JUDr. Vlasta Husáriková
07.05.12,10:10
Pri posudzovaní a uplatňovaní pracovnoprávnych vzťahov, ktoré vznikli medzi zamestnancami, ktorí vykonávajú prácu na území Slovenskej republiky a zahraničným zamestnávateľom a pracovnoprávnych vzťahov medzi cudzincami a osobami bez štátnej príslušnosti, ktorí pracujú na území Slovenskej republiky u zamestnávateľa, ktorý má sídlo na území Slovenskej republiky, sa prioritne vychádza z medzinárodného práva súkromného.

Právna úprava pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov, ktorých zamestnávatelia vysielajú na výkon prác z územia členského štátu Európskej únie na územie Slovenskej republiky, je výsledkom implementácie smernice EÚ č. 96/71-ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, vychádzajúc zo zásady, že smernica bola v ustanovenej lehote prevzatá členskými krajinami Európskej únie do ich právnych poriadkov je cieľom smernice zabezpečiť pre vysielaných zamestnancov pracovnoprávnu ochranu rovnakú ako pre domácich zamestnancov v oblastiach, ktoré ustanovuje odsek 2. Rozsah pracovných podmienok ustanovených pre vysielaných zamestnancov sa neuplatní v plnom rozsahu pri krátkodobých vysielaniach, ktoré nepresiahnu osem dní v posledných 12 mesiacov, okrem prác taxatívne uvedených v odseku 5. Odchýlne od odseku 2, 3 a 5 sa postupuje v prípade vyslania zamestnanca do členského štátu Európskej únie agentúrou dočasného zamestnávania. Pracovné podmienky a podmienky zamestnávania spravujú právom štátu na území ktorého zamestnanec prácu vykonáva.

Časť smernice, ktorá ukladá každému členskému štátu vytvoriť styčné miesto, kde je možné získať potrebné informácie je implementovaná do zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. Podľa § 6 ods. 6 písmeno m) uvedeného zákona je styčným miestom Národný inšpektorát práce.