JUDr. Vlasta Husáriková
07.05.12,11:03
Ustanovenie o zákaze diskriminácie má svoj ústavný základ v čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie.

Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Medzi základné práva patrí podľa čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky aj právo na prácu. Zákaz diskriminácie má svoj právny rámec aj v legislatívne Európskej únie. Jednou zo základných smerníc pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov je smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti príležitosti a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania, ktorá s účinnosťou od 15. augusta 2009 zrušila smernice 75/117/EHS, 76/207/EHS, 86/378/EHS a 97/80/ES. Komplexnou právnou úpravou, ktorej obsahom sú transpozície smerníc Európskej únie pre oblasť rovnakého zaobchádzania je zákon č. 365/2004 Z. z. zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Uvedený zákon upravuje aj zásadu rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch, a v obdobných právnych vzťahoch. Zamestnávateľ je povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou v antidiskriminačnom zákone.

Na rozdiel od antidiskriminačného zákona Zákonník práce zahŕňa do dôvodov, z ktorých sa zakazuje diskriminácia, aj odborovú činnosť a nepriaznivý zdravotný stav. Rozšírenie dôvodov zákazu diskriminácie vychádza z čl. 1 Základných zásad.

Účelom príkazu vykonávať práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov v súlade s dobrými mravmi, je zabezpečiť pri výkone práva elementárnu slušnosť, resp. dodržanie určitého etického minima pri výkone subjektívnych práv. O tom, či výkon práv a povinností v pracovnoprávnom vzťahu bol alebo nebol v súlade s dobrými mravmi, rozhodujú súdy. Pred podaním návrhu na súd môže zamestnanec rovnako ako pri porušení zásady rovnakého zaobchádzania podať zamestnávateľovi sťažnosť, že výkon práv a povinností nebol v súlade s dobrými mravmi.