Jozef Mihál
19.04.12,18:18
Priemerný zárobok sa používa na určenie náhrady mzdy pri prekážkach v práci, dovolenke, pri výpočte odstupného a odchodného atď.
Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy (http://www.porada.sk/t192573-zakonnik-prace-a-118-mzda.html) (§ 118)zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
Pri určení priemerného zárobku je tak podstatné:
1. Správne stanoviť rozhodujúce obdobie
2. Spočítať mzdu dosiahnutú v rozhodujúcom období
3. Spočítať počet odpracovaných hodín v rozhodujúcom období (vrátane hodín práce nadčas)
Rozhodujúce obdobie
Rozhodujúce obdobie sa určí ako kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje (respektíve v ktorom sa použije) priemerný zárobok.
Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
Príklad
Pre správne určenie výšky náhrady mzdy za dovolenku vyplatenej za mesiace druhého štvrťroka 2012 je podstatný priemerný zárobok zistený za rozhodujúce obdobie prvého štvrťroka 2012.
Pravdepodobný zárobok
Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 (pracovných) dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok.
Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
Príklad
Pani Elena v rohodujúcom období danom ako prvý štvrťrok 2012 odpracovala len 20 dní. Zostávajúce dni neodpracovala z dôvodu práceneschopnosti a ošetrovania člena rodiny. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely používaný počas druhého štvrťroka 2012 sa preto určí ako pravdepodobný zárobok. Za 20 odpracovaných dní a 160 odpracovaných hodín mala mzdu celkom 960 eur. Pravdepodobný zárobok sa vypočíta ako 960 eur deleno 160 hodín = 6 eur na hodinu.
Spôsob výpočtu priemerného zárobku
Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Postupuje sa tak, že za rozhodujúce obdobie sa spočíta mzda (http://www.porada.sk/t192573-zakonnik-prace-a-118-mzda.html) zamestnanca a odpracované hodiny vrátane nadčasov a súčet mzdy sa vydelí súčtom odpracovaných hodín.
Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta.
Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok (napríklad pri určení odstupného (http://www.porada.sk/t192007-zakonnik-prace-a-76-odstupne.html) alebo náhrade (http://www.porada.sk/t192040-zakonnik-prace-a-79-neplatne-skoncenie-pracovneho-pomeru-nasledky-pre-zamestnavatela.html) pri neplatnom skočení pracovného pomeru), postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.
Priemerný počet pracovných dní pripadajúcich v roku na jeden mesiac je 21,74.Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac je:
- pri 8-hodinovom pracovnom čase 21,74 x 8 = 173,92
- pri 7,75-hodinovom pracovnom čase 21,74 x 7,75 = 168,485
- pri 7,5-hodinovom pracovnom čase 21,74 x 7,5 = 163,05
- atď.
Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde.
Príklad
Pán Juraj má 40-hodinový týždenný pracovný čas. Je odmeňovaný hodinovou mzdou. Pán Juraj odpracoval počas 4. štrvťroka 2011 celkom 60 dni, 480 hodín a jeho mzda dosiahla v úhrne 888 eur. Priemerný zárobok za 4. štvrťrok 2011 je daný výpočtom 888 eur deleno 480 hodín = 1,85 eur/hodinu.
Táto suma je nižšia, ako minimálna hodinová mzda platná v roku 2012. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely použitý počas 1. štvrťroka 2012 sa preto upraví na sumu 1,88 eur (minimálna hodinová mzda platná v roku 2012 pre zamestnanca, ktorý má 40-hodinový týždenný pracovný čas).
Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok (§ 120 ods. 4), zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku.
Ak zamestnávateľ skráti ustanovený týždenný pracovný čas podľa § 85 ods. 5, zamestnávateľ zvýši priemerné zárobky dotknutých zamestnancov nepriamo úmerne skráteniu týždenného pracovného času odo dňa účinnosti tejto zmeny; opačný postup zamestnávateľ uplatní v prípade predĺženia ustanoveného týždenného pracovného času.
Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov používa v súvislosti s náhradou škody priemerný zárobok u žiakov základných škôl, žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl alebo u zamestnancov so zdravotným postihnutím, ktorí nie sú zamestnaní a ktorých príprava na povolanie (činnosť) sa vykonáva podľa osobitných predpisov, vychádza sa zo sumy priemerného zárobku určenej podľa § 134 ods. 5 prvej vety (priemerný zárobok musí byť najmenej vo výške minimálnej mzdy).
Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu mzda (časť mzdy), ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť (časti) sa zahrnie (zahrnú) do mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalšom období (ďalších obdobiach). Počet rozhodujúcich období zamestnávateľ určí podľa počtu štvrťrokov, za ktoré sa mzda poskytuje. Mzda poskytnutá zamestnancovi pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia podľa § 118 ods. 3 sa považuje za mzdu poskytnutú za obdobie štyroch kalendárnych štvrťrokov. Pri určovaní pomerných častí mzdy zamestnávateľ prihliada na podiel obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období alebo v ďalších rozhodujúcich obdobiach z fondu pracovného času na príslušné obdobie.
Príklad
Pán Karol dostal vo výplate mzdy za mesiac november 2011 odmenu za výsledky jeho celoročnej práce vo výške 1000 eur. Pri výpočte priemerného zárobku za 4. štvrťrok 2011, ktorý sa použije na pracovnoprávne účely počas 1. štvrťroka 2012, sa zahrnie do mzdy za 4. štrvťrok 2011 pomerná časť odmeny.
Keďže ide o odmenu vyplatenú za prácu celého roka, pomernou časťou bude jedna štvrtina, teda 250 eur.
Zvyšné sumy a to 3 x 250 eur, sa zahrnú do mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku za 1., 2. a 3. štvrťrok 2012.
Viac pracovných vzťahov medzi tým istým zamestnancom a zamestnávateľom
Ak zamestnanec vykonáva prácu v niekoľkých pracovných vzťahoch u toho istého zamestnávateľa, posudzuje sa mzda v každom pracovnom vzťahu samostatne.
Príklad
Pán Ivan pracuje u zamestnávateľa v pracovnom pomere na 40 hodín a súčasne v druhom pracovnom pomere na 10 hodín týždenne. V prvom štvrťroku v prvom pracovnom pomere jeho mzda dosiahla v úhrne 2400 eur a odpracoval spolu 480 hodín. Zároveň v prvom štvrťroku v druhom pracovnom pomere jeho mzda dosiahla v úhrne 800 eur a odpracoval spolu 120 hodín.
Priemerný hodinový zárobok v prvom pracovnom pomere je 2400 deleno 480 = 5 eur/hodina.
Priemerný hodinový zárobok v druhom pracovnom pomere je 800 deleno 120 = 6,6667 eur/hodina.
Priemerný mesačný čistý zárobok
Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca, tento zárobok sa zisťuje z priemerného mesačného zárobku odpočítaním súm:
- poistného na sociálne poistenie,
- príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie,
- preddavku poistného na zdravotné poistenie,
- preddavku na daň z príjmov fyzických osôb,
vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom sa tento zárobok zisťuje.
Ďalšie ustanovenia
Ustanovenia odsekov 1 až 9 platia primerane na účely zisťovania pravdepodobného zárobku.
Podrobnosti zisťovania priemerného zárobku alebo pravdepodobného zárobku možno dohodnúť so zástupcami zamestnancov.
Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy (http://www.porada.sk/t192573-zakonnik-prace-a-118-mzda.html) (§ 118)zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
Pri určení priemerného zárobku je tak podstatné:
1. Správne stanoviť rozhodujúce obdobie
2. Spočítať mzdu dosiahnutú v rozhodujúcom období
3. Spočítať počet odpracovaných hodín v rozhodujúcom období (vrátane hodín práce nadčas)
Rozhodujúce obdobie
Rozhodujúce obdobie sa určí ako kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje (respektíve v ktorom sa použije) priemerný zárobok.
Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
Príklad
Pre správne určenie výšky náhrady mzdy za dovolenku vyplatenej za mesiace druhého štvrťroka 2012 je podstatný priemerný zárobok zistený za rozhodujúce obdobie prvého štvrťroka 2012.
Pravdepodobný zárobok
Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 (pracovných) dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok.
Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
Príklad
Pani Elena v rohodujúcom období danom ako prvý štvrťrok 2012 odpracovala len 20 dní. Zostávajúce dni neodpracovala z dôvodu práceneschopnosti a ošetrovania člena rodiny. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely používaný počas druhého štvrťroka 2012 sa preto určí ako pravdepodobný zárobok. Za 20 odpracovaných dní a 160 odpracovaných hodín mala mzdu celkom 960 eur. Pravdepodobný zárobok sa vypočíta ako 960 eur deleno 160 hodín = 6 eur na hodinu.
Spôsob výpočtu priemerného zárobku
Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Postupuje sa tak, že za rozhodujúce obdobie sa spočíta mzda (http://www.porada.sk/t192573-zakonnik-prace-a-118-mzda.html) zamestnanca a odpracované hodiny vrátane nadčasov a súčet mzdy sa vydelí súčtom odpracovaných hodín.
Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta.
Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok (napríklad pri určení odstupného (http://www.porada.sk/t192007-zakonnik-prace-a-76-odstupne.html) alebo náhrade (http://www.porada.sk/t192040-zakonnik-prace-a-79-neplatne-skoncenie-pracovneho-pomeru-nasledky-pre-zamestnavatela.html) pri neplatnom skočení pracovného pomeru), postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.
Priemerný počet pracovných dní pripadajúcich v roku na jeden mesiac je 21,74.Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac je:
- pri 8-hodinovom pracovnom čase 21,74 x 8 = 173,92
- pri 7,75-hodinovom pracovnom čase 21,74 x 7,75 = 168,485
- pri 7,5-hodinovom pracovnom čase 21,74 x 7,5 = 163,05
- atď.
Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde.
Príklad
Pán Juraj má 40-hodinový týždenný pracovný čas. Je odmeňovaný hodinovou mzdou. Pán Juraj odpracoval počas 4. štrvťroka 2011 celkom 60 dni, 480 hodín a jeho mzda dosiahla v úhrne 888 eur. Priemerný zárobok za 4. štvrťrok 2011 je daný výpočtom 888 eur deleno 480 hodín = 1,85 eur/hodinu.
Táto suma je nižšia, ako minimálna hodinová mzda platná v roku 2012. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely použitý počas 1. štvrťroka 2012 sa preto upraví na sumu 1,88 eur (minimálna hodinová mzda platná v roku 2012 pre zamestnanca, ktorý má 40-hodinový týždenný pracovný čas).
Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok (§ 120 ods. 4), zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku.
Ak zamestnávateľ skráti ustanovený týždenný pracovný čas podľa § 85 ods. 5, zamestnávateľ zvýši priemerné zárobky dotknutých zamestnancov nepriamo úmerne skráteniu týždenného pracovného času odo dňa účinnosti tejto zmeny; opačný postup zamestnávateľ uplatní v prípade predĺženia ustanoveného týždenného pracovného času.
Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov používa v súvislosti s náhradou škody priemerný zárobok u žiakov základných škôl, žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl alebo u zamestnancov so zdravotným postihnutím, ktorí nie sú zamestnaní a ktorých príprava na povolanie (činnosť) sa vykonáva podľa osobitných predpisov, vychádza sa zo sumy priemerného zárobku určenej podľa § 134 ods. 5 prvej vety (priemerný zárobok musí byť najmenej vo výške minimálnej mzdy).
Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu mzda (časť mzdy), ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť (časti) sa zahrnie (zahrnú) do mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalšom období (ďalších obdobiach). Počet rozhodujúcich období zamestnávateľ určí podľa počtu štvrťrokov, za ktoré sa mzda poskytuje. Mzda poskytnutá zamestnancovi pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia podľa § 118 ods. 3 sa považuje za mzdu poskytnutú za obdobie štyroch kalendárnych štvrťrokov. Pri určovaní pomerných častí mzdy zamestnávateľ prihliada na podiel obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období alebo v ďalších rozhodujúcich obdobiach z fondu pracovného času na príslušné obdobie.
Príklad
Pán Karol dostal vo výplate mzdy za mesiac november 2011 odmenu za výsledky jeho celoročnej práce vo výške 1000 eur. Pri výpočte priemerného zárobku za 4. štvrťrok 2011, ktorý sa použije na pracovnoprávne účely počas 1. štvrťroka 2012, sa zahrnie do mzdy za 4. štrvťrok 2011 pomerná časť odmeny.
Keďže ide o odmenu vyplatenú za prácu celého roka, pomernou časťou bude jedna štvrtina, teda 250 eur.
Zvyšné sumy a to 3 x 250 eur, sa zahrnú do mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku za 1., 2. a 3. štvrťrok 2012.
Viac pracovných vzťahov medzi tým istým zamestnancom a zamestnávateľom
Ak zamestnanec vykonáva prácu v niekoľkých pracovných vzťahoch u toho istého zamestnávateľa, posudzuje sa mzda v každom pracovnom vzťahu samostatne.
Príklad
Pán Ivan pracuje u zamestnávateľa v pracovnom pomere na 40 hodín a súčasne v druhom pracovnom pomere na 10 hodín týždenne. V prvom štvrťroku v prvom pracovnom pomere jeho mzda dosiahla v úhrne 2400 eur a odpracoval spolu 480 hodín. Zároveň v prvom štvrťroku v druhom pracovnom pomere jeho mzda dosiahla v úhrne 800 eur a odpracoval spolu 120 hodín.
Priemerný hodinový zárobok v prvom pracovnom pomere je 2400 deleno 480 = 5 eur/hodina.
Priemerný hodinový zárobok v druhom pracovnom pomere je 800 deleno 120 = 6,6667 eur/hodina.
Priemerný mesačný čistý zárobok
Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca, tento zárobok sa zisťuje z priemerného mesačného zárobku odpočítaním súm:
- poistného na sociálne poistenie,
- príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie,
- preddavku poistného na zdravotné poistenie,
- preddavku na daň z príjmov fyzických osôb,
vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom sa tento zárobok zisťuje.
Ďalšie ustanovenia
Ustanovenia odsekov 1 až 9 platia primerane na účely zisťovania pravdepodobného zárobku.
Podrobnosti zisťovania priemerného zárobku alebo pravdepodobného zárobku možno dohodnúť so zástupcami zamestnancov.
vieraaaa
22.02.13,08:14
Prosím o radu, ako správne vypočítať pravdepodobný zárobok na odstupné, resp. náhradu za dovolenku. Nie som si síce istá, či som otázku zaradila dobre, no nič vhodnejšie som nenašla.
Pracovníčka nastúpila do zamestnania po dvoch materských a rodičovských dovolenkách. Dohodli sme sa na ukončení pracovného pomeru dohodou z dôvodu § 63, ods.1 písm. b) ZP so 4 mesačným odstupným.
Jej nástup po RD bol 19.2.2013 – súčasne od tohto dňa čerpá riadnu dovolenku do 28. 2. 2013, kedy je aj ukončenie PP.
Keďže mám vypočítať pravdepodobný zárobok, chcem sa spýtať, či jej môžem zobrať na výpočet hodinovú mzdu - 3,16 €, ktorú majú pracovníčky na jej pozícii v súčasnosti a ktorú by mala aj ona.
T.j. výpočet 3,16 x 174 x 4 =2 199,36 €,
alebo mám (musím) brať priemerný hodinový zárobok zo 4.Q podľa pracovníčok zaradených na tej istej pozícii.
Vzhľadom k tomu, že vo 4.Q mali vyššie výplaty ako bežne (z dôvodu cezčasov), tak aj priemer na hodinu, keď som ich spriemerovala mi vyšiel samozrejme vyšší - 3,7142 €, takže odchodné by vyšlo
3,7142 x 174 x 4 = 2 585,09 €, čo je o 385,72 € viac, ako v prvom prípade.
Ide mi o to, aby som neukrátila pracovníčku, ale ani aby firma neplatila viac ako musí.
Pracovníčka nastúpila do zamestnania po dvoch materských a rodičovských dovolenkách. Dohodli sme sa na ukončení pracovného pomeru dohodou z dôvodu § 63, ods.1 písm. b) ZP so 4 mesačným odstupným.
Jej nástup po RD bol 19.2.2013 – súčasne od tohto dňa čerpá riadnu dovolenku do 28. 2. 2013, kedy je aj ukončenie PP.
Keďže mám vypočítať pravdepodobný zárobok, chcem sa spýtať, či jej môžem zobrať na výpočet hodinovú mzdu - 3,16 €, ktorú majú pracovníčky na jej pozícii v súčasnosti a ktorú by mala aj ona.
T.j. výpočet 3,16 x 174 x 4 =2 199,36 €,
alebo mám (musím) brať priemerný hodinový zárobok zo 4.Q podľa pracovníčok zaradených na tej istej pozícii.
Vzhľadom k tomu, že vo 4.Q mali vyššie výplaty ako bežne (z dôvodu cezčasov), tak aj priemer na hodinu, keď som ich spriemerovala mi vyšiel samozrejme vyšší - 3,7142 €, takže odchodné by vyšlo
3,7142 x 174 x 4 = 2 585,09 €, čo je o 385,72 € viac, ako v prvom prípade.
Ide mi o to, aby som neukrátila pracovníčku, ale ani aby firma neplatila viac ako musí.
vieraaaa
25.02.13,12:19
posúvam
Jozef Mihál
26.02.13,08:48
Prosím o radu, ako správne vypočítať pravdepodobný zárobok na odstupné, resp. náhradu za dovolenku. Nie som si síce istá, či som otázku zaradila dobre, no nič vhodnejšie som nenašla.
Pracovníčka nastúpila do zamestnania po dvoch materských a rodičovských dovolenkách. Dohodli sme sa na ukončení pracovného pomeru dohodou z dôvodu § 63, ods.1 písm. b) ZP so 4 mesačným odstupným.
Jej nástup po RD bol 19.2.2013 – súčasne od tohto dňa čerpá riadnu dovolenku do 28. 2. 2013, kedy je aj ukončenie PP.
Keďže mám vypočítať pravdepodobný zárobok, chcem sa spýtať, či jej môžem zobrať na výpočet hodinovú mzdu - 3,16 €, ktorú majú pracovníčky na jej pozícii v súčasnosti a ktorú by mala aj ona.
T.j. výpočet 3,16 x 174 x 4 =2 199,36 €,
alebo mám (musím) brať priemerný hodinový zárobok zo 4.Q podľa pracovníčok zaradených na tej istej pozícii.
Vzhľadom k tomu, že vo 4.Q mali vyššie výplaty ako bežne (z dôvodu cezčasov), tak aj priemer na hodinu, keď som ich spriemerovala mi vyšiel samozrejme vyšší - 3,7142 €, takže odchodné by vyšlo
3,7142 x 174 x 4 = 2 585,09 €, čo je o 385,72 € viac, ako v prvom prípade.
Ide mi o to, aby som neukrátila pracovníčku, ale ani aby firma neplatila viac ako musí.
Podľa § 134 ods. 3 ZP, pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
V uvedenom prípade preto odporúčam použiť priemerný zárobok zamestnankýň, zaradených na rovnakej pracovnej pozícií.
Pracovníčka nastúpila do zamestnania po dvoch materských a rodičovských dovolenkách. Dohodli sme sa na ukončení pracovného pomeru dohodou z dôvodu § 63, ods.1 písm. b) ZP so 4 mesačným odstupným.
Jej nástup po RD bol 19.2.2013 – súčasne od tohto dňa čerpá riadnu dovolenku do 28. 2. 2013, kedy je aj ukončenie PP.
Keďže mám vypočítať pravdepodobný zárobok, chcem sa spýtať, či jej môžem zobrať na výpočet hodinovú mzdu - 3,16 €, ktorú majú pracovníčky na jej pozícii v súčasnosti a ktorú by mala aj ona.
T.j. výpočet 3,16 x 174 x 4 =2 199,36 €,
alebo mám (musím) brať priemerný hodinový zárobok zo 4.Q podľa pracovníčok zaradených na tej istej pozícii.
Vzhľadom k tomu, že vo 4.Q mali vyššie výplaty ako bežne (z dôvodu cezčasov), tak aj priemer na hodinu, keď som ich spriemerovala mi vyšiel samozrejme vyšší - 3,7142 €, takže odchodné by vyšlo
3,7142 x 174 x 4 = 2 585,09 €, čo je o 385,72 € viac, ako v prvom prípade.
Ide mi o to, aby som neukrátila pracovníčku, ale ani aby firma neplatila viac ako musí.
Podľa § 134 ods. 3 ZP, pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
V uvedenom prípade preto odporúčam použiť priemerný zárobok zamestnankýň, zaradených na rovnakej pracovnej pozícií.
vieraaaa
26.02.13,09:10
Podľa § 134 ods. 3 ZP, pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
V uvedenom prípade preto odporúčam použiť priemerný zárobok zamestnankýň, zaradených na rovnakej pracovnej pozícií.
Pán Mihál, ďakujem veľmi pekne.
Takže budem rátať s priemerom za 4. Q - podľa jej kolegýň.
V uvedenom prípade preto odporúčam použiť priemerný zárobok zamestnankýň, zaradených na rovnakej pracovnej pozícií.
Pán Mihál, ďakujem veľmi pekne.
Takže budem rátať s priemerom za 4. Q - podľa jej kolegýň.
Jozef Mihál
26.02.13,09:14
Áno.
Analytik1
26.01.16,18:48
Dobrý deň,
chcem sa spýtať, ako určím priemerný hodinový zárobok (preplatenie lekára), ktorý nastupuje k 1.2.2016? Podľa §134 ods. 3 by mal byť jeho RO 4.Q, v ktorom však nepracoval.
Ďakujem
chcem sa spýtať, ako určím priemerný hodinový zárobok (preplatenie lekára), ktorý nastupuje k 1.2.2016? Podľa §134 ods. 3 by mal byť jeho RO 4.Q, v ktorom však nepracoval.
Ďakujem
Jana Motyčková
27.01.16,06:45
Odpoveď je citovaná v príspevku 4.
Lilith
13.06.16,06:30
Dobry den,
mozno trochu off topic, ale nevedel som, kam prispevok zaradit. Chcel by som sa opytat na to, ci treba pri tvorbe rezerv na dovolenku sledovat maximalne vymeriavacie zaklady.
Napr. zamestnanec ma narok na dovolenku pre potreby rezerv v hodnote 8960€ za 35 dni. Vypocitam odvod zamestnavatela ako 8960*0,352? Alebo sledujem, ze dovolenka sa bude "rozpustat" cez napr. 2 mesiace (ma jej 35dni) a teda pouzijem max VZ za dva mesiace 4290*2=8580*0,344 (+ úrazové z celej sumy).
Dakujem
mozno trochu off topic, ale nevedel som, kam prispevok zaradit. Chcel by som sa opytat na to, ci treba pri tvorbe rezerv na dovolenku sledovat maximalne vymeriavacie zaklady.
Napr. zamestnanec ma narok na dovolenku pre potreby rezerv v hodnote 8960€ za 35 dni. Vypocitam odvod zamestnavatela ako 8960*0,352? Alebo sledujem, ze dovolenka sa bude "rozpustat" cez napr. 2 mesiace (ma jej 35dni) a teda pouzijem max VZ za dva mesiace 4290*2=8580*0,344 (+ úrazové z celej sumy).
Dakujem
Jana Motyčková
13.06.16,13:13
Na to nie sú podľa mňa žiadne záväzné predpisy. Nikdy sa s rezervou netrafíte presne do čerpania. Jedná sa o účtovú otázku, ja by som maximum neriešila.
Martinappc
25.07.16,04:10
Dobrý deň,
ako vypočítam priemerný zárobok za II. štvrťrok zamestnankyni, ktorá mala 6/2016 neospravedlnenú absenciu? Opracované hodiny za 4,5/2016 aj hrubú mzdu poznám, ale čo použijem za 6/2016?
Ďakujem pekne
ako vypočítam priemerný zárobok za II. štvrťrok zamestnankyni, ktorá mala 6/2016 neospravedlnenú absenciu? Opracované hodiny za 4,5/2016 aj hrubú mzdu poznám, ale čo použijem za 6/2016?
Ďakujem pekne
Jana Motyčková
25.07.16,05:32
Za 6/2016 nič, ani hodiny ani mzdu.
Lilith
10.11.16,19:23
Dobrý deň,
chcela by som sa poradiť k zisteniu priemerného zárobku ak je vyplatená odmena za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok podľa § 134 ods.7 ZP:
(7) Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu mzda (časť mzdy), ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť (časti) sa zahrnie (zahrnú) do mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalšom období (ďalších obdobiach). Počet rozhodujúcich období zamestnávateľ určí podľa počtu štvrťrokov, za ktoré sa mzda poskytuje. Mzda poskytnutá zamestnancovi pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia podľa § 118 ods. 3 sa považuje za mzdu poskytnutú za obdobie štyroch kalendárnych štvrťrokov. Pri určovaní pomerných častí mzdy zamestnávateľ prihliada na podiel obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období alebo v ďalších rozhodujúcich obdobiach z fondu pracovného času na príslušné obdobie.
Príklad pána Mihála uvedený v texte vyššie:
Príklad
Pán Karol dostal vo výplate mzdy za mesiac november 2011 odmenu za výsledky jeho celoročnej práce vo výške 1000 eur. Pri výpočte priemerného zárobku za 4. štvrťrok 2011, ktorý sa použije na pracovnoprávne účely počas 1. štvrťroka 2012, sa zahrnie do mzdy za 4. štrvťrok 2011 pomerná časť odmeny.
Keďže ide o odmenu vyplatenú za prácu celého roka, pomernou časťou bude jedna štvrtina, teda 250 eur.
Zvyšné sumy a to 3 x 250 eur, sa zahrnú do mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku za 1., 2. a 3. štvrťrok 2012.
Moja otázka je, či sumu 250 eur zahrniem do výpočtu priemernej mzdy v každom štvrťroku celú, ako je uvedené v príklade alebo ju ešte budem krátiť podľa počtu odpracovaných hodín v jednotlivých štvrťrokoch? (napr. ak odpracuje 400 hodín z celkového fondu PČ 480 zahrniem mu len 208,33 = 250/480x400)
Nie je mi jasné, či posledná veta ods. 7 ZP platí pre celý odstavec, alebo sa vzťahuje len pre predchádzajúcu vetu t.j. pre mzdu pri príležitosti pracovných alebo životných výročí.
Ďakujem za usmernenie
chcela by som sa poradiť k zisteniu priemerného zárobku ak je vyplatená odmena za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok podľa § 134 ods.7 ZP:
(7) Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu mzda (časť mzdy), ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť (časti) sa zahrnie (zahrnú) do mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalšom období (ďalších obdobiach). Počet rozhodujúcich období zamestnávateľ určí podľa počtu štvrťrokov, za ktoré sa mzda poskytuje. Mzda poskytnutá zamestnancovi pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia podľa § 118 ods. 3 sa považuje za mzdu poskytnutú za obdobie štyroch kalendárnych štvrťrokov. Pri určovaní pomerných častí mzdy zamestnávateľ prihliada na podiel obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období alebo v ďalších rozhodujúcich obdobiach z fondu pracovného času na príslušné obdobie.
Príklad pána Mihála uvedený v texte vyššie:
Príklad
Pán Karol dostal vo výplate mzdy za mesiac november 2011 odmenu za výsledky jeho celoročnej práce vo výške 1000 eur. Pri výpočte priemerného zárobku za 4. štvrťrok 2011, ktorý sa použije na pracovnoprávne účely počas 1. štvrťroka 2012, sa zahrnie do mzdy za 4. štrvťrok 2011 pomerná časť odmeny.
Keďže ide o odmenu vyplatenú za prácu celého roka, pomernou časťou bude jedna štvrtina, teda 250 eur.
Zvyšné sumy a to 3 x 250 eur, sa zahrnú do mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku za 1., 2. a 3. štvrťrok 2012.
Moja otázka je, či sumu 250 eur zahrniem do výpočtu priemernej mzdy v každom štvrťroku celú, ako je uvedené v príklade alebo ju ešte budem krátiť podľa počtu odpracovaných hodín v jednotlivých štvrťrokoch? (napr. ak odpracuje 400 hodín z celkového fondu PČ 480 zahrniem mu len 208,33 = 250/480x400)
Nie je mi jasné, či posledná veta ods. 7 ZP platí pre celý odstavec, alebo sa vzťahuje len pre predchádzajúcu vetu t.j. pre mzdu pri príležitosti pracovných alebo životných výročí.
Ďakujem za usmernenie
Lilith
16.11.16,05:22
Dobry den,
mohla by som poprosit odpoved na otazku #12 ?
Dakujem
mohla by som poprosit odpoved na otazku #12 ?
Dakujem
Analytik1
26.09.17,08:03
Dobrý deň, chcem vás poprosiť o informáciu
1. Ak je zamestnancovi vyplatená odmena za vynález v zmysle zákona 435/2001 zahrňa sa tato odmena do priemerného zárobku ?
2. V prípade že ide o odmenu za zlepšovací návrh, ktorú zamestnávateľ vyplatil podľa § 74 zákona 527/1990, zahrnie sa táto odmena do priemerného zárobku ?
Ďakujem
1. Ak je zamestnancovi vyplatená odmena za vynález v zmysle zákona 435/2001 zahrňa sa tato odmena do priemerného zárobku ?
2. V prípade že ide o odmenu za zlepšovací návrh, ktorú zamestnávateľ vyplatil podľa § 74 zákona 527/1990, zahrnie sa táto odmena do priemerného zárobku ?
Ďakujem
Jana Motyčková
26.09.17,08:14
Podľa mňa nie.Nie je to mzda podľa Zákonníka práce.
eva6459
21.05.18,08:10
Zamestnávateľ je povinný podľa § 83a ods. 4 Zákonníka práce vyplatiť náhradu za obmedzenie zárobkovej činnosti na obdobie 1 roka v sume 50 % priemerného mesačného zárobku. Ako sa určí priemerný zárobok po skončení pracovného pomeru na účely vyplácania tejto náhrady? Je možné použiť priemerný zárobok platný pri skončení pracovného pomeru?
Jana Motyčková
21.05.18,17:33
Použila by som posledný priemerný zárobok. Tak sa to zvyčajne robí, nie že by na to existovalo zákonné ustanovenie.
ADB
28.05.18,12:43
Sú nové mzdové zvýhodnenia za sobotu nedeľu podľa §122a, § 122b (a aj existujúce zvýhodnenia podľa §123 noc a §121 nadčas) mzda (podľa § 118 odst.2) alebo to mzda nie je ?
Je to dôležité vyjasniť pre posúdenie, či sa tieto zvýhodnenia započítajú do výpočtu priemerného zárobku a do posúdenia - výpočtu doplatku do minimálnej mzdy.
Je to dôležité vyjasniť pre posúdenie, či sa tieto zvýhodnenia započítajú do výpočtu priemerného zárobku a do posúdenia - výpočtu doplatku do minimálnej mzdy.
Jana Motyčková
28.05.18,17:40
Riešite to v inej téme. Prečo by to nebolo mzdou? Mzda je odmena za prácu a mzdové zvýhodnenia sú za prácu v sobotu, nedeľu ....
napr. § 122a ods. 1 "Zamestnancovi patrí za prácu v sobotu ..." atď.
Zamestnancovi patrí za prácu v sobotu
napr. § 122a ods. 1 "Zamestnancovi patrí za prácu v sobotu ..." atď.
Zamestnancovi patrí za prácu v sobotu
jana0007
17.09.18,07:23
Ako je postup pri výpočte : čistý priemerný hodinový plat. V rozhodujúcom období bol aj sviatok, zamestnanec mal aj dovolenku.
Jana Motyčková
17.09.18,10:34
Na čo ten údaj potrebujete? Resp. zákon tento pojem nepozná.
Viem, že sa to vyžaduje pre refundácie zo súdov, ale podľa mojich vedomostí zákonný postup na výpočet takejto veličiny v neexistuje. Z praxe sa používa viacero spôsobov, ale keďže zákonný spôsob neexistuje, nedá sa povedať ktorý spôsob je správny. Niekto napr. zoberie čisitú mzdu, ktorú by v danom mesiaci zarobil a prepočíta na hodinu, alebo z pracovnoprávneho priemeru zákonným postupom vypočíta čistý mesačný priemerný zárobok a ten potom vydelia počtom hodín buď v mesiaci, alebo priemerným.
Viem, že sa to vyžaduje pre refundácie zo súdov, ale podľa mojich vedomostí zákonný postup na výpočet takejto veličiny v neexistuje. Z praxe sa používa viacero spôsobov, ale keďže zákonný spôsob neexistuje, nedá sa povedať ktorý spôsob je správny. Niekto napr. zoberie čisitú mzdu, ktorú by v danom mesiaci zarobil a prepočíta na hodinu, alebo z pracovnoprávneho priemeru zákonným postupom vypočíta čistý mesačný priemerný zárobok a ten potom vydelia počtom hodín buď v mesiaci, alebo priemerným.
FERONA
02.03.21,11:18
Dobrý deň, mám otázku ohľadom priemerného zárobku. Náš mzdový softvér každý mesiac prepočítava priemery zamestnancov takto: minimálnu mes. mzdu v danom SNP vydelí fondom pracovného času v danom mesiaci, napr. pri SNP 2 je február 739€/150h = 4,9267 (máme 37,5 týždeň, mesačné odmeňovanie). Samozrejme nerieši tých zamestnancov, ktorí majú priemer vyšší ako je podľa toho každomesačného prepočtu.
1. otázka – Je výpočet priemeru správne? Priemer sa totiž niektorým zamestnancom takto počas štvrťroku zmení aj 2krát...
2. otázka - takýto zamestnanec SNP2 mal vypočítaný priemer z 4Q/2020 k 1.1.2021 vo výške 4,6661 – týmto sme vytvorili aj rezervu na nevyčerpanú dovolenku. Ak takýto zamestnanec končí prac. pomer 28.2.21, akým priemerom mu máme preplatiť nevyčerpanú dovolenku z minulého roka 2020 a dovolenku na ktorú mu vznikol nárok za odpracované dni v tomto roku 2021, ale nevyčerpal si ju ?
Ďakujem veľmi pekne
1. otázka – Je výpočet priemeru správne? Priemer sa totiž niektorým zamestnancom takto počas štvrťroku zmení aj 2krát...
2. otázka - takýto zamestnanec SNP2 mal vypočítaný priemer z 4Q/2020 k 1.1.2021 vo výške 4,6661 – týmto sme vytvorili aj rezervu na nevyčerpanú dovolenku. Ak takýto zamestnanec končí prac. pomer 28.2.21, akým priemerom mu máme preplatiť nevyčerpanú dovolenku z minulého roka 2020 a dovolenku na ktorú mu vznikol nárok za odpracované dni v tomto roku 2021, ale nevyčerpal si ju ?
Ďakujem veľmi pekne
Jana Motyčková
02.03.21,12:54
ad 1. tiež to tak robím. Lebo 2 dôvody - Po 1. § 134 ods. 5 "ak ... priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok (§ 120 ods. 4 (https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20210101#paragraf-120.odsek-4)), zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku".
Príslušný minimálny mzdový nárok podľa § 120 ods. 4 "Suma minimálneho mzdového nároku zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou pre príslušný stupeň na príslušný kalendárny rok je .... . Suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň na príslušný kalendárny rok za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín je 1/174 zo sumy minimálneho mzdového nároku podľa prvej vety."
Keďže v § 134 ods. 5 sa nehovorí o navýšení na minimálny mzdový nárok za každú hodinu odpracovanú zamestnancom, len na príslušnú minimálny mzdový nárok, priemerný zárobok navyšujem na pomernú časť z mesačného minimálneho mzdového nároku podľa FPČ. Po 2. domnievam sa, že zmyslom bolo, aby aj v prípade dovolenky, prekážky a pod. zamestnanec mal príjem aspoň vo výške mesačného minimálneho mzdového nároku.
2. Oba typy dovolenky rovnakým. V tomto prípade to je pre zamestnávateľa nevýhodnejšie, keďže február má nízky FPČ.
Príslušný minimálny mzdový nárok podľa § 120 ods. 4 "Suma minimálneho mzdového nároku zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou pre príslušný stupeň na príslušný kalendárny rok je .... . Suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň na príslušný kalendárny rok za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín je 1/174 zo sumy minimálneho mzdového nároku podľa prvej vety."
Keďže v § 134 ods. 5 sa nehovorí o navýšení na minimálny mzdový nárok za každú hodinu odpracovanú zamestnancom, len na príslušnú minimálny mzdový nárok, priemerný zárobok navyšujem na pomernú časť z mesačného minimálneho mzdového nároku podľa FPČ. Po 2. domnievam sa, že zmyslom bolo, aby aj v prípade dovolenky, prekážky a pod. zamestnanec mal príjem aspoň vo výške mesačného minimálneho mzdového nároku.
2. Oba typy dovolenky rovnakým. V tomto prípade to je pre zamestnávateľa nevýhodnejšie, keďže február má nízky FPČ.
FERONA
03.03.21,04:43
Veľmi pekne ďakujem za odpoveď pani Motyčková :), pre úplnosť teda pri otázke č.2 použijem priemer 4,9267 , ktorý je minimálny vo februári na celú nevyčerpanú dovolenku na preplatenie - nie ten , ktorým som tvorila rezervu 4,6661 , tak?
Janiela
15.08.22,09:18
Dobrý deň,
Zamestnankyňa mala v 4.Q.2020 priemerný VZ 7,28 eur. 28.12.2020 nastúpila na materskú dovolenku, teraz čerpá rodinnú dovolenku a preplatí sa jej celá vyčerpaná dovolenka. Moja otázka znie, bude sa jej dovolenka počítať zo 4.Q.2020 alebo z pravdepodobného VZ, aký by dosiahla teraz roku 2022?
Zamestnankyňa mala v 4.Q.2020 priemerný VZ 7,28 eur. 28.12.2020 nastúpila na materskú dovolenku, teraz čerpá rodinnú dovolenku a preplatí sa jej celá vyčerpaná dovolenka. Moja otázka znie, bude sa jej dovolenka počítať zo 4.Q.2020 alebo z pravdepodobného VZ, aký by dosiahla teraz roku 2022?
Iveta Matlovičová
15.08.22,10:47
Dobrý deň,
Zamestnankyňa mala v 4.Q.2020 priemerný VZ 7,28 eur. 28.12.2020 nastúpila na materskú dovolenku, teraz čerpá rodinnú dovolenku a preplatí sa jej celá vyčerpaná dovolenka. Moja otázka znie, bude sa jej dovolenka počítať zo 4.Q.2020 alebo z pravdepodobného VZ, aký by dosiahla teraz roku 2022?
z pravdepodobného PHZ
Zamestnankyňa mala v 4.Q.2020 priemerný VZ 7,28 eur. 28.12.2020 nastúpila na materskú dovolenku, teraz čerpá rodinnú dovolenku a preplatí sa jej celá vyčerpaná dovolenka. Moja otázka znie, bude sa jej dovolenka počítať zo 4.Q.2020 alebo z pravdepodobného VZ, aký by dosiahla teraz roku 2022?
z pravdepodobného PHZ
Mila123
19.08.22,05:28
§134, ods. 3 ZP" Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia(1), alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol (2) .", ...........mňa zaujíma ktorá časť citovaného odseku sa použije skôr, (označená 1 alebo 2? ? Táto organizácia nemá ani zástupcov zamestnancov a ani odbory ......program vypočítal veľmi vysoký pravdepodobný zárobok , pretože v 7/2022 zamestnanec pracoval 5 prac. dní a dostal odmenu (síce nízku ale je málo odprac. dní tak pravd. priemer. zárobok "vyletel" vysoko .........ďakujem za Váš názor
Jana Motyčková
20.08.22,09:36
JUDr. Toman, Individuálne pracovné právo : "Zamestnávateľmôže použiť obe metódy, ale mal by zvoliť metódu, ktorá bude v najvyššej možnej mierezodpovedať predpokladanému priemernému zárobku, s cieľom nepoškodiť ani nezvýhodniť zamestnanca."
Negoce
13.11.22,14:34
Dobrý deň,
ak má pracovník , kt. pracuje na základe prac. zmluvy , podnikateľskom subjekte, napr. odmenu za štvrťrok vo výške 300,- €, za daný štvrťrok odpracoval iba 40 prac. zmien (dní), (za daný štvrťrok je plánovaných 65 prac. zmien), odmeňovaný je mesačnou mzdou, pracuje iba v denných 8 hodinových zmenách, pre výpočet hodinového priemerného zárobku na nasledujúci kal. štvrťrok použijem jeho mzdu za odpracované hodiny + prémie (vyplatené v celej sume?, alebo použijem iba časť podľa odpr. času ?) a to celé podelím odpracovanými hodinami?. Ďakujem za Váš názor.
ak má pracovník , kt. pracuje na základe prac. zmluvy , podnikateľskom subjekte, napr. odmenu za štvrťrok vo výške 300,- €, za daný štvrťrok odpracoval iba 40 prac. zmien (dní), (za daný štvrťrok je plánovaných 65 prac. zmien), odmeňovaný je mesačnou mzdou, pracuje iba v denných 8 hodinových zmenách, pre výpočet hodinového priemerného zárobku na nasledujúci kal. štvrťrok použijem jeho mzdu za odpracované hodiny + prémie (vyplatené v celej sume?, alebo použijem iba časť podľa odpr. času ?) a to celé podelím odpracovanými hodinami?. Ďakujem za Váš názor.
Jana Motyčková
14.11.22,10:51
Ak ide o odmenu za 1 štvrťrok, celú odmenu započítate do mzdy a vydelíte odpracovaným časom (40 zmien v hodinách).
Negoce
14.11.22,20:36
Ak ide o odmenu za 1 štvrťrok, celú odmenu započítate do mzdy a vydelíte odpracovaným časom (40 zmien v hodinách).
Dobrý deň,
v akých prípadoch sa neberie celá odmena, t.j. časť prepadne? (nemám na mysli 1/2 ročné či ročné odmeny). Ďakujem
Dobrý deň,
v akých prípadoch sa neberie celá odmena, t.j. časť prepadne? (nemám na mysli 1/2 ročné či ročné odmeny). Ďakujem
Jana Motyčková
15.11.22,14:04
Dobrý deň,
v akých prípadoch sa neberie celá odmena, t.j. časť prepadne? (nemám na mysli 1/2 ročné či ročné odmeny). Ďakujem
V žiadnych.
v akých prípadoch sa neberie celá odmena, t.j. časť prepadne? (nemám na mysli 1/2 ročné či ročné odmeny). Ďakujem
V žiadnych.
ABD
15.02.24,20:32
Dobrý deň, poprosím o radu ohľadom výpočtu priemerného zárobku: ak je zamestnancovi za sviatok, ktorý pripadol na jeho obvyklý prac.deň vyplatená náhrada mzdy, tak na účely výpočtu priem.hodinového zárobku sa táto náhrada nezapočítava do úhrnu mzdy a tiež hodiny sviatku sa nezapočítavajú do celkového počtu odprac.hodín?
Príklad: zamestnanec zmluvná mesačná mzda 1000 Eur a v PZ dohodnuté podľa §122 ods 3., že keď nepracuje vo sviatok, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Odpracoval celý január 2024 (fond v 1/24 bol 184 hodín vrátane sviatku), sviatok 1.ho nepracoval, ale dostal náhradu mzdy.
Základná mzda: 1000 Eur deleno fond 184 hod. x 176 odpracované = 956,53 Eur
Náhrada za sviatok napr. 46,16 Eur
Výpočet priem.hodinového zárobku bude 956,53 Eur deleno 176 hodín? (samozrejme k tomu ešte február a marec, ide mi o princíp výpočtu či ho správne chápem).
Pričom u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, a za sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, mu patrí mzda – u tohto by bol výpočet 1000 Eur deleno 184 hodín?
Ďakujem.
Príklad: zamestnanec zmluvná mesačná mzda 1000 Eur a v PZ dohodnuté podľa §122 ods 3., že keď nepracuje vo sviatok, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Odpracoval celý január 2024 (fond v 1/24 bol 184 hodín vrátane sviatku), sviatok 1.ho nepracoval, ale dostal náhradu mzdy.
Základná mzda: 1000 Eur deleno fond 184 hod. x 176 odpracované = 956,53 Eur
Náhrada za sviatok napr. 46,16 Eur
Výpočet priem.hodinového zárobku bude 956,53 Eur deleno 176 hodín? (samozrejme k tomu ešte február a marec, ide mi o princíp výpočtu či ho správne chápem).
Pričom u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, a za sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, mu patrí mzda – u tohto by bol výpočet 1000 Eur deleno 184 hodín?
Ďakujem.
Jana Motyčková
16.02.24,07:21
A má zamestnanec sviatok platený náhradou mzdy, náhrada za sviatok a hodiny sviatku sa do priemeru nepočítajú. Ak je sviatok platený mzdou, mzda aj hodiny sviatku sa do priemeru počítajú.
Náhrada mzdy za neodpracovaný sviatok nie je mzdou a nie sú to odpracované hodiny.
Ak zamestnanec má neodpracovaný sviatok platený mzdou, tak je to mzda a hodiny sa považujú za odpracovaný čas podľa § 122 ods. 3.
A do priemeru vstupuje mzda ale nie náhrada mzdy.
Čiže 956,53 € a 176 hod.
Náhrada mzdy za neodpracovaný sviatok nie je mzdou a nie sú to odpracované hodiny.
Ak zamestnanec má neodpracovaný sviatok platený mzdou, tak je to mzda a hodiny sa považujú za odpracovaný čas podľa § 122 ods. 3.
A do priemeru vstupuje mzda ale nie náhrada mzdy.
Čiže 956,53 € a 176 hod.