JUDr. Vlasta Husáriková
04.06.12,10:19
Zákon 2/1991 Zb.
(o kolektívnom vyjednávaní)

§ 1
Úvodné ustanovenie


(1) Zákon upravuje kolektívne vyjednávanie medzi príslušnými orgánmi odborových organizácií a zamestnávateľmi, ktorého cieľom je uzavretie kolektívnej zmluvy.

(2) Rozsah prípadnej súčinnosti štátu pri kolektívnom vyjednávaní ustanovuje tento zákon.


Komentár: Zákon o kolektívnom vyjednávaní je procesným právnym predpisom upravujúcim proces kolektívneho vyjednávania, ktorého cieľom je zabezpečenie spravodlivých a uspokojujúcich pracovných podmienok zamestnancov prostredníctvom kolektívnej zmluvy v súlade s čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky. Právo na kolektívne vyjednávanie pre zamestnancov a zamestnávateľov a ich organizácie zaručujú aj medzinárodné dokumenty, a to najmä Európska sociálna charta (revidovaná), podľa ktorej „všetci pracovníci a zamestnávatelia majú právo kolektívne vyjednávať“ a Charta základných práv Európskej únie, ktorá v čl. 28 upravuje: „Pracovníci a zamestnávatelia alebo ich príslušné organizácie majú v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právnym predpisom a praxou právo vyjednávať a uzatvárať kolektívne zmluvy na zodpovedajúcich úrovniach a v prípade konfliktu záujmov uskutočniť kolektívne akcie na ochranu svojich záujmov vrátane štrajku.“.

Kolektívne vyjednávanie zásadne prebieha medzi dvoma stranami, a to príslušným odborovým orgánom (príslušným vyšším odborovým orgánom) a zamestnávateľom (organizáciou zamestnávateľov). Štát poskytuje súčinnosť pri kolektívnom vyjednávaní najmä pri kolektívnych sporoch, a to výberom sprostredkovateľov a rozhodcov a overovaním ich odbornej spôsobilosti a určovaním sprostredkovateľov a rozhodcov na riešenie kolektívnych sporov v súlade s § 11 a 13.



Kolektívne zmluvy
§ 2


(1) Kolektívne zmluvy 1) upravujú individuálne a kolektívne vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a práva a povinnosti zmluvných strán.

(2) Kolektívne zmluvy môžu uzatvárať príslušné odborové orgány a zamestnávatelia, prípadne ich organizácie. 2a)

(3) Kolektívna zmluva je

a) podniková uzavretá medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom, ktorým je aj služobný úrad,
b) kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzavretá pre väčší počet zamestnávateľov medzi príslušným vyšším odborovým orgánom a organizáciou alebo organizáciami zamestnávateľov,
c) kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzavretá medzi príslušným vyšším odborovým orgánom a zamestnávateľom, ktorým je štát,
d) kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzavretá pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa osobitného predpisu, 2b) medzi príslušným vyšším odborovým orgánom, vládou poverenými zástupcami a reprezentatívnymi zástupcami zamestnávateľov.

------------------------------------------------------------------
1)§ 231 Zákonníka práce
2) zrušená zákonom č. 328/2007 Z.z. s účinnosťou od 1. septembra 2007
2a) Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.
2b) § 1 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.


Komentár: Kolektívne zmluvy upravujú pracovné podmienky a podmienky zamestnania, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a jednou organizáciou alebo viacerými organizáciami zamestnancov v súlade s § 231 Zákonníka práce.

Kolektívne zmluvy uzatvorené medzi príslušným odborovým orgánom a služobným úradom a kolektívna zmluvy uzatvorená medzi príslušným vyšším odborovým orgánom a zamestnávateľom, ktorým je štát, upravujú podmienky vykonávania štátnej služby v súlade s § 119 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Kolektívne zmluvy vyššieho stupňa uzatvorené pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa uzatvárajú v súlade s § 231 Zákonníka práce s odchýlkou ustanovenou v § 28 zákona č. 553/2003 Z. z. Pri podnikových kolektívnych zmluvách platí obmedzenie pre kolektívne vyjednávanie o odstupnom a odchodnom ustanovené v § 13b zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme.

Ak u zamestnávateľa pôsobí jedna odborová organizácia, príslušným odborovým orgánom na uzatvorenie kolektívnej zmluvy so zamestnávateľom je odborový orgán tejto odborovej organizácie, ktorému oprávnenie konať v mene odborovej organizácie vyplýva zo stanov. Ak u zamestnávateľa pôsobí viacero odborových organizácií postup na určenie príslušnej odborovej organizácie alebo odborových organizácií upravuje § 3a.

Organizácie zamestnávateľov vznikajú podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov a rovnako ako odborové organizácie nepodliehajú režimu registrácie, ale režimu evidencie. Právnickou osobou sa stávajú dňom nasledujúcim po dni, v ktorom doručili na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky návrh na evidenciu. Takýto spôsob vzniku právnickej osoby, či už ide o odborovú organizáciu alebo organizáciu zamestnávateľov, je v súlade s Dohovorom MOP č. 87 o slobode združovania a ochrane práva odborov sa organizovať, podľa ktorého „Pracovníci a zamestnávatelia bez akéhokoľvek rozdielu majú právo bez predchádzajúceho schválenia ustanovovať organizácie podľa vlastnej voľby, ako aj stať sa členmi takýchto organizácií, a to pod jedinou podmienkou, že sa podriadia stanovám týchto organizácií.“.

Zákon upravuje dva druhy kolektívnych zmlúv, a to podnikové kolektívne zmluvy a kolektívne zmluvy vyššieho stupňa. Rozdiel medzi týmito kolektívnymi zmluvami je najmä kvantitatívny. Kolektívna zmluvy vyššieho stupňa sa uzatvára pre väčší počet zamestnávateľov.

Z hľadiska zmluvných strán kolektívnych zmlúv zákon reaguje aj na osobitnú úpravu právnych vzťahov pri výkone štátnej služby podľa zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pri podnikových kolektívnych zmluvách je zmluvnou stranou na strane zamestnávateľa služobný úrad podľa citovaného zákona. Pri kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa je zmluvnou stranou na strane zamestnávateľa štát. Pri kolektívnej zmluve vyššieho stupňa uzavretej pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú zmluvnou stranou na strane zamestnávateľov vládou Slovenskej republiky poverení zástupcovia a reprezentatívni zástupcovia zamestnávateľov.

Úprava kolektívnych zmlúv aj pre štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme má svoju oporu aj v Dohovore MOP č. 151 o ochrane práva organizovať sa a o postupoch pri určovaní podmienok zamestnania vo verejnej službe. Podľa čl. 1 dohovoru verejnými zamestnancami sú všetky osoby zamestnané verejnými úradmi. Podľa čl. 7 dohovoru, ak je to potrebné, príjmu sa opatrenia primerané vnútroštátnym podmienkam na stimulovanie a podporu plného rozvoja a využitia mechanizmov na rokovanie o podmienkach zamestnania medzi dotknutými verejnými úradmi a organizáciami verejných zamestnancov.


§ 3


V mene zmluvnej strany (§ 2 ods. 2) rokovať a uzavierať kolektívnu zmluvu môže

a) zástupca príslušného odborového orgánu, ktorého oprávnenie vyplýva zo stanov odborovej organizácie, prípadne z vnútorného predpisu príslušného odborového orgánu,
b) štatutárny orgán 3) alebo iný oprávnený zástupca zamestnávateľskej organizácie,
c) fyzická osoba, ktorá pri podnikaní 4) zamestnáva zamestnancov,
d) zástupca príslušnej organizácie zamestnávateľov, ktorého oprávnenie na uzavieranie kolektívnej zmluvy vyplýva z vnútorného predpisu tejto organizácie,
e) zástupca poverený vládou, ak ide o kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa podľa § 2 ods. 3 písm. c),
f) zástupca poverený vládou a reprezentatívni zástupcovia zamestnávateľov, ak ide o kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa podľa § 2 ods. 3 písm. d).

------------------------------------------------------------------
2) § 2 zákona č. 120/1990 Zb., ktorým sa upravujú niektoré vzťahy medzi odborovými orgánmi a zamestnávateľmi.
3) § 9 Zákonníka práce. 4) § 2 Obchodného zákonníka.


Komentár: Za odborovú organizáciu rokuje a uzatvára kolektívnu zmluvy vždy zástupca príslušného odborového orgánu, ktorého oprávnenie vyplýva zo stanov odborovej organizácie, prípadne z vnútorného predpisu príslušného odborového orgánu. Určenie oprávnenia pre zástupcu príslušného odborového orgánu vnútorným predpisom sa javí ako nadbytočné z dôvodu, že podľa § 6 ods. 2 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov (uvedený paragraf sa vzťahuje aj na evidenciu) k návrhu na evidenciu občianskeho združenia musia byť pripojené stanovy, v ktorých musia byť uvedené, okrem iných skutočností, aj orgány občianskeho združenia, spôsob ich ustanovenia a určenie orgánov a funkcionárov oprávnených konať v mene združenia (v mene odborovej organizácie).

Za zamestnávateľa rokuje a uzatvára kolektívnu zmluvu štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu alebo iný, nimi poverený zamestnanec. Za organizáciu zamestnávateľov rokuje a uzatvára kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa zástupca príslušnej organizácie zamestnávateľov, ktorému takéto oprávnenie vyplýva z vnútorného predpisu tejto organizácie. Túto skutočnosť je potrebné dať do pozornosti z dôvodu, že aj pre organizáciu zamestnávateľov platí rovnaký režim pre evidenciu ako pre odborovú organizáciu, z čoho vyplýva, že je tiež povinná v stanovách uviesť aj orgány organizácie zamestnávateľov a určiť orgány a funkcionárov, ktorí budú oprávnení konať v mene organizácie zamestnávateľov.

Za zamestnávateľa, ktorým je štát rokuje a uzatvára kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa zástupca poverený vládou (člen vlády).

Za zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní zamestnancov postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, rokujú a uzatvárajú kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa zástupca poverený vládou a reprezentatívni zástupcovia zamestnávateľov.
Reprezentatívnymi zástupcami zamestnávateľov, pri súčasne platnom osobnom rozsahu citovaného zákona, sú združenie miest a obcí a samosprávnej kraje.


§ 3a

(1) Ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie, pri uzatváraní kolektívnej zmluvy v mene kolektívu zamestnancov môžu príslušné odborové orgány pôsobiace u zamestnávateľa vystupovať a konať s právnymi dôsledkami pre všetkých zamestnancov len spoločne a vo vzájomnej zhode, ak sa medzi sebou nedohodnú inak. Ak sa odborové organizácie nedohodnú na postupe podľa prvej vety, je zamestnávateľ oprávnený uzatvoriť kolektívnu zmluvu s odborovou organizáciou s najväčším počtom členov u zamestnávateľa alebo s ostatnými odborovými organizáciami, ktorých súčet členov u zamestnávateľa je väčší ako počet členov najväčšej odborovej organizácie.

(2) Ak u zamestnávateľov pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie, môžu príslušné vyššie odborové orgány vystupovať a konať s právnymi dôsledkami pri uzatváraní kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre všetkých zamestnancov len spoločne a vo vzájomnej zhode, ak sa medzi sebou nedohodnú inak. Ak sa vyššie odborové orgány nedohodnú na postupe podľa prvej vety, je organizácia zamestnávateľov oprávnená uzatvoriť kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa s príslušným vyšším odborovým orgánom odborových organizácií s najväčším počtom členov u týchto zamestnávateľov alebo s príslušnými vyššími odborovými orgánmi ostatných odborových organizácií, ktorých súčet členov u týchto zamestnávateľov je väčší ako počet členov odborových organizácií s najväčším počtom členov u týchto zamestnávateľov.

(3) Ak sa zúčastnené strany nedohodnú podľa odseku 1 alebo 2, ide o spor o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy.

(4) Spor o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy rieši rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov vedenom na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") podľa tohto zákona. Ak sa zmluvné strany na osobe rozhodcu nedohodnú, na žiadosť ktorejkoľvek zo zmluvných strán ho určí ministerstvo.

(5) Rozhodca vydá doklad, ktorý oprávňuje príslušnú odborovú organizáciu alebo príslušné odborové organizácie na rokovanie a uzatváranie kolektívnej zmluvy.


Komentár: Podľa čl. 37 Ústavy Slovenskej republiky „Každý má právo sa slobodne združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov. Odborové organizácie vznikajú nezávisle od štátu. Obmedzovať počet odborových organizácií, ako aj zvýhodňovať niektoré z nich v podniku alebo v odvetví, je neprípustné.“. Rovnako ako Ústava Slovenskej republiky aj medzinárodné zmluvy zaručujú právo na slobodné združovanie zamestnancov na ochranu ich hospodárskych a sociálnych záujmov. Ide najmä o Európsku sociálnu chartu (revidovanú) čl. 5, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach čl. 8 a Dohovor MOP č. 98 o vykonávaní zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať. Takto garantované právo na slobodné združovanie zamestnancov a zákaz obmedzovať počet odborových organizácií u zamestnávateľa alebo zvýhodňovať niektorú z nich garantuje Zákonník práce v § 230 až 232, Na účely kolektívneho vyjednávania, ktorého výsledkom má byť uzatvorenie kolektívnej zmluvy, je však potrebné, aby príslušné odborové orgány vystupovali spoločne a vo vzájomnej zhode, ak sa nedohodnú inak (napríklad sa môžu dohodnúť, že ich bude zastupovať jeden odborový orgán). Vzájomná zhoda príslušných odborových orgánov je dôležitá z dôvodu, že vyjednávajú pracovné podmienky a podmienky zamestnania pre všetkých zamestnancov zamestnávateľa. Ak sa príslušné odborové orgány nedohodnú na spoločnom alebo inom postupe a zamestnávateľ nevyužije oprávnenie na uzatvorenie kolektívnej zmluvy s odborovou organizáciou s najvyšším počtom členov alebo s odborovými organizáciami, ktoré v súčte majú väčší počet členov u zamestnávateľa, ako najväčšia odborová organizácia, ide o spor o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy. Rovnaký postup určenia zmluvnej strany platí aj pre vyjednávanie a uzatvorenie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Spor o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy je osobitným druhom sporu a nie je možné ho považovať za kolektívny spor podľa § 10, lebo nejde o spor o uzatvorenie kolektívnej zmluvy, ani o spor o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy.

Zákon upravuje novú kompetenciu pre rozhodcu, a to určiť oprávnenú odborovú organizáciu alebo odborové organizácie na rokovanie a uzatváranie kolektívnej zmluvy, ale neupravuje žiadne kritériá pre rozhodovanie, súčinnosť zmluvných strán a neupravuje žiadnu možnosť preskúmania takéhoto rozhodnutia.



Platnosť a účinnosť kolektívnych zmlúv
§ 4


(1) Kolektívne zmluvy sú platné, ak sú

a) uzavreté písomne a podpísané na tej istej listine oprávneným zástupcom alebo oprávnenými zástupcami príslušných odborových orgánov a zamestnávateľmi, prípadne zástupcami ich organizácií,
b) doložené zoznamom zamestnávateľov, za ktorých boli uzatvorené, ak ide o kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, okrem kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa podľa § 2 ods. 3 písm. d); zoznam zamestnávateľov obsahuje obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo a kód štatistickej klasifikácie ekonomických činností zamestnávateľa podľa osobitného prepisu.4aa)

(2) Neplatná je kolektívna zmluva v tej časti, ktorá

a) je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
b) upravuje nároky zamestnancov v menšom rozsahu než kolektívna zmluva vyššieho stupňa.

(3) Kolektívna zmluva vyššieho stupňa obsahuje označenie odvetví, pre ktoré je uzatvorená, pričom sa vychádza zo zoznamu zamestnávateľov, za ktorých je uzatvorená. Označením odvetvia podľa prvej vety je kód štatistickej klasifikácie ekonomických činností podľa osobitného predpisu4aa) na úrovni skupiny.


Komentár: Formálnoprávnou podmienkou platnosti kolektívnej zmluvy je jej písomná forma s podpismi oprávneného zástupcu odborového orgánu a zamestnávateľa na tej istej listine alebo oprávnených zástupcov odborových orgánov a zamestnávateľov na tej istej listine.

Kolektívna zmluva vyššieho stupňa musí byť doložená aj zoznamom zamestnávateľov, za ktorých bola uzatvorená. Zoznam zamestnávateľov sa neprikladá ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa uzavretej pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme z dôvodu, že tento zákon priamo ustanovuje jeho osobný rozsah. Zoznam zamestnávateľov má svoju právnu dôležitosť, ide vlastne o zmluvnú stranu kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Zo zoznamu zamestnávateľov sa vychádza aj pri označení odvetví, pre ktoré sa kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatvorila. Označenie odvetví na úrovni skupiny je označenie trojmiestnym číselným znakom, ktorý zahŕňa užší okruh zamestnávateľov s porovnateľným výrobným programom. Kolektívna zmluva je neplatná v tej časti, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (ide najmä o pracovnoprávne predpisy) a ktorá upravuje nároky zamestnancov v menšom rozsahu ako kolektívna zmluvy vyššieho stupňa. V týchto prípadoch ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu.



§ 5

(1) Kolektívna zmluva je záväzná pre zmluvné strany.

(2) Kolektívna zmluva je záväzná tiež pre

a) zamestnávateľov združených v organizácii zamestnávateľov, ktorá kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa uzavrela, ak kód štatistickej klasifikácie ekonomických činností týchto zamestnávateľov na úrovni skupiny je rovnaký ako označenie odvetvia, pre ktoré je uzatvorená kolektívna zmluva vyššieho stupňa a pre týchto zamestnávateľov nie je záväzná iná kolektívna zmluva vyššieho stupňa,
b) zamestnancov, za ktorých uzavrel kolektívnu zmluvu príslušný odborový orgán alebo príslušný vyšší odborový orgán,
c) odborový orgán, za ktorý uzavrel kolektívnu zmluvu príslušný vyšší odborový orgán.

(3) Kolektívna zmluva vyššieho stupňa je záväzná pre zamestnávateľov v odvetví, na ktoré bola rozšírená záväznosť tejto kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 7 ods. 1.

(4) Kolektívna zmluva vyššieho stupňa je záväzná aj pre zamestnávateľa, ktorý nie je združený v organizácii zamestnávateľov, ktorá kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa uzavrela, ak zamestnávateľ požiada zmluvné strany o pristúpenie ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa a zmluvné strany s pristúpením súhlasia. Zmluvné strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa oznámia ministerstvu pristúpenie zamestnávateľa ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa podľa prvej vety v lehote najneskôr do 15 dní od pristúpenia tohto zamestnávateľa ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa. Pristúpenie zamestnávateľa ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa sa na žiadosť ministerstva oznamuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

(5) Príslušný odborový orgán uzaviera kolektívnu zmluvu aj za zamestnancov, ktorí nie sú odborovo organizovaní.

(6) Príslušný odborový orgán je povinný oboznámiť zamestnancov s obsahom kolektívnej zmluvy najneskôr do 15 dní od jej uzavretia.

(7) Zmluvné strany (§ 2 ods. 2) sú povinné uchovávať kolektívnu zmluvu a rozhodnutie rozhodcu, ktoré sa jej týka, najmenej päť rokov od skončenia obdobia, na ktoré bola kolektívna zmluva uzavretá.

------------------------------------------------------------------
2) § 2 zákona č. 120/1990 Zb., ktorým sa upravujú niektoré vzťahy medzi odborovými orgánmi a zamestnávateľmi.


Komentár: Kolektívna zmluva zaväzuje zmluvné strany. Okrem zmluvných strán je kolektívna zmluva záväzná pre všetkých zamestnancov, za ktorých uzatvoril kolektívnu zmluvu príslušný odborový orgán alebo príslušný vyšší odborový orgán a odborový orgán, za ktorý uzatvoril kolektívnu zmluvu príslušný vyšší odborový orgán. Kolektívna zmluva je záväzná aj pre zamestnávateľov, ktorých kód štatistickej kvalifikácie ekonomických činností na úrovni skupiny je rovnaký ako označenie odvetvia, pre ktoré sa uzatvorila kolektívna zmluva vyššieho stupňa za podmienky, že sú združené v tejto organizácii zamestnávateľov a že nie je pre nich záväzná iná kolektívna zmluva vyššieho stupňa.

Zamestnávateľ, ktorý nie je združený v organizácii zamestnávateľov, ktorá kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa uzatvorila, môže požiadať zmluvné strany o pristúpenie ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.

Keďže prevažným obsahom kolektívnej zmluvy je úprava pracovných a mzdových podmienok, ukladá sa povinnosť odborovému orgánu oboznámiť zamestnancov s jej obsahom a zmluvným stranám sa ukladá povinnosť uchovávať tieto zmluvy a rozhodnutia rozhodcu najmenej päť rokov, čo je dôležité najmä z hľadiska uplatňovania si nárokov, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy zamestnancovi, na súde. Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa totiž uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru.


§ 6

(1) Kolektívna zmluva sa uzaviera na dobu, ktorá je v nej výslovne určená. Ak k určeniu tejto doby nedôjde, predpokladá sa, že sa dojednala na jeden rok. Kolektívna zmluva vyššieho stupňa podľa § 2 ods. 3 písm. c) a d) sa uzatvára na jeden kalendárny rok.

(2) Účinnosť kolektívnej zmluvy sa začína prvým dňom obdobia, na ktoré sa zmluva uzavrela, a končí sa uplynutím tohto obdobia, pokiaľ doba účinnosti niektorých záväzkov nie je v kolektívnej zmluve dojednaná odchylne.

(3) Kolektívna zmluva vyššieho stupňa podľa § 2 ods. 3 písm. c) nadobúda platnosť súčasne s nadobudnutím účinnosti zákona o štátnom rozpočte.

(4) Ak sa neuzatvorila kolektívna zmluva vyššieho stupňa podľa § 2 ods. 3 písm. c) na príslušný kalendárny rok a ak uplynulo obdobie, na ktoré sa uzatvorila podniková kolektívna zmluva v služobnom úrade, účinnosť tejto podnikovej kolektívnej zmluvy sa predlžuje do nadobudnutia platnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa podľa § 2 ods. 3 písm. c).


Komentár: Zákon dáva zmluvným stranám možnosť dohodnúť dobu, na ktorú sa kolektívna zmluva uzatvára. Ak v kolektívnej zmluve nie je určená doba, tak sa predpokladá, že sa uzatvorila na jeden rokov (nie kalendárny). Kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatvorená medzi príslušným vyšším odborovým orgánom a zamestnávateľom, ktorým je štát a kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatvorená pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, medzi príslušným vyšším odborovým orgánom, vládou poverenými zástupcami a reprezentatívnymi zástupcami zamestnávateľov sa uzatvára vždy na kalendárny rok.


§ 7

(1) Na spoločný písomný návrh zmluvných strán kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a za podmienok ustanovených týmto zákonom ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na zamestnávateľov v odvetví, v ktorom je táto kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatvorená. Predmetom návrhu na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa môže byť len niektoré z odvetví, pre ktoré bola uzatvorená kolektívna zmluva vyššieho stupňa. Všeobecne záväzný právny predpis podľa prvej vety sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

(2) Ministerstvo môže rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa podľa odseku 1 len na zamestnávateľa, na ktorého sa nevzťahuje záväznosť inej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, a ak zamestnávateľ s rozšírením záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa súhlasí.

(3) Písomný návrh na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa musí byť podpísaný zmluvnými stranami na tej istej listine a musí obsahovať

a) názov kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorej záväznosť sa navrhuje rozšíriť,
b) označenie odvetvia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, na ktoré sa navrhuje rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa.

(4) Ak návrh na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa nespĺňa náležitosti ustanovené v odseku 3, ministerstvo vyzve zmluvné strany odstrániť nedostatky alebo doplniť návrh v určenej lehote.

(5) Návrh na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa možno podať ministerstvu najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím účinnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa.

------------------------------------------------------------------
4aa) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. EÚ L 393, 30. 12. 2006) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 259/2008 z 11. marca 2008 (Ú. v. EÚ L 97, 9. 4. 2008).


Komentár: Podľa čl. 4 Dohovoru MOP č. 98 o vykonávaní zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať „Tam, kde je to potrebné, budú prijaté opatrenia primerané vnútroštátnym podmienkam pre povzbudenie a podporovanie čo najširšieho rozvoja a využitia metódy dobrovoľného vyjednávania medzi zamestnávateľmi a organizáciami zamestnávateľov na jednej strane a organizáciami pracovníkov na druhej strane tak, aby boli upravené podmienky zamestnania pomocou kolektívnej zmluvy.“. Z uvedeného vyplýva, že tento základný koaličný dohovor priorizuje metódu dobrovoľného vyjednávania. Odporúčanie MOP č. 91 o kolektívnych zmluvách v časti IV. Rozšírenie kolektívnych zmlúv odporúča tam, kde je to vhodné vzhľadom na zavedenú prax kolektívneho vyjednávania, prijať opatrenia, ktoré sa majú vymedziť vnútroštátnymi zákonmi na rozšírenie použitia všetkých alebo určitých ustanovení kolektívnej zmluvy na všetkých zamestnávateľov a pracovníkov zahrnutých v rámci odvetvového a územného rozsahu zmluvy. Vnútroštátne právne predpisy môžu rozšíriť kolektívnu zmluvu, ak sú splnené najmä tieto podmienky:

- kolektívna zmluva už pokrýva istý počet príslušných zamestnávateľov a pracovníkov, ktorý je podľa názoru príslušného úradu dostatočne reprezentatívny,
- ak žiadosť na rozšírenie kolektívnej zmluvy predloží jedna alebo viacero organizácií pracovníkov alebo zamestnávateľov, ktoré sú zmluvnými stranami a
- ak pred rozšírením kolektívnej zmluvy zamestnávatelia a pracovníci, na ktorých by sa kolektívna zmluva mala vzťahovať, dostanú príležitosť, aby predložili pripomienky.

V stanovisku Výboru expertov pre aplikáciu dohovorov a odporúčaní MPP k rozširovaniu kolektívnych zmlúv sa uvádza „Rozšírenie kolektívnej zmluvy na celý sektor činnosti v rozpore s názorom organizácie zastupujúcej najväčšiu kategóriu pracovníkov pokrytých rozšírenou kolektívnou zmluvou zodpovedá obmedzeniu práva na slobodné kolektívne vyjednávanie takouto väčšinovou organizáciou. Tento systém vytvára možnosť rozšíriť kolektívne zmluvy obsahujúce ustanovenia, ktoré by mohli zhoršiť podmienky zamestnania kategórie dotknutých pracovníkov.“.

V súlade s uvedenými odporúčaniami je upravený aj proces rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Návrh na rozšírenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa podávajú spoločne na jednej listine zmluvné strany tejto kolektívnej zmluvy. Zákon vychádza z predpokladu, že ide o platnú a účinnú kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, uloženú na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a oznámenie o jej uložení bolo uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Rozšírenie kolektívnej zmluvy sa môže uplatniť iba na zamestnávateľov v odvetví, v ktorom je táto kolektívna zmluva uzatvorená a len ak títo zamestnávatelia s rozšírením súhlasia.

Rovnako, ako pri uzatváraní kolektívnej zmluvy, aj pri písomnom návrhu na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy zákon vyžaduje podpisy zmluvných strán na tej istej listine. Návrh na rozšírenie musí mať dve základné náležitosti, a to názov kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a označenie odvetvia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, na ktoré sa navrhuje rozšírenie. Kompetencia ministerstva na rozšírenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov v odvetví má fakultatívny charakter. To znamená, že ministerstvo nemusí rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa aj keď sú splnené všetky zákonné podmienky na rozšírenie, napríklad, ak by to nebolo v súlade s verejným záujmom.



§ 8
Postup pri uzavieraní kolektívnych zmlúv

(1) Kolektívne vyjednávanie sa začne predložením písomného návrhu na uzavretie kolektívnej zmluvy jednou zo zmluvných strán druhej zmluvnej strane.

(2) Zmluvná strana je povinná na návrh písomne odpovedať najneskôr do 30 dní, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, a v odpovedi sa vyjadriť k tým častiam, ktoré neboli prijaté.

(3) Zmluvné strany sú povinné spolu rokovať a poskytovať si ďalšiu požadovanú súčinnosť, ak nebude v rozpore s ich oprávnenými záujmami.

(4) Zmluvné strany sú povinné začať rokovanie o uzavretí novej kolektívnej zmluvy najmenej 60 dní pred skončením platnosti uzavretej kolektívnej zmluvy.

(5) Zmluvné strany môžu v kolektívnej zmluve dohodnúť možnosť zmeny kolektívnej zmluvy a jej rozsah; pri tejto zmene sa postupuje ako pri uzavieraní kolektívnej zmluvy.


Komentár: Písomný návrh na začatie kolektívneho vyjednávania, ktorého obsahom je návrh na uzatvorenie kolektívnej zmluvy, môže podať tak zamestnávateľ alebo organizácia zamestnávateľov ako príslušný odborový orgán alebo príslušný vyšší odborový orgán. Zákon ustanovuje lehotu na podanie návrhu na uzatváranie novej kolektívnej zmluvy tak, aby mohlo byť kolektívne vyjednávanie ukončené pred skončením platnosti uzatvorenej kolektívnej zmluvy. Na písomný návrh na uzatvorenie kolektívnej zmluvy je povinná druhá zmluvná strana odpovedať najneskôr do 30 dní. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na inej lehote na odpoveď, avšak so zreteľom na skutočnosť, že kolektívna zmluva by mala byť uzatvorená do skončenia platnosti uzatvorenej kolektívnej zmluvy. Rovnaký postup z hľadiska formálnoprávneho a časového platí aj pri zmene kolektívnej zmluvy, ak sa na nej v kolektívnej zmluve dohodli.


§ 9
Ukladanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa a rozhodnutí rozhodcov, ktoré sa ich týkajú

(1) Kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa a rozhodnutie rozhodcu, ktoré sa jej týka, je zmluvná strana na strane zamestnávateľov povinná odovzdať na uloženie ministerstvu do 15 dní odo dňa podpísania kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa alebo do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rozhodcu zmluvným stranám. Rovnako sa postupuje pri zmene kolektívnej zmluvy. Zmluvná strana je povinná zaslať ministerstvu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa a jej zmeny aj v elektronickej podobe v lehote podľa prvej vety.

(2) Uloženie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorá je uzavretá podľa §4 ods. 1, sa oznamuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. O oznámenie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky požiada ministerstvo.

(3) Ministerstvo je povinné na žiadosť a za ustanovený poplatok 4a) poskytnúť žiadateľovi rovnopis kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa.

------------------------------------------------------------------
4a) Položka 2 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch.


Komentár: Povinnosť odovzdať na uloženie kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, rozhodnutie rozhodcu a zmenu kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa má zmluvná strana zamestnávateľov.

Z dôvodu zabezpečenia informovania verejnosti sa uloženie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa oznamuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a na požiadanie a za poplatok, ustanovený v zákone o správnych poplatkoch, je ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny povinné poskytnúť žiadateľovi rovnopis tejto zmluvy. Úprava ukladania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, rozhodnutí rozhodcu a zmien kolektívnych zmlúv je v súlade so VII. Časťou Odporúčania MOP č. 91 o kolektívnych zmluvách.




§ 10
Kolektívne spory

Kolektívne spory podľa tohto zákona sú spory o uzavretie kolektívnej zmluvy a spory o plnenie záväzkov kolektívnej zmluvy, z ktorých nevznikajú nároky jednotlivým zamestnancom.

Komentár: Kolektívne spory definuje zákon ako spory o uzatvorenie kolektívnej zmluvy a spory o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy, z ktorých nevznikajú nároky jednotlivým zamestnancom. Spory o uzatvorenie kolektívnej zmluvy vznikajú zvyčajne vtedy, ak v procese vyjednávania zlyhá mechanizmus vyjednávania ustanovený zákonom.

Individuálne spory o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy, z ktorých vznikajú nároky jednotlivým zamestnancom, sa uspokojujú ako ostatné nároky z pracovnoprávnych vzťahov a rozhodujú o nich súdy.



§ 10a
Výber sprostredkovateľov a rozhodcov a overovanie ich odbornej spôsobilosti


(1) Ministerstvo vyberá sprostredkovateľov a rozhodcov na základe žiadosti občana Slovenskej republiky (ďalej len "občan") alebo na návrh štátnych orgánov, vedeckých inštitúcií, vysokých škôl, zástupcov zamestnávateľov a zástupcov odborových orgánov.

(2) Sprostredkovateľom alebo rozhodcom môže byť občan, ktorý

a) má spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu,
b) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
c) je bezúhonný,
d) má skončené vysokoškolské vzdelanie,
e) je odborne spôsobilý.

(3) Bezúhonný občan na účely tohto zákona je občan, ktorý nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Občan preukazuje svoju bezúhonnosť výpisom z registra trestov 4b) nie starším ako tri mesiace.

(4) Odborne spôsobilý občan na účely tohto zákona je občan, ktorý má odborné vedomosti najmä z pracovnoprávnej oblasti a sociálnej oblasti a má schopnosti, ktoré sú nevyhnutné na vykonávanie sprostredkovateľskej činnosti a rozhodcovskej činnosti.

(5) Termín výberu sprostredkovateľov a rozhodcov a overenia ich odbornej spôsobilosti oznamuje ministerstvo v dennej tlači najmenej štyri týždne pred ich začatím.

(6) Ministerstvo overuje odbornú spôsobilosť sprostredkovateľov a rozhodcov vždy po uplynutí troch rokov a o výsledku overenia odbornej spôsobilosti vyhotoví záznam.

(7) Overovanie odbornej spôsobilosti sprostredkovateľov a rozhodcov uskutočňuje výberová komisia, ktorú vymenúva a odvoláva minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Členmi výberovej komisie sú zástupcovia štátu, zástupca zamestnancov a zástupca zamestnávateľov.

(8) Ministerstvo zapíše sprostredkovateľa do zoznamu sprostredkovateľov a rozhodcu do zoznamu rozhodcov na obdobie troch rokov; o vykonaní zápisu vydá sprostredkovateľovi a rozhodcovi písomné potvrdenie, ktoré ich oprávňuje riešiť kolektívne spory.

(9) Zoznam sprostredkovateľov a zoznam rozhodcov obsahujú meno a priezvisko sprostredkovateľa alebo rozhodcu, miesto trvalého pobytu, pracovné zaradenie a odborné zameranie.

(10) Zoznam sprostredkovateľov a zoznam rozhodcov zverejní ministerstvo v dennej tlači a zašle ho na vedomie reprezentatívnym združeniam zamestnávateľov a reprezentatívnym združeniam odborových zväzov. 4c)

(11) Ministerstvo vyčiarkne sprostredkovateľa alebo rozhodcu zo zoznamu sprostredkovateľov alebo zo zoznamu rozhodcov, ak sprostredkovateľ alebo rozhodca

a) prestal spĺňať podmienky ustanovené v odseku 2,
b) o to sám požiada,
c) zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho alebo
d) bez vážneho dôvodu odmietne vykonať sprostredkovateľskú činnosť alebo rozhodcovskú činnosť.

(12) Ministerstvo písomne oznámi sprostredkovateľovi alebo rozhodcovi jeho vyčiarknutie zo zoznamu sprostredkovateľov alebo zo zoznamu rozhodcov, ako aj reprezentatívnym združeniam zamestnávateľov a reprezentatívnym združeniam odborových zväzov. 4c)

(13) Sprostredkovateľ alebo rozhodca určený ministerstvom v konkrétnom spore môže do siedmich dní odo dňa určenia oznámiť, že je predpojatý; ministerstvo určí bez zbytočného odkladu iného sprostredkovateľa alebo rozhodcu.

(14) Činnosť sprostredkovateľa alebo rozhodcu je nezastupiteľná.

------------------------------------------------------------------
4b)Zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov.
4c) § 3 zákona č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o tripartite)


Komentár: V súlade s čl. 4 Dohovoru MOP č. 98 o vykonávaní zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať v záujme podpory čo najširšieho rozvoja a využitia metód dobrovoľného vyjednávania medzi zamestnávateľmi a organizáciami zamestnávateľov na jednej strane a odborovými organizáciami na druhej strane, ktorého cieľom je úprava pracovných podmienok a podmienok zamestnania prostredníctvom kolektívnych zmlúv, štát garantuje vytvorenie systému riešenia kolektívnych sporov a jeho kvalitu a odbornosť.

Zákon ustanovuje podmienky, ktoré musí spĺňať sprostredkovateľ a rozhodca počas celého obdobia výkonu tejto činnosti. Spôsobilosť na právne úkony, trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, bezúhonnosť a vysokoškolské vzdelanie preukazuje občan. Odbornú spôsobilosť občana overuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Toto overenie má časovo obmedzenú platnosť a opakuje sa vždy po uplynutí troch rokoch od predchádzajúceho overenia odbornej spôsobilosti práve z dôvodu zabezpečenia kvality a odbornosti riešenia kolektívnych sporov v súlade s citovaným dohovorom. Zoznam sprostredkovateľov a rozhodcov vedie Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a tiež zabezpečuje jeho sprístupnenie verejnosti prostredníctvom dennej tlače a v súlade so zákonom č. 211/2002 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, tento zoznam sprístupňuje verejnosti na svojom webovom sídle. Reprezentatívnym zástupcov sociálnych partnerov zasiela tento zoznam na vedomie a oznamuje im každé vyčiarknutie sprostredkovateľa zo zoznamu sprostredkovateľov a rozhodcu zo zoznamu rozhodcov.



Konanie pred sprostredkovateľom
§ 11


(1) Na riešenie kolektívneho sporu podľa §10 sa môžu zmluvné strany dohodnúť na osobe sprostredkovateľa. Konanie pred sprostredkovateľom sa začína dňom prijatia žiadosti o riešenie sporu sprostredkovateľom.

(2) Ak sa zmluvné strany na osobe sprostredkovateľa nedohodnú, určí ho na žiadosť ktorejkoľvek zo zmluvných strán ministerstvo zo zoznamu sprostredkovateľov vedeného na ministerstve. Doručením rozhodnutia o určení sprostredkovateľa sa konanie pred sprostredkovateľom začalo. V spore o uzavretie kolektívnej zmluvy sa môže žiadosť podať najskôr po uplynutí 60 dní od predloženia písomného návrhu na uzavretie tejto zmluvy.

(3) Žiadosť o riešenie sporu podľa odseku 2 obsahuje presné vymedzenie predmetu sporu doložené písomnými materiálmi, ktoré sa odovzdajú sprostredkovateľovi v dvoch vyhotoveniach.

(4) Zmluvné strany a sprostredkovateľ sú povinní navzájom si poskytovať súčinnosť.


Komentár: V súlade s čl. 6 ods. 3 Európskej sociálnej charty (revidovanej), podľa ktorého sa zmluvné strany zaväzujú podporovať vytvorenie a využívanie primeraného systému zmierovacieho konania a dobrovoľného rozhodcovského konania na riešenie pracovných sporov a s čl. 5 ods. 2 písmeno e) Dohovoru MOP č. 154 o podpore kolektívneho vyjednávania, ktorý ustanovuje, že orgány a postupy na riešenie pracovných sporov by sa mali koncipovať tak, aby prispeli k podpore kolektívneho vyjednávania, zákon upravuje proces konania pred sprostredkovateľom. Zákon priorizuje dohodu zmluvných strán na osobe sprostredkovateľa. Štátny orgán vstupuje do procesu riešenia kolektívneho sporu iba v prípade, ak sa zmluvné strany na osobe sprostredkovateľa nedohodli, a to tým, že na žiadosť ktorejkoľvek zmluvnej strany určí sprostredkovateľa zo zoznamu sprostredkovateľov, ktorý vedie. Ak sa zmluvné strany na osobe sprostredkovateľa dohodli, deň prijatia žiadosti sprostredkovateľom je dňom začatia konania. Pri určení sprostredkovateľa zo zoznamu sprostredkovateľov sa konanie začína doručením rozhodnutia o určení sprostredkovateľa zmluvným stranám. Sprostredkovateľ musí mať k dispozícii všetky relevantné podklady, ktoré súvisia s predmetom kolektívneho sporu a všetky strany si počas riešenia sporu musia poskytovať súčinnosť. Podľa § 8 sa rokovanie o uzatvorení novej kolektívnej zmluvy musí začať najmenej 60 dní pred skončením platnosti uzatvorenej kolektívnej zmluvy. Takto určená lehota vytvára priestor pre zmluvné strany na dobrovoľné kolektívne vyjednávanie bez zásahu tretej strany. Z uvedeného dôvodu zákon ustanovuje, že v spore o uzatvorenie kolektívnej zmluvy sa môže žiadosť podať najskôr po uplynutí 60 dní od predloženia písomného návrhu na uzatvorenie kolektívnej zmluvy.


§ 12

(1) O návrhu riešenia sporu pred sprostredkovateľom vyhotoví sprostredkovateľ do 15 dní odo dňa prijatia žiadosti o riešenie sporu sprostredkovateľom alebo odo dňa doručenia rozhodnutia o určenie sprostredkovateľa písomný záznam, ktorý sú po overení správnosti oprávnené podpísať zmluvné strany bez zbytočného odkladu, ak sa so zmluvnými stranami nedohodne inak. Sprostredkovateľ odovzdá záznam zmluvným stranám; ak sprostredkovateľa určilo ministerstvo, odovzdá záznam aj ministerstvu.

(2) Písomný záznam podľa odseku 1 obsahuje

a) označenie zmluvných strán,
b) skutočnosti, na ktorých sa zmluvné strany nedohodli,
c) návrh riešenia sporu a jeho odôvodnenie,
d) dátum vyhotovenia záznamu,
e) meno a priezvisko sprostredkovateľa a jeho podpis.

(3) Konanie pred sprostredkovateľom sa považuje za neúspešné, ak sa spor nevyrieši do 30 dní odo dňa prijatia žiadosti o riešenie sporu sprostredkovateľom alebo odo dňa doručenia rozhodnutia o určenie sprostredkovateľa, ak sa zmluvné strany nedohodnú na inej osobe.

(4) Náklady konania pred sprostredkovateľom uhrádza každá zo zmluvných strán jednou polovicou. Súčasťou nákladov sprostredkovateľa je najmä jeho odmena a cestovné náhrady podľa osobitného predpisu4d). Ak sa zmluvné strany nedohodnú so sprostredkovateľom o odmene, patrí mu odmena podľa vykonávacieho predpisu.

-
4d) Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.


Komentár: Záznam o riešení sporu sprostredkovateľ vyhotoví do 15 dní odo dňa prijatia žiadosti o riešenie sporu alebo odo dňa doručenia rozhodnutia o určení sprostredkovateľa. Ustanovenie však vytvára priestor pre sprostredkovateľa na dohodu so zmluvnými stranami o inom postupe. Skutočnosť, že konanie pred sprostredkovateľom sa považuje za neúspešné, ak sa spor nevyrieši do 30 dní od začatia konania, môžu ovplyvniť zmluvné strany tým, že sa môžu dohodnúť na inej lehote, po uplynutí ktorej sa bude konanie pred sprostredkovateľom považovať za neúspešné. Zákon ustanovuje obligatórne náležitosti písomného záznamu.

Zmluvné strany uhrádzajú náklady na konanie pred sprostredkovateľom rovnakým dielom. Súčasťou nákladov môžu byť aj iné náklady, ako odmena sprostredkovateľovi a cestovné náhrady, ak sa na tom zmluvné strany so sprostredkovateľom dohodnú.

Ak sa zmluvné strany nedohodnú na výške odmeny, patrí sprostredkovateľovi odmena podľa vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 315/2009 Z. z. o výške odmeny sprostredkovateľovi a rozhodcovi a výške a spôsobe úhrady nákladov konania pred rozhodcom v sume 232 eur za každý spor.



Konanie pred rozhodcom
§ 13

(1) Ak bolo konanie pred sprostredkovateľom neúspešné, zmluvné strany môžu po dohode požiadať rozhodcu o rozhodnutie v spore. Konanie pred rozhodcom je začaté dňom prijatia žiadosti o riešenie sporu rozhodcom. O prijatí žiadosti o riešenie sporu rozhodcom spíše rozhodca so zmluvnými stranami zápisnicu.

(2) Ak sa zmluvné strany nedohodnú podľa odseku 1 a ak ide o spor o uzavretie kolektívnej zmluvy, ktorý vznikol na pracovisku, kde je zakázané štrajkovať, alebo o spor o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy, určí rozhodcu na žiadosť ktorejkoľvek zo zmluvných strán ministerstvo; doručením rozhodnutia rozhodcovi je konanie pred rozhodcom začaté. Ministerstvo nemôže určiť rozhodcu, ktorý patrí k niektorej zo zmluvných strán, ktoré sú v spore.

(3) Žiadosť o riešenie sporu podľa odseku 2 obsahuje

a) presné vymedzenie predmetu sporu doložené písomnými materiálmi, ktoré sa odovzdajú rozhodcovi v dvoch vyhotoveniach,
b) stanovisko druhej zmluvnej strany.

(4) Rozhodcom nesmie byť osoba, ktorá bola v tom istom spore sprostredkovateľom.

(5) Rozhodca písomne oznámi zmluvným stranám rozhodnutie do 15 dní od začatia konania. Rozhodnutie rozhodcu obsahuje

a) označenie zmluvných strán,
b) skutočnosti, na ktorých sa zmluvné strany nedohodli,
c) výrok rozhodcu a jeho odôvodnenie,
d) dátum vydania rozhodnutia,
e) meno a priezvisko rozhodcu a jeho podpis.

(6) Doručením rozhodnutia rozhodcu zmluvným stranám v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy je táto zmluva uzavretá.

(7) Náklady konania pred rozhodcami včítane ich odmeny a cestovných náhrad podľa osobitného predpisu4d) uhrádza ministerstvo.


Komentár: Rovnako, ako úprava konania pred sprostredkovateľom, aj úprava konania pred rozhodcom vychádza z čl. 6 ods. 3 Európskej sociálnej charty (revidovanej) a z čl. 5 ods. 2 písmeno e) Dohovoru MOP č. 154 o podpore kolektívneho vyjednávania. Na rozdiel od konania pred sprostredkovateľom, konanie pred rozhodcom nie je pre zmluvné strany povinné a zmluvné strany môžu pristúpiť ku krajnému prostriedku riešenia sporu o uzatvorenie kolektívnej zmluvy, a to k štrajku alebo k výluke, s výnimkou pracovísk, na ktorých je zakázané štrajkovať.

Podmienkou začatia konania pred rozhodcom v spore o uzatvorenie kolektívnej zmluvy je dohoda zmluvných strán na osobe rozhodcu a písomné požiadanie rozhodcu o riešenie sporu. Ak sa zmluvné strany v spore o uzatvorenie kolektívnej zmluvy na osobe rozhodcu nedohodnú, konanie pred rozhodcom nezačne, s výnimkou pracovísk, na ktorých je zakázané štrajkovať a prípadný štrajk zákon kvalifikuje ako nezákonný. V takomto prípade, na žiadosť ktorejkoľvek zmluvnej strany, určí rozhodcu Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zo zoznamu rozhodcov, ktorý vedie. Rovnako určí rozhodcu aj v spore o plnenie záväzkov z kolektívnych zmlúv, z ktorých nevznikajú nároky jednotlivým zamestnancom.

Konanie pred rozhodcom je začaté dňom doručenia rozhodnutia rozhodcovi. Pre žiadosť o riešenie sporu zákon ustanovuje obligatórne náležitosti. Rozhodca má na rozhodnutie v spore 15 dní od začatia konania a na rozdiel od konania pred sprostredkovateľom, zákon neumožňuje zmluvným stranám dohodnúť dlhšiu lehotu. Ak je predmetom konania pred rozhodcom spor o uzavretie kolektívnej zmluvy, je táto zmluva uzatvorená dňom doručenia rozhodnutia rozhodcu zmluvným stranám.

Náklady na konanie pred rozhodcom znáša štát a uhrádza ich prostredníctvom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v rozsahu ustanovenom vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 315/2009 Z. z. o výške odmeny sprostredkovateľovi a rozhodcovi a výške a spôsobe úhrady nákladov konania pred rozhodcom. Rozhodcovi patrí odmena 332 eur za každý spor, v tejto sume je zahrnutá aj odmena za nové rozhodnutie vydané v tom istom spore, ak krajský súd predchádzajúce rozhodnutie zrušil a v spore rozhoduje ten istý rozhodca. Ak v tomto spore rozhoduje nový rozhodca, patrí mu odmeny 232 eur. Náklady konania sa rozhodcovi uhrádzajú v sume 66 eur a cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.



§ 14

(1) Krajský súd zruší na návrh zmluvnej strany rozhodnutie rozhodcu o plnení záväzkov z kolektívnej zmluvy, ak je v rozpore s právnymi predpismi alebo kolektívnymi zmluvami (§ 5).

(2) Návrh na zrušenie rozhodnutia rozhodcu môže zmluvná strana podať do 15 dní od jeho doručenia. Príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo zmluvná strana, proti ktorej tento návrh smeruje. Pri rozhodovaní postupuje krajský súd podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o preskúmavaní neprávoplatných správnych rozhodnutí súdom; rozhodne však vždy uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie, ani obnova konania.

(3) Ak sa rozhodnutie rozhodcu zrušilo, rozhodne o spore ten istý rozhodca; ak s tým nesúhlasí aspoň jedna zo zmluvných strán alebo ak to nie je z iných dôvodov možné, postupuje sa podľa § 13 ods. 2. Pri novom rozhodovaní je rozhodca viazaný právnym názorom súdu.

(4) Ak v lehote uvedenej v odseku 2 nebol podaný návrh na zrušenie rozhodnutia rozhodcu na súde alebo ak súd tento návrh zamietol, alebo bolo konanie zastavené, je doručené rozhodnutie rozhodcu právoplatné.

(5) Právoplatné rozhodnutie rozhodcu o plnení záväzkov z kolektívnej zmluvy je súdne vykonateľné. 5)

------------------------------------------------------------------
5) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.


Komentár: Ak je rozhodnutie rozhodcu v spore o plnení záväzkov z kolektívnej zmluvy, z ktorých nevznikajú nároky jednotlivým zamestnancom v rozpore s právnymi predpismi alebo konkrétnou zmluvou, krajský súd takéto rozhodnutie zruší. Návrh na zrušenie rozhodnutia rozhodcu môže podľa zmluvná strana do 15 dní od jeho doručenia. Ak súd rozhodnutie rozhodcu zrušil, pri novom rozhodovaní je rozhodca viazaný právnym názorom súdu.

Doručenie rozhodnutia rozhodcu v spore o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy, z ktorých nevznikajú nároky jednotlivým zamestnancom, je právoplatné a súdne vykonateľné, ak nebol podaný návrh na súd na jeho zrušenie, alebo ak súd takýto návrh zamietol alebo bolo zastavené konanie.



§ 15

Ministerstvo po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky ustanoví vyhláškou

a) výšku odmeny sprostredkovateľovi a rozhodcovi,
b) výšku a spôsob úhrady nákladov konania pred rozhodcom.


Komentár: Paragraf 15 je splnomocňovacím ustanovením pre Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky ustanoviť vyhláškou výšku odmeny sprostredkovateľovi a rozhodcovi a výšku a spôsob úhrady nákladov konania pred rozhodcom. Splnomocňovacie ustanovenie napĺňa vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 315/2009 Z. z.

Vyhláška upravuje výšku odmeny sprostredkovateľovi, ak sa zmluvné strany na výške odmeny nedohodli, v sume 232 eur za každý spor, výšku odmeny rozhodcovi v sume 332 eur za každý spor (táto suma zahŕňa aj odmenu za nové rozhodnutie v tom istom spore) a výšku odmeny rozhodcovi v sume 232 eur, ak v spore po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia súdom rozhoduje nový rozhodca. Úhrada nákladov konania patrí rozhodcovi v paušálnej sume 66 eur a cestovné náklady sa určujú podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Ak rozhoduje o spore po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia súdom ten istý rozhodca, patria mu iba cestovné náhrady, ak rozhoduje nový rozhodca, patrí mu aj úhrada nákladov.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky uhradí rozhodcovi náklady konania do 30 dní odo dňa, keď sa dozvie o doručení rozhodnutia rozhodcu zmluvným stranám.


Štrajk v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy
§ 16

(1) Ak nedôjde k uzavretiu kolektívnej zmluvy ani po konaní pred sprostredkovateľom a zmluvné strany nepožiadajú o riešenie sporu rozhodcu, môže sa ako krajný prostriedok v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy vyhlásiť štrajk.

(2) Štrajkom sa rozumie čiastočné alebo úplné prerušenie práce zamestnancami.

(3) Solidárnym štrajkom sa rozumie štrajk na podporu požiadaviek zamestnancov štrajkujúcich v spore o uzavretie inej kolektívnej zmluvy.

(4) Za účastníka štrajku sa po celú dobu jeho trvania považuje zamestnanec, ktorý sa k štrajku pripojil, sa za jeho účastníka považuje odo dňa pripojenia sa k štrajku.


Komentár: Podľa čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky a zákon im zabezpečuje, okrem iných práv, aj právo na kolektívne vyjednávanie a podľa čl. 37 ods. 4 sa zaručuje právo na štrajk, za podmienok ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 4 Európskej sociálnej charty (revidovanej) zmluvné strany priznávajú zamestnancom a zamestnávateľom právo na kolektívne opatrenia v prípade konfliktu záujmov vrátane práva na štrajk, s výnimkou záväzkov, ktoré by mohli vyplynúť z platných kolektívnych zmlúv. Právo na štrajk garantuje aj čl. 8 Medzinárodného paktu a hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a čl. 28 Charty základných práv Európskej únie, podľa ktorého v prípade konfliktu záujmov pri kolektívnom vyjednávaní majú zamestnanci a zamestnávatelia právo uskutočniť kolektívne akcie na ochranu svojich záujmov, vrátane práva na štrajk.

Právna úprava štrajku v spore o uzatvorení kolektívnej zmluvy vychádza z uvedených práv, garantovaných ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dokumentmi. Štrajk v spore o uzatvorenie kolektívnej zmluvy je krajným prostriedkom riešenia kolektívneho sporu, preto zákon upravuje povinné zmierovacie konanie pred sprostredkovateľom a dobrovoľné zmierovacie konanie pred rozhodcom. Štrajk, ako prostriedok riešenia kolektívneho sporu nie je možné použiť pri riešení kolektívneho sporu o plnenie záväzkov z kolektívnych zmlúv, z ktorých nevznikajú nároky jednotlivým zamestnancom. Pri takomto spore, ak bolo konanie pred sprostredkovateľom neúspešné, určí rozhodcu, na žiadosť ktorejkoľvek zmluvnej strany, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zo zoznamu rozhodcov, ktorý vedie. Ak nebolo rozhodnutie rozhodcu napadnuté na súde niektorou zmluvnou stranou, je doručené rozhodnutie rozhodcu právoplatné a súdne vykonateľné.

Štrajk je prerušenie práce zamestnancami, a to čiastočne alebo úplné prerušenie práce. Solidárny štrajk je legitímny za predpokladu, že zamestnávateľ účastníkov solidárneho štrajku, najmä s ohľadom na hospodársku nadväznosť, môže ovplyvniť priebeh alebo výsledok štrajku zamestnancov, na podporu ktorých je solidárny štrajk vyhlásený. Za účastníka štrajku sa považuje zamestnanec, ktorý hlasovaním vyjadril súhlas so štrajkom a zamestnanec, ktorý sa k štrajku počas jeho priebehu pripojil. Za účastníka štrajku sa tento zamestnanec považuje odo dňa pripojenia k štrajku. Časové vymedzenie účasti na štrajku je dôležité najmä z hľadiska pracovnoprávnych nárokov.



§ 17

(1) Štrajk v spore o uzavretie podnikovej kolektívnej zmluvy vyhlasuje a o jeho začatí rozhoduje príslušný odborový orgán, ak s ním súhlasí nadpolovičná väčšina zamestnancov zamestnávateľa zúčastnených na hlasovaní o štrajku, ktorých sa má táto kolektívna zmluva týkať, za predpokladu, že na hlasovaní sa zúčastní aspoň nadpolovičná väčšina zamestnancov počítaná zo všetkých zamestnancov.

(2) Štrajk v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa vyhlasuje príslušný vyšší odborový orgán. O začatí štrajku rozhoduje príslušný odborový orgán, ak s ním súhlasí nadpolovičná väčšina zamestnancov zamestnávateľa zúčastnených na hlasovaní o štrajku, ktorých sa má kolektívna zmluva vyššieho stupňa týkať, za predpokladu, že na hlasovaní sa zúčastní aspoň nadpolovičná väčšina zamestnancov počítaná zo všetkých zamestnancov.

(3) Príslušný odborový orgán vyhotoví o výsledkoch hlasovania zápisnicu.

(4) Príslušný odborový orgán zhromažďuje a uchováva dokumentáciu o výsledkoch hlasovania o štrajku po dobu troch rokov.

(5) Podrobnosti o príprave a priebehu hlasovania o štrajku môže upraviť príslušný odborový orgán v štrajkovom poriadku. 5a) Štrajkový poriadok nesmie byť v rozpore s týmto zákonom a medzinárodnými zmluvami o hospodárskych právach a o sociálnych právach, ktorými je Slovenská republika viazaná. 5b)

(6) Zamestnanci uvedení v § 20 ods. 1 písm. h), i) a k) a zamestnanci vykonávajúci pre zamestnávateľa práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa nezapočítavajú do celkového počtu zamestnancov podľa odsekov 1 a 2 a nezúčastňujú sa na hlasovaní o štrajku.

(7) Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vyhlásení a začatí solidárneho štrajku.

(8) Príslušný odborový orgán písomne oznámi zamestnávateľovi najmenej tri pracovné dni pred začatím štrajku

a) deň začatia štrajku,
b) dôvody a ciele štrajku,
c) menný zoznam zástupcov príslušného odborového orgánu, ktorí sú oprávnení zastupovať účastníkov štrajku.

Príslušný odborový orgán oznamuje písomne zamestnávateľovi zmeny v zozname podľa písmena c).

(9) Príslušný odborový orgán poskytne písomne zamestnávateľovi najmenej dva pracovné dni pred začatím štrajku informácie vo vzťahu k štrajku, ktoré sú mu známe a ktoré pomôžu zamestnávateľovi zaviesť rozvrhy práce na zabezpečenie nevyhnutných činností a nevyhnutných služieb počas štrajku; nevyhnutné činnosti a nevyhnutné služby sú také činnosti a služby, ktorých prerušením alebo zastavením dochádza k ohrozeniu života a zdravia zamestnancov alebo iných osôb a ku škode na tých strojoch, zariadeniach a prístrojoch, ktorých povaha a účel neumožňuje, aby ich prevádzka bola prerušená alebo zastavená počas štrajku.

------------------------------------------------------------------
5a)Čl. 3 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa č. 87 z roku 1948 (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 489/1990 Zb. a bod 28 oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 110/1997 Z. z. o potvrdení sukcesie Slovenskej republiky do záväzkov z príslušných mnohostranných zmluvných dokumentov Medzinárodnej organizácie práce, ktorých depozitárom je generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce). Čl. 2 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o použití zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať č. 98 z roku 1949 (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 470/1990 Zb. a bod 33 oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 110/1997 Z. z.).
5b) Čl. 8 ods. 1 písm. d), čl. 8 ods. 2 a 3 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.). Čl. 6 ods. 4 Európskej sociálnej charty (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 329/1998 Z. z.). Čl. 3 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa č. 87 z roku 1948 (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 489/1990 Zb. a bod 28 oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 110/1997 Z. z.). Čl. 2 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o použití zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať č. 98 z roku 1949 (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 470/1990 Zb. a bod 33 oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 110/1997 Z. z.).


Komentár: Vyjednávať o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnania a uzatvárať kolektívnu zmluvu je výsadou odborovej organizácie, ktorú jej priznáva zákon. Z uvedeného dôvodu príslušným na vyhlásenie štrajku v spore o uzatvorenie kolektívnej zmluvy je príslušný odborový orgán alebo príslušný vyšší odborový orgán, ak ide o spor o uzatvorenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Príslušný odborový orgán alebo príslušný vyšší odborový orgán, ako zástupca zamestnancov, nemôže vyhlásiť štrajk, ak nemá zákonom ustanovený väčšinový súhlas zamestnancov, ktorých pri kolektívnom vyjednávaní zastupuje. Dokumentáciu o výsledkoch hlasovania o štrajku je povinný príslušný odborový orgán uchovávať po dobu troch rokov odo dňa hlasovania.

Príslušný odborový orgán si môže, v súlade s čl. 3 Dohovoru MOP č. 87 o slobode združovania a ochrane práva odborovo sa organizovať, vypracovať štrajkový poriadok, v ktorom upraví podrobnosti o príprave a priebehu hlasovania o štrajku a v súlade s citovaným čl. 3 môže upraviť aj iné skutočnosti, ktoré súvisia so štrajkom. Štrajkový poriadok však nesmie byť v rozpore s týmto zákonom a medzinárodnými zmluvami.

Aby nedochádzalo k skresľovaniu výsledkov hlasovania o štrajku v spore o uzatvorenie kolektívnej zmluvy, do celkového počtu zamestnancov sa nezapočítavajú zamestnanci, ktorým zákon nepriznáva právo na štrajk a zamestnanci, ktorí pre zamestnávateľa pracujú na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru z dôvodu, že na týchto zamestnancov sa vzťahuje Zákonník práce iba v prvej časti (všeobecné ustanovenia) a v šiestej časti (ochrana práce). Zamestnanci, ktorí sa nezapočítavajú do celkového počtu zamestnancov sa nemôžu ani zúčastniť na hlasovaní o štrajku.

Podmienka písomného oznámenia dňa začatia štrajku, dôvody jeho začatia a ciele štrajku, menný zoznam zástupcov príslušného odborového orgánu, ktorí sú oprávnení zastupovať účastníkov štrajku, najmenej tri pracovné dni pred začatím štrajku sú podmienkami zákonnosti štrajku. Rovnako podmienkou zákonnosti štrajku je aj splnenie povinnosti najmenej dva pracovné dni pred začatím štrajku písomne oznámiť zamestnávateľovi všetky informácie, ktoré sú mu známe a ktoré pomôžu zamestnávateľovi zabezpečiť nevyhnutné činnosti a nevyhnutné služby počas štrajku.


§ 18

(1) Zamestnancovi sa nesmie brániť zúčastniť sa na štrajku ani sa nesmie donucovať k účasti na štrajku.

(2) Zástupcovia príslušného odborového orgánu, ktorí sú oprávnení zastupovať účastníkov štrajku, musia umožňovať primeraný a bezpečný prístup na pracovisko zamestnávateľa a nesmú brániť zamestnancom, ktorí chcú pracovať, v prístupe na toto pracovisko a odchode z neho alebo im vyhrážať akoukoľvek ujmou; o prerušení práce s nimi môžu iba rokovať.


Komentár: Právo na štrajk je právo zamestnancov garantované Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami. Zamestnanca nemožno nútiť, aby si právo na štrajk uplatnil, ani mu nemožno brániť v uplatnení tohto práva.


§ 19

(1) Príslušný odborový orgán, ktorý rozhodol o začatí štrajku, je povinný poskytnúť zamestnávateľovi nevyhnutnú súčinnosť po celú dobu trvania štrajku pri zabezpečení ochrany zariadení pred poškodením, stratou, zničením alebo zneužitím a pri zabezpečení nevyhnutnej činnosti a prevádzke zariadení, pri ktorých to vyžaduje ich charakter alebo účel s ohľadom na bezpečnosť a ochranu zdravia alebo možnosť vzniku škody na týchto zariadeniach.

(2) Zamestnanci, ktorí vykonávajú práce pri zabezpečovaní činností uvedených v odseku 1, sa spravujú pokynmi zamestnávateľa. 3)

------------------------------------------------------------------
3) § 9 Zákonníka práce.


Komentár: Zákon ukladá príslušnému odborovému orgánu povinnosť poskytnúť zamestnávateľovi nevyhnutnú súčinnosť pri zabezpečovaní ochrany zariadení a pri zabezpečení nevyhnutnej prevádzky zariadení v záujme zabezpečenia bezpečnosti a ochrany zdravia a zabránenia vzniku škôd na týchto zariadeniach. Práve z hľadiska zodpovednosti za prípadnú škodu pri poskytovaní súčinnosti sa ustanovuje, že zamestnanec, prostredníctvom ktorého odborový orgán poskytuje súčinnosť, sa riadi pokynmi zamestnávateľa.



§ 20

(1) Nezákonný podľa tohto zákona je štrajk

a) ktorému nepredchádzalo konanie pred sprostredkovateľom (§ 11 a 12); to neplatí v prípade solidárneho štrajku (§ 16 ods. 2),
b) ktorý bol vyhlásený alebo pokračuje po začatí konania pred rozhodcom (§ 13 a 14) alebo po uzavretí kolektívnej zmluvy,
c) ktorý nebol vyhlásený alebo sa nezačal za podmienok ustanovených v § 17,
d) vyhlásený alebo začatý z iných dôvodov, než sú uvedené v § 16,
e) solidárny, pokiaľ zamestnávateľ účastníkov tohto štrajku najmä s ohľadom na hospodársku nadväznosť nemôže ovplyvniť priebeh alebo výsledok štrajku zamestnancov, na podporu ktorých požiadaviek je solidárny štrajk vyhlásený,
f) v prípade brannej pohotovosti štátu a v čase mimoriadnych 0 opatrení, 6)
g) zamestnancov zdravotníckych zariadení alebo zariadení sociálnych služieb, pokiaľ by ich účasťou na štrajku> došlo k ohrozeniu života alebo zdravia občanov,
h) zamestnancov pri obsluhe zariadení jadrových elektrární, zariadení so štiepnym materiálom a zariadení ropovodov alebo plynovodov,
i) sudcov, prokurátorov, príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov, príslušníkov a zamestnancov hasičských zborov a záchranných zborov a zamestnancov pri riadení a zabezpečovaní letovej prevádzky,
j) zamestnancov zabezpečujúcich telekomunikačnú prevádzku a zamestnancov obsluhujúcich a prevádzkujúcich verejné vodovody, ak by ich účasťou na štrajku došlo k ohrozeniu života alebo zdravia občanov,
k) zamestnancov, ktorí pracujú v oblastiach postihnutých živelnými udalosťami, v ktorých boli príslušnými štátnymi orgánmi vyhlásené mimoriadne opatrenia.

(2) Nezákonným podľa tohto zákona je aj štrajk štátnych zamestnancov vymenovaných za predstavených a štátnych zamestnancov, ktorí plnia služobné úlohy bezprostredne na ochranu života a zdravia, ak by ich účasť na štrajku ohrozila život alebo zdravie obyvateľstva.

------------------------------------------------------------------
6) Čl. 2 až 5 Ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.
7) Zrušená zákonom č. 328/2007 Z.z. s účinnosťou od 1. septembra 2007.


Komentár: Dôvodmi nezákonnosti štrajku sú procesné závady, a to chýbajúce konanie pred sprostredkovateľom, vyhlásenie alebo pokračovanie v štrajku po začatí konania pred rozhodcom, alebo neboli splnené podmienky na vyhlásenie alebo začatie štrajku podľa § 17. Štrajk, ktorý bol vyhlásený z iných dôvodov, ako z dôvodu riešenia kolektívneho sporu o uzatvorenie kolektívnej zmluvy, zákon považuje za nezákonný iba na účely tohto zákona, to znamená, že nepôjde o štrajk podľa tohto zákona. Skutočnosť, že tento zákon neupravuje protestné štrajky, napríklad na vyjadrenie nespokojnosti k určitým otázkam hospodárskej a sociálnej politiky, organizované odborovými organizáciami, neznamená, že tieto štrajky sú zakázané.

Pre posúdenie, či ide o nezákonný solidárny štrajk, je nevyhnutné preukázať, že zamestnávateľ účastníkov solidárneho štrajku môže vzhľadom na hospodársku prepojenosť, ovplyvniť priebeh alebo výsledok štrajku zamestnancov, na podporu ktorých bol solidárny štrajk vyhlásený.
Podľa čl. 2 až 5 Ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu možno v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu zakázať uplatňovanie práva na štrajk. Ak bol takýto zákaz vyhlásený, tak uplatnenie práva na štrajk je porušením ústavného zákona.

Nezákonný je štrajk zamestnancov, ktorým Ústava Slovenskej republiky a tento zákon nepriznáva právo na štrajk. Nezákonný je tiež štrajk zamestnancov, ktorým zákon, v súlade s čl. 54 Ústavy Slovenskej republiky, obmedzil právo na štrajk. U týchto zamestnancov je potrebné preukázať, že ich účasťou na štrajku dôjde k ohrozeniu života alebo zdravia občanov.



§ 21

Zamestnávateľ, prípadne organizácie zamestnávateľov alebo prokurátor môžu podať návrh na určenie nezákonnosti štrajku na krajský súd, v ktorého obvode má sídlo príslušný odborový orgán, proti ktorému tento návrh smeruje; návrh nemá odkladný účinok. Krajský súd postupuje pri rozhodovaní podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku upravujúcich konanie v prvom stupni.


Komentár: Vzhľadom na závažnosť dôsledkov vyhlásenia štrajku za nezákonný pre jeho účastníkov, zákon zveruje pôsobnosť na určenie nezákonnosti štrajku krajskému súdu.

Príslušný je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo príslušný odborový orgán. Návrh na určenie nezákonnosti štrajku môže podať zamestnávateľ alebo organizácia zamestnávateľov a tiež prokurátor ako strážca zákonnosti.



§ 22
Pracovnoprávne nároky


(1) V dobe účasti na štrajku neprislúcha účastníkovi štrajku mzda ani náhrada mzdy.

(2) Účasť na štrajku v dobe pred právoplatnosťou rozhodnutia súdu o nezákonnosti štrajku sa posudzuje ako ospravedlnená neprítomnosť v zamestnaní.

(3) Účasť na štrajku po právoplatnosti rozhodnutia súdu o nezákonnosti štrajku sa považuje za neospravedlnenú neprítomnosť v zamestnaní.

(4) Zamestnancom, ktorí nie sú účastníkmi štrajku, umožní zamestnávateľ výkon práce. Ak títo zamestnanci v dôsledku štrajku nemôžu vykonávať prácu, prípadne vykonávajú činnosti podľa § 19, na ich mzdové nároky sa vzťahujú osobitné predpisy. 8)

------------------------------------------------------------------
8) § 54 a § 142 Zákonníka práce.


Komentár: V súlade s § 118 Zákonníka práce, podľa ktorého mzda je peňažné plnenie alebo plnenie nepeňažnej hodnoty poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu, sa ustanovuje, že v dobe účasti na štrajku nepatrí účastníkovi štrajku mzda ani náhrada mzdy. Vychádzajúc z predpokladu, že zamestnanci, ako účastníci štrajku sú presvedčení o legitímnosti svojich požiadaviek a o zákonnosti štrajku, zákon zmierňuje dopady (najmä pracovnoprávne) po určení štrajku súdom za nezákonný tak, že účasť na štrajku pred právoplatnosťou rozhodnutia súdu o nezákonnosti štrajku sa posudzuje ako ospravedlnená neprítomnosť v práci so všetkými dôsledkami v pracovnoprávnej oblasti a v oblasti povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti.

Ak zamestnanci pokračujú v štrajku po právoplatnosti rozhodnutia súdu o nezákonnosti štrajku, táto účasť na štrajku sa považuje za neospravedlnenú neprítomnosť v práci so všetkými dôsledkami v pracovnoprávnej oblasti a na toto obdobie sa im prerušuje povinná účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti podľa § 26 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Zamestnancom, ktorí nie sú účastníkmi štrajku nemôže byť táto skutočnosť na ujmu. Zamestnávateľ im má umožniť pracovať, a ak to nie je možné alebo vykonávajú činnosti v rámci nevyhnutnej súčinnosti poskytovanej odborovým orgánom podľa § 19, na ich mzdové nároky sa vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce o zmene pracovných podmienok a o prekážkach na strane zamestnávateľa.




§ 23
Zodpovednosť za škodu

(1) Za škodu vzniknutú udalosťou, ku ktorej došlo v priebehu štrajku zodpovedá účastník štrajku zamestnávateľovi alebo zamestnávateľ účastníkovi štrajku podľa Občianskeho zákonníka. 9) Ak však ide o škodu, ku ktorej došlo pri zabezpečovaní činnosti podľa § 19, zodpovedajú podľa Zákonníka práce. 10)

(2) Za škodu spôsobenú výlučne prerušením práce štrajkom účastník štrajku zamestnávateľovi a zamestnávateľ účastníkovi štrajku nezodpovedajú.

(3) Odborová organizácia, ktorej orgán rozhodol o začatí štrajku, zodpovedá podľa osobitných predpisov 11) zamestnávateľovi za škodu, ku ktorej došlo z dôvodu neposkytnutia nevyhnutnej súčinnosti podľa § 19 ods. 1.

(4) Ak súd rozhodol, že štrajk je nezákonný, odborová organizácia, ktorej orgán štrajk vyhlásil, zodpovedá podľa osobitných predpisov 11) zamestnávateľovi za škodu, ktorá mu takým štrajkom vznikla.

------------------------------------------------------------------
9) § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka.
10) § 177 až 219 Zákonníka práce
11) § 373 a nasledujúce Obchodného zákonníka.
§ 420 a nasledujúce Občianskeho zákonníka.


Komentár: Za škodu vzniknutú udalosťou, ktorá nastala v priebehu štrajku zodpovedá účastník štrajku zamestnávateľovi alebo zamestnávateľ účastníkovi štrajku podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Ak ide o škodu, ktorá vznikla pri poskytovaní nevyhnutnej súčinnosti odborovým orgánom, pri ktorej sa zamestnanec, prostredníctvom ktorého sa nevyhnutná súčinnosť poskytuje, spravuje pokynmi zamestnávateľa, sa zodpovednosť za škodu posudzuje podľa Zákonníka práce.

Za škodu spôsobenú výlučne prerušením práce štrajkom nezodpovedá ani účastník štrajku ani zamestnávateľ.

Ak odborový orgán neposkytol nevyhnutnú súčinnosť podľa § 19 ods. 1, za škodu, ktorá vznikla zamestnávateľovi z dôvodu jej neposkytnutia, zodpovedá odborová organizácia podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu a ustanovení Obchodného zákonníka o náhrade škody.
Rozhodnutie súdu o nezákonnosti štrajku má zásadný vplyv na zodpovednosť odborovej organizácie za škodu, ktorá vznikla zamestnávateľovi takýmto štrajkom. Rozsah a spôsob náhrady škody sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka.


§ 24
Nároky z nemocenského a sociálneho zabezpečenia

§ 24 je zrušený zákonom č. 555/2007 Z.z. s účinnosťou od 1. januára 2008


§ 25

V priebehu štrajku zamestnávateľ nesmie prijímať ako náhradu za účastníkov štrajku na ich pracovné miesta iných občanov.


Komentár: Zákon zakazuje zamestnávateľovi prijímať na pracovné miesta účastníkov štrajku iných občanov. Dôvodom na takéto obmedzenie zamestnávateľa je zabezpečenie účelu štrajku ako prostriedku na riešenie sporu o uzatvorenie kolektívnej zmluvy.


§ 26

Štrajk je ukončený, ak o tom rozhodol odborový orgán, ktorý štrajk vyhlásil alebo rozhodol o jeho začatí. Ukončenie štrajku musí príslušný odborový orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámiť zamestnávateľovi.


Komentár: V súlade s § 17, podľa ktorého štrajk v spore o uzatvorení kolektívnej zmluvy vyhlasuje a o jeho začatí rozhoduje príslušný odborový orgán, sa ustanovuje, že aj o ukončení štrajku rozhoduje ten istý odborový orgán, ktorý štrajk vyhlásil.



Výluka
§ 27

(1) Ak nedôjde k uzavretiu kolektívnej zmluvy ani po konaní pred sprostredkovateľom a zmluvné strany nepožiadajú o riešenie sporu rozhodcu, môže sa ako krajný prostriedok riešenia sporu o uzavretie kolektívnej zmluvy vyhlásiť výluka.

(2) Výlukou sa rozumie čiastočné alebo úplné zastavenie práce zamestnávateľom.

(3) Začatie výluky, jej rozsah, dôvody, ciele a menný zoznam zamestnancov, voči ktorým je výluka uplatnená, musí zamestnávateľ písomne oznámiť príslušnému odborovému orgánu aspoň tri pracovné dni vopred. V rovnakej lehote je zamestnávateľ povinný oznámiť výluku zamestnancom, voči ktorým je uplatnená.


Komentár: Podľa čl. 6 ods. 4 Európskej sociálnej charty (revidovanej) sa rovnako ako zamestnancom aj zamestnávateľom priznáva právo na kolektívne opatrenia v prípade konfliktu záujmov. Podľa čl. 28 Charty základných práv Európskej únie, v prípade konfliktu záujmov pri kolektívnom vyjednávaní majú aj zamestnávatelia právo uskutočniť kolektívne akcie na ochranu svojich záujmov. Ako prostriedok na riešenie konfliktu záujmov pri kolektívnom vyjednávaní na strane zamestnávateľa je výluka. Výlukou je úplné alebo čiastočné zastavenie práce zamestnávateľom. Výluka v spore o uzatvorenie kolektívnej zmluvy je krajným prostriedkom riešenia kolektívneho sporu, preto zákon upravuje povinné zmierovacie konanie pred sprostredkovateľom a dobrovoľné zmierovacie konanie pred rozhodcom. Podmienka písomného oznámenia začatia výluky príslušnému odborovému orgánu, jej rozsah, dôvody, ciele a menný zoznam zamestnancov, voči ktorým sa výluka uplatní, najmenej tri pracovné dni vopred a v rovnakej lehote oznámiť výluku aj zamestnancom, voči ktorým je uplatnená, sú podmienkami zákonnosti výluky.

Dôvodmi nezákonnosti výluky sú procesné závady, a to chýbajúce konanie pred sprostredkovateľom, vyhlásenie výluky alebo pokračovanie v nej po začatí konania pred rozhodcom alebo po uzatvorení kolektívnej zmluvy alebo výluka nebola vyhlásená z dôvodov a za podmienok ustanovených v § 27. Ďalšie prípady nezákonnosti výluky sú upravené obdobne ako prípady nezákonnosti štrajku (komentár k § 20).



§ 28

Nezákonná podľa tohto zákona je výluka

a) ktorej nepredchádzalo konanie pred sprostredkovateľom (§ 11 a 12), s výnimkou výluky pri solidárnom štrajku,
b) ktorá bola vyhlásená alebo pokračuje po začatí konania pred rozhodcom (§ 13 a 14) alebo po uzavretí kolektívnej zmluvy,
c) ktorú zamestnávateľ nevyhlásil z dôvodov a za podmienok ustanovených v § 27,
d) v prípade brannej pohotovosti štátu a v čase mimoriadnych opatrení,
e) vzťahujúca sa na zamestnancov zdravotníckych zariadení alebo zariadení sociálnych služieb, pokiaľ by došlo k ohrozeniu života alebo zdravia občanov,
f) vzťahujúca sa na zamestnancov pri obsluhe zariadení jadrových elektrární, zariadení so štiepnym materiálom a zariadení ropovodov alebo plynovodov,
g) vzťahujúca sa na sudcov, prokurátorov, príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov, príslušníkov a zamestnancov hasičských zborov a záchranných zborov a zamestnancov pri riadení a zabezpečovaní letovej prevádzky,
h) vzťahujúca sa na zamestnancov zabezpečujúcich telekomunikačnú prevádzku a zamestnancov obsluhujúcich a prevádzkujúcich verejné vodovody, ak by výlukou došlo k ohrozeniu života alebo zdravia občanov,
i) vzťahujúca sa na zamestnancov, ktorí pracujú v oblastiach postihnutých živelnými udalosťami, v ktorých príslušné štátne orgány vyhlásili mimoriadne opatrenia.


§ 29

Príslušný odborový orgán alebo prokurátor môžu podať návrh na určenie nezákonnosti výluky na krajský súd, v ktorého obvode má sídlo príslušný zamestnávateľ, proti ktorému tento návrh smeruje; podanie tohto návrhu nemá odkladný účinok. Krajský súd postupuje pri rozhodovaní podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku upravujúcich konanie v prvom stupni.


Komentár: Zákon zveruje, rovnako ako pri určení nezákonnosti štrajku, pôsobnosť na určenie nezákonnosti výluky krajskému súdu. Príslušný je krajský súd, v obvode ktorého má sídlo zamestnávateľ. Návrh na určenie nezákonnosti výluky môže podať príslušný odborový orgán alebo prokurátor.


§ 30


(1) Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu, pretože bola voči nemu uplatnená výluka, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa. 16) Ak nejde o nezákonnú výluku, prislúcha zamestnancovi náhrada mzdy iba vo výške polovice priemerného zárobku.

(2) Za škodu vzniknutú udalosťou, ku ktorej došlo v priebehu výluky zodpovedá zamestnanec, voči ktorému bola uplatnená výluka zamestnávateľovi a zamestnávateľ zamestnancovi, voči ktorému bola uplatnená výluka podľa Občianskeho zákonníka. 9) Za škodu spôsobenú výlučne prerušením práce výlukou zamestnanec, voči ktorému bola uplatnená výluka zamestnávateľovi a zamestnávateľ zamestnancovi, voči ktorému bola uplatnená výluka, nezodpovedajú.

------------------------------------------------------------------
9) § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka.
16) § 142 Zákonníka práce


Komentár: Na rozdiel od účasti na štrajku, ide u zamestnancov, voči ktorým bola uplatnená výluka o prekážku na strane zamestnávateľa a zamestnancom patrí náhrada mzdy vo výške 50 % priemerného zárobku. V prípade, že súd určí, že výluka bola nezákonná, patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.

Rovnako ako pri štrajku, aj pri výluke, za škodu vzniknutú udalosťou, ktorá nastala v priebehu výluky, zodpovedá zamestnanec, voči ktorému bola uplatnená výluka, zamestnávateľovi a zamestnávateľ voči tomuto zamestnancovi podľa Občianskeho zákonníka. Za škodu spôsobenú výlučne prerušením práce výlukou nezodpovedá ani zamestnanec ani zamestnávateľ.



§ 31

Výluka je skončená, ak o tom rozhodol zamestnávateľ, ktorý výluku vyhlásil; ukončenie výluky bez zbytočného odkladu písomne oznámi príslušnému odborovému orgánu. Ukončenie výluky oznámi zamestnávateľ aj zamestnancom, voči ktorým bola výluka uplatnená.


Komentár: V súlade s § 27, podľa ktorého môže výluku vyhlásiť zamestnávateľ, sa ustanovuje, že o jej skončení môže rozhodnúť ten zamestnávateľ, ktorý ju vyhlásil. Túto skutočnosť musí zamestnávateľ bezodkladne oznámiť príslušnému odborovému orgánu a zamestnancom, voči ktorým sa výluka uplatnila.



§ 32
Spoločné a prechodné ustanovenia

(1) Príslušným odborovým orgánom (príslušným vyšším odborovým orgánom) sa na účely tohto zákona rozumie odborový orgán, ktorý je oprávnený vystupovať v právnych vzťahoch v mene príslušnej odborovej organizácie.

(2) Zamestnancom na účely tohto zákona je aj štátny zamestnanec, ktorý vykonáva štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere.

(3) Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, spravujú sa pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona Zákonníkom práce.

(4) Na kolektívne zmluvy uzavreté pred účinnosťou tohto zákona sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona; platnosť týchto kolektívnych zmlúv sa končí najneskôr 30. júna 1991, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak.

(5) Sprostredkovateľ zapísaný do zoznamu sprostredkovateľov alebo rozhodca zapísaný do zoznamu rozhodcov pred 1. januárom 2002 sa považuje za sprostredkovateľa alebo rozhodcu podľa tohto zákona.


Komentár: Príslušným odborovým orgánom je odborový orgán, ktorému oprávnenie vystupovať v právnych vzťahoch v mene odborovej organizácie vyplýva zo stanov odborovej organizácie.

Vzhľadom na skutočnosť, že kolektívne vyjednávanie prebieha aj medzi príslušným vyšším odborovým orgánom a štátom ako zamestnávateľom štátnych zamestnancov, je zamestnancom na účely tohto zákona aj štátny zamestnanec.

Keďže zákon o kolektívnom vyjednávaní je pracovnoprávnym predpisom, spravujú sa pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona Zákonníkom práce, ak tento zákon neustanovuje inak.

Prechodné ustanovenie upravuje vzťah tohto zákona ku kolektívnym zmluvám uzatvoreným pred jeho účinnosťou a ustanovuje lehotu na ukončenie ich platnosti.
Zákonom č. 209/2001 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1. januára 2002 novelizoval zákon o kolektívnom vyjednávaní, sa v súlade s čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky prebrali povinnosti ustanovené vyhláškami do zákona o kolektívnom vyjednávaní a rovnako sa prevzala do zákona aj úprava sprostredkovateľov a rozhodcov. Prechodným ustanovením sa zabezpečuje kontinuita sprostredkovateľov a rozhodcov zapísaných do zoznamu sprostredkovateľov a zoznamu rozhodcov pred 1. januárom 2002.




§ 32a

Zrušuje sa § 4 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 179/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje výška odmeny sprostredkovateľovi a rozhodcovi, výška poplatku za poskytnutie rovnopisu kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a výška a spôsob úhrady nákladov konania pred rozhodcom.

§ 32b

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 49/1991 Zb. o ukladaní kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, sprostredkovateľoch a rozhodcoch a o ďalšej úprave konania.


§ 33
Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. februárom 1991.

Zákon č. 519/1991 Zb. nadobudol účinnosť 1. januárom 1992.
Zákon č. 54/1996 Z.z. nadobudol účinnosť 28. februárom 1996.
Zákon č. 209/2001 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2002.
Zákon č. 551/2003 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2004 okrem ustanovenia čl. I § 14 ods. 12, ktorý nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a § 82 ods. 3, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2005.
Zákon č. 553/2003 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2004.
Zákon č. 585/2004 Z.z. nadobúda účinnosť 1. decembra 2004.
Zákon č. 103/2007 Z.z. nadobúda účinnosť 1. apríla 2007.
Zákon č. 328/2007 Z.z. nadobúda účinnosť 1. septembra 2007.
Zákon č. 555/2007 nadobúda účinnosť 1. januára 2008 okrem stoosemnásteho bodu, stodvadsiatehošiesteho bodu, stodvadsiatehodeviateho bodu, stotridsiateho bodu, stoštyridsiatehoôsmeho bodu, a § 293n ods. 1 v stopäťdesiatomsiedmom bode v čl. I a okrem čl. VII, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia.