predpokladal, že bude u neho pracovať celý rok čo sa nakoniec nestalo).
Ďakujem ... mňa len zneistilo, že on vlastne čerpal tých 31 dní dovolenky "neoprávnene" keby mu ju zamestnávateľ poskytoval priebežne podľa nároku, tak by mu vznikol len nárok na dovolenku za odpracované dni a musel by vrátiť náhradu za 17 dní (zamestnávateľ predpokladal, že bude u neho pracovať celý rok čo sa nakoniec nestalo).
Jana Motyčková
14.08.21,16:28
Ďakujem ... mňa len zneistilo, že on vlastne čerpal tých 31 dní dovolenky "neoprávnene" keby mu ju zamestnávateľ poskytoval priebežne podľa nároku, tak by mu vznikol len nárok na dovolenku za odpracované dni a musel by vrátiť náhradu za 17 dní (zamestnávateľ predpokladal, že bude u neho pracovať celý rok čo sa nakoniec nestalo).
Aj v takom prípade platí, že bola to čerpaná dovolenka, zamestnanec vracia len peniaze za prečerpanú dovolenku, "nevracia" dni dovolenky. Nie je možné spätne zameniť čerpanie poskytnutej dovolenky za niečo iné.
Aj v takom prípade platí, že bola to čerpaná dovolenka, zamestnanec vracia len peniaze za prečerpanú dovolenku, "nevracia" dni dovolenky. Nie je možné spätne zameniť čerpanie poskytnutej dovolenky za niečo iné.