Jana Acsová
12.02.06,10:41
Je potrebné, aby boli všetky doklady z ERP opečiatkovené vystavovateľom? Nestačí, ak má všetky náležitosti na hlavičke bloku? Kde by som o tom mohla niečo nájsť?
Povinné náležitosti dokladu vyhotoveného ERP rieši § 2 písm. j) Vyhlášky č. 55/1994 Z.z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektkronickou registračnou pokladnicou v platnom znení (posledná novelizácia 735/2004 Z.z.).
Doklad vyhotovený ERP obsahuje najmenej tieto údaje:
1. daňový kód pokladnice,
2. 2 DIČ ak subjekt nie je platiteľom DPH,
3. poradové číslo dokladu od poslednej dennej uzávierky,
4. dátum vystavenia dokladu,
5. názov a množstvo tovaru alebo rozsah služby,
6. cenu tovaru alebo služby,
7. IČDPH, ak je subjekt platiteľom DPH,
8. meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne subjektu, ktorý dodáva tovar alebo poskytuje službu, ak subjekt je platiteľom DPH,
9. základ dane, ak subjekt je platiteľom DPH,
10. sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane, ak subjekt je platiteľom DPH,
11. výšku dane spolu, ak subjekt je platiteľom DPH,
12. celkovú cenu.
Z uvedeného vyplýva, že pečiatka sa na doklade nevyžaduje. Doklad má predpísané náležitosti, ktoré by mali byť na doklade pri jeho vytlačení z ERP, nakoľko sa jedná o doklad vyhotovený pokladnicou.
[quote]Zákon o DPH rieši náležitosti faktúry. Aj doklad z ERP je faktúra a preto tam musia byť uvedené aj údaje o odberateľovi a to sa najľahšie doplní pečiatkou.
V zmysle § 71 ods. 5 ZDPH je skutočne doklad vyhotovený ERP považovaný za faktúru. Podmienkou je, že cena tovaru alebo služby vrátane dane nie je viac ako 50000 Sk. Zároveň sa však uvádza, že sa jedná o doklad vyhotovený pokladnicou (náležitosti boli uvedené v predchádzajúcej odpovedi), ktorý nemusí oproti obvyklej faktúre (§ 71 ods. 2 ZDPH) obsahovať nasledujúce údaje:
- meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo služby a jeho IČ DPH, ak mu bolo pridelené,
- a jednotkovú cenu bez dane.
Z uvedeného vyplýva, že údaje o odberateľovi nie sú povinnou náležitosťou dokladu vyhotoveného ERP:
Pečiatkujem bločky našou pečiatkou. Mali sme to vytknuté od DÚ pri daňovej kontróle aj pri kontrole nadmerného odpočtu DPH.Pečiatkovanie dokladov bolo obvyklým spôsobom, ktorým sa na zjednodušený daňový doklad vystavený podľa § 16 ods. 4 Zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty platného do 30.4.2004 dopĺňali údaje o platiteľovi v prospech ktorého sa zdaniteľné plnenie uskutočňovalo. V zmysle citovaného ustanovenia bol prijímateľ dodávky povinný na doklad z ERP doplniť vypočítanú daň a vlastné identifikačné údaje (obchodné meno, sídlo alebo trvalý pobyt, miesto podnikania daňové identifikačné číslo). Uvedené spravidla daňové subjekty riešili pečiatkovaním dokladov z ERP za nakupované dodávky tovarov a služieb. Od 1.5.2004 táto povinnosť už zo Zákona o dani z pridanej hodnoty nevyplýva. Ak by to kontrola žiadala doplniť, je to nad rámec povinností daňového subjektu, ktoré mu ukladá zákon.
Ja osobne na prijaté bloky dávam pečiatku. Hoci to zákon o DPH neprikazuje, ale je tu ešte Zákon o účtovníctve, kde je spomenuté (tuším § 10), že účtovný doklad má obsahovať obe strany.
Povinnou náležitosťou účtovného dokladu je skutočne označenie účastníkov účtovného prípadu. Účtovný doklad v prípade pokladničných operácií vystavuje (spravidla) účtovná jednotka. Bloček je v tomto prípade iba príloha, ktorou preukazuje obsah účtovného prípadu. V účtovnej praxi je neštandardné, aby samotný doklad z ERP plnil funkciu účtovného dokladu, resp. nie je obvyklé, aby sa priamo na tento doklad dopĺňali náležitosti v zmysle § 10 Zákona o účtovníctve. Obvyklou praxou je vystavenie výdavkového pokladničného dokladu, ktorý v tomto prípade plní po doplnení všetkých náležitostí funkciu účtovného dokladu.
A určite si niektorí z Vás pamätajú záver diskusie na Porade na túto tému. Ako sa brániť v prípade, že kontrola nám vytkne skutočnosti, ktoré sú nad rámec zákona?
Ústava SR - I. hlava:
Čl. 2
(1) Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.
(2) Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
(3) Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Povinné náležitosti dokladu vyhotoveného ERP rieši § 2 písm. j) Vyhlášky č. 55/1994 Z.z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektkronickou registračnou pokladnicou v platnom znení (posledná novelizácia 735/2004 Z.z.).
Doklad vyhotovený ERP obsahuje najmenej tieto údaje:
1. daňový kód pokladnice,
2. 2 DIČ ak subjekt nie je platiteľom DPH,
3. poradové číslo dokladu od poslednej dennej uzávierky,
4. dátum vystavenia dokladu,
5. názov a množstvo tovaru alebo rozsah služby,
6. cenu tovaru alebo služby,
7. IČDPH, ak je subjekt platiteľom DPH,
8. meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne subjektu, ktorý dodáva tovar alebo poskytuje službu, ak subjekt je platiteľom DPH,
9. základ dane, ak subjekt je platiteľom DPH,
10. sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane, ak subjekt je platiteľom DPH,
11. výšku dane spolu, ak subjekt je platiteľom DPH,
12. celkovú cenu.
Z uvedeného vyplýva, že pečiatka sa na doklade nevyžaduje. Doklad má predpísané náležitosti, ktoré by mali byť na doklade pri jeho vytlačení z ERP, nakoľko sa jedná o doklad vyhotovený pokladnicou.
[quote]Zákon o DPH rieši náležitosti faktúry. Aj doklad z ERP je faktúra a preto tam musia byť uvedené aj údaje o odberateľovi a to sa najľahšie doplní pečiatkou.
V zmysle § 71 ods. 5 ZDPH je skutočne doklad vyhotovený ERP považovaný za faktúru. Podmienkou je, že cena tovaru alebo služby vrátane dane nie je viac ako 50000 Sk. Zároveň sa však uvádza, že sa jedná o doklad vyhotovený pokladnicou (náležitosti boli uvedené v predchádzajúcej odpovedi), ktorý nemusí oproti obvyklej faktúre (§ 71 ods. 2 ZDPH) obsahovať nasledujúce údaje:
- meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo služby a jeho IČ DPH, ak mu bolo pridelené,
- a jednotkovú cenu bez dane.
Z uvedeného vyplýva, že údaje o odberateľovi nie sú povinnou náležitosťou dokladu vyhotoveného ERP:
Pečiatkujem bločky našou pečiatkou. Mali sme to vytknuté od DÚ pri daňovej kontróle aj pri kontrole nadmerného odpočtu DPH.Pečiatkovanie dokladov bolo obvyklým spôsobom, ktorým sa na zjednodušený daňový doklad vystavený podľa § 16 ods. 4 Zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty platného do 30.4.2004 dopĺňali údaje o platiteľovi v prospech ktorého sa zdaniteľné plnenie uskutočňovalo. V zmysle citovaného ustanovenia bol prijímateľ dodávky povinný na doklad z ERP doplniť vypočítanú daň a vlastné identifikačné údaje (obchodné meno, sídlo alebo trvalý pobyt, miesto podnikania daňové identifikačné číslo). Uvedené spravidla daňové subjekty riešili pečiatkovaním dokladov z ERP za nakupované dodávky tovarov a služieb. Od 1.5.2004 táto povinnosť už zo Zákona o dani z pridanej hodnoty nevyplýva. Ak by to kontrola žiadala doplniť, je to nad rámec povinností daňového subjektu, ktoré mu ukladá zákon.
Ja osobne na prijaté bloky dávam pečiatku. Hoci to zákon o DPH neprikazuje, ale je tu ešte Zákon o účtovníctve, kde je spomenuté (tuším § 10), že účtovný doklad má obsahovať obe strany.
Povinnou náležitosťou účtovného dokladu je skutočne označenie účastníkov účtovného prípadu. Účtovný doklad v prípade pokladničných operácií vystavuje (spravidla) účtovná jednotka. Bloček je v tomto prípade iba príloha, ktorou preukazuje obsah účtovného prípadu. V účtovnej praxi je neštandardné, aby samotný doklad z ERP plnil funkciu účtovného dokladu, resp. nie je obvyklé, aby sa priamo na tento doklad dopĺňali náležitosti v zmysle § 10 Zákona o účtovníctve. Obvyklou praxou je vystavenie výdavkového pokladničného dokladu, ktorý v tomto prípade plní po doplnení všetkých náležitostí funkciu účtovného dokladu.
A určite si niektorí z Vás pamätajú záver diskusie na Porade na túto tému. Ako sa brániť v prípade, že kontrola nám vytkne skutočnosti, ktoré sú nad rámec zákona?
Ústava SR - I. hlava:
Čl. 2
(1) Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.
(2) Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
(3) Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.