Zamestnávateľ zodpovedá za škodu na veciach len vtedy, ak si ich zamestnanec odložil na mieste na to určenom alebo na miesto, kde sa takéto veci obvykle odkladajú. Nie je pritom rozhodujúce, kto zamestnancovi škodu na veciach spôsobil. Pod škodou sa rozumie poškodenie veci, strata (krádež) alebo zničenie veci.

Za veci, ktoré sa do zamestnania obvykle nenosia, zamestnávateľ zodpovedá, len ak ich prevzal do úschovy. Ak takéto veci zamestnávateľ neprevzal do úschovy, zodpovedá za ne najviac do sumy 165,97 eura.


Zánik práva na náhradu škody

Zamestnanec nemá právo uplatniť si nárok na náhradu škody "donekonečna". Ak si toto právo neuplatní do 15 dní odo dňa, kedy sa o škode dozvedel, právo na náhradu škody mu zaniká.

Právo na náhradu škody nie je ani v prípade, ak si ho zamestnanec voči zamestnávateľovi neuplatní písomne.