Podľa čl. 37 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo sa slobodne združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov a obmedzovať počet odborových organizácií, ako aj zvýhodňovať niektoré z nich v podniku je neprípustné. Rovnaké právo zabezpečuje aj Európska sociálna charta (revidovaná) v čl. 5, medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach v čl. 8 a Dohovor MOP č. 87 o slobode združovania a ochrane práva odborov sa organizovať. Na základe uvedeného je zamestnávateľ povinný, v prípadoch týkajúcich sa všetkých alebo väčšieho počtu zamestnancov, ak sa na prijatie opatrení vyžaduje prerokovanie s odborovým orgánom alebo jeho súhlas, plniť tieto povinnosti ku všetkým odborovým orgánom, ak sa s nimi nedohodne inak, napríklad, že odborové orgány budú postupovať spoločne (takúto možnosť majú aj pri preukazovaní reprezentatívnosti). V prípade, že sa odborové orgány nedohodnú a neudelia súhlas v lehote 15 dní od požiadania, zákon ustanovuje, že rozhodujúce bude stanovisko najreprezentatívnejšej odborovej organizácie. V tomto prípade nejde o porušenie zákazu zvýhodňovať niektorú z odborových organizácií, pretože zamestnávateľ rokoval s odborovými orgánmi každej z odborových organizácií za rovnakých podmienok.

V prípadoch individuálnych pracovnoprávnych úkonov vystupuje ako zástupca konkrétneho zamestnanca odborový orgán odborovej organizácie, ktorej je zamestnanec členom. Ak zamestnanec nie je odborovo organizovaný, vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch týkajúcich sa tohto zamestnanca, odborový orgán odborovej organizácie s najväčším počtom členov.