Darovať môže, ale len so súhlasom banky. Ak by ste po nadobudnutí podielu boli iba záložcom, tak úver splácať nemusíte ani nebudete musieť, v prípade nesplácania úveru dlžníkom by si však banka mohla uplatniť záložné právo na celý byt (predal by sa v dražbe, z vydraženej ceny by sa uhradil úver, poplatky, prípadný zostatok by dostal úverový dlžník). Ak má dlžník príslušné poistenie, tak v prípade smrti by sa splátky/úver uhrádzal z poistenia (je však potrebné si dobre preštudovať poistné podmienky).
Ak by ste v čase úmrtia dlžníka vlastnili polovicu bytu, tak druhú polovicu po jeho smrti by dedili buď dedičia zo závetu (ak by ho dlžník spísal) alebo dedičia zo zákona. Ak by nespísal závet, nemal manželku ani potomkov, tak by dedili rovným dielom jeho rodičia a tí, ktorí s ním aspoň rok pred smrťou žili v spoločnej domácnosti (spolužijúce osoby). Ak by nedelil žiaden z rodičov (to znamená, že nemôžu samostatne dediť iba spolužijúce osoby), tak by sa uplatnil iný postup - dedičstvo by pripadlo súrodencom poručiteľa a spolužijúcim osobám.
Rovnako by sa dedilo aj v prípade, že by ste zomreli Vy.

V princípe môže darovať založenú nehnuteľnosť aj bez súhlasu banky, kataster neskúma, či banka súhlasila, alebo nie. Je ale dôležité, či by sa tým neporušili zmluvné podmienky s bankou, aj keď v princípe banke môže byť jedno, či to vlastní snúbenec, obidvaja v polovici alebo Ferko Mrkvička, pretože ak by sa nesplácalo, byt speňažia nech je vlastníkom ktokoľvek.