JUDr. Vlasta Husáriková
14.05.12,11:36
Podľa čl. 37 Ústavy Slovenskej republiky „každý má právo sa slobodne združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov. Odborové organizácie vznikajú nezávisle od štátu. Obmedzovať počet odborových organizácií, ako aj zvýhodňovať niektoré z nich v podniku alebo v odvetví, je neprípustné“. Rovnaké právo a slobodu združovania zabezpečuje aj čl. 5 Európskej sociálnej charty (revidovanej), článok 8 medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovor MOP č. 87 o slobode združovania a ochrane práva odborovo sa organizovať a Dohovore MOP č. 98 o vykonávaní zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať.

Vylúčenie zásahu štátu do slobody združovania v odborových organizáciách zabezpečuje zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, podľa ktorého odborová organizácia je občianske združenie a právnickou osobou sa stáva dňom nasledujúcim po doručení návrhu na jej evidenciu na ministerstvo vnútra. Na rozdiel od ostatných občianskych združení, odborová organizácia nepodlieha registrácii a skúmaniu splnenia podmienok na registráciu.

V súlade s Odporúčaním MOP č. 163 o podpore kolektívneho vyjednávania, podľa ktorého, ak je to potrebné mali by sa prijať opatrenia na uznanie reprezentatívnych organizácií zamestnávateľov a reprezentatívnych organizácií pracovníkov na účely kolektívneho vyjednávania sa ustanovuje možnosť zamestnávateľa požiadať odborovú organizáciu, ktorá chce zastupovať všetkých zamestnancov zamestnávateľa o preukázanie reprezentatívnosti. Reprezentatívnosť sa ustanovuje rovnakým percentom ako percento účasti zamestnancov na voľbách členov zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka. Zákon umožňuje odborovým organizáciám, ak ich pôsobí u zamestnávateľa viac, preukázať reprezentatívnosť aj spoločne. Úprava reprezentatívnosti je dôležitá aj z hľadiska vzniku odborovej organizácie. Podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov na vznik odborovej organizácie stačí, ak o evidenciu občianskeho združenia požiadajú tri fyzické osoby.

Pri úprave vstupu do priestorov zamestnávateľa, zástupcu zamestnancov, ktorý nie je zamestnancom zamestnávateľa, sa vychádzalo z Odporúčania MOP č. 143 o ochrane a podmienkach na činnosť poskytovaných zástupcov pracovníkov v podniku. Podľa odseku 17 uvedeného odporúčania, sa má zástupcom odborov, ktorí nie sú zamestnaní v podniku, v ktorom majú odbory zamestnaných svojich členov, povoliť prístup do podniku a podľa odseku 12 sa má zástupcom pracovníkov v podniku povoliť prístup na všetky pracoviská podniku, ak je tento prístup potrebný na výkon ich zastupiteľských funkcií. Vzhľadom na skutočnosť, že zamestnávateľ zodpovedá za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci za všetky osoby, ktoré sa s jeho súhlasom zdržiavajú na pracoviskách zamestnávateľa, je potrebné upraviť povinnosť zástupcu zamestnancov v nevyhnutnom rozsahu dodržiavať povinnosti a opatrenia ustanovené pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia.